Zobrazenie zdroja stránky František (pápež)

{{Infobox Duchovný
 | typ                                 = pápež 
 | zvolené meno                        = František
 | zvolené meno originálne             = Franciscus
 | meno                                = František
 | meno originálne                     = Jorge Mario Bergoglio
 | meno v inom jazyku                  = 
 | kód jazyka                          =  <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... -->
 | rodné meno                          = 
 | aktuálny titul                      =  <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti -->
 | portrét                             = Portrait of Pope Francis (2021).jpg
 | popis portrétu                      = Pápež František v roku 2021
 | podpis                              = FirmaPapaFrancisco.svg
 | erb                                 = Coat of arms of Franciscus.svg
 | štít erbu                           =  <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" -->
 | dekorácia erbu                      =  <!-- meno obrázku na commons -->
 | heslo                               = Miserando atque eligendo
 | heslo po slovensky                  = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“
 | štát pôsobenia                      = 
 | dátum narodenia                     = {{dnv|1936|12|17}}
 | miesto narodenia                    = [[Buenos Aires]], [[Argentína]]
 | dátum úmrtia                        =  <!-- {{dúv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
 | miesto úmrtia                       = 
 | dátum pohrebu                       = 
 | miesto pohrebu                      = 
 | alma mater                          = 
 | 1. funkcia                          = Pápež
 | 1. funkcia - obdobie                = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}súčasnosť
 | 1. funkcia - predchodca             = [[Benedikt XVI.]]
 | 1. funkcia - nástupca               = 
 | 2. funkcia                          = Buenosaireský arcibiskup
 | 2. funkcia - obdobie                = [[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]]
 | 2. funkcia - predchodca             = [[Antonio Quarracino]]
 | 2. funkcia - nástupca               = [[Mario Aurelio Poli]]
 | funkcie                             = * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]])
* buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]])
* provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]])
* predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]])
 | cirkev                              = rkc
 | rítus                               =

 | rehoľa                              = sj
 | vstup do rehole dátum               = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}}
 | večné sľuby dátum                   = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}}

 | diakonát dátum                      =  <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
 | diakonát miesto                     = 
 | diakonát svätiteľ                   = 
 | diakonát svätiteľ funkcia           = 

 | kňazské svätenie dátum              = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}}
 | kňazské svätenie miesto             = [[Buenos Aires]]
 | kňazské svätenie svätiteľ           = [[Ramón José Castellano]]
 | kňazský svätiteľ funkcia            = emeritný arcibiskup córdobský
 | inkardinácia                        = 

 | menovanie dátum                     = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}}
 | menovanie osoba                     = [[Ján Pavol II.]]
 | biskupské svätenie dátum            = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}}
 | biskupské svätenie miesto           = [[Buenos Aires]]
 | biskupské svätenie hlavný svätiteľ  = [[Antonio Quarracino]]
 | biskupský svätiteľ funkcia          = arcibiskup buenosaireský
 | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]]
 | 1. spolusvätiteľ funkcia            = apoštolský nuncius v Argentíne
 | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]]
 | 2. spolusvätiteľ funkcia            = biskup mercedeský

 | kardinál dátum                      = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}}
 | kardinál menujúci                   = Ján Pavol II.
 | kardinálsky stupeň                  = kardinál-kňaz
 | titulárny kostol                    = San Roberto Bellarmino

 | pontifikát dátum                    = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}}
 | intronizácia dátum                  = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}}
 | poradie pápež                       = 266

 | blahorečenie dátum                  = 
 | blahorečil                          = 
 | blahorečenie miesto                 = 
 | kanonizovaný dátum                  = 
 | kanonizoval                         = 
 | kanonizovaný miesto                 = 
 | dátum sviatku                       = 
 | svätec v cirkvách                   = 
 | patrón                              = 
 | atribúty                            = 
 | portál1                             =
 | portál2                             =
 | portál3                             = 
}}

'''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Je prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref>

Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. Roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval sv. [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]].

Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti
  | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme
  | dátum vydania = 2020-02-12
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 20-02-12
  | vydavateľ = SITA
  | miesto = 
  | jazyk = Slovenský
}}</ref>Je proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si']]''.

V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]].

Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. 

Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref>

== Pôvod a mladosť ==

=== Rodina ===
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu.
[[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]]
Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter, [[Cristina Bergogliová]], je maliarka žijúca v španielskom Madride.

=== Detstvo a mládežnícke roky ===
Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť.

Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. 

V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Má rad klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''.

Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemá súčasná hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať.

V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]].

==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ====
Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]].

Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru, či umývač dlážky.

=== Záľuby ===
Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''.

== Jezuita ==

=== Povolanie ===
Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti voľno od školy. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], kde ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal.

Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári.

Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''.

V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]].

=== Kňaz ===
V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]].

Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]].

Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.''

Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]].

V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža.

== Biskup ==
Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“ (''{{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}}''),'' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.''

Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. 
[[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]]
Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu.

=== Blízkosť chudobným a núdznym ===
Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.''

Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]].

=== Financie ===
Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne.

=== Gréckokatolíci v Argentíne ===
Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]].

=== Suspendovaný biskup Podestá ===
V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].

=== Slávenie tridentskej omše ===
Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne.

=== Predseda argentínskej biskupskej konferencie ===
Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň.

Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]]
[[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]]

== Kardinál ==
Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. 

Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám.

Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou.

=== Pozície v Rímskej kúrii ===
Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii:

* Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]]
* Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]''
* Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života''
* Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]]
* Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku''

=== Konkláve 2005 ===
{{Hlavný článok|Konkláve (2005)}}
Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo Josepha kardinála Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] 

Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali.

== Pápež ==
[[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]]
František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]].

Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|Amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]].

V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]]

K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom.

Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“''

Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]].

František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]]

=== Konkláve ===
Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Gazda
  | meno = Imrich
  | odkaz na autora = Imrich Gazda
  | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných
  | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html
  | dátum vydania = 2013-03-16
  | dátum aktualizácie =
  | dátum prístupu = 2013-03-16
  | vydavateľ = Svet kresťanstva
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref> 

Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' 

František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia.

Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' 

Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>
[[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]]
[[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]]

Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala.

=== Meno ===
Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí.

Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' 

Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu.

František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' 

=== Rímska kúria ===
František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená.

František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu.

Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]].
[[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žije namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]]

==== Rada kardinálov ====
[[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. 

Prví členovia rady boli:

* [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]]
* [[Francisco Javier Errazuriz Ossa]] z [[Čile]]
* [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] 
* [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]]
* [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]]
* [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]]
* [[Seán O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]]
* [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]]

Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref>

=== Prvé záležitosti ===
V [[Marec 2013|marci]] [[2013]], 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref>

[[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila.

==== Prvá Veľká noc ====
Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]].

Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.''
[[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]]

=== Synodálna cirkev ===
František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody.

Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi, ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu.

=== Porada s katolíckymi laikmi ===
Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]].

V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia.

[[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv.

Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov.

V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky.

=== Inštitút pre náboženské diela ===
V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. 

František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité.
[[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]]

=== Ekumenizmus a medzináboženský dialóg ===
František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]].

Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref>

František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref>

Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref>

Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref>

=== Tituly klerikov ===
V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou.
[[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]]

=== Rok milosrdenstva ===
František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]].

[[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]].

Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]].

=== Sexuálne zneužívanie v Cirkvi ===
Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref>

==== Čile ====
Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> 

Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> 

Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref>
[[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]]
Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref>

==== Spojené štáty ====
Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref>

Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref>

=== Trest smrti ===
Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref>

=== Pandémia COVID-19 ===
Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí.

Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref>

Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy.

Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanejliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“

==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ====
Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref>

František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref>

V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref>
[[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]]

=== Ďalšie pôsobenie ===
Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref>

Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref>

Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné
 | periodikum = Pravda
 | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
 | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/
 | issn = 1336-197X
 | vydavateľ = Perex
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-06-26
 | dátum prístupu = 2018-10-10
}}</ref><ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich
 | periodikum = Pravda
 | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
 | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/
 | issn = 1336-197X
 | vydavateľ = Perex
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-06-22
 | dátum prístupu = 2018-10-10
}}</ref>

Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis
 | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ
 | vydavateľ = reuters.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-10-10
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

=== Celibát ===
''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou  O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref>

=== Postoj ku korupcii ===
Citácia z buly Misericordiae vultus:

{{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}}

([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref>

=== Postoj k homosexualite ===
Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref>

František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref>

26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref>

V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> 

Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal Francis počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref>

=== Islam ===
Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]].

V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“''

V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''.

Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref>

=== Apoštolské a pastoračné cesty ===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-3}}
* '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]'''
**[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref>
** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/>
** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/>
** [[Kuba]]
*** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10 }}</ref>
*** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref>
** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/>
** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref>
** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref>
** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref>
** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>
**[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
* '''[[Európa]]'''
**[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Francúzsko]] 
*** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
*** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref>
** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref>
** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref>
** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref>
** [[Portugalsko]] 
***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref>
***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
*** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref>
** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>
**[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref>
**[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>
**[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref>
**[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref>
**[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=
Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
{{Stĺpce-3}}
*[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím)
**[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref>
** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref>
** [[Assisi]] 
*** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref>
*** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref>
*** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas}}</ref>
*** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref>
** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Caserta]]
*** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
*** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref>
** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref>
** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref>
** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref>
**[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref>
**[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref>
**[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref>
**[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref>
**[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref>
**[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref>
**[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref>
**[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
**[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/>
**[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}</ref>
**[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>
**[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>
**[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref>
**[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER
TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref>
**[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
**[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
**[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
{{Stĺpce-3}}
* '''[[Ázia]]'''
**[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref>
** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>
** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref>
** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/>
** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=}}</ref>
**[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref>
**[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
**[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* '''[[Afrika]]'''
**[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10 }}</ref>
** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/>
** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/>
** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 }}</ref>
**[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref>
**[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS  TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref>
{{Stĺpce-koniec}}
<gallery>
Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil
Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)
Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)
Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015)
Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016)
Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018)
</gallery>

=== Kanonizácie ===
Pápež František doteraz [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 911 svätých (naposledy [[9. október|9. októbra]] [[2022]]):
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-3}}
* '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci 
** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka 
** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka
* '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička 
* '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz 
* '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup 
** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz 
** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička 
* '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež 
** [[Ján Pavol II.]], pápež 
* '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup 
** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz 
** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník
** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník 
** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka
** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik
* '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz 
* '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka 
** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka
** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka 
** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka 
* '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník
* '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Vincenzo Grossi]], kňaz 
** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka 
** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel
** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka 
{{Stĺpce-3}}
* '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník 
** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka 
* '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka 
* '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[Manuel González García]], biskup 
** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz 
** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz 
** [[Lodovico Pavoni]], kňaz 
** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník 
** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka
** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník
* '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik 
** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička 
* '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref>
** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz 
** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník 
** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci
** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci
* '''14. október 2018, Vatikán'''
**[[Pavol VI.]], pápež
** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup
** [[Francesco Spinelli]], kňaz
** [[Vincenzo Romano]], kňaz 
** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka
** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka
**[[Nunzio Sulprizio]], laik
*'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref>
**[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník 
* '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref>
**[[John Henry Newman]], kardinál
**[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka
**[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka
**[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka
**[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka
* '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = CNA | odkaz na autora =  | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto =  | jazyk = }}</ref>
**[[Margareta z Città di Castello]]

{{Stĺpce-3}}
* '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto =  | jazyk = sk}}</ref>
** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník
** [[Lazár Devasahayam]], mučeník
** [[César de Bus]], kňaz
** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz
** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz
** [[Charles de Foucauld]], kňaz
** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka
** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka
** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka
** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka

* '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto =  | jazyk = sk}}</ref>
** [[Artémides Zatti]], rehoľník
** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup

* '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka

[[Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014)]]
[[Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017)]]
[[Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018)]]
{{Stĺpce-koniec}}

=== Katolícka cirkev na Slovensku  ===
==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ====
{| class="wikitable"
!Biskup 
!Dátum menovania
! colspan="2" |Úrad
|-
| rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]]
| rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref>
|[[Prešovská archieparchia]]
|pomocný biskup
|-
|Titulárne sídlo [[Ostracina]]
|titulárny biskup
|-
|[[24. jún]] [[2017]]
| rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]])
|apoštolský administrátor
|-
|[[1. jún]] [[2018]]
|eparcha 
|-
|[[23. január]] [[2023]]
|[[Bratislavská eparchia]]
|pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref>
|-
|Mons. [[Ján Orosch]]
|[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref>
|[[Trnavská arcidiecéza]]
|arcibiskup
|-
|Mons. [[Stanislav Stolárik]]
|[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref>
|[[Rožňavská diecéza]]
|diecézny biskup
|-
|Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]].
|[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]}}</ref>
|[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]])
|diecézny biskup
|-
| rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]]
| rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref>
|[[Košická arcidiecéza]]
|pomocný biskup
|-
|Titulárne sídlo [[Seleuciana]]
|titulárny biskup 
|-
|Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]]
|[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref>
|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike
|apoštolský nuncius
|-
|Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]].
|[[8. december]] [[2017]]
|Titulárne sídlo [[Municipa]]
|titulárny biskup
|-
|Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]].
|[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref>
|[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]])
|eparcha
|-
| rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]]
|[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref>
| rowspan="2" |[[Košická eparchia]]
|apoštolský administrátor ''sede plena''
|-
|[[24. jún]] [[2021]]
|arcibiskup, eparcha
|-
| rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]]
| rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]]
|[[Spišská diecéza]]
|pomocný biskup
|-
|Titulárne sídlo Quiza
|titulárny biskup
|-
|[[Peter Sakmár]]
|[[9. december]] [[2020]]
|Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]])
|apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis''
|-
| rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]]
| rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]]
|[[Nitrianska diecéza]]
|pomocný biskup
|-
|Titulárne sídlo Amudarsa
|titulárny biskup
|-
|Mons. [[Nicola Girasoli]]
|[[2. júl]] [[2022]]
|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike  
|apoštolský nuncius
|-
|Mons. [[František Trstenský]]
|[[8. september]] [[2023]]
|[[Spišská diecéza]]
|diecézny biskup
|-
|SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]]
|[[26. október|26. október 2023]]
|[[Prešovská archieparchia]]
|arcibiskup, eparcha
|}

==== Beatifikačné procesy ====
Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených.  
{| class="wikitable"
|+
! colspan="3" |Beatifikovaná osoba
!Schválenie dekrétu 
! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť
!Pápežský legát 
!Spomienka
|-
|[[Titus Zeman]] [[SDB]]
|kňaz, [[salezián]]
|mučeník za duchovné povolania
|[[27. február]] [[2017]]
|[[30. september]] [[2017]]
|[[Bratislava]]
|kardinál [[Angelo Amato]] SDB
|[[8. január]] 
|-
|[[Anna Kolesárová]] 
|laička 
|mučeníčka čistoty
|[[6. marec]] [[2018]]
|[[1. september]] [[2018]]
|[[Košice]]
|kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]]
|[[20. november]]
|-
|[[Ján Havlík]]
|seminarista
|mučeník vernosti
|[[14. december]] [[2023]]
|[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont}}</ref>
|[[Šaštín-Stráže|Šaštín]]
|kardinál [[Marcello Semeraro]]
|[[12. február]]
|}

==== Apoštolská cesta na Slovensko ====
{{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}}
Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>

Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref>

== Dielo ==
[[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']]

=== Dokumenty pápeža Františka ===
Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]].

==== Encykliky ====
* [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref>
* [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref>
* [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
* [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref>

==== Apoštolské exhortácie ====
* [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref>
* [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref>
*[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref>

==== Apoštolské koštitúcie ====

* [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad])

==== Apoštolské listy ====

* [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad])
* [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad])
* [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad])
* [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad])
* [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad])
* [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad])
* [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad])
* [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad])
* [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad])
* [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad])
* [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad])
* [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]])
* [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad])

==== Buly ====
* [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])

=== Knihy ===
* ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2.
* ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2.
* ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992.
* ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0.
* ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9.
* ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1.
* ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0.
* ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6.
* spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2
* ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3.
* ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8.

==== V slovenčine ====
* ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8.
* Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0,
* Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''.

==== V češtine ====
* ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4,
* ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione''
* ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6

== Reakcie ==
Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref>

Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref>

== Referencie ==
{{Referencie|3}}

== Pozri aj ==

* [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Franciscus}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}}
* [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}}
{{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=–}}
{{Pápeži}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Pápež František]]
[[Kategória:Jezuiti]]
[[Kategória:Argentínski pápeži]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]]