Zobrazenie zdroja stránky Košice

{{iné významy}}
{{Najlepší článok}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name               = Košice
| other_name         = 
| category           = [[mesto (Slovensko)|mesto]]
<!-- *** Image *** -->
| image              = BandeauKosice.png
| image_caption      = Hore: [[Dóm sv. Alžbety]] a [[Kostol svätého Michala (Košice)|kaplnka sv. Michala]]<br/>Stred: panoráma z lietadla<br/>Dole (zľava do prava): [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]]; Centrum [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]; Plastika [[Erb Košíc|erbu mesta]]
<!-- *** Symbols *** -->
| flag               = Flag of Košice.png
| symbol             = Coat of Arms of Košice.svg
| logo               = Kosice logo.png
| logo_size          = 155px
<!-- *** Name *** -->
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = Mesto tolerancie 
| nickname_note      =<ref name="mesto tolerancie">{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Feman - Európsky festival kultúry národov a národností
  | url = http://www.feman.sk/obsah/festival-feman
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Združenie Feman
  | miesto = Košice
}}</ref>
<!-- *** Country etc. *** -->
| country            = Slovensko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Košický kraj|Košický]]
| region_type        = Kraj
| histregion         = [[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]])
| district           = [[Okres Košice I|Košice I]]
| district1          = [[Okres Košice II|II]]
| district2          = [[Okres Košice III|III]]
| district3          = [[Okres Košice IV|IV]]
| municipality       = 
<!-- *** Family *** -->
| part               = 
| river              = [[Hornád]]
<!-- *** Locations *** -->
| location           = 
| elevation          = 208
| lat_d              = 48
| lat_m              = 43
| lat_s              = 12
| lat_NS             = S
| long_d             = 21
| long_m             = 15
| long_s             = 29
| long_EW            = V
| coordinates_type   = region:SK_type:city
| highest            = [[Vysoký vrch ({{mnm|851}})|Vysoký vrch]]
| highest_elevation  = 851
| highest_lat_d      = 48
| highest_lat_m      = 49
| highest_lat_s      = 28.38
| highest_lat_NS     = S
| highest_long_d     = 21
| highest_long_m     = 09
| highest_long_s     = 21.96
| highest_long_EW    = V
| lowest             = Krásna nad Hornádom
| lowest_elevation   = 184
| lowest_lat_d   = 48
| lowest_lat_m   = 40
| lowest_lat_s   = 08.58
| lowest_lat_NS  = S
| lowest_long_d  = 21
| lowest_long_m  = 20
| lowest_long_s  = 23.52
| lowest_long_EW = V
<!-- *** Dimensions *** -->
| area               = 242.768069
| area2         = 1776.66
| area3         = 6751.9
| area2_type    = aglomerácia
| area3_type    = kraj
<!-- *** Population *** -->
| population         = {{OBP|SK|599981|N}}
| population_date    = {{OBD|SK|599981|dmr1}}
| population_note = <ref name="pocet obyvatelov">{{OBZ|SK|582000}}</ref>
| population_density = auto
| population2_density = auto
| population3_density = auto
| population2   = 368725
| population3   = 801460
| population2_type = aglomerácia
| population2_date = 31. 12. 2019
| population2_note = <ref name="pocet obyvatelov"/>
| population3_type = kraj
| population3_date = {{OBD|SK|1|dmr1}}
| population3_note = <ref name="pocet obyvatelov"/>
<!-- *** History & management *** -->
| established        = 1230
| established_type   = Prvá pís. zmienka
| mayor              = [[Jaroslav Polaček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref><br />
| mayor_party        = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]], [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]]
<!-- *** Codes *** -->
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 040 00
| area_code          = +421-55
| area_code_type     = Tel. predvoľba
| code               = 599981
| code1              = KE | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]]
<!-- *** Free frields *** -->
| free_type          = Patrónka mesta
--------------------------------------------------------------------
| free               = [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]]
--------------------------------------------------------------------
| free1_type         = Adresa [[Magistrát mesta Košice|magistrátu]]
| free1              = [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 48A, 040 11<br/>[[Košice - Západ|Košice-Západ]]
| free2_type         = Telefón / Fax
| free2              = 055/641 91 11
| free3_type         = E-mail
| free3              = [mailto:kontakt@kosice.sk kontakt@kosice.sk]
| free4_type         = 
| free4              =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Slovenska
| map_locator        = Slovensko-reliéf
| map1_caption       = <!-- Poloha v rámci Košického kraja -->
| map1_locator       = <!-- Košický kraj -->
| map2               = Kosice.20080908.png
| map2_caption       = Mapa mesta
| map_compl          = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|type=shape|fill=#ffffff|fill-opacity=0|stroke-width=2|frame-width=270}}
| map_compl_caption  = Interaktívna mapa mesta
| freemap_zoom       = 13
<!-- *** Websites *** -->
| commons            = Košice
| statistics         = {{MOŠ/MIS|599981}}
| website            = [http://www.kosice.sk kosice.sk]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes          = '''Demonym:''' ''Košičan, Košičanka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Košičan}}</ref>
}}

'''Košice''' (iné názvy pozri [[Košice#Názov|kapitolu Názov]]) sú metropolou [[Východné Slovensko|východného]] [[Slovensko|Slovenska]] a s takmer 230 000 obyvateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 - Agregované údaje za Košice|url=https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/SK599981.pdf|vydavateľ=Štatistický úrad SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=24.8.2023|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Zoznam miest na Slovensku|druhým najľudnatejším mestom na Slovensku]]. Mesto je súčasťou [[Košická aglomerácia|Košickej aglomerácie]] s 367 000 obyvateľmi a [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]], ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie [[Urbanizácia|urbanizované]] oblasti na Slovensku.

V roku [[2013]] sa Košice stali [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskym hlavným mestom kultúry]]. Od roku [[2016]] nesú titul [[Európske hlavné mesto športu|Európske mesto športu]], od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival [[MFF Art Film]]. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest [[UNESCO]] v roku [[2017]], kedy im bol priznaný štatút ''UNESCO Creative City of Media Arts''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Creative Cities Network Košice
  | url = https://en.unesco.org/creative-cities/kosice
  | dátum vydania = 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2018
  | jazyk = anglický
}}</ref> Košice v roku [[2019]] získali taktiež titul ''Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019''. Ocenenie udeľuje ''Európske dobrovoľnícke centrum'' so sídlom v [[Brusel]]i. Košice sa tak stali historicky prvým mestom z krajín [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] a po [[Barcelona|Barcelone]], [[Lisabon]]e, [[Londýn]]e, [[Sligo (mesto v Írsku)|Sligu]] a [[Aarhus]]e šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019
 | periodikum = SME
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20709132/kosice-ziskali-titul-europske-hlavne-mesto-dobrovolnictva-2019.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2017-12-01
 | dátum prístupu = 2019-03-22
}}</ref>

Košice sú centrom celého [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a sídlom regionálnej samosprávy – [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej gréckokatolíckej eparchie]], [[Michalovsko-košická pravoslávna eparchia|Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie]] a [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu SR]]. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch [[univerzita|univerzít]] a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]].

Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria [[Národné divadlo Košice]], [[Štátna filharmónia Košice]], [[Slovenské technické múzeum]], [[Východoslovenské múzeum]], [[Východoslovenská galéria]] a [[Štátna vedecká knižnica Košice|Štátna vedecká knižnica v Košiciach]]. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí [[Maďari na Slovensku|maďarská]] menšina (takmer 3 % podľa kvalifikovaného odhadu [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]])<ref name=su18/> a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina s podielom takmer 2 %.<ref name=su18/>

Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi [[Východná Európa|východnou]] a [[Stredná Európa|strednou]] [[Európa|Európou]] na jednej strane a [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Rusko]]m na druhej strane prostredníctvom [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodnej železničnej trate]]. Košické [[Letisko Košice|medzinárodné letisko]] sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V meste je zastúpený [[hutníctvo|hutnícky]] a [[strojárstvo|strojársky]] priemysel, umiestnená je tu skupina firiem [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]], ktorá je združená v klastri [[Košice IT Valley]].

Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami [[Gotická architektúra|gotickej]], [[Baroková architektúra|barokovej]], [[Klasicistická architektúra|klasicistickej]] a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu [[pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]] na Slovensku ({{ha|85.4|m|w}}).<ref>{{Citácia knihy
  | priezvisko = Mokriš
  | meno = Radoslav
  | odkaz na autora = 
  | titul = História Košíc pre budúcnosť mesta. Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie
  | vydavateľ = Krajský pamiatkový úrad Košice
  | miesto = Košice
  | rok = 2005
  | isbn = 80-89089-42-9
  | kapitola = 
  | strany = 7
  | jazyk = 
}}</ref> Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku – gotická [[katedrála]] [[Dóm svätej Alžbety]]. [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]], lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym [[korzo]]m mesta.

== Geografia ==
[[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|'''Plocha mesta'''<br />Legenda :<br />
{{Legenda|#FF5555|Historické centrum}}
{{Legenda|#FFAAAA|Zastavaná plocha}}
{{Legenda|#FFEEAA|Poľnohospodárska oblasť}}
{{Legenda|#DDE9AF|Zalesnená plocha}}
[[Súbor:Sign bw stripes r.png|14px]] <span style="font-size:90%">Zastavaná plocha okolo roku 1910</span>]]
Mesto leží vo [[Východné Slovensko|východnej]] časti Slovenska v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v blízkosti hraníc s [[Maďarsko]]m ({{km|20|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|70|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|70|m}}) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je vzdialené asi {{km|310|m}}.

Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky [[Hornád]] v geografickom styku severného výbežku [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]] – [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] a [[Karpaty|karpatského]] pohoria [[Slovenské rudohorie]], ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] a [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Z východu ho obklopuje hradba [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]] sopečného pôvodu.

Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch [[Hradová (vrch)|Hradová]] – {{mnm|466.1|w}}, ktorý patrí do masívu [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]].

=== Geológia ===
Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje [[hornádsky zlomový systém]], kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]]. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och kochanovského súvrstvia sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách [[Veporikum|veporika]] a [[Gemerikum|gemerika]]. V oblasti [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k [[Veporikum|veporiku]]. V západnej časti dominujú premenené horniny [[Gemerikum|gemerika]], hlavne [[fylit]]y čermeľskej skupiny, [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] krompašskej skupiny a [[amfibolit]]y a metabazity rakoveckej skupiny.<ref>{{Citácia knihy 
  | autor = 
  | spoluautori = 
  | titul = Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých území
  | odkaz na titul = 
  | editori = Lexa, J., Bezák, V.,  Elečko, M., Mello, J., Polák, M., Potfaj, M., Vozár, J. 
  | vydavateľ = MŽPSR, ŠGÚDŠ
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2000
  | url = 
  | isbn = 
  | poznámka = 
}}</ref> Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná (vrch)|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u.<ref>{{Citácia knihy
  | autor = 
  | spoluautori = 
  | titul = Nerastné suroviny Slovenska
  | odkaz na titul = 
  | edícia = Ročenka 2006
  | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2000
  | url = http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip
  | isbn = 
  | poznámka = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203002634/http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip
  | dátum archivácie = 2013-12-03
  }}</ref>

=== Podnebie a počasie ===
Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 [[°C]] v januári a 19 [[°C]] v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4{{--}}8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600{{--}}{{mm|650|m}}.<ref>{{Citácia knihy 
  | autor = Veľký, J. a kolektív
  | spoluautori = 
  | titul = [[Encyklopédia Slovenska]] III. zväzok K - M.
  | odkaz na titul = 
  | edícia = 
  | vydavateľ = Veda
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1979
  | url = 
  | isbn = 
  | poznámka = 
}}</ref> 
* '''Absolútne maximum''': 38,5 °C ([[20. júl]] [[2007]]).
* '''Absolútne minimum''': –30,5 °C ([[16. február]] [[1940]]).

{{Infobox Počasie
|metric_first=yes
|single_line=yes
|location=Košice / [[Letisko Košice|Medzinárodné letisko Košice]] (LZKZ) {{mnm|230|w}} (6 [[km]] od Košíc)
|Jan_Hi_°C = 0
|Feb_Hi_°C = 3
|Mar_Hi_°C = 9
|Apr_Hi_°C = 15
|May_Hi_°C = 20
|Jun_Hi_°C = 23
|Jul_Hi_°C = 25
|Aug_Hi_°C = 25
|Sep_Hi_°C = 20
|Oct_Hi_°C = 14
|Nov_Hi_°C = 6
|Dec_Hi_°C = 1
|Year_Hi_°C = 13
|Jan_Lo_°C = -5
|Feb_Lo_°C = -4
|Mar_Lo_°C = 0
|Apr_Lo_°C = 4
|May_Lo_°C = 9
|Jun_Lo_°C = 12
|Jul_Lo_°C = 13
|Aug_Lo_°C = 13
|Sep_Lo_°C = 9
|Oct_Lo_°C = 4
|Nov_Lo_°C = 0
|Dec_Lo_°C = -4
|Year_Lo_°C = 4
|Jan_MEAN_°C = -3
|Feb_MEAN_°C = 0
|Mar_MEAN_°C = 4
|Apr_MEAN_°C = 10
|May_MEAN_°C = 15
|Jun_MEAN_°C = 18
|Jul_MEAN_°C = 19
|Aug_MEAN_°C = 19
|Sep_MEAN_°C = 14
|Oct_MEAN_°C = 9
|Nov_MEAN_°C = 3
|Dec_MEAN_°C = -1
|Year_MEAN_°C = 9
|Jan_Precip_cm = 5
|Feb_Precip_cm = 5
|Mar_Precip_cm = 5
|Apr_Precip_cm = 8
|May_Precip_cm = 9
|Jun_Precip_cm = 10
|Jul_Precip_cm = 9
|Aug_Precip_cm = 7
|Sep_Precip_cm = 7
|Oct_Precip_cm = 6
|Nov_Precip_cm = 7
|Dec_Precip_cm = 7
|Year_Precip_cm = 85
|source = Norwegian Meteorological Institute (2018) |accessdate=17. marec 2019 <ref name="Weather Underground">{{citácia elektronického dokumentu
  |url=https://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html
  |titul=Norwegian Meteorological Institute - Weather History for Košice
  |dátum prístupu=2019-03-17
  |url archívu=https://web.archive.org/web/20180628032736/http://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html
  |dátum archivácie=2018-06-28
  }}</ref>
}}

=== Vodné toky ===
{{graf počasia|Košice
|-5|0|50
|-4|3|50
|0|9|50
|4|15|80
|9|20|90
|12|23|100
|13|25|90
|13|25|70
|9|20|70
|4|14|60
|0|6|70
|-4|1|70
|float=right
|zdroj=[https://www.yr.no/place/Slovakia/Košice/Košice/statistics.html Norwegian Meteorological Institute]
}}
Mesto patrí do povodia riek [[Hornád]] – [[Slaná]] – [[Tisa]]. Rieka [[Hornád]] preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi [[Hornád]]u sú východo-západným smerom [[Myslavský potok]] a severozápadným smerom potok [[Črmeľ|Čermeľ]]. Mestskou časťou [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka [[Ida (rieka)|Ida]]. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Oľšava (prítok Hornádu)|Oľšava]]. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín I]] a [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín II]].
* ''Pozri aj: [[Zoznam vodných tokov v Košiciach]]''

=== Vodné plochy a jazerá ===
Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach [[Hornád]] a [[Ida (rieka)|Ida]], viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená.
* vodná plocha [[Jazero (Košice)|Jazero]]
* [[Seligovo jazero]]
* [[Čanianske jazerá]] – štrkoviská
* vodná nádrž [[Bukovec (okres Košice-okolie)|Bukovec]] – zásobáreň pitnej vody
* vodná nádrž [[Poľov (vodná nádrž)|Poľov]] – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]
* vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]
{{Galéria
|Názov=Jazerá
|veľkosť=náhľad
|pozícia=right
|Súbor:Nad jazerom.JPG|Jazero
|Súbor:Slovakia Kosice Bukovec-lake.png|Bukovec
|Súbor:Čanianske jazero - panoráma - panoramio.jpg|Čanianske jazero
}}
''Pozri aj: [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]''

=== Susedné obce ===
Najbližšie ku hraniciam mesta sa nachádza 26 obcí. Všetky tieto obce sú [[Spoločenstvo obcí|vidiecke spoločenstvá]] a nachádzajú sa v okrese [[Okres Košice okolie|Košice-okolie]].
[[Súbor:Letecká panoráma Košíc.jpg|náhľad|Letecká panoráma Košíc]]
{|width ="45%" border="0" cellspacing="2" cellpadding="0" align="center" style="border:1px solid #AAA;background-color:#F9F0EA"
|+ Prihraničné obce mesta '''{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZBGIS| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-13| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>
|-
|width ="33%" align="center"| {{{Severozápad|{{{Košická Belá|[[Košická Belá]]<br>[[Veľká Lodina]]}}}}}}
|width ="33%" align="center"| {{{Sever|{{{Sokoľ|[[Sokoľ]]<br>[[Kostoľany nad Hornádom]]<br>[[Družstevná pri Hornáde]]}}}}}}
|width ="33%" align="center"| {{{Severovýchod|{{{Budimír|[[Budimír]]<br>[[Beniakovce]]}}}}}}
|-
|width ="33%" align="center"| {{{Západ|{{{Malá Ida|[[Malá Ida]]<br>[[Baška (okres Košice-okolie)|Baška]]<br>[[Nižný Klátov]]<br>[[Vyšný Klátov]]}}}}}}
|width ="33%" align="center"| [[Image:Brosen windrose-sl.svg|80px|{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}]]
|width ="33%" align="center"| {{{Východ|{{{Hrašovík|[[Hrašovík]]<br>[[Košické Olšany]]<br>[[Sady nad Torysou]]<br>[[Košická Polianka]]}}}}}}
|-
|width ="33%" align="center"| {{{Juhozápad|{{{Šemša|[[Šemša]]<br>[[Veľká Ida]]}}}}}}
|width ="33%" align="center"| {{{Juh|{{{Haniska|[[Haniska (okres Košice-okolie)|Haniska]]<br>[[Sokoľany]]<br>[[Bočiar]]<br>[[Seňa]]}}}}}}
|width ="33%" align="center"| {{{Juhovýchod|{{{Vyšná Hutka|[[Vyšná Hutka]]<br>[[Nižná Hutka]]<br>[[Nižná Myšľa]]<br>[[Kokšov-Bakša]]<br>[[Valaliky]]}}}}}}
|}

== Politika ==
[[Súbor:TownHallKošice.jpg|náhľad|vpravo|Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta]]
[[Súbor:Kosice zastupitelstvo 2022-2026.svg|náhľad|'''Zloženie zastupiteľstva'''<br />Legenda :<br />
{{Legenda|#BDBDBD|[[Nezávislý politik|NEKA]] – 21 kresiel}}
{{Legenda|#28A6FA|koalícia [[KDH]], [[SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG - ALIANCIA]], [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OĽANO]] – 8 kresiel}}
{{Legenda|#FFEE00|[[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]  – 6 kresiel}}
{{Legenda|#22468D|[[ZA ĽUDÍ]] – 2 kreslá}}
{{Legenda|#00BCFF|[[Progresívne Slovensko]] – 1 kreslo}}
{{Legenda|#50168E|koalícia [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] – 1 kreslo}}
{{Legenda|#3D104D|[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] – 1 kreslo}}
{{Legenda|#F10000|koalícia [[SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]], [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)|SMS]] – 1 kreslo}}]]
[[Súbor:133-3381 IMG.JPG|thumb|upright 0.6|Plastika mestského erbu]]
[[Súbor:DivisionKE.jpg|náhľad|upright 0.6|Budova ''Divízie'' je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]]]

=== Mestská samospráva ===
{{hlavný článok|Mestské časti Košíc}}
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra [[1990]] o meste Košice ''401/1990 Zb.'' určil Košiciam štatút mesta spravovaného [[magistrát]]om, [[Mestské zastupiteľstvo|mestským zastupiteľstvom]] a [[primátor (Slovensko)|primátorom]] mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm
  | dátum vydania = 01.10.1990
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120106154710/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm
  | dátum archivácie = 2012-01-06
  }}</ref> Novelizácia zákona z roku [[2006]] ''222/2006 Zb.'' rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb.
o meste Košice v znení neskorších predpisov
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm
  | dátum vydania = 16.03.2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090326002832/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm
  | dátum archivácie = 2009-03-26
  }}</ref>

[[Mestské zastupiteľstvo]] je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých [[mestská časť|mestských častí]] na obdobie štyroch rokov.

[[primátor (Slovensko)|Primátor]] je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe [[Systém relatívnej väčšiny|systémom relatívnej väčšiny]]. Vedie rokovania [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]] a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.

Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.

[[Magistrát mesta Košice|Magistrát]] je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.

Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych [[mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi.
{| class="wikitable" border="1"  style="margin:0 auto; text-align:center;"
|-
| rowspan="10" | [[Súbor:Košice city parts colored.svg|140px]]
| colspan="5" | Okresy a mestské časti
|-
|style="background:#44e0f5;"| '''[[Košice I (okres)|Košice I]]'''
|style="background:#6df3a4;"| '''[[Košice II (okres)|Košice II]]'''
|style="background:#ee7f40;"| '''[[Košice III (okres)|Košice III]]'''
|style="background:#fd4dd0;"| '''[[Košice IV (okres)|Košice IV]]'''
|-
| [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]]
| [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]]
| [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]]
| [[Košice – mestská časť Barca|Barca]]
|-
| [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]]
| [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]
| [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]]
| [[Košice – mestská časť Juh|Juh]]
|-
| [[Košice – mestská časť Sever|Sever]]
| [[Košice – mestská časť Myslava|Myslava]]
|  
| [[Košice – mestská časť Krásna|Krásna]]
|-
| [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]]
| [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]]
|  
| [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]]
|-
| [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]]
| [[Košice – mestská časť Poľov|Poľov]]
|  
| [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]]
|-
| [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]
| [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]]
|  
| [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]]
|-
|  
| [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]]
|  
|  
|-
|  
| [[Košice – mestská časť Západ|Západ]]
|  
|  
|}

=== Symboly ===
[[Erb Košíc]] je najstaršie doloženým mestským [[erb]]om v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Erb mesta Košice
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Magistrát mesta Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120323113045/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm
  | dátum archivácie = 2012-03-23
  }}</ref>. Strieborná veľká pečať mesta z roku [[1504]] je jednou z najkrajších [[Uhorsko|uhorských]] [[renesancia|renesančných]] pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda [[primátor (Slovensko)|primátora]]. [[11. apríla]] [[2019]] mestskí poslanci odsúhlasili za [[Patrónka|patrónku]] mesta svätú [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbetu Uhorskú]], ktorá je taktiež patrónkou známej košickej [[Dóm svätej Alžbety|katedrály]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Patrónkou mesta Košice bude svätá Alžbeta Uhorská| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/mestski-poslanci-odobrili-aby-bola-sv/389507-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-11| dátum prístupu = 2019-04-12}}</ref>

=== Regionálna samospráva a štátna správa ===
{{hlavný článok|Košický samosprávny kraj|Košický kraj}}
Decentralizáciou verejnej správy od roku [[2002]] prešla väčšina kompetencií [[Kraj (štátna správa)|krajov]] a [[okres]]ov na [[samosprávny kraj]]. Košice sú sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované [[obvodný úrad|Obvodným úradom Košice]] s pôsobnosťou pre celý [[Košický kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obvodný úrad Košice
  | url = http://www.vs.sk/ouke/
  | dátum vydania = 17.04.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Obvodný úrad Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100111052951/http://www.vs.sk/ouke/
  | dátum archivácie = 2010-01-11
  }}</ref>

=== Primátori ===
* 1990 – 1993: [[Ján Kopnický]]
* 1993 – 1994: [[Rudolf Bauer]] 
* 1994 – 1999: [[Rudolf Schuster]]
* 1999 – 2006: [[Zdenko Trebuľa]]
* 2006 – 2010: [[František Knapík]]
* 2010 – 2018: [[Richard Raši]]
* 2018 – 2026: [[Jaroslav Polaček]]
{{Predstavitelia Košíc}}

== Dejiny ==
{|class="infobox" style="width: 368px; border-spacing: 0px; text-align: left; "
|- style="background: lightsteelblue; text-align: center"
! Historická príslušnosť
|- style="background: lightsteelblue; "
| style="font-size:97%;" |
[[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|24px]]
[[Uhorsko]] okolo 1000 – 1526<br>
[[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Habsburská monarchia]] 1526 – 1804<br>
[[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]]
[[Rakúske cisárstvo]] 1804 – 1867<br>
[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]]
[[Rakúsko-Uhorsko]] 1867 – 1918<br>
[[Súbor:Red flag.svg|24px]] 
[[Slovenská republika rád]] 1919 – 1919<br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1918 – 1938<br>
[[Súbor:Flag_of_Hungary_(1920–1946).svg|24px]] [[Maďarské kráľovstvo]] 1938 – 1945<br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1945 – 1960<br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Československá socialistická republika]] 1960 – 1990<br>
{{flagicon|Czechoslovakia}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 1990 – 1992<br>
{{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko|Slovenská republika]] od 1993
|}

[[Súbor:Cassovia 1617.jpg|náhľad|vpravo|Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)]]
[[Súbor:Erb1502.jpg|náhľad|Erb mesta Košice]]
[[Súbor:Cathedral of St. Elizabeth in Košice.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety]]
{{Hlavný článok|Dejiny Košíc}}
Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku [[1230]], ktorá spomína [[kostol]] v kráľovskej [[osada|osade]] – ''Villa Cassa'' – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku [[1241]], keď kráľ [[Belo IV.]] podporoval znovuosídlenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] prizvanými „hosťami“ zo [[Sasko|saského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého [[Hlavná ulica (Košice)|námestia]], bola v rokoch [[1270]]{{--}}[[1290]] obohnaná [[hradby|mestskými hradbami]]. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca [[18. storočie|18. storočia]].

V roku [[1312]], v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] porazilo v [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]] oligarchov [[Omodej Aba|Omodeja Abu]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku [[1369]] Košice získali [[erb|mestský znak]], ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb"/>. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]], s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto [[Budapešť|Budín]]. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým  z [[Pobaltie|Pobaltia]] na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej [[gotika|gotickej]] výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je [[Dóm svätej Alžbety]]. Za humanistického panovania [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia knihy
  | priezvisko = Halaga
  | meno = Ondrej Richard
  | odkaz na autora = 
  | titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc
  | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
  | miesto = Košice
  | rok = 1967
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}</ref>

Od [[16. storočie|16. storočia]] Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]]{{--}}[[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom [[Katolícka cirkev|katolíckej]] vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou ([[1891]]), neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1913]]). Po roku [[1918]] sa začlenili do rámca novovzniknutého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] patrili [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]].

V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v [[1983]] s rozlohou {{ha|85.375|m}}). Od roku [[1990]] sú spravované [[Magistrát mesta Košice|magistrátom]] s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]].

== Názov ==
Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena ''Koša''. Pôvodný význam názvu bol ''osada ľudu Košovcov''. Názov ''Koša'' prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v [[40. roky 11. storočia|40. rokoch 11. storočia]] aj [[Maďari]] v paralele ''Kassa'', ''Kossa'', ''Cossa''. Slovenská patronymická prípona "-ice" je neskorším dodatkom. Napokon [[latinčina]] a [[nemčina]] prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie ''Cassovia'' a ''Kaschau''. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov.<ref>{{Citácia knihy
  | priezvisko = Halaga
  | meno = Ondrej Richard
  | odkaz na autora = Ondrej Richard Halaga
  | titul = Počiatky Košíc a zrod metropoly
  | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
  | miesto = Košice
  | rok = 1992
  | isbn = 80-85174-57-X
  | kapitola = 
  | strany = 82 – 89
  | jazyk = 
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Varsik
| meno = Branislav
| odkaz na autora = Branislav Varsik
| titul = Osídlenie Košickej kotliny
| zväzok = I
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]]
| rok = 1964
| počet strán = 476
| strany = 155{{--}}163
}}</ref><ref>[[Miroslav Kropilák|KROPILÁK, Miroslav]], ed. ''[[Vlastivedný slovník obcí na Slovensku|Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1977. 517 s.</ref> Výslovnosť terajšieho názvu mesta je v [[Slovenčina|slovenčine]] nasledujúca – {{Audio-IPA|Kosice.wav|ˈkɔʃitsɛ|help=no}} a v [[Maďarčina|maďarčine]] znie takto – {{Audio-IPA|Kassa.ogg|ˈkɒʃʃɒ|help=no}}.

{|class="wikitable"		
!Rok||Názov||Rok||Názov	
|- 	 
|align="right"|1230||Villa Cassa||align="center"|1388||Cassovia, Cassa-Cassouia
|-	 
|align="right"|1249||Kassa||align="center"|1394||Cassow
|-
|align="right"|1257||Cassa||align="center"|1420||Caschowia
|-	 
|align="right"|1261||Cassa, Cassa Superior||align="center"|1441||Cassovia, Kassa, Kaschau, Košice 
|-
|align="right"|1288||Kossa||align="center"|1613 – 1684||Cassovia, Kassa, Kaşa, Kossicze 
|-	 
|align="right"|1297||Civitas Cassa||align="center"|1773||Cassovia, Kassa, Kaschau, Kossicze
|-
|align="right"|1300||Cossa||align="center"|1786||Cassovia, Kascha, Kaschau, Kossice
|-
|align="right"|1307||Casscha||align="center"|1808||Cassovia, Kaschau, Kassa, Kossice
|-
|align="right"|1324||Casschaw||align="center"|1863{{--}}1913||Kassa
|-
|align="right"|1342||Kassa||align="center"|1920{{--}}1938||Košice
|-
|align="right"|1371||Cassouia||align="center"|1938{{--}}1945||Kassa
|-	 
|align="right"|1382||Cosszicze||align="center"|1945 – súčasnosť||Košice
|}
[[Latinčina|Latinský]] názov znie ''Cassovia'', ďalšie názvy mesta: {{V jazyku|fra|''Cassovie''}}, {{v jazyku|deu|''Kaschau''}}, {{V jazyku|hun|''Kassa''}}, {{v jazyku|hrv|''Kašava''}}, {{V jazyku|pol|''Koszyce''}}, {{v jazyku|heb|''קושיצה''}}, {{v jazyku|rom|''Kasha''}}, {{v jazyku|ukr|''Кошицi''}}

Za svoje dlhoročné mierové aktivity Košice v roku [[1985]] získali od [[Svetová rada mieru|Svetovej rady mieru]] titul ''Mesto mieru'' a v roku [[1988]] od [[Organizácia Spojených národov]] zase titul ''Posol mieru'', mieru je venovaný aj samotný [[Medzinárodný maratón mieru]].<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Mesto Košice schválilo čestné občianstvo pre Michaila Gorbačova
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-cestne-obcianstvo-gorbacov/186734-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2016-03-14
 | dátum prístupu = 2019-03-19
}}</ref>

== Obyvateľstvo ==

=== Charakteristika ===
{{Viaceré obrázky
 | zarovnanie  = right
 | smer       = vertikálny
 | hlavička    = Ľudia v Košiciach
 | šírka   = 200
 | obrázok1    = Kosice during veteran car display.jpg
 | popis1  = Ľudia počas výstavy veteránov ''Cassovia Classic'' na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]]
 | obrázok2    = Crowds of people during White Night in Kosice.jpg
 | popis2  = Davy ľudí počas festivalu svetiel – [[Biela noc (festival)|Biela noc]]
 | obrázok3    = Hlavná from St Elizabeth tower.jpg
 | popis3  = Pohľad na ulicu z najvyššej veže Dómu svätej Alžbety
 | obrázok4    = Alžbetina z veže Dómu v Košiciach.jpg
 | popis4  = Pohľad na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskú ulicu]]
}}
Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2018]] žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov.<ref name=su18/> Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: [[Slováci]] – 75.7 %, Maďari – 2.8 %, [[Rómovia]] – 1,98 %, [[Rusíni]] – 0.67 %, [[Česi]] – 0.72 %, [[Ukrajinci]] – 0.46 %, [[Nemci]] – 0.29 %, [[Poliaci]] – 0.17 %, [[Rusi]] – 0.09 %. Až 16.68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť.<ref name=su18/> K [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa prihlásilo 45 % veriacich, ku [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] – 6,12 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] – 2,33 %, ku [[Kalvinizmus|kalvinizmu]] – 2 %, k [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej cirkvi]] – 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.<ref name=Sc11C>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa náboženského vyznania
  | url = http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf
  | dátum vydania = 2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 25.7.2012
  | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf
  | dátum archivácie = 2012-08-13
  }}</ref>

V roku [[2008]] mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom [[2007]]. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok [[2008]] sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.<ref>{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Podhorská  
  | meno = Kveta 
  | autor =  
  | odkaz na autora =  
  | spoluautori =  
  | titul = Košičanov je stále menej 
  | periodikum = SME 
  | odkaz na periodikum =  
  | rok = 16.05.2009 
  | mesiac =  
  | ročník =  
  | číslo =  
  | strany =  
  | url = http://korzar.sme.sk/c/4845131/kosicanov-je-stale-menej.html 
  | issn =  
}}
</ref>

V roku [[2011]] bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese [[Košice IV (okres)|Košice IV]]. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval  okres [[Košice III (okres)|Košice III]] (14,46), najnižšiu okres [[Košice I (okres)|Košice I]] (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (40 599), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (27 477), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (25 702), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (25 335), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 477), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (23 250), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 592), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 368) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (441), [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (663) a [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (671).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obyvateľstvo trvale bývajúce v obciach SR podľa veku a pohlavia SODB2011
  | url = http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf
  | dátum vydania = 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 25.7.2012
  | vydavateľ = Štatistický úrad SR
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131012053526/http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf
  | dátum archivácie = 2013-10-12
  }}</ref>

V roku [[2018]] sa v Košiciach narodilo 2 280 detí (9,54 detí na 1 000 obyvateľov) a zomrelo 2 096 ľudí čo znamená prirodzený prírastok obyvateľstva o 181 osôb. Do mesta sa ďalej prisťahovalo 2 289 osôb no odsťahovalo sa 2 808 čo charakterizuje migračné saldo v hodnote -519 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = STATdat.
 | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=%2fcontent%2ffolder%5b%40name%3d%27Štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Demografia%20a%C2%A0sociálne%20štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Obyvateľstvo%20a%20migrácia%27%5d%2freport%5b%40name%3d%27Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d%27%5d&ui.name=Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&ui.backURL=%2fcognosext%2fcgi-bin%2fcognos.cgi%3fb_action%3dxts.run%26m%3dportal%2fcc.xts%26m_folder%3diE40D5BB5CB3B425EB051B89FE090B512
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-22
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}</ref> Ďalej sa v okresoch [[Košice I (okres)|Košice I.]] a [[Košice III (okres)|III.]] zaznamenal úbytok obyvateľstva no v okresoch [[Košice II (okres)|Košice II.]] a [[Košice IV (okres)|IV.]] zase prírastok. Najvyššiu mieru živorodenosti zaznamenal okres Košice II. (11,11 ‰), najnižšiu okres Košice IV. (8,19 ‰). Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (39 978), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (26 169), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (24 803), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (23 864), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 030), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (22 340), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 751), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 281) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (697), [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (718) a [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (732).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Public Database - IBM Cognos Connection
 | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-18
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}</ref>
<br/><br/><br/><br/>
=== Vývoj počtu obyvateľov ===
<center><timeline>
Colors=
  id:lightgrey value:gray(0.9)
  id:darkgrey  value:gray(0.7)
  id:sfondo value:rgb(1,1,1)
  id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8)

ImageSize  = width:800 height:400
PlotArea   = left:50 bottom:50 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period     = from:0 till:250000
TimeAxis   = orientation:vertical
AlignBars  = justify
ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0
ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2000 start:0
BackgroundColors = canvas:sfondo

BarData=
  bar:1480 text:1480
  bar:1700 text:1700
  bar:1800 text:1800
  bar:1820 text:1820
  bar:1846 text:1846
  bar:1869 text:1869
  bar:1890 text:1890
  bar:1910 text:1910
  bar:1921 text:1921
  bar:1930 text:1930
  bar:1938 text:1938
  bar:1941 text:1941
  bar:1950 text:1950
  bar:1961 text:1961
  bar:1970 text:1970
  bar:1980 text:1980
  bar:1991 text:1991
  bar:2001 text:2001
  bar:2011 text:2011
  bar:2017 text:2017
  bar:2018 text:2018
  bar:2019 text:2019
PlotData=
  color:barra width:20 align:left

  
  bar:1480 from:0 till: 10000
  bar:1700 from:0 till: 4000
  bar:1800 from:0 till: 8000
  bar:1820 from:0 till: 8700
  bar:1846 from:0 till: 13700
  bar:1869 from:0 till: 21700
  bar:1890 from:0 till: 28900
  bar:1910 from:0 till: 44200
  bar:1921 from:0 till: 52900
  bar:1930 from:0 till: 70100
  bar:1938 from:0 till: 58000
  bar:1941 from:0 till: 67000
  bar:1950 from:0 till: 60700
  bar:1961 from:0 till: 79400
  bar:1970 from:0 till: 142200
  bar:1980 from:0 till: 202400
  bar:1991 from:0 till: 235160
  bar:2001 from:0 till: 236093
  bar:2011 from:0 till: 240688
  bar:2017 from:0 till: 239095
  bar:2018 from:0 till: 238757
  bar:2019 from:0 till: 238593
PlotData=

  bar:1480 at: 10000 fontsize:S text: 10 000 shift:(-11,5)
  bar:1700 at: 4000 fontsize:S text: 4_000 shift:(-11,5)
  bar:1800 at: 8000 fontsize:S text: 8 000 shift:(-11,5)
  bar:1820 at: 8700 fontsize:S text: 8 700 shift:(-11,5)
  bar:1846 at: 13700 fontsize:S text: 13 700 shift:(-11,5)
  bar:1869 at: 21700 fontsize:S text: 21 700 shift:(-11,5)
  bar:1890 at: 28900 fontsize:S text: 28 900 shift:(-11,5)
  bar:1910 at: 44200 fontsize:S text: 44 200 shift:(-11,5)
  bar:1921 at: 52900 fontsize:S text: 52 900 shift:(-11,5)
  bar:1930 at: 70100 fontsize:S text: 70_100 shift:(-11,5)
  bar:1938 at: 58000 fontsize:S text: 58_000 shift:(-11,5)
  bar:1941 at: 67000 fontsize:S text: 67 000 shift:(-11,5)
  bar:1950 at: 60700 fontsize:S text: 60 700 shift:(-11,5)
  bar:1961 at: 79400 fontsize:S text: 79 400 shift:(-11,5)
  bar:1970 at: 142200 fontsize:S text: 142_200 shift:(-11,5)
  bar:1980 at: 202400 fontsize:S text: 202_400 shift:(-11,5)
  bar:1991 at: 235160 fontsize:S text: 235_160 shift:(-16,5)
  bar:2001 at: 236093 fontsize:S text: 236_093 shift:(-9,5)
  bar:2011 at: 240688 fontsize:S text: 240_688 shift:(-10,5)
  bar:2017 at: 239095 fontsize:S text: 239_095 shift:(-9,5)
  bar:2018 at: 238757 fontsize:S text: 238_757 shift:(-8,5)
  bar:2019 at: 238593 fontsize:S text: 238_593 shift:(-6,5)

TextData=
  fontsize:S pos:(20,20)

</timeline></center>

=== Národnosti ===
Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, keď záviselo od toho, koľko [[občan]]ov sa prihlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a koľko k [[Maďari|maďarskej]] národnosti. S populáciou 28 884 v roku [[1891]], iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala [[maďarčina|maďarčinu]] ako svoj materský jazyk, 33,6 % – [[slovenčina|slovenčinu]] a 13,5 % – [[nemčina|nemčinu]]. V roku [[1910]] z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % – Slovákmi, 7,2 % – Nemcami a 1,8 % – Poliakmi.<ref>{{Citácia knihy
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914
  | vydavateľ = Talma Kiadó
  | miesto = Pécs
  | rok = 2003
  | isbn =
  | jazyk = po maďarsky
}}</ref> Po roku [[1918]] v [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republike]] sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo [[Česi|Čechov]], ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] mali Košice aj čulú [[Židia|židovskú]] komunitu. V rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou [[Šípové kríže|Šípových krížov]] do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]].<ref name="zidia">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Bobríková
  | meno = Zuzana
  | odkaz na autora = 
  | titul = Židia v Košiciach
  | url = http://www.cassovia.sk/hist/zidia/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = cassovia.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}</ref> Po roku [[1989]] došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach. Tunajšia [[Židia na Slovensku|židovská komunita]] je s 280 členmi druhá najväčšia na Slovensku.<ref>{{Citácia knihy
  | priezvisko = Ivan
  | meno = Kolin
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ekumena Košice 1994 - 2011
  | vydavateľ = Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice
  | miesto = Martin
  | rok = 2012
  | isbn = 978-80-89621-01-9 
  | kapitola = Židovská náboženská obec
  | strany = 58 – 61
  | jazyk = 
}}</ref> Od roku [[2012]] sa v Košiciach usporadúva festival židovskej kultúry ''Mazal tov!''.
{|align="center" 
|{{Menšiny Košíc}}<center>''Podiel národnostných menšín v Košiciach od roku [[1850]] po súčasnosť <ref>Údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík. Štatistiky do roku [[1910]] berú do úvahy materinský jazyk, [[Židia]] sú preto zaznamenaní podľa tohto kritéria no všeobecne sa počítajú ako [[Nemci]] alebo [[Maďari]].</ref>''</center>
|}
Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako ''mesto tolerancie''.<ref name="mesto tolerancie"/> [[Klub národnostných menšín]] bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Klub národnostných menšín
  | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = košice.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090913100137/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm
  | dátum archivácie = 2009-09-13
  }}</ref> Od roku [[2000]] sa každý september usporadúva [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností]]. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských [[cirkev|cirkví]] a Židovskú náboženskú obec so štatútom pozorovateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ekumenický pašiový sprievod pomáha jednote kresťanov
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml
  | dátum vydania = 21.03.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = mesto.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090321055035/http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml
  | dátum archivácie = 2009-03-21
  }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pašiový sprievod
  | url = http://ekumena.ktfke.sk/3b.php
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 30.07.2009
  | vydavateľ = Ekumena
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}</ref> Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený [[Maďarsko|maďarský]] generálny konzulát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = A magyar köztarsaság főkonzulátosa Kassa
  | url = http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma
  | miesto = Košice
  | jazyk = po maďarsky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090705165751/http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu
  | dátum archivácie = 2009-07-05
  }}</ref> Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské [[divadlo Thália]].

Mesto je medzinárodne známe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Crowe
  | meno = David M.
  | odkaz na autora = 
  | titul = A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia
  | url = http://books.google.co.uk/books?id=--1dGfeGtD0C&pg=PA46&lpg=PA46&dq=gypsies+from+ko%C5%A1ice&source=bl&ots=hOO8F8PLcb&sig=UGmc7gopGU77-L6Upk7q1q3uLzI&hl=en&ei=fk1wSqDkAYasjAfrk5WfBQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1
  | dátum vydania = 1995
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Google Books
  | miesto = Kanada
  | jazyk = po anglicky
}}</ref> aj ako stredisko [[Rómovia|rómskej]] menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]. [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] tu má zriadenú regionálnu kanceláriu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Inštituálne zabezpečenie riešenia záležitostí rómskych komunít
  | url = http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/2AA02702EFC66962C1256E000042CDFF/$FILE/Zdroj.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = rokovania.sk
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}</ref> Rómske [[divadlo Romathan]] je jediné svojho druhu na Slovensku. V Košiciach sídli ''Rómske mediálne centrum'', kultúrno-osvetová ''Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj'' a súkromná základná škola a gymnázium so zameraním na výučbu rómskeho jazyka a rómskych reálií.
[[Súbor:Košice - Grešákova 1.jpg|náhľad|[[Divadlo Thália]]]]
[[Súbor:Consulate General of Hungary, Main Street in Kosice 2018-05.jpg|náhľad|Generálny konzulát Maďarska]]
{| class="wikitable sortable"
|+údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky<ref name=su18>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = DATAcube.
 | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7002rr/Bilancia%20podľa%20národnosti%20a%20pohlavia%20-%20SR-oblasť-kraj-okres,%20m-v%20%5Bom7002rr%5D
 | vydavateľ = Štatistický úrad SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-22
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}</ref>
!národnosť
!2018
!2001
!1991
!1930
!1910
!1880
|-
|{{flagicon|Slovakia}}slovenská
|180802 (75.7 %)
|210340
|212659
|42245
|6547
|10857
|-
|{{flagicon|Hungary}}maďarská
|6749 (2.83 %)
|8940
|10760
|11504
|33350
|10215
|-
|[[Súbor:Flag of the Romani people.svg|22px]] rómska
|4728 (1.98 %)
|5055
|4282
|
|
|
|-
|{{flagicon|Ukraine}}rusínska, ukrajinská
|2675 (1.12 %)
|2356
|1713
|801
|210
|16
|-
|{{flagicon|Czech Republic}}česká, moravská
|1844 (0.77 %)
|2946
|3887
|
|227
|
|-
|{{flagicon|Germany}}nemecká
|690 (0.29 %)
|398
|322
|3354
|3189
|4257
|-
|[[File:Flag of Vietnam.svg|22px]] vietnamská
|436 (0.18 %)
|116
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Poland}}poľská
|409 (0.17 %)
|123
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Russia}}ruská
|227 (0.09 %)
|167
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Greece}}grécka
|103 (0.043 %)
|84
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Bulgaria}}bulharská
|94 (0.039 %)
|91
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Romania}}rumunská
|93 (0.038 %)
|17
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Izrael}}židovská
|55 (0.023 %)
|35
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Austria}}rakúska
|37 (0.015 %)
|6
|
|
|
|
|-
|{{flagicon|Poland}}sliezska
|1 (0.0004 %)
|0
|
|
|
|
|-
|[[Súbor:White flag with question mark.png|25px]] iné a nezistené
|39814 (16.68 %)
|6058
|1537
|12213
|688
|1575
|}

== Partnerské mestá ==
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Tree of Partnership.jpg|náhľad|Strom partnerských miest pred [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]]]]
{|class="wikitable"
|- valign="top"
|
*{{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná [[9. máj]]a [[1997]])<ref name=partmesta>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Oficiálne stránky mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Twin cities of the City of Kosice| url = http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131105130201/http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| dátum archivácie = 2013-11-05}}</ref><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Maďarsko}} [[Miskolc]], [[Maďarsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[7. máj]]a [[1997]] v Košiciach a [[11. máj]]a [[1997]] v Miškolci)<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Maďarsko}} [[Abaújszántó]], [[Maďarsko]] (memorandum o spolupráci podpísana [[20. júna]] [[2007]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{Flagicon|Poľsko}} [[Krosno]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a  spolupráci podpísaná [[6. mája]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{Flagicon|Poľsko}} [[Katowice]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a  spolupráci podpísaná [[18. septembra]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Poľsko}} [[Rzeszów]], [[Poľsko]] (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané [[23. november|23. novembra]] [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Turecko}} [[Bursa]], [[Turecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[29. marec|29. marca]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
||
*{{minivlajka|Nemecko}} [[Wuppertal]], [[Nemecko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. máj]]a [[1980]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/partnerske-mesta-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Košice| jazyk = }}</ref>
*{{minivlajka|Nemecko}} [[Cottbus]], [[Nemecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[6. júl]]a [[1992]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Stadt Cottbus| odkaz na autora = | titul = Our twin cities| url = http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| vydavateľ = cottbus.de| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Cottbus| jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131104002625/http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| dátum archivácie = 2013-11-04}}</ref><ref name=partmesta2/>
*{{Flagicon|Vietnam}} [[Da Nang]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[16. apríla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/>
*{{Flagicon|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[15. decembra]] [[2016]])<ref name=partmesta2/>
*{{Flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]] (memorandum o vzájomnej spolupráci medzi mestami [[6. novembra]] [[2012]])<ref name=partmesta2/>
||
*{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Mobile (Alabama)|Mobile, AL]], [[Spojené štáty|USA]] (dohoda o partnerstve podpísaná [[12. apríl]]a  [[1991]] v Mobile a [[20. marec|20. marca]] [[1992]] v Košiciach)<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Welcome to City of Mobile Special Events| url = http://ncsmobile.org/sister_cities.php| vydavateľ = ncsmobile.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Mobile| jazyk = eng}}</ref><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Srbsko}} [[Niš]], [[Srbsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. marec|22. marca]] [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]], [[Česko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[24. máj]]a [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] (memorandum o spolupráci podpísané [[30. júna]] [[2006]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[16. január]]a [[1993]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
||
*{{minivlajka|Fínsko}} [[Raahe]], [[Fínsko]] (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná [[28. jún]]a [[1987]], obnovená [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Taliansko}} [[Verona]], [[Taliansko]] (prehlásenie o spolupráci, podpísané [[20. august]]a [[1992]])<ref name=partmesta2/>
*{{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] (memorandum o spolupráci, podpísané [[30. apríla]] [[2008]])
|}

=== Bývalé partnerské mestá ===
*{{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný [[28. október|28. októbra]] [[1995]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Portal of the City Governement: International and Interregional Ties| url = http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| vydavateľ = archive.is| dátum vydania = 2009-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://archive.ph/20090224073839/http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| dátum archivácie = 2009-02-24}}</ref><ref name=partmesta2/>
*{{Flagicon|Bielorusko}} [[Vitebsk]], [[Bielorusko]] (memorandum o spolupráci medzi Vitebskou regionálnou výkonnou radou a mestom Košice [[8. júla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/>

Poslanci mesta Košice [[17. marec|17. marca]] [[2022]] odhlasovali poslanecký návrh na zrušenie partnerstiev s Petrohradom a Vitebskom v reakcii na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnovú situáciu na Ukrajine]].<ref name="tasr-kosice-mesto-zrusi-partnerstva-s">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Košice: Mesto zruší partnerstvá s ruským Petrohradom a bieloruským Vitebskom| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022031700000104| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2022-03-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-03-18| miesto =| jazyk =}}</ref>

== Kultúra ==
=== Európske hlavné mesto kultúry 2013 ===
{{hlavný článok|Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013}}
{{Viaceré obrázky
 | zarovnanie  = right
 | smer       = vertikálny
 | hlavička    = Nasvietenie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu]]
 | šírka   = 200
 | obrázok1    = DomPocasOtvaraciehoCeremonialu.JPG
 | popis1  = 
 | obrázok2    = Cathedral of St Elizabeth, Košice EHMK 20.01.2012.JPG
 | popis2  = Slávnostné nasvietenie dómu počas otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry v januári 2013
}}
Prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] udeľuje [[Európska komisia]] a [[Európsky parlament]] od roku [[1985]] s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku [[2008]] zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami [[Nitra|Nitrou]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martinom]] a [[Prešov]]om a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok [[2013]] vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.<ref>{{Citácia knihy
  | priezvisko = Beskyd
  | meno = Vladimír
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice2013 Európske hlavné mesto kultúry : pred a po konci sveta
  | vydavateľ = Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o.
  | miesto = Košice
  | rok = 2012
  | isbn = 978-80-970926-3-4
  | kapitola = 
  | strany = 194
  | jazyk = 
}}</ref>

Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013:
* [[Kasárne Kulturpark]] – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc;
* SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá;
* [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle/Hala umenia]] – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom;
* [[Mestský park (Košice)|Mestský park]], parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] a [[Park Moyzesova|Moyzesova]] – revitalizácia verejného priestoru;
* [[Košický hrad]], [[Amfiteáter Košice|Amfiteáter]], kaštieľ v Krásnej, [[Dóm svätej Alžbety]], [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Ulička remesiel]] – rekonštrukcia.

<gallery>
Súbor:Kulturpark Kasárne Košice 2013.JPG|Kasárne Kulturpark
Súbor:KunsthalleKošice.JPG|Kunsthalle
Súbor:SPOT Važecká.jpg|SPOT Važecká
</gallery>

=== Kunsthalle ===
{{Hlavný článok|Kunsthalle Košice}}
[[Súbor:Kunsthalle - panoramio (8).jpg|náhľad|Pohľad na Kunsthalle zo [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikovej ulice]]]]

Stará krytá plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] na Rumanovej ulici, postavená v rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]], bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry]], ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]] ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou.  Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203033308/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref>

=== Kasárne Kulturpark ===
{{Hlavný článok|Kasárne Kulturpark}}
[[Súbor:KulturparkKošice.JPG|náhľad|Areál [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]]]

V súvislosti so získaním titulu [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry 2013]] pre Košice bol areál bývalých [[Kasárne|kasární]] a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného [[Umenie|umenia]] a modernej nezávislej kultúry. [[Kasárne Kulturpark|Kulturpark]] prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich [[Umelec|umelcov]] a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a [[podnikateľ]]ského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva [[festival]] moderného umenia, rôzne [[koncert]]y, [[Výstava|výstavy]], vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa tu aj tvorivé dielne pre deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kasárne/Kulturpark| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214012454/https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| dátum archivácie = 2018-12-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Referát projektov EÚ MMK| odkaz na autora = | titul = Kasárne / Kulturpark| url = https://www.kosice.sk/mesto/kasarne-kulturpark| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

=== Tabačka Kulturfabrik ===
{{Hlavný článok|Tabačka Kulturfabrik}}
[[Súbor:Tabačka Kulturfabrik - panoramio.jpg|náhľad|Večerné nasvietenie [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]]]]

Druhým košickým centrom umeleckej kreativity je [[Tabačka Kulturfabrik]] na Gorkého ulici na severe širšieho centra Košíc. Objekt bývalej erárnej tabakovej továrne z rokov [[1851]]{{--}}[[1854]] bol prebudovaný na kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či mutimediálne produkcie. Súčasťou [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]] je divadelná a kinová sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Tabačka Kulturfabrik| odkaz na autora = | titul = Príbeh Tabačky| url = https://www.tabacka.sk/o-tabacke/| vydavateľ = tabacka.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-31| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

V areáli Tabačky vznikne aj ''Kreatívne centrum'' pre Košický kraj za 18 miliónov [[€]]. Nachádzať sa v ňom budú priestory na školenia, moderné ateliéry, ale aj priestory na scénické a vizuálne umenie. Kompletná realizácia centra by mala byť hotová do roku [[2023]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = Komunikačné oddelenie Úradu KSK| odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = V Košickou kraji vznikne Kreatívne centrum| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Rozhýbaný kraj| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Košický samosprávny kraj| miesto = Košice| dátum = 2020-12-18| rok = 2020| mesiac = 12| deň = 18| ročník = 2| typ ročníka = ročník| číslo = 6| typ čísla = číslo| strany = 10| poznámky = | url = https://web.vucke.sk/files/sk/fakty-kraji/magazin-ksk/2020_december.pdf| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = 2644-4259| doi = | pmid = | id = EV 5720/18| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košická župa môže od roku 2021 čerpať peniaze na Kreatívne centrum| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22563033/kosicka-zupa-moze-od-roku-2021-cerpat-peniaze-na-kreativne-centrum.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-28| dátum prístupu = 2020-12-31}}</ref>

=== Divadlá ===
[[Súbor:InterierSD.jpg|náhľad|right|Interiér [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]]]]

Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]] je klasickým divadlom s [[činohra|činoherným]], [[opera|operným]] a [[balet]]ným súborom. Predstavenia sa konajú v [[Národné divadlo Košice|historickej budove]] na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]] a v ''Malej scéne'', ktorá uvádza komorné činohry a komédie.

[[Bábkové divadlo Košice]] vzniklo v roku [[1956]] a v roku [[1997]] popri ňom vznikla činoherná ''scéna Jorik''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Bábkové divadlo Košice| odkaz na autora = | titul = O divadle| url = https://www.bdke.sk/o-divadle/| vydavateľ = bdke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Divadlo Thália]], uvádzajúce svoje predstavenia v [[maďarčina|maďarčine]], bolo otvorené v roku [[1969]] a v roku [[1995]] si otvorilo ''Divadelný súbor Máraiho''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Thália Színház| odkaz na autora = | titul = O divadle – Thália Színház| url = http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| vydavateľ = thaliaszinhaz.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je [[Divadlo Romathan]], založené v roku [[1992]] ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v [[rómčina|rómčine]] i [[slovenčina|slovenčine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Divadlo Romathan| url = https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/nositelia-tradicii/divadlo-romathan.html| vydavateľ = abov.vucke.sk| dátum vydania = 2013-06-26| dátum aktualizácie = 2013-07-09| dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košické rómske divadlo Romathan pripravilo na dnešný večer premiéru hry Čierna mačka| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4530862/kosicke-romske-divadlo-romathan-pripravilo-na-dnesny-vecer-premieru-hry-cierna-macka.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-06-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref>

Po roku [[1989]] vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie [[Staromestské divadlo]] založila v roku [[1997]] legendárna košická herecká dvojica [[Ľubica Blaškovičová]] a [[Peter Rašev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Staromestské divadlo| odkaz na autora = | titul = Info| url = http://www.staromestske-divadlo.sk/o-nas/| vydavateľ = staromestske-divadlo.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalšími sú [[Divadlo Maškrta]], [[Divadlo na Peróne]], [[Divadlo v kufri]] a [[Divadlo Cassia Dance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Divadlá| url = https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203151523/https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Mnohé z nich boli zapojené do projektu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013]].

=== Kiná ===
Prvé kino v Košiciach ''Uránia'' otvorili v roku [[1909]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Historické výročia v roku 2009
  | url = http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5893&movie=&archive=1.
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (zaniklo v roku [[1940]]). Niekoľko kinosál vzniklo v centre mesta v prvorepublikovom období (''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'', ''Slovan'') a za socialistického režimu (''Partizán'', ''Tatra''). V roku [[1973]] vybudovali na sídlisku [[Košice – mestská časť Západ|Terasa]] veľkokapacitné panoramatické kino ''Družba'' s kapacitou cez 500 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kino Družba
  | url = http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Register modernej architektúry Slovenska
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202223642/http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55
  | dátum archivácie = 2013-12-02
  }}</ref> Pred nástupom [[multiplex|multikín]] v roku [[2008]] existovalo v meste ešte päť tradičných kín. Sedemsálové multikino je súčasťou obchodného centra [[Atrium Optima]], štvorsálové multikino sa nachádza v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = CINEMAX KOŠICE| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/cinemax-kosice| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = Ster Century Cinemas| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/ster-century-cinemas1| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V tradičnom "kamennom" kine ''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'' pôsobí od roku [[2015]] alternatívne umelecké kino pre náročného diváka, ktoré prevádzkuje združenie ''Cinefil''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový Impulz pre Kino Úsmev| url = https://indexmag.sk/2018/11/12/novy-impulz-pre-kino-usmev/| vydavateľ = indexmag.sk| dátum vydania = 2018-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = | jazyk =}}</ref>

[[Súbor:Kosice State Theatre 1.JPG|náhľad|[[Národné divadlo Košice]]]]

=== Hudba ===
[[Štátna filharmónia Košice]] bola založená v roku [[1969]] ako druhý profesionálny [[symfonický orchester]] na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: [[Košická hudobná jar|Košickej hudobnej jari]], [[Medzinárodný organový festival Ivana Sokola|Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola]] a [[Festival súčasného umenia|Festivalu súčasného umenia]]. Sídlom filharmónie je ''[[Dom umenia (Košice)|Dom umenia]]''. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj  Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a [[Konzervatórium v Košiciach|Konzervatórium Košice]].

=== Folklór ===
Najstarším [[Folklórny súbor|folklórnym súborom]] z Košíc je folklórny súbor ''Čarnica'', založený v roku [[1957]]. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač [[Ján Pisančin]] alias [[Ander z Košíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = FS Čarnic| odkaz na autora = | titul = Folklórny súbor Čarnica| url = http://carnica.sk/carnica/| vydavateľ = carnica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor ''Železiar''. Ďalšími sú folklórne súbory ''Borievka'', ''[[Hornád (folklórny súbor)|Hornád]]'', ''Jahodná'' a rad detských súborov.

Košické folklórne súbory prezentujú spev a [[tanec]] regiónu [[Abov (župa)|Abova]], [[Šariš (región)|Šariša]], [[Spiš (región)|Spiša]] a iných [[Východné Slovensko|východoslovenských]] oblastí. Pre priaznivcov [[Folklór (kultúra)|folklór]]u je organizovaný [[Cassovia folkfest]] každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia Folkfest| odkaz na autora = | titul = O podujatí| url = https://folkfest.sk/o-podujati/| vydavateľ = folkfest.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Regionálny charakter majú [[Abovské folklórne slávnosti]] konané v neďalekých [[Rozhanovce|Rozhanovciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Kultúrne centrum Abova| odkaz na autora = | titul = Abovské folklórne slávnosti| url = https://slovakia.travel/abovske-folklorne-slavnosti| vydavateľ = slovakia.travel| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk =}}</ref>

=== Múzeá ===
[[Súbor:VslMuzeum.jpg|náhľad|[[Východoslovenské múzeum]]]]
[[Súbor:Rodošto2.jpg|náhľad|[[Socha Františka II. Rákócziho v Košiciach|Socha Františka II. Rákociho]] pred [[Rodošto]]m, replikou jeho tureckého exilového domu]]
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg|náhľad|[[Slovenské technické múzeum]]]]
[[Súbor:Vsgkosice.JPG|náhľad|Nádvorie [[Východoslovenská galéria|Východoslovenskej galérie]] slúži rôznym umeleckým podujatiam]]
[[Súbor:American Corner Kosice.jpg|náhľad|''American Corner'' v [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnici]]]]
[[Súbor:Verejná knižnica Jána Bocatia 2.JPG|náhľad|[[Verejná knižnica Jána Bocatia]]]]
[[Súbor:Miklušova väznica.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]]

V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Východoslovenské múzeum| url = https://www.kosice.sk/mesto/vychodoslovenske-muzeum| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numizmatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''.<ref name="vsmex">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VSM| odkaz na autora = | titul = Expozície| url = https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| vydavateľ = vsmuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118233935/https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| dátum archivácie = 2021-01-18}}</ref> V areáli [[Katova bašta|Katovej bašty]], východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.<ref name="vsmex"/>

Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku [[1943]]. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]], jediného svojho druhu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231123121913/https://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| dátum archivácie = 2023-11-23}}</ref> Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj [[Planetárium pri Slovenskom technickom múzeu Košice|planetárium]]. V areáli [[Letisko Košice|letiska Košice]] sa nachádza [[Múzeum letectva Košice|Múzeum letectva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = O nás| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

[[Múzeum Vojtecha Löfflera]] je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku [[1993]] ako dar mestu od významného košického sochára [[Vojtech Löffler|Vojtecha Löfflera]] a jeho manželky Kláry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = RO SSN Košice| odkaz na autora = | titul = Dve desaťročia Múzea Vojtecha Löfflera Košice| url = http://www.ssn.sk/8099/dve-desatrocia-muzea-vojtecha-lofflera-kosice/| vydavateľ = ssn.sk| dátum vydania = 2013-12-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.<ref name="stala">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Múzeum Vojtecha Löfflera| odkaz na autora = | titul = Stála expozícia múzea| url = https://www.lofflermuzeum.sk/sk/o-muzeu/stala-expozicia-muzea| vydavateľ = lofflermuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

V [[Klub národnostných menšín|Klube národnostných menšín]] je zriadená ''pamätná izba [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]''. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín| url = https://www.kosice.sk/mesto/klub-narodnostnych-mensin| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

[[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]] dokumentuje vývoj [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Vzniklo po rekonštrukcii [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulice]] v roku [[1998]], kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej ''Dolnej brány''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Podzemné Archeologické múzeum pod Hlavnou ulicou v Košiciach| url = https://www.kosice.sk/mesto/podzemne-archeologicke-muzeum-pod-hlavnou-ulicou-v-kosiciach| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

Najnovším múzeom v Košiciach je [[Múzeum obetí komunizmu]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]] 24. Vzniklo na počesť pamiatky obetiam [[Komunizmus|komunizmu]]. Návštevníkom umožňuje nahliadnuť do príbehov väznených a mučených preživších.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Haniková| meno = Lenka| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Čermáková| meno2 = Judita| autor2 =| odkaz na autora2 =| titul = Po odchode tankov to trvalo 32 rokov. Východ má vlastné múzeum obetí komunizmu| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22689882/trvalo-to-32-rokov-kosice-maju-vlastne-muzeum-obeti-komunizmu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-06-29| dátum prístupu = 2021-12-19}}</ref>

=== Galérie ===
[[Východoslovenská galéria]] vznikla v roku [[1951]] a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]], ktorou je [[Župný dom (Košice)|Župný dom]] sídlia expozície ''Maliarstvo 19. storočia na Východnom Slovensku'', ''Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku'' a ''Slovenská grafika 20. storočia''. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na [[Alžbetina ulica (Košice)|Alžbetinej ulici]] hostí expozíciu ''[[Július Jakoby]] – výber z tvorby'' a ''Košice vo výtvarnom umení''.

[[Popart]]ová [[Mihal Gallery]] v ulici Pri prachárni v blízkosti obchodného centra [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]], ponúka expozíciu 25 originálnych obrazov svetoznámeho maliara s [[Východné Slovensko|východoslovenskými]] koreňmi [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. Medzi nimi aj známe dielo [[Marylin Monroe]], ale aj [[Wayne Gretzky]], [[Hans Christian Andersen]], [[Martha Graham]] a [[Teddy Roosevelt]]. Ďalšími atrakciami galérie sú niektoré Warholove sieťotlače, portfólio ''Kosáky a kladivá'' a dielo ''Zvestovanie'' na motívy [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]].

[[Galéria KOPA DeSIGN]] na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]] sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov.

=== Knižnice ===
[[Štátna vedecká knižnica Košice]] naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu [[Košická univerzita|Košickej univerzity]], založenej v roku [[1657]]. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od [[Inkunábula|inkunábul]] (tlačí do roku [[1500]]) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti [[Teológia|teológie]], práva, [[Medicína|medicíny]], histórie a [[Prírodná veda|prírodných vied]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košiciach| odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205205453/https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košice| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| url = https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-12-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210209194952/https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| dátum archivácie = 2021-02-09}}</ref> Súčasná organizácia, založená v roku [[1946]], má právo povinného výtlačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 212/1997 Z. z.Zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel| url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| vydavateľ = zakonypreludi.sk| dátum vydania = 2020-07-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203132402/https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Popri knižnici funguje ''Nemecká študovňa Goetheho inštitútu'', ''Informačné stredisko Rady Európy'', ''Britské centrum'' a americké informačné a poradenské centrum ''American Space in Košice'' (predtým ''InfoUSA'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Nemecká knižnica| url = https://www.svkk.sk/nemecka-kniznica.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Americké centrum| url = https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205022009/https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Veľvyslanectvo USA na Slovensku| odkaz na autora =| titul = InfoUSA Slovakia sa mení na American Spaces Slovakia| url = https://sk.usembassy.gov/sk/infousa-slovakia-sa-meni-na-american-spaces-slovakia/| vydavateľ = sk.usembassy.gov| dátum vydania = 2020-01-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref>

[[Verejná knižnica Jána Bocatia]] je je najstaršou a zároveň najväčšou verejnou knižnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová| meno = Monika| autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršia a najväčšia verejná knižnica je rajom pre milovníkov kníh| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20771715/najstarsia-a-najvacsia-verejna-kniznica-je-rajom-pre-milovnikov-knih.html#ixzz58o13tn36| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Knižnica má sedem pobočiek v najväčších mestských častiach. Jej počiatky siahajú až do [[17. storočie|17. storočia]], a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Čitáreň| url = https://vkjb.sk/citaren/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

[[Knižnica pre mládež mesta Košice]] je špecializovaná knižnica pre prácu s [[Dieťa|deťmi]] a [[Mládež|mládežou]]. V prevádzke je od roku [[1955]] s 20 pobočkami prevažne v [[Základná škola|základných školách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Kto sme| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/album-grid| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Pobočky| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/o-kniznici| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

=== Médiá ===
Od roku [[1962]] vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes [[STV]]), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia [[TV Naša]] začala vysielanie v roku [[1996]] a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. V roku [[2015]] sa začlenila do portfólia [[Týždenník|týženníka]] [[KOŠICE:DNES]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Päť výnimočných udalostí| url = https://kosicednes.sk/udalosti/pat-vynimocnych-udalosti/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2019-09-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií [[Zlatý žobrák]] siaha po rok [[1995]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlatý žobrák| odkaz na autora = | titul = O Festivale| url = https://festival.sk/sk/festival/| vydavateľ = festival.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

[[Rozhlas]]ové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku [[1927]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Draxler| meno = Vladimír| autor = RTVS| odkaz na autora = | titul = História SRo| url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro| vydavateľ = rtvs.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Okrem [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé [[Východné Slovensko]]. Z nich najvýznamnejšie je [[Rádio Kiss|Rádio KISS]] a [[Rádio Košice]] – najpočúvanejšie regionálne rádio na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Rádio Košice| odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka {{!}} Rádio Košice| url = https://www.radiokosice.sk/sekcia/55| vydavateľ = radiokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

Regionálnym denníkom pre mesto Košice je [[Korzár (denník)|Korzár]]. Večerné noviny [[Košický večer]] boli založené v roku [[1968]] a denne vychádzali do roku [[2004]]. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a do roku [[2014]] vychádzal v rámci skupiny [[Korzár (denník)|Korzár]] raz týždenne, v piatok. V septembri [[2014]] začal vychádzať nový mestský večerník (dnes [[týždenník]]) s názvom [[KOŠICE:DNES]]. Ten sa za krátky čas stal najväčším a najpopulárnejším regionálnym mediálnym domom na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košičania si od piatka zalistujú v novom večerníku| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/kosice-vecernik-novy/97415-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2014-09-10| dátum prístupu = 2020-06-21}}</ref> [[Listy košické]] boli kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzali raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie.

Z online médií bol v roku [[2015]] spustený portál [http://www.kosicak.sk Košicak], ktorý je skratkou pre označenie Košice aktuálne. Tento portál mapoval aktuality v regióne a prinášal aj zaujímavosti z histórie, aktualizovaný býval denne až do roku [[2018]]. Druhým novším lokálnym informátorom v Košiciach je mediálny portál [https://www.kosiceonline.sk košiceonline.sk], ktorý vznikol v roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Košice Online| odkaz na autora = | titul = O portáli| url = https://www.kosiceonline.sk/o-portali| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
[[Súbor:Kosice City Days.jpg|náhľad|Oslavy Dní mesta Košice]]
[[Súbor:Rušňoparáda Košice 2018.jpg|náhľad|Rušňoparáda historických vlakov v železničnom depe]]
[[Súbor:Cassovia Retro Košice.jpg|náhľad|Festival ''Cassovia Retro'' na Hlavnej ulici]]
[[Súbor:St Elisabeth Cathedral during White Night festival.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety počas festivalu Biela Noc 2019]]
[[Súbor:Christmas in Košice.jpg|náhľad|Košické hlavné [[vianočné trhy]]]]

=== Pravidelné podujatia ===
* Potulky mestom Košice – pravidelné pešie prehliadky mesta Košice – organizované každý prvý víkend v mesiaci, vždy s inou témou a trasou.
* Dni mesta Košice – máj – týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu.
* [[Veľká cena Košíc]] – máj – medzinárodný bridžový festival.
* Dni francúzskej kultúry – marec/apríl.
* Košická hudobná jar – máj – festival klasickej hudby v Dome umenia.
* Noc múzeí – máj – celoeurópske podujatie pod záštitou Rady Európy.
* Use the City festival – máj – festival pouličného umenia / street-art.
* Cassovia Retro – máj – festival historických automobilov
* Imaginácie – máj/jún – multižánrové plenérové site-specific predstavenie so zakomponovaním historických reálií v urbánnom prostredí.
* [[MFF Art Film]] Košice – jún – medzinárodný filmový festival (predtým Trenčianske Teplice, Trenčín [[1993]] – [[2015]]).
* Konvergencie – jún – medzinárodný festival komornej hudby.
* Cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice – jún – športové podujatie s dlhou históriou.
* Cassovia folkfest – jún – festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov.
* Medzinárodná balónová fiesta – jún – prelety balónov nad mestom.
* [[Zlatý žobrák]] – jún – prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií.
* Haliganda – jún – festival umeleckej tvorby pre deti a rodiny.
* Košice Gurmán Fest – jún – festival výnimočných chutí.
* Mazaltov! – jún – festival židovskej kultúry, na košickej kultúrnej scéne je od roku 2012.
* Letné shakespearovské slávnosti – jún – po Prahe a Bratislave aj pri košickej Dolnej bráne.
* Leto v parku – august – festival mestského typu v oblasti hudby, divadla, filmu v Mestskom parku.
* [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností|Feman - európsky festival kultúry národov a národností]] – september.
* Medzinárodný organový festival Ivana Sokola – september – organový festival v Dóme a Dome umenia.
* Festival divadiel strednej Európy – september.
* Košické slávnosti vína – september – ochutnávka vín v Dolnej bráne a pri Miklušovej väznici spojená s trhom tradičných remesiel.
* [[Biela noc (festival)|Biela noc/Nuit Blanche]] – október – najsledovanejší a najmasovejší umelecký projekt v Košiciach, ponúkajúci  hudobné a svetelné inštalácie v urbánnom prostredí, etablovaný festival vo vybraných svetových mestách, v Košiciach od roku 2010.
* [[Medzinárodný maratón mieru]] – október – najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete.
* Dni českej kultúry – október.
* Dni španielskej kultúry – október.
* Festival Rozmanitosť / polievkový festival – október.
* Medzinárodný jazzový festival – október – po bratislavskom druhý najväčší na Slovensku.
* Dni nového tanca – október – festival súčasného tanca (bienále).
* Festival súčasného umenia Ars nova Cassoviae – október – festival súčasnej vážnej hudby.
* [http://www.matrioshka.sk/ Festival Matrioshka] – multižánrový kultúrny festival reflektujúci totalitný režim v Česko-Slovensku v období rokov 1948 – 1989.
* Art Dance – november – medzinárodný festival súčasného scénického tanca.
* Festival sakrálneho umenia – november/december – oslavy patrónky mesta [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], ojedinelý festival na Slovensku s prezentáciou európskeho sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia a slova.
* ICSM ''New Music Days'' – december – medzinárodný festival súčasnej hudby organizovaný Slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM).
* Košické Vianoce, Silvester Košice – vianočné trhy, anjelská kapustnica, primátorský punč, koncerty, ohňostroje.
* Free Summer Košice Medzinárodný festival elektronickej a tanečnej hudby.
* Illegal Night Košice – obľúbené stretnutie motoristov, jeden z najväčších zrazov na Slovensku.
* [[JBL]] Jump Fest – jedno z najväčších európskych atletických podujatí, konajúce sa v centrách miest.
* Rušňoparáda – každoročná prehliadka historických rušňov v železničnom depe

== Stavby ==
[[Súbor:HrnciarskaKE.jpg|náhľad|[[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] – ulička remesiel. V pozadí [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]].]]
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 5.jpg|náhľad|Imitácia [[Čermeľský potôčik|Čermeľského potoka]] v dolnom úseku [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]], pod ktorou sa nachádza [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].]]
[[Súbor:Košice, Slovakia (2005).jpg|náhľad|[[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská ulica]] je pešou zónou vedúcou ku [[Železničná stanica Košice|železničnej stanici]]]]

=== Pamiatky ===
Historické centrum mesta je najväčšou [[mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]] na Slovensku. Bola vyhlásená v roku [[1983]]. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Register pamiatkových rezervácií| url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-pamiatkovych-rezervacii| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = 2011-11-11| dátum aktualizácie = 2017-04-24| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref>

Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal [[Čermeľský potôčik|Čermeľský potok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KETURIST.sk| url = http://www.keturist.sk/info/kam-do-prirody/potok-cermel-cermelsky-potok/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku [[1996]]. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Potôčik na Hlavnej ulici| url = https://kosicednes.sk/historia/potocik-na-hlavnej-ulici/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Dóm svätej Alžbety]] je najväčšou [[gotika|gotickou]] [[katedrála|katedrálou]] a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku [[1508]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Prcínová| meno = Eva| autor = | odkaz na autora = | titul = Objavte to NAJ zo Slovenska: 7 NAJkrajších kostolov, chrámov a sakrálnych stavieb| url = https://travelking.sk/blog/objavte-to-naj-zo-slovenska-7-najkrajsich-kostolov-chramov-a-sakralnych-stavieb| vydavateľ = travelking.sk| dátum vydania = 2020-07-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}</ref> Po jeho južnej strane stojí gotická [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], pôvodne slúžiaca ako pohrebný [[kostol]] pre okolitý [[cintorín]] na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú [[Zvonica|zvonicu]], ktorou je dodnes funkčná [[Urbanova veža]]. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská [[radnica]], od 18. storočia ju však nahradila [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] reduta s divadlom. Dnešná monumentálna [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] budova [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]] bola postavená v roku [[1899]]. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi [[Čákiho-Dezőfiho palác|Dežőfiovcov]], [[Čákiho-Dezőfiho palác|Čákihovcov]], [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiovcov]], [[Hadik-Barkóciho palác|Barkóciovcov]], Meškovcov a [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Forgáčovcov]]. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátny kostol]] (taktiež ''Jezuitský'' alebo ''Univerzitný'' kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný [[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)|Františkánsky kostol]]. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a [[Kňazský seminár sv. Karola Boromejského|kňazského seminára]]. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy [[Palác Spišskej komory|Paláca Spišskej komory]], starého a nového [[Župný dom (Košice)|Župného domu]], [[Stará radnica (Košice)|mestskej radnice]] a [[Palác hornouhorského generálneho kapitanátu|Paláca]] [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]]. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je [[Immaculata (Košice)|Súsošie Immaculata]]. Na severe Hlavná ulica ústi do [[Námestie Maratónu mieru|Námestia Maratónu mieru]]. V jeho strede je [[Pamätník maratónu mieru]]. Na námestí stoja reprezentatívne budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] a [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]]. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Od roku [[1998]] je tu otvorené [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].

Vo východnej časti historického jadra na bývalom ''Kalvínovom námestí'' vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov [[Miklušova väznica]]. Medzi ňou a pozostatkom [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] [[Katova bašta|Katovou baštou]] sa nachádza [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]]. Vo dvore muzeálneho komplexu [[Katova bašta|Katovej bašty]] vybudovali repliku exilového tureckého domu [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Františka II. Rákociho]] [[Rodošto]]. Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] je reštaurovaná do podoby ''uličky remesiel''. Na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskej ulici]], spájajúcej Hlavnú ulicu so [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]], sa nachádza klasicistický [[Evanjelický kostol (Košice)|evanjelický kostol]]. Pri ústí ulice do [[Mestský park (Košice)|Mestského parku]] si nechal vybudovať mestský architekt ''[[Péter Jakab (architekt)|Jakab]]'', [[Jakabov palác|palác]] v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol s kláštorom]], ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://www.kosice.sk/mesto/dominikansky-kostol| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kolcun| meno = Milan| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| vydavateľ = kosice-city.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204194042/https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| dátum archivácie = 2020-12-04}}</ref>

Na severovýchodnom svahu ''Červeného brehu'' sa nachádza stále funkčný cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=zobrave-rehole-ii-stredoveka-architektura-medikantov|dátum vydania=|dátum prístupu=29.12.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref> Na vrchu [[Hradová (vrch)|Hradová]] stál v [[stredovek]]u [[Košický hrad]]. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku [[1996]].

* ''Pozri aj: [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]].''
* ''Pozri aj: [[Zoznam kostolov v Košiciach]].''

=== Pamätníky ===
V Košiciach sa nachádza množstvo pamätníkov, z nich je ale najznámejší už spomínaný [[Pamätník maratónu mieru]]. Medzi ďalšie významné pamätníky patria aj [[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] a [[Pamätník vojakov Sovietskej armády]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]].

Na [[Verejný cintorín|Verejnom cintoríne]] sa nachádzajú 3 pamätníky – Pamätník talianskych partizánov a Pamätníky I. a II. svetovej vojny.

Pamätníkom najväčšej košickej dopravnej tragédie je Pamätník obetiam nehody električky {{rcb|Doprava v Košiciach|6|inline=croute}} ([[30. októbra]] [[1978]]) pri košickom [[Amfiteáter Košice|Amfiteátri]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20946514/od-najvacsej-dopravnej-tragedie-v-kosiciach-uplynie-40-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-28| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref>

K najnovším pamätníkom v meste sa radí [[Pamätník za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú]] vytvorený košickým výtvarníkom Peterom Kalmusom. Pamätník bol slávnostne odhalený [[21. august|21. augusta]] [[2018]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach odhalili pamätník Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.etrend.sk/ekonomika/v-kosiciach-odhalili-pamatnik-janovi-kuciakovi-a-martine-kusnirovej.html| issn = 1336-2674| vydavateľ = TREND Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2018-08-22| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Je umiestnený neďaleko [[Kostol Svätého Ducha (Košice)|Kostola Svätého Ducha]]. Druhým novším pamätníkom je od [[6. februára]] [[2018]], moderný pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] vytvorený architektom Miroslavom Beličákom v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Spisovateľovi Björnsonovi odhalili v Mestskom parku pamätník| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20754436/norskemu-spisovatelovi-bjornsonovi-odhalili-v-mestskom-parku-pamatnik.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-02-06| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref>

Ďalej sa nachádza množstvo menších pamätných tabúľ a sôch najmä v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].

=== Moderné stavby ===
Architektúru [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Košiciach zastupuje [[Hotel Yasmin (Košice)|Hotel Yasmin]] ([[1960]]{{--}}[[1962]] pôvodne ''Hutník'', zrekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2008]]) a [[Obchodný dom Tesco (Košice)|obchodný dom Tesco]] ([[1965]]{{--}}[[1968]] pôvodne ''Prior'', od 2020 OD Urban).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Mikulová| meno = Eva| autor =| odkaz na autora = | titul = V ikonickej budove starého Tesca bude Obchodný dom Urban, už rekonštruujú priestory, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/v-ikonickej-budove-stareho-tesca-bude-obchodny-dom-urban-uz-rekonstruuju-priestory-foto-358634| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = 2020-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku [[1971]] dostavaný hotel ''Slovan'' bol rekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2009]] na [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobinkovič| meno = Branislav| autor = | odkaz na autora = | titul = Hotel Slovan bude Doubletree by Hilton| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/hotel-slovan-bude-doubletree-hilton| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2008-04-04| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Najvyššou budovou v meste ostal monoblok [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Novej nemocnice]] s výškou 83 metrov, ktorý bol dokončený v roku [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vargová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Najvyššie budovy v Košiciach| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/najvyssie-budovy-v-kosiciach/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najväčší administratívny komplex v meste, známy ako ''Biely dom'', bol dokončený v roku [[1985]] pre vtedajšie [[KSČ|komunistické]] stranícke orgány. Dnes je sídlom [[Magistrát mesta Košice|Magistrátu mesta Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Ako vyrástol „Biely dom“| url = https://kosicednes.sk/historia/ako-vyrastol-biely-dom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-01-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
{{Galéria
|Názov=Pamätníky
|veľkosť=náhľad
|pozícia=right
|Súbor:Košice - Bjørnstjerne Bjørnson - pamätník -a.jpg|Pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]]
|Súbor:Košice hrob neznámeho vojaka.jpg|[[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]]
|Súbor:Kosice (Slovakia) - Memorial of the International Peace Marathon 2.jpg|[[Pamätník maratónu mieru]] na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]]
}}
Ojedinelou stavebnou aktivitou v 90. rokoch v meste bola [[Budova Národnej banky Slovenska v Košiciach|budova expozitúry]] [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (1994{{--}}1996) a [[Business Centre Košice|Biznis Centra I.]] ([[1994]]{{--}}[[1996]], bývalá budova dnes už neexistujúcej Priemyselnej banky). V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] ho doplnilo [[Business Centre Košice|Biznis Centrum II]]. V roku [[2006]] siluetu mesta výrazne oživila [[Steel Aréna]], ktorá s kapacitou 8 400 miest okrem športových podujatí ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]]) hostí aj [[Koncert|koncerty]] zahraničných a domácich hviezd [[Populárna hudba|populárnej hudby]]. 

Prvým moderným polyfunkčným objektom s kanceláriami, 91 bytmi a službami sa stal [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] z rokov [[2007]]{{--}}[[2012]]. Vyrástol na mieste asanovaného košického [[Pivovar|pivovaru]], pričom išlo o prvú revitalizáciu košického urbánneho brownfieldu v širšom centre mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovar business center a.s.| odkaz na autora = | titul = Cassovar KOMPLEX| url = http://www.cassovar.sk/#o_nas| vydavateľ = cassovar.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Výrazný zásah do urbanistickej štruktúry centra Košíc znamenala výstavba nákupno-zábavného centra [[Aupark (Košice)|Aupark]], spolu s [[Aupark Tower (Košice)|Aupark Tower]] ako biznis centrom (2011).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KOŠICE: Začala výstavba Auparku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/154432/kosice-zacala-vystavba-auparku/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2010-01-14| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref>
{{hlavný článok|Košické sídliská}}
* ''Pozri aj: [[Zoznam moderných a administratívnych budov v Košiciach]].''
[[Súbor:Nová Terasa Košice.jpg|náhľad|Časť komplexu Novej Terasy]]

=== Nové mestské štvrte ===
[[Súbor:Rezidencia pri Radnici Košice.jpg|náhľad|Časť budovy Rezidencie pri radnici]]
Po stavebnej stagnácii v 90. rokoch 20. storočia a 1. dekáde 21. storočia sa stavebný boom v Košiciach prejavil až v 2. dekáde 21. storočia po odznení finančnej a [[Hospodárska kríza|hospodárskej krízy]] z roku 2008. [[Dopyt]] po bytoch v Košiciach neustále rastie, pričom realitný trh zaznamenáva vyššie ceny nielen nových, ale aj starších bytov na pôvodných [[Košické sídliská|košických sídliskách]], čo značí príchod množstva nových obyvateľov najmä z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a [[Košice-okolie (okres)|okolia Košíc]].<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = V centre Košíc vypukol stavebný boom| url = https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 07.04.16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714132249/https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| dátum archivácie = 2020-07-14}}</ref>

V mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] medzi [[Trieda SNP (Košice)|Triedou SNP]] a Ondavskou ulicou pribudol v rokoch 2013 – 2019 rezidenčný komplex ''Nová Terasa'' realizovaný spoločnosťou [[Penta Investments]]. So 640 bytmi je ''Nová Terasa'' najväčším novodobým rezidenčným projektom na území Košíc, ktorého prvé dve etapy získali ocenenie ''Stavba roka 2017 – bytový dom roka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tóth| meno = Gabriel| autor = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba košického projektu Nová Terasa 3| url = https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| vydavateľ = pentainvestments.com| dátum vydania = 2018-06-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref>

Košický developer MM Invest Košice postavil v rokoch 2014 – 2016 v rekreačnej lokalite ''Anička'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] bytový komplex ''Park Anička''. So 120 bytmi ponúka moderné bývanie v prírode neďaleko rieky [[Hornád]]. Projekt získal ocenenie ''Stavba roka 2017'' za architektonické riešenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Park Anička spúšťa predaj stovky bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-park-anicka-spusta-predaj-stovky-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2014-10-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref>

Košický developer MM Invest Košice rozbehol v roku 2014 aj výstavbu novej rezidenčnej štvrte ''Panoráma'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] v lokalite Heringeš. Ide o kombinovanú rezidenčnú štvrť s bývaním vo viladomoch, radových rodinných domoch a bytovkách.<ref name="boom">{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Realitný boom: Byty sa v Košiciach predávajú skôr ako ich postavia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/8190664/realitny-boom-byty-sa-v-kosiciach-predavaju-skor-ako-ich-postavia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-19| dátum prístupu = 2020-06-28}}</ref> 

Pôvodom holandský developer Cere Invest začal v roku 2015 výstavbu mestskej štvrte ''Lorinčík Háje'' tvorenej kombináciou 267 obytných jednotiek v rodinných domoch, radovej zástavbe, viladomoch aj bytovkách. Táto nová rezidenčná štvrť sa rozprestiera medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] a [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Lorinčík – Háje spustil výstavbu a predaj prvej fázy| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-lorincik-haje-spustil-vystavbu-predaj-prvej-fazy| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2015-10-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref>

Ďalšou novopostavenou obytnou štvrťou je ''Zelená stráň'' v mestskej časti [[Košická Nová Ves]]. Pôvodom izraelský developer Nes - Pan & Marada Development rozvrhol výstavbu desiatich blokov projektu s 314 bytmi do troch etáp medzi rokmi 2014 – 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fedorová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Boom v Košiciach: Stavby, čo menia tvár mesta, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/boom-v-kosiciach-stavby-co-menia-tvar-mesta-foto-265311| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk =}}</ref>

V mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] pozorovať stavebný boom predovšetkým v okolí Kasární Kulturpark, ktoré sa v rámci [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013]] stali hlavným dejiskom kultúrnych podujatí a revitalizácie brownfieldu niekdajších kasárenských objektov. V bezprostrednom susedstve Kasární Kulturpark košický developer Safran Slovakia vybudoval medzi rokmi 2012 – 2015 v dvoch etapách obytné jednotky ''Šafránová záhrada'' spolu so 110 bytmi. Ten istý developer dokončil v roku 2018 komplex 54 terasovitých domov s názvom ''Herberia'' na Žižkovej ulici. Nové bytové jednotky sa začali stavať aj na Bleskovej a Jánošíkovej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Stavebný boom na Juhu pokračuje| url = https://kosicednes.sk/byvanie/stavebny-boom-na-juhu-pokracuje/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-10-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

Neustále dochádza k ďalšiemu zahusťovaniu územia širšieho centra Košíc v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] s pešou dostupnosťou od [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]. Bratislavský devepoler Cresco Real Estate v areáli národnej kultúrnej pamiatky ''Mlynskej bašty'' v roku 2019 dokončil rezidenčný komplex s rovnomenným názvom, v ktorom sa nachádza 134 bytov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Poláš| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt Mlynská Bašta skolaudovali, na trh prináša 134 bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/projekt-mlynska-basta-skolaudovali-trh-prinasa-134-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2019-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref>

Rakúsko-česká developerská skupina CTR Group v ''Rezidencii pri radnici'' na Strojárenskej ulici ponúkla 359 bytov, ktoré dokončila v roku 2018.<ref name="boom"/> V rokoch 2019 – 2020 stavia ďalších 120 bytov v rámci Business Centre III. na Štúrovej ulici a na severnom okraji mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] rozbehla výstavbu rezidenčného komplexu ''Albelli'' (Alvinczyho – Bellova) s 390 bytmi v piatich bytových domoch.<ref name="ref1" />

=== Galéria architektúry ===
<gallery>
Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|''Svätyňa najväčšieho gotického chrámu na Slovensku – [[Dóm sv. Alžbety|Dómu sv.Alžbety]]''
La Tour Urban.JPG|''Pôvodne gotická, neskôr renesančne upravovaná [[Urbanova veža]]''
ZofiaBatoriKostol.jpg|''Ojedinelá architektúra neskorej renesancie a raného baroka [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátskeho kostola]]''
BiskupskýPalácKošice.jpg|''Barokový [[Arcibiskupský palác (Košice)|Arcibiskupský palác]]''
Čákiho-Dezőfiho palác.jpg|''Klasicistický [[Čákiho-Dezőfiho palác]]''
Vedecká knižnica.jpg|''Empírový [[Pongrácovsko-forgáčovský palác]]''
LevočskýDom.jpg|''Neogoticky reštaurovaný [[Levočský dom]]''
Jakabov palác 2010.JPG|''Historizujúci [[Jakabov palác]]''
Andrášiho palác, Hlavná 81, Košice.jpg|''Neorenesančný [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiho palác]]''
SláviaKošice2.jpg|''Secesná [[Hotel a kaviareň Slávia (Košice)|kaviareň Slávia]]''
Puškinova - Synagóga.jpg|''[[Nová ortodoxná synagóga v Košiciach|Nová ortodoxná synagóga]]''
Hlavná 004 - Assicurazioni Generali.JPG|''Funkcionalistický [[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]''
Old New Košice.jpg|''[[Business Centre Košice|Business Centre I.]]''
Cassovar.JPG|''[[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]]''
</gallery>

== Turizmus ==
[[Súbor:Botanická ZáhradaKošice.jpg|thumb|[[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Košická botanická záhrada]]]]
[[Súbor:Košice ZOO 8.jpg|thumb|[[Košická zoologická záhrada]]]]
[[Súbor:Jazero01.JPG|thumb|Piesková pláž na košickom [[Jazero (Košice)|Jazere]]]]
[[Súbor:Košice - Hlavná ulica -a.jpg|náhľad|Hlavná ulica]]

V roku [[2018]] bolo v Košiciach ubytovaných 386 088 turistov, čo je oproti predošlému rekordnému roku [[2017]] nárast o 5,45 percenta. Výraznejší je aj príchod zahraničných návštevníkov, ich počet sa medziročne zvýšil o 9,9 percenta na 135 430, čo sa prejavilo aj v náraste počtu prenocovaní cudzincov o 10,8 percenta. Súbežne s rastom počtu návštevníkov, narástli v kraji medziročne aj tržby ubytovacích zariadení, a to o 7,81 percenta na 22 558 763 eur za celý rok [[2018]]. Hlavnú časť medzi zahraničnými hosťami tvorili návštevníci z okolitých krajín a to – [[Česko|Česka]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Až 30-percentný medziročný nárast dosiahol počet návštevníkov z [[Nemecko|Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Rok 2018 bol v Košickom kraji rekordný v ubytovaní návštevníkov| url = https://kosicednes.sk/udalosti/rok-2018-bol-v-kosickom-kraji-rekordny-v-ubytovani-navstevnikov/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 15.03.19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> K uvedenému roku bolo v meste 230 ubytovacích zariadení, z toho až 50 hotelov alebo penziónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košice| url = https://www.booking.com/searchresults.sk.html?dest_id=-843247;dest_type=city;iata=KSC;ss=Ko%C3%85%C2%A1ice%2C%2BSlovensko| vydavateľ = booking.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = | jazyk = }}</ref> 

Počet návštevníkov Košíc dosiahol v roku [[2019]] číslo 240 345. Počet prenocovaní v meste bol 560 580 za rok 2019. V meste sa ku koncu roka 2019 nachádzalo 117 ubytovacích zariadení, ktoré poskytovali 6 807 lôžok. Podiel návštevnosti Košíc je oproti [[Košický kraj|Košickému kraju]] 53 %. ''Návštevnícke centrum'' za celý rok 2019, navštívilo 11 912 ľudí.<ref name="visit19">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Halász| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa organizácie KOŠICE – Turizmus za rok 2019| url = https://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = 2020-03-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210126054804/http://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-26}}</ref> V auguste [[2020]] Košice taktiež trpeli poklesom zahraničnej návštevnosti spôsobenej [[Pandémia COVID-19 na Slovensku|Pandémiou COVID-19]]. Pokles činil 65,1 %, ale na druhej strane pokles kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %. Celková návštevnosť Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia o 22,3 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústredie ŠÚ SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v auguste 2020| url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b8208dcf-3db8-45aa-bc5a-aa4e82fabf40/!ut/p/z1/tVLBcoIwFPwWDxxDngQk9hadVrTaGetYNZdOwCAUIQgp1L9v6PTSmdraQ3N5ybzdfZtsMMdbzAvRpAehU1WIoznv-OB56U_paNRnAKM5gensfvUQjO-cydrDT5hjHhW61AneqbAWCaozlBYxEpm2wGxUlRu1ppCoLivRnC1oaqkzU0PqAN1HMSL7kCLXEwKFkSeQEK6kTizC2IVOvozSPd5dhd785pebNlxYrOPzD8h4wgLXnwPQ-cSDKQvWj8MlIcDIJ-AHjZ3x4F_00Pfxpklli9dF9zJHvPrjFQPAM8zTMLfbKLfB9qkPxPep67jDgUdIl5lTLcaLg5EVOunCUHh7lbahpi-nE2cmU1Vo-abx9j9CNXNYERJqLFYylpWs7NfK_LZE67K-scCCtm3tg1KHo7QjlVvfUhJVG39fkbjMc0rOKIsXt8Tl4Zkcmzljvd47-YM7uQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = 2020-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref>

S cieľom zvýšiť atraktivitu Košíc a Košického kraja ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy ("''city breaks''") Košický samosprávny kraj založil v roku [[2012]] krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorý nesie názov [[Košice Región Turizmus]]. Úlohou tejto organizácie je primárne zatraktívniť samotný [[Košický región]] ako turistickú oblasť a prilákať čo najviac návštevníkov zo zahraničných krajín, hlavne zo [[Západná Európa|západnej Európy]]. Dopomôcť k tomu má viacero projektov a podujatí zameraných na objavovanie jednotlivých destinácií v tomto regióne ako sú napríklad [[Spiš (región)|Spiš]], [[Slovenský raj]], [[Gemer (región)|Gemer]], Košice, [[Dolný Zemplín]] a [[Tokajský okres|Tokaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus| url = https://kosiceregion.com/sites/default/files/atoms/files/stanovy_krt_v.pdf| vydavateľ = kosiceregion.com| dátum vydania = 2017-04-07| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Ďalšou oblastnou organizáciou [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] je inštitúcia s názvom [[Visit Košice]], ktorá pre domácich a zahraničných návštevníkov zabezpečuje informácie a možnosti ako spoznať bližšie samotné mesto, prostredníctvom info centra, webu ale aj mobilnej aplikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = O nás – Visit Košice| url = https://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180706185501/http://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| dátum archivácie = 2018-07-06}}</ref>

V meste fungujú tri informačné turistické centrá. Prvým je ''Návštevnícke centrum Košice,'' druhým je ''Regionálny informačný bod pre celý Región Košice, tretím je MiC KOŠICE.'' ''Návštevnícke centrum Košice'' sídli v budove [[Stará radnica (Košice)|Starej radnice]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 59 a Regionálny informačný bod nájdete na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48. Informačné centrum ''MiC KOŠICE'' organizuje pravidelné tematické prehliadky mestských pamätihodností a pozoruhodností pod názvom ''Potulky mestom Košice'', ktoré sú Košičanmi veľmi obľúbeným zdrojom poznávania svojho mesta.

* ''Pozri aj:'' [[Zoznam hotelov v Košiciach]]

=== Atrakcie ===
Najväčšou atrakciou Košíc je ich samotné historické jadro s mnohými architektonickými skvostmi. V jeho strede, na [[Hlavné námestie (Košice)|Hlavnom námestí]], sa nachádza [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]. Vedľa fontány je umiestnená zvonkohra v tvare zvonmi ovešaného stromu. Každú hodinu hrá jednu zo svojich sto melódií, podľa ktorej „tancuje“ aj neďaleká fontána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Tri najkrajšie fontány v našom meste| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/tri-najkrajsie-fontany-v-nasom-meste/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulička]] je uličkou remesiel so špecializovanými obchodíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Ulička remesiel| url = http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180621154329/http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| dátum archivácie = 2018-06-21}}</ref> V hornatom prírodnom prostredí mestskej časti [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] sa nachádza [[Košická zoologická záhrada]], [[DinoPark Košice]] a letná [[bobová dráha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = ZOO Košice| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/zoo-kosice/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = Letná bobová dráha| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/letna-bobova-draha/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

V mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]], na ploche tunajšieho [[Jazero (Košice)|Jazera]], je inštalovaný vodnolyžiarsky vlek. Časť brehu jazera je upravená na pieskovú pláž. V okolí tejto pláže sa nachádzajú volejbalové a futbalové ihriská, športový areál pre posilňovanie a oddychová zóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Nad jazerom| odkaz na autora = | titul = Rekreácia a šport| url = https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| vydavateľ = jazerokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Oddychový areál s pieskovou úpravou ''Beach Club'' pri Mestskej krytej plavárni v centre mesta tiež ponúka plážové volejbalové ihriská.

V rekreačnom údolí [[Črmeľ|Čermeľského potoka]] vedie [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Čermeľská železnica]] s historickými [[parná lokomotíva|parnými lokomotívami]]. Jej cieľovou stanicou je prímestská oddychová zóna ''Alpinka'' s detskými ihriskami, golfovým ihriskom a areálom [[paintball]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.detskazeleznica.sk/-historia| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

[[Botanická záhrada UPJŠ Košice]], založená v roku [[1950]], ponúka prehliadku tropickej a subtropickej [[Flóra (kvetena)|flóry]], dekoratívnej [[Flóra (kvetena)|flóry]] a [[arborétum|arboréta]]. S vysokými [[skleník]]mi a obrovskou [[Opunciovité|kaktusovou]] zbierkou sa rozprestiera na ploche {{ha|33|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Botanická záhrada| url = https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610142031/https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| dátum archivácie = 2020-06-10}}</ref>

=== Sedem divov Košíc ===
V Košiciach sa zorganizovala na prelome rokov [[2008]]{{--}}[[2009]] anketa medzi Košičanmi o siedmich divoch svojho mesta. Výsledky boli oficiálne vyhlásené [[22. február]]a [[2009]] v historickej radnici. Jednoznačným víťazom sa stal [[Dóm svätej Alžbety]]. Za ním sa umiestnili [[Národné divadlo Košice]], [[Medzinárodný maratón mieru]], [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]], [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] a [[Jakabov palác]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Všetkých sedem divov je v Starom Meste
  | url = http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/
  | dátum vydania = 22.02.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Košice-Staré Mesto
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202221645/http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/
  | dátum archivácie = 2013-12-02
  }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Oficiálne výsledky – 7 divov Košíc
  | url = http://www.potulka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=80&Itemid=16
  | dátum vydania = 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = potulka.sk
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}</ref>

== Parky ==
[[Súbor:Košice - Altánok v mestskom parku.jpg|náhľad|Altánok v mestskom parku]]
[[Súbor:Barca jazierko.jpg|náhľad|Jazierko v barčianskom parku]]
Najväčším mestským parkom v Košiciach je [[Mestský park (Košice)|Mestský park]] založený v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] medzi [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]] a centrom mesta. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Poznáte unikáty Mestského parku? Priblížime vám ich| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/poznate-unikaty-mestskeho-parku-priblizime-vam-ich/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Stará krytá plaváreň z rokov [[1957]]{{--}}[[1961]] na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119175227/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku [[1909]] zrekonštruovali na bálový palác, za ktorým po rekonštrukcii vznikol prvý 5-hviezdičkový hotel v Košiciach s názvom ''Parkhotel Villa Sandy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kosice-estranky.sk| odkaz na autora = | titul = Košice - estránky - fotografie, výstavba, projekty, história..| url = http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| vydavateľ = kosice-estranky.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180808210300/http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| dátum archivácie = 2018-08-08}}</ref>

Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]], ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku [[1998]] v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou [[Flóra (kvetena)|flórou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KETURIST| odkaz na autora = | titul = Barčiansky park| url = http://www.keturist.sk/info/zaujimavosti/barciansky-park/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

Typom pozdĺžneho alejového parku je [[Park Moyzesova|park]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]]. Parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách [[Komenského ulica (Košice)|triedy Komenského]].

V mestských častiach [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košice - Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] sa rozprestiera rozsiahly lesopark.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Otvorenie vynoveného Lesoparku na Furči| url = https://kosicednes.sk/udalosti/otvorenie-vynoveneho-lesoparku-na-furci/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] a [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídliskom KVP]] sa nachádza borovicový háj.
* ''Pozri aj:'' [[Zoznam parkov v Košiciach]]

== Zábava ==
[[Súbor:Košická fontána v noci.jpg|náhľad|[[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]]]
Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre [[Atrium Optima]] na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]]. Otvorenie [[Steel Aréna|Steel Arény]] v roku [[2006]] prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach.

Košické centrum so [[Spievajúca fontána (Košice)|spievajúcou fontánou]] a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí [[Dominikánske námestie|Dominikánskeho námestia]] a [[Miklušova väznica|Miklušovej väznice]]. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]], [[Dominikánske námestie|Dominikánskom námestí]] a v [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]].

== Kulinárske špeciality ==
[[Súbor:TreskaTTRyba.jpg|náhľad|Treskoslovenská Treska]]
Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít [[Slovenská kuchyňa|slovenskej]] a maďarskej [[gastronómia|gastronómie]]. Vyslovene košickými špecialitami sú [[treska v majonéze]] a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca [[Aida (cukráreň)|Aida]], ktorý má po meste tri cukrárne. ''Košické zlato'' je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku [[2010]]. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košické zlato
  | url = http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato
  | dátum vydania = 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 24.7.2012
  | vydavateľ = visitKošice.eu
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120724141831/http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato
  | dátum archivácie = 2012-07-24
  }}</ref>

== Verejné ustanovizne ==
[[Súbor:Ustavny sud - hlavné priecelie.jpg|náhľad|Priečelie [[Budova Ústavného súdu Slovenskej republiky|budovy Ústavného súdu SR]]]]
[[Súbor:Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice 1.JPG|náhľad|Kancelária prezidenta SR – pracovisko Košice]]
Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – [[Ústavný súd|Ústavného súdu Slovenskej republiky]], ako aj celorepublikovej kancelárie [[Národný inšpektorát práce|Národného inšpektorátu práce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústavný súd SR| odkaz na autora = | titul = Kontakt - Ústavný súd Slovenskej republiky| url = https://www.ustavnysud.sk/kontakt| vydavateľ = Ústavný súd SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Národný inšpektorát práce| odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = https://www.ip.gov.sk/kontakt/| vydavateľ = ip.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Detašované pracoviská tu zriadili [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky|Kancelária prezidenta SR]], Kancelária predsedu NR SR a [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]].

Ako krajské mesto je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]] a [[Obvodný úrad|Obvodného úradu]] [[Košický kraj|Košického kraja]].

Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia ''Čemadoku''. [[Klub národnostných menšín]] združuje všetky menšiny žijúce v meste.

=== Konzuláty ===
V Košiciach pôsobí Generálny [[Konzul (diplomacia)|konzulát]] [[Maďarsko|Maďarska]], umiestnený na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Okrem neho sídli v meste aj 15 [[Konzul (diplomacia)|honorárnych konzulátov]] nasledujúcich štátov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlaté stránky, Referát protokolu a zahraničných vzťahov MMK| odkaz na autora = | titul = Úrady a inštitúcie| url = https://www.kosice.sk/mesto/urady-a-institucie#konzulaty| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Košice| jazyk = }}</ref>
[[Súbor:Srbský konzulát - panoramio.jpg|right|thumb|Konzulát Srbska]]
{| class="wikitable"
|-
! Štát !! Adresa
|-
| {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || Hlavná 67
|-
| {{flagicon|Belgium}} [[Belgicko]] || Moldavská cesta 10/B
|-
| {{flagicon|Serbia}} [[Srbsko]] || Jesenského 12
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || [[Puškinova ulica (Košice)|Puškinova]] 1
|-
| {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || Garbiarska 5
|-
| {{flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || Hutnícka 1
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || Moldavská 10
|-
| {{flagicon|France}} [[Francúzsko]] || Hlavná 104
|-
| {{flagicon|Turkey}} [[Turecko]] || [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská]] 2
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]] || Žriedlová 12 – 14
|-
| {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || Národná trieda 56
|-
| {{flagicon|Latvia}} [[Lotyšsko]] || [[Krmanova ulica (Košice)|Krmanova]] 1
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || Timonova 27
|-
| {{flagicon|Georgia}} [[Gruzínsko]] || Hlavná 24
|-
| {{flagicon|Moldova}} [[Moldavsko]] || [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 39
|-
| {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || Hlavná 70
|}

=== Veda ===
Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti [[veterinárna medicína|veterinárnej medicíny]] a [[Duchovná veda|humanitných vied]].
{|
| valign=top |
Vedecké ústavy [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografická poloha pracovísk SAV| url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=sas-geo| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>
* Ústav experimentálnej fyziky
* Ústav materiálového výskumu
* Ústav geotechniky
* Neurobiologický ústav (Medicínske centrum SAV)
* Parazitologický ústav
* Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (Centrum biovied SAV)
* Centrum biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (Neuroimunologický ústav SAV)
* Spoločenskovedný ústav (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV)
* Archeologický ústav – pracovisko Košice
* Matematický ústav – detašované pracovisko
||
| valign=top |
K ďalším výskumným pracoviskám patria:
* BOOS – Biologické substancie – vývoj v oblasti organickej chémie a farmaceutiky
* Edis – Výskumné a vývojové družstvo pre elektronické a digitálne systémy
* Výskumný ústav veterinárnej medicíny
* Výskumný ústav stavebnej informatiky
* ZŤS – Výskumno-vývojový ústav
|}

Košice majú dve [[planetárium (budova)|planetáriá]]. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Planetárium – špecializované zariadenie
  | url = http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm
  | dátum vydania = 1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = [[Slovenské technické múzeum]]
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20111115131519/http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm
  | dátum archivácie = 2011-11-15
  }}</ref> Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež ''Centrum voľného času DOMINO'' disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s [[hvezdáreň|hvezdárňou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hvezdáreň a planetárium
  | url = http://www.cvcdomino.sk/data/planetarium/pre_verejnost.html
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Centrum voľného času DOMINO
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}</ref>

=== Vysoké školy ===
[[Súbor:Technická univerzita Košice XXV.JPG|náhľad|vpravo|Aula [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]]]]
[[Súbor:Lekárska fakulta UPJŠ Košice.jpg|náhľad|vpravo|Zrekonštruovaná budova [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ]]]]
Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku [[1657]] založená [[Košická univerzita]] symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]]. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]], založená [[1949]], je jedinou svojho druhu na Slovensku. Počiatky [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] spadajú do roku [[1937]], ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do [[Bratislava|Bratislavy]]. Opätovne založená v roku [[1952]] je dnes s deviatimi fakultami a takmer 10 000 poslucháčmi je najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Študenti - počty a štruktúra| periodikum = Správa o činnosti Technickej univerzity v Košiciach 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = | ročník = | číslo = | strany = 368| url = http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210127201121/http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-27}}</ref> Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] mala v roku [[2019]] na fakultách [[Fakulta verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|verejnej správy]], [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|filozofickej]], [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|lekárskej]], [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|prírodovedeckej]] a [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej]] spolu viac ako 7 000 poslucháčov.<ref name="vyrsprava2019upjs">{{Citácia periodika| priezvisko = Sovák| meno = Pavol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach| titul = | periodikum = Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = 04| ročník = | číslo = | strany = 116| url = https://www.upjs.sk/public/media/23246/sprava-o-cinnosti-upjs-2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn =}}</ref>

V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt univerzít so sídlom v iných slovenských mestách. [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] sem umiestnila svoju [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|podnikovohospodársku fakultu]] v roku [[1969]] a [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] svoju [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku|teologickú fakultu]] v roku [[2003]]. [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] tu má detašované pracovisko bl. Z.G. Mallu. V meste od roku [[2006]] sídli aj [[Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach|Vysoká škola bezpečnostného manažérstva]].

=== Stredné školy ===
V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné [[gymnázium|gymnáziá]], ktorých bolo v roku [[2021]] v meste 20. Medzi nimi sú dve športové gymnáziá, jedno [[Evanjelická cirkev|evanjelické]], tri [[Cirkev|cirkevné]], tri súkromné a jedno s vyučovacím jazykom [[maďarčina|maďarským]].<ref name=zoz21/> Šesť z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Gymnáziá| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-28| dátum aktualizácie = 2020-12-14| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, [[Stredná priemyselná škola dopravná (Košice, Hlavná 113)|dopravná]], stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, dve obchodné akadémie, dve [[konzervatórium|konzervatóriá]] a [[hotelová akadémia]]. Ďalej je tu rad [[stredná odborná škola|stredných odborných škôl]], širokého zamerania z toho jedna s vyučovacím jazykom [[Maďarčina|maďarským]] a 6 súkromných. Dokopy 22 v roku [[2021]].<ref name=zoz21>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné školy| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/stredna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = | jazyk = }}</ref> Väčšinu z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné odborné školy| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-16| dátum aktualizácie = 2020-11-16| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
* ''Pozri aj: [[Zoznam stredných škôl v Košiciach]].''
[[Súbor:Lôžková časť Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.jpg|náhľad|[[Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] – Nová nemocnica je najvyššou budovou v Košiciach ({{m|83|m}})]]

=== Základné školy ===
Základné školstvo je v Košiciach za rok [[2021]] zastúpené až 55 [[Základná škola|základnými školami]]. Z toho je 12 súkromných, 3 umelecké a 3 cirkevné.<ref name="zakladneskoly">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = just4web.cz s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Základná škola – Košice I| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/zakladna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Všetky štátne školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice.<ref name="zakladneskoly"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Kontakty na základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice k 1.9.2019| url = https://static.kosice.sk/s/b3337f9a7a7313b6acd209| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania = 2019-09-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mesto Košice spolu zriaďuje 100 škôl (základné, materské, jazykové, ZUŠ, CVČ), čo z neho robí najväčšieho zriaďovateľa škôl na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora =| titul = VIDEO: Minister školstva v Košiciach informoval o otváraní škôl| url = https://www.tvkosice.sk/video/611e3dd9c36e1fffbef1e59c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2021-08-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
* ''Pozri aj: [[Zoznam základných škôl v Košiciach]].''

=== Zdravotnícke zariadenia ===
[[Súbor:VÚSCH Košice.jpg|thumb|[[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]]]]
[[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] bola založená v roku [[1924]] a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, ''Starej nemocnici'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] a ''Novej nemocnici'' ([[1973]]{{--}}[[1981]]) v mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN L. Pasteura Košice| url = http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| vydavateľ = unlp.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100242/http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref>

Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku [[1966]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detská fakultná nemocnica Košice| url = http://www.dfnkosice.sk/onas.html| vydavateľ = dfnkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205714/http://www.dfnkosice.sk/onas.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref>

Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku [[1858]]. Je jedinou tohto druhu na Slovensku a slúži aj ako výučbová základňa [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava]] v odbore letecké lekárstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LVN, a. s.| url = http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| vydavateľ = lvn.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205712/http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref>

Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku [[1955]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MUDr.Ján Baláž, MUDr.Peter Keczer| odkaz na autora = | titul = Naša história| url = http://www.zzke.sk/pre-pacientov/o-nas/nasa-historia/| vydavateľ = zzke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}</ref>

[[Nemocnica Košice-Šaca]] vznikla v roku [[1959]] ako závodný zdravotný ústav pri [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]]. Dnes s 380 lôžkami je jedinou veľkou súkromnou nemocnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nemocnici| url = https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| vydavateľ = nemocnicasaca.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205713/https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref>

V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé [[Východné Slovensko]] špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, [[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb|Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice]] a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice. 

V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné).

Centrálu tu má taktiež najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby na Slovensku – [[Falck (spoločnosť)|Falck]] (Falck Záchranná, a.s.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| vydavateľ = falck.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190506193723/http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| dátum archivácie = 2019-05-06}}</ref>

* ''Pozri aj: [[Zoznam nemocníc v Košiciach]].''

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Zamestnanosť a mzdy ===
[[Súbor:Úrad práce Košice.jpg|thumb|Hlavná budova Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nachádzajúca sa na [[Staničné námestie|Staničnom námestí]]]]
[[Východné Slovensko]] patrí k chudobnejším regiónom [[Európska únia|Európskej únie]], no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku [[2016]] dosahoval [[hrubý domáci produkt]] východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Regionálny hrubý domáci produkt (v bežných cenách) - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iE4AE24456DDC4A849B0F3372E2C731CA%22)&ui.name=Regionálny%20hrubý%20domáci%20produkt%20(v%20bežných%20cenách)%20[nu3001rr]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&run.outputLocale=sk| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> Samotný [[Košický kraj]] dosahoval 78 % priemeru [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] Slovenska.<ref name="ref2" />

Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: [[Košice II (okres)|Košice II.]] na 11. mieste, [[Košice I (okres)|Košice I.]] na 14., [[Košice IV (okres)|Košice IV.]] na 20. a [[Košice III (okres)|Košice III.]] na 31. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Prieskum: Najhoršie sa podniká v Gelnici, najlepšie v Bratislave| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/5841443/prieskum-najhorsie-sa-podnika-v-gelnici-najlepsie-v-bratislave.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2011-04-07| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref>

Nezamestnanosť v [[Košický kraj|Košickom kraji]] bola k [[31. december|31. decembru]] [[2008]] 13,50 %, v okrese [[Košice-okolie]] 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku [[2010]] miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku [[2018]] už len 4 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Košiciam sa darí. Nezamestnanosť padla na štyri percentá| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20854658/kosiciam-sa-dari-nezamestnanost-padla-na-styri-percenta.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-06-24| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref>

[[Nezamestnanosť]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] dosiahla k [[31. január|31. januáru]] [[2019]] 8,38 %, v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú [[nezamestnanosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MESAČNÁ ŠTATISTIKA o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac január 2019| url = https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=855042| dátum vydania = 31.01.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.03.2019| vydavateľ = Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku [[2018]] klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzači o zamestnanie - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>

V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore ([[priemysel]] a [[stavebníctvo]]) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách ''informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby'' pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).<ref name="slovak.statistics.sk">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor =
 | odkaz na autora = 
 | titul = Krajské mesto Košice 2019
 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rZRbc6IwFMc_jY9pTi6Q8Iho44WyAoLKyw4itqwVrbJav_3Gbjuz6oruzOaBAc7_XPI7OcEJHuOkTHfFc1oVqzJ91d-TxPzui65sNokNIIwWdHtRy1ehRYADHp0KpBe0oTu0ByrocS0wcKLNj-GA2hZXTiv49qjNDpWha1IAgmOc4CQrq3X1gier6TZ9QdsFWv-cNkA_XotFmhV5A3bbvFoc_vwjZ0RQkc4RBZIjTsQMWXI6Q5SmYICEPCPkGHudFTM8uUs9urXZ417gyrK_WDjK7nDhAkhXGdC1O1Fg-YyBzT78bd_3QzeOQcVUs2BEgRdFAIH49K9JcJd_DezkpFV9x4GuZwxbRuyxQZtf9PJCcPSP3cFvsxJDos1eGMXSZzL48q8RnOSHpss03n7odZxHqiLjgv-FILl1FpMPSV0HbvUwuQW5XjA0PwV1XTjdh-pEUmNqglKWS3jPOBf8pQ-1NTRNHG4XeKJpiqu4-hSPdkW-x1G52iz1pIf_OCwdwD2cFNPlwz5bPsADoVKYnBIuLcr0-_HqKH68vSW2nu9VWeXvFR7_9wHXSejmyXl61rWn1QsqyvkKj-9yPedzetqIuM5nPhOc5pIhg2cZ4hljaCqYQBaZznKglJnpGRwhBTAhJKfcMg3GrtR9V-BarjoOShdVA44Bdd1VsStztF1v0t3hC3ID7sqzXkZLyQ7Fx0KLoB20562mh9RIVnI_nC9HcvsLBcrIHA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/
 | vydavateľ = Pracovisko ŠÚ SR Košice
 | dátum vydania = 2020-11-25
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-12-28
 | miesto = Košice
 | jazyk = 
}}</ref>

Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Matuščáková
 | meno = Zuzana
 | autor =
 | odkaz na autora = 
 | titul = Priemerná mzda pokorila hranicu 1000 eur. Rozdiel medzi Bratislavou a Prešovom je extrémny
 | url = https://www.forbes.sk/priemerna-mzda-pokorila-hranicu-1000-eur-rozdiel-medzi-bratislavou-presovom-je-extremny/
 | vydavateľ = forbes.sk
 | dátum vydania = 2019-01-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-16
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

Priemerná mesačná mzda v meste Košice bola v roku 2019 na úrovni 1303 €.<ref name="slovak.statistics.sk"/>

==== Vývoj miery nezamestnanosti v Košiciach k 31.12.2019 ====
{|align="center" 
|{{Graph:Chart|width=500|height=200|type=line|xAxisTitle=Rok|yAxisTitle=Miera nezamestnanosti (%)|xAxisMin=2000|xAxisMax=2019|linewidth=2.5|x=2000,2001,2002,2003,2004,2005,2006,2007,2008,2009,2010,2011,2012,2013,2014,2015,2016,2017,2018,2019|showSymbols=|y=17.94,17.88,16.55,15.11,12.51,11.11,9.21,7.44,7.19,9.73,9.57,11.02,11.52,11.51,10.40,9.11,7.79,5.58,4.53,4.36|colors=#0000aa}}<center>''Zdroj údajov: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny''<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Čičváková| meno = Emília| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chlebáková| meno2 = Dominika| autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kačurová| meno3 = Marcela| autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Vývoj nezamestnanosti| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = Grafická úprava Marcela Kačurová| periodikum = Krajské mesto Košice 2019| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky| miesto = Košice| dátum = | rok = 2019| mesiac = 11| deň = | ročník = | typ ročníka = ročník| číslo = | typ čísla = | strany = 31| poznámky = | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rVPJktowEP2V5MBRqLVgyUczMzEQoGIYs-iSkhdAMdgMaGDI10eEykyoCsshOmjrp1f9up-wwhOsSr0zc21NVeqlO0-V9z0SbdlskgBANB6h3Ykfo3DoE-CAx-cA2R88Qfs5-BYOOtwBGli5cBBF0bA7GkE4ol-gzUgI_TgGGAg8wgqrtLRru8DTKtnqBdoWaP2a1MBNS1Po1OQ12G1zWxz-vpEZEVToGaJAcsSJyJAvkwxRqqEBEvKUkCP3OjUZnt6FPmm5kqy6pxYPYdDiogsgu2ED2kErHvgRYxCwW7U4vYcLI4D73l9JUF2nHx_rdUPBLQ51NclnDw-3BZ66RMVFUJ_j8c7kexyX1WblTDj86KOmPqEk9xAV6QxxymdIi5yhWeLlnswaOuEUtwB3sDLJqr5PV3WocyYlMCAcKPF9nx1dTTe9h97c0Wq7QKacVXhSaKuX1fzTu8vMEWh-vLyowHm0Km3-ZvHkj0lrsLXum6Tod6S0zrCbKnst7OHcuv-gPem_1Kiv9LL-u3x8Jp5QKTxOCZc-ZW5_QfxdxNfK8d_-7HoVryQ7GGNQMZC9J8ZVcmA_m33k1n3w-ReizA3-/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = | doi = | pmid = | id = ISBN 978-80-8121-784-5| jazyk = sk}}</ref></center>
|}

=== Priemyselná produkcia a stavebníctvo ===
Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] so zastúpením ťažkého hutníckeho, elektroenergetického, strojárenského a stavebného priemyslu.

V období štátneho socializmu (1948 – 1989) vzniklo v meste viacero etablovaných závodov kovospracujúceho, potravinárskeho a strojárenského priemyslu, ktoré neprežili neoliberálnu ekonomickú transformáciu po roku 1989. Medzi tieto patrili ''Slovenské magnezitové závody – závod Košice-Ťahanovce'', ktorý bol zrušený v roku 1997 a ''Východoslovenské strojárne'' s exportnou výrobou strojov a nákladných automobilov do krajín [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]]. Tento podnik definitívne zanikol v roku 2013.

==== U. S. Steel Košice ====
[[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|náhľad|vpravo|Od roku 2000 sú Východoslovenské železiarne v rukách amerického investora pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]]]
[[Súbor:Tepláreň Košice.jpg|náhľad|vpravo|Tepláreň Košice]]
Hutnícky kombinát ''Východoslovenské železiarne'', založený v roku 1959, odkúpil v roku 2000 americký koncern United States Steel Corporation ([[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]]) a v súčasnosti funguje pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]] S výrobnou kapacitou 4,5 ton ocele ročne je U. S. Steel Košice najväčším producentom plochých valcovaných výrobkov v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Výroba podniku sa sústreďuje prevažne na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a [[Automobilový priemysel|automobilový]] priemysel ako sú oceľ valcovaná za tepla, oceľ valcovaná za studena, elektrotechnická oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, oceľ s organickými povlakmi, pocínovaná oceľ alebo špirálovo zvárané rúry. V roku [[2008]] spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radilo medzi najväčších zamestnávateľov na [[Slovensko|Slovensku]] a na prvé miesto medzi najväčšími súkromnými (neštátnymi) zamestnávateľmi na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka
  | url = http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf
  | dátum vydania = 29.05.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120127131027/http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf
  | dátum archivácie = 2012-01-27
  }}</ref> V roku [[2017]] sa podnik s 12 028 zamestnancami radil na druhú priečku najväčších súkromných zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}</ref>

==== Tepláreň Košice ====
{{Hlavný článok|Tepláreň Košice}}
Od roku [[1967]] funguje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] [[tepelná elektráreň]] TEKO Košice, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Podnik tiež vyrába [[Elektrická energia|elektrickú energiu]] a poskytuje podporné služby a regulačnú elektrinu pre potreby [[elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = TEKO Profil spoločnosti
  | url = http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti
  | dátum vydania = 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Tepláreň Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082556/http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti
  | dátum archivácie = 2022-04-11
  }}</ref>

==== Kosit Košice ====
{{Hlavný článok|KOSIT}}
[[Súbor:0870 August 2019 in Košice.jpg|náhľad|vpravo|Podnikové vozidlo na odvoz odpadu prechádzajúce časťou Hlavnej ulice]]
Spoločnosť KOSIT, a.s. od roku 2001 pôsobí v oblasti zberu a spracovania komunálneho [[odpad]]u, pričom vlastní jedno zariadenie na energetické využitie odpadov, t. j. spaľovňu odpadov na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] v blízkosti obce [[Kokšov-Bakša]]. Spoločnosť zhodnotí 195 000 [[Tona|ton]] odpadu ročne, vyprodukuje 48 000 [[MWh]] elektrickej energie pre 20 000 [[Domácnosť|domácností]] a v čase zimného obdobia zabezpečuje vykurovanie pre 2400 domácností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = KOSIT O spoločnosti
  | url = https://www.kosit.sk/o-spolocnosti/
  | dátum vydania = 2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = KOSIT Košice
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}</ref>

==== Colas Slovakia ====
V období socialistickej industrializácie v roku 1955 vznikol v Košiciach stavebný podnik ''Inžinierske stavby'' zameraný na výstavbu ciest, mostov, vodných nádrží, železničných a električkových tratí na východnom Slovensku. V roku 2004 sa podnik stal členom francúzskeho stavebného koncernu COLAS a v súčasnosti spolu s ostatnými slovenskými divíziami patrí medzi lídrov vo výstavbe a údržbe dopravnej infraštruktúry v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Profil spoločnosti
  | url = https://www.colas-sk.sk/sk/o-nas/profil-spolocnosti
  | dátum vydania = 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Colas Slovakia
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}</ref>

==== Priemyselný park Immopark ====
Pri [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodnom letisku Košice]] na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] bol založený [[Priemyselný a logistický Park Košice|priemyselný a logictický park Immopark]]. Prvými investormi na jeho 60 hektárovom území sú globálne firmy vyrábajúce automobilové súčiastky: U-Shin Slovakia (prístupové systémy do automobilov a vývojové centrum), Faurecia Slovakia (interiéry a príslušenstvo do automobilov), Howe (kožené sedadlá) a Windsor Maschine Group (operadlá). V roku 2018 tu otvorila svoj závod japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov, ktorých zamestná do roku 2022. Firma vyrába elektronické a strojárske súčiastky pre [[automobilový priemysel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Kosice Plant in Slovakia Started Production of Automotive Motors| url = https://www.minebeamitsumi.com/english/news/press/2018/1196179_11786.html| vydavateľ = minebeamitsumi.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho tu sídli rad logistických a prepravných spoločností.

==== Priemyselný park Kechnec ====
Najvýznamnejší a najväčší priemyselný park v regióne Košíc sa nachádza pri obci [[Kechnec]]. [[Priemyselný park Kechnec]] s rozlohou {{ha|332|m}} je od Košíc vzdialený {{km|18|m}} a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford (výroba prevodoviek), Kuenz-SK (výroba oceľových konštrukcií), Magneti Marelli Slovakia (výroba komponentov pre automobilový priemysel), Crown Bevcan Slovakia (výroba obalových materiálov), Schelling Slovakia (výroba oceľových konštrukcií), Gefko Slovakia (logistické služby), Swep Slovakia (výroba výmeníkov tepla), Ave SK (recyklácia odpadov), Evans Slovakia (výroba plastových obalov), Molex Slovakia (výroba elektro komponentov pre automobilový priemysel).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemyselná zóna Kechnec| url = http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| vydavateľ = kechnec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190510132149/http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| dátum archivácie = 2019-05-10}}</ref>

==== Priemyselný park Veľká Ida ====
[[Priemyselný park Veľká Ida]] s rozlohou {{ha|30|m}} je od Košíc vzdialený {{km|10|m}} a majú v ňom prevádzku štyri firmy. Strojárskou výrobou sa zaoberajú podniky firiem Energyco a Steelcon Slovakia. Predmetom výroby firmy Oerlikon Balzers je plazmová úprava súčiastok a firma IEE Sensing Slovakia podniká v oblasti senzoriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Všeobecné informácie / Lokalita| url = http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Investori v parku| url = http://pozemkyke.sk/sk/investori| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk =}}</ref>

==== Priemyselný park Valaliky ====
Budovaním nového strategického priemyselného parku južne od Košíc od roku 2021 sledovala [[Vláda SR|vláda SR]] zníženie regionálnych rozdielov. Park s rozlohou 910 [[Hektár|ha]] sa má zaradiť medzi najväčšie na Slovensku. V roku 2022 švédsky výrobca osobných automobilov [[Volvo Group|Volvo]] oznámil, že v priemyselnom parku Valaliky vybuduje svoj nový európsky závod na výrobu elektromobilov v hodnote 1,2 miliardy eur. Piata automobilka na Slovensku s 3300 zamestnancami má spustiť prevádzku v roku 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Investícia automobilky Volvo bude mať pre mesto a okolie veľký význam| periodikum = kosice.sk| odkaz na periodikum = kosice.sk| url = https://www.kosice.sk/clanok/investicia-automobilky-volvo-bude-mat-pre-mesto-a-okolie-velky-vyznam| issn = | vydavateľ = | miesto = Košice| dátum = 2022-07-01| dátum prístupu = 2022-09-7}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno = | autor = Pravda| odkaz na autora = | titul = Plat od tisíc do dvetisíc. Nájde Volvo dosť pracovníkov a čo to spraví so zárobkami?| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda| url = https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/632431-megainvesticia-volva-smeruje-do-kosic-bude-to-vzpruha-pre-region| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 2022-07-03| dátum prístupu = 2022-09-07}}</ref>

=== Tretí sektor, informačné služby a inovácie ===
[[Súbor:IT centrum Cassovar - panoramio.jpg|náhľad|vpravo|Časť komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] v ktorom sídli spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]]]]
==== Košice IT Valley ====
{{Hlavný článok|Košice IT Valley}}
Po období intenzívneho budovania ťažkého [[Hutníctvo|hutníckeho]] a [[strojárstvo|strojárenského]] priemyslu v období štátneho [[Socializmus|socializmu]] v 2. polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa Košice v [[21. storočie|21. storočí]] profilujú predovšetkým ako centrum špičkových [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]] a kreatívneho priemyslu. Svoje kancelárie do mesta umiestnili globálne spoločnosti ako [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]] (Nemecko), AfB (Nemecko), FPT Slovakia (Vietnam), Accenture Slovensko, GlobalLogic Slovakia, Deloitte, [[Ness Košice]], [[Siemens AG|Siemens PSE]], VSE IT služby, [[AT&T]], [[ESET]], [[IBM]], FPT Software, [[Cisco Systems|Cisco Systems Slovakia]], Embraco, [[Microsoft Corporation|Microsoft Slovakia]], Freudenberg IT aj [[Slovenskí mobilní operátori|mobilní operátori]] [[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom]] a [[O2 Slovakia|O2]]. 

V roku [[2007]] sa košický IT sektor pod záštitou [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] združil do inovatívneho klastra [[Košice IT Valley]] s cieľom podpory vzájomnej spolupráce v oblasti spoločných vedecko-výskumných projektov a zlepšovania kvality IT vzdelávacích programov na košických univerzitách. Od svojho vzniku v roku 2007 klaster narástol z desiatich zakladajúcich členov na 55 subjektov. V roku 2009 zamestnával IT sektor okolo 3000 a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice IT Valley
  | url = http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = I.T.Valley
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090720074627/http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13
  | dátum archivácie = 2009-07-20
  }}</ref> v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|Deutsche Telekom]] zamestnávala v roku 2016 okolo 3850 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach. Košická prevádzka predstavuje druhé najväčšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku a zároveň patrí do prvej pätnástky najväčších zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika 
  | priezvisko = Nemec 
  | meno = Marek 
  | autor =  
  | odkaz na autora =  
  | spoluautori =  
  | titul = Z Košíc sa stáva digitálna veľmoc 
  | periodikum = HN 
  | odkaz na periodikum =  
  | rok = 28.10.2015 
  | mesiac =  
  | ročník =  
  | číslo =  
  | strany =  
  | url = http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 
  | issn =  
  | dátum prístupu = 2015-10-28 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151028130518/http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 
  | dátum archivácie = 2015-10-28 
  }}</ref>

V roku 2020 vznikla v Košiciach štátna akciová spoločnosť ''Slovensko IT'', ktorej štátne orgány zverili budovanie lacnejších, modernejších a flexibilnejších štátnych informačných systémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Vicepremiérka Remišová odštartovala fungovanie spoločnosti Slovensko IT
  | url = https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514
  | dátum vydania = 12.9.2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = TouchIT
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}</ref>

==== Cassovia Medi Valley ====
Cassovia Medi Valley je [[Klaster (ekonomika)|klaster]] zdravotníckych, vzdelávacích, vedeckých a administratívnych subjektov zameraných na koordinovanie výskumno-vedeckých, vývojových a inovačných aktivít v oblasti biomedicíny, farmácie a kozmetiky. Zakladajúcimi členmi klastra sú spoločnosť MM Medical, orientovaná na výrobu a vývoj dermatologických laserov, a Juhapharm, firma podnikajúca v oblasti estetickej medicíny. Hlavnými vývojovými partnermi súkromného sektora sú [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Čo je Cassovia Medi Valley
  | url = https://www.cmv.sk/co-je-cmv
  | dátum vydania = 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = CMV
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20201203180220/https://cmv.sk/co-je-cmv
  | dátum archivácie = 2020-12-03
  }}</ref>

==== Inovačné centrum Košického kraja ====
V lete 2021 vznikne v Košiciach koordinačný orgán rozvoja inovácií a nových technológií s názvom Inovačné centrum Košického kraja, ktoré si kladie za cieľ rozvinutie nového high-tech priemyslu v kraji. Inovačné centrum zakladá v areáli košickej ''Tabačky'' na Strojárenskej ulici päť partnerov, medzi ktorých patrí [[Košický samosprávny kraj]], mesto Košice, [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]]. V rámci pripravovaného ''Košického klastra nového priemyslu'' partneri inovačného centra v spolupráci so [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]], [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura]] a spoločnosťou Cassovia Discovery Park vytvoria podmienky pre biomedicínsky výskum a vývoj nových materiálov v oblasti životného prostredia a zelenej energetiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Terezková
  | meno = Anna
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košický samosprávny kraj spolu s partnermi pracuje na využití inovačného potenciálu
  | url = https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf
  | dátum vydania = 17.12.2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Košický samosprávny kraj
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
}}</ref>

==== Prekladisko tovarov Interport ====
V mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Košice-Šaca]] v blízkosti [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodného letiska Košice]] vyrástlo v roku 1970 popri hutníckom kombináte s dnešným názvom [[U. S. Steel Košice]] prekladisko tovarov s napojením na [[Železničná trať Zvolen – Košice|železničnú trať č. 160 Košice - Zvolen]] a [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodnú trať do Užhorodu s rozchodom koľajníc 1520 mm]]. Cez prekladisko sa pred rokom 1989 v rámci obchodnej výmeny medzi krajinami [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] importovali do Československa automobily typu [[Lada (automobil)|Lada]], [[Moskvič]] a [[Volga (automobil)|Volga]]. 

V súčasnosti na prekladisku spoločnosť Interport Service poskytuje služby logistického charakteru pri vývoze a dovoze produktov z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] nadnárodným spoločnostiam ako sú [[U. S. Steel Košice]], [[Volkswagen]], OFZ, Budamar, SMZ Jelšava, Rail Cargo Operator, AS Trade, Gefco, C&T, Cosmotrade, Investex groups a Zberko. Súčasťou prekladiska je kontajnerový terminál, nácestné stredisko a verejný colný sklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Interport Service - profil spoločnosti
  | url = https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti
  | dátum vydania = 2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.12.2020
  | vydavateľ = Interport Service
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513185518/https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti
  | dátum archivácie = 2021-05-13
  }}</ref>

====Iné podniky tretieho a štvrtého sektora====
Ďalšími významnými podnikmi sídliacimi v Košiciach sú [[Východoslovenská vodárenská spoločnosť]], ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov Slovenska, a [[Východoslovenská energetika]], ktorá poskytuje komplexné služby spojené s odberom elektriny a plynu pre zhruba pol milióna obyvateľov Slovenska.

Štátne autority v roku 2020 poprorili v Košiciach vznik ''Centra výskumu vodíkových technológií'', ktoré sa bude zaoberať využitím vodíkového pohonu v oblasti dopravy. Prostredníctvom aplikácie výsledkov výskumu sa od centra očakáva, že by sa Slovensko mohlo priblížiť požadovaným cieľom [[Európska komisia|Európskej komisie]] do roku [[2050]] o uhlíkovej neutralite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Košiciach vznikne výskumné vodíkové centrum
  | url = https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/
  | dátum vydania = 20.9.2020
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 27.12.2020
  | vydavateľ = Národná vodíková asociácia Slovenska
  | miesto = Košice
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204015135/https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/
  | dátum archivácie = 2020-12-04
  }}</ref>

=== Dopravná infraštruktúra ===
{{Hlavný článok|Doprava v Košiciach}}

==== Medzinárodné letisko Košice ====
[[Súbor:Medzinárodné letisko Košice.jpg|náhľad|Terminál [[Medzinárodné letisko Košice|Medzinárodného Letiska Košice]]]]
[[Súbor:Kuzmanyho0.jpg|náhľad|Paralelná k vnútornému [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|mestskému okruhu I.]] je [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho ulica]]]]
[[Súbor:PrešovskáSečovská.jpg|náhľad|[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší okruh mesta II.]] – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská]]
[[Súbor:Košice Railway Station.jpg|náhľad|[[Železničná stanica Košice]]]]
[[Súbor:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka [[Vario LF2 plus|Vario FL2+]] na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|4|inline=croute}} – [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]] ulica]]
Na juhozápade mesta sa nachádza [[Medzinárodné letisko Košice]], s pravidelnými linkami do [[Letisko Václava Havla Praha|Prahy]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]] ([[Austrian Airlines]]), [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšavy]] ([[LOT]]), [[Letisko Varšava-Modlin|Varšavy Modlinu]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Londýn Luton|Londýna Lutonu]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Londýn Stansted|Londýna Stanstedu]] ([[Ryanair]]), [[Medzinárodné letisko Düsseldorf|Düsseldorf]]u ([[Eurowings]]), [[Liverpool]]u ([[Ryanair]]), [[Doncaster]] [[Sheffield]]u ([[Wizz Air]]) a letnými [[Charterový let|chartrovými letmi]] do niektorých [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorských]] a [[Čierne more|čiernomorských]] dovolenkových destinácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa destinácií| url = https://www.airportkosice.sk/sk/pre-cestujucich/mapa-destinacii| vydavateľ = airportkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový resp. transferový prípoj na [[Budapešť|budapeštianske]] letisko [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Ferihegy]], [[letisko Viedeň-Schwechat]] aj na Letisko Jána Pavla II. Kraków-Balice.

==== Cestná doprava ====
Košice sú spojené diaľnicou [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] s [[Prešov]]om, [[Poprad]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]], je predpokladané najskôr do roku [[2030]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je známy nový termín dokončenia diaľnice D1. Nikoho nepoteší| url = https://www.autoviny.sk/novinky/121372/je-znamy-novy-termin-dokoncenia-dialnice-d1-nikoho-nepotesi| vydavateľ = autoviny.sk| dátum vydania = 2020-07-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-05| miesto = | jazyk =}}</ref>

Kvalitné prepojenie južným ťahom cez [[Zvolen]] má priniesť rýchlostná cesta [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na [[Budapešť]] a [[Miškovec]] priniesla rýchlostná cesta [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorej výstavba prebehla v rokoch [[2010]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice – Milhosť
  | url = http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.07.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125182125/http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69
  | dátum archivácie = 2010-11-25
  }}</ref> Jej pokračovanie až do maďarského Miškolca bude zabezpečené dokončením diaľnice [[Súbor:M30 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg|27px|link=Diaľnica M30 (Maďarsko)]].

Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva ''mestské dopravné okruhy'' (sú označené zvislými informatívnymi [[dopravná značka|dopravnými značkami]]) a vo výstavbe je [[Košický obchvat|diaľničný obchvat]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Budimír - Bidovce| url = https://ww-w.ndsas.sk/stavby/vystavba/budimir-bidovce| vydavateľ = ww-w.ndsas.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190414154336/https://ww-w.ndsas.sk/stavby/vystavba/budimir-bidovce| dátum archivácie = 2019-04-14}}</ref>

[[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|Vnútorný mestský okruh (I.)]] [[Súbor:Okruh 1.svg|20px]] obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikova]], Protifašistických bojovníkov, [[Senný trh (Košice)|Senný trh]], [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]], Štúrova, [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesova]] a [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavova]] (v opačnom smere [[Bačíkova ulica|Bačíkova]]-Továrenská).<ref name="vkú">{{cite book|title=Košice. Mapa mesta|publisher=Vojenský kartografický ústav ([[Harmanec]])|origdate=[[2003]]|isbn=80-8042-362-8}}</ref>

[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší mestský okruh (II.)]] [[Súbor:Okruh 2.svg|20px]] prebieha okrajovými [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]], Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch [[1987]]{{--}}[[2008]] budovala ako [[diaľničný privádzač]] ku diaľnici [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] mimoúrovňovo. Časť tohto okruhu je tvorená rýchlostnou cestou [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorá dotvára terajší [[obchvat Košíc]].<ref name="vkú"/>

[[Košický obchvat|Diaľničný košický obchvat]] po vybudovaní obíde mesto a odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery, spojí diaľnicu [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] a rýchlostné cesty [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Začína v križovatke ''[[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] Budimír'', pokračovať bude v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat bude pokračovať ďalej na juh, tam sa napojí na [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] pokračujúcu k maďarským hraniciam, následne vznikne priame napojenie na rýchlostnú cestu pre spoločnosť [[U. S. Steel Košice]] a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke ''Košice, Šaca'', tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] až do [[Bratislava|Bratislavy]]. Výstavba obchvatu sa začala [[11. november|11. novembra]] [[2016]]. Ukončenie výstavby celého diaľničného obchvatu je naplánované na rok [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora = | titul = Výstavba diaľnice D1 Budimír - Bidovce sa začala| url = https://www.tvkosice.sk/video/5825bea94526ca3a2d8eb77c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25| miesto = | jazyk = }}</ref>

'''Autobusová doprava''' je zabezpečovaná z [[Autobusová stanica Košice|autobusovej]] stanice susediacej so [[Železničná stanica Košice|železničnou]], na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách prevádzkovaná spoločnosťou [[Eurobus|eurobus, a.s.]] Okrem tradičných [[Západná Európa|západoeurópskych]] liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s [[Ukrajina|Ukrajinou]] do miest [[Užhorod]] a [[Mukačevo]], ale aj s poľským mestom [[Krakov]] pomocou autobusových a mikrobusových liniek súkromného dopravcu Leo Express.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Leo Express & SYMBIO| odkaz na autora = | titul = Vlakové a autobusové lístky| url = https://www.leoexpress.com/sk/kam-jazdime/mapa-spojov| vydavateľ = leoexpress.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = | jazyk = }}</ref>
* ''Pozri aj:'' [[Autobusová stanica Košice]]

==== Železničná doprava ====
Železničná doprava v Košiciach existuje od [[14. augusta]] [[1860]], kedy bola predĺžená ''Potiská železnica'' od [[Miškovec|Miškovca]] do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate: 
* [[1870]]: ''[[Košicko-bohumínska železnica]]'' cez [[Žilina|Žilinu]] do [[Sliezsko|sliezskeho]] [[Bohumín]]a, s odbočkou do [[Prešov]]a.
* [[1873]]: ''Zemplínska železnica'' do [[Michaľany|Michalian]] a ďalej na [[Čierna nad Tisou|Čiernu nad Tisou]].
* [[1890]]: ''Turnianska železnica'' cez [[Turňa nad Bodvou|Turňu nad Bodvou]] a [[Tornanádaska|Tornanádasku]] do [[Miškovec|Miškovca]], jej prepojením s [[Rožňava|Rožňavou]] od roku [[1955]] sa získalo aj južné spojenie so [[Západné Slovensko|západom Slovenska]].
[[Železničná stanica Košice]] vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice ''[[Košice – mestská časť Barca|Barca]]'', ''[[Košice – mestská časť Krásna|Krásna nad Hornádom]]'' a železničné zastávky ''Košice predmestie'' a ''[[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]''.

V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná [[Železničná trať Čermeľ – Alpinka|Košická detská historická železnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok| url = https://www.detskazeleznica.sk/-cestovny-poriadok| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

V Košiciach končí [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodná železničná trať]], po ktorej sa dopravuje [[železná ruda]] z [[Ukrajina|Ukrajiny]] do [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/3318374/sirokorozchodna-trat-by-mohla-byt-do-siedmich-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-05-28| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref>

==== Mestská hromadná doprava ====
{{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Košiciach}}
{{hlavný článok|Dopravný podnik mesta Košice}}

V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestská hromadná doprava]] na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra [[1891]]. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – [[autobus]]. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná [[košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]] na prepravu zamestnancov do [[U. S. Steel Košice|VSŽ (dnešný U.S. Steel)]]. V rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]] premávali v Košiciach i [[Trolejbus|trolejbusy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Košice]], ktorý prevádzkuje spolu 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-01| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>

* [[autobus]]y (na 52 linkách, z toho 7 nočných liniek a jedna školská)
* [[električka|električky]] (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní)
* [[trolejbus]]y (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi, občasné historické jazdy)

{{hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}}
{{hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}}
{{hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}}

==== Mosty v Košiciach ====
Cez neveľkú rieku [[Hornád]] vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších.
* ''Pozri aj: [[Zoznam mostov v Košiciach]].''

== Šport ==
[[Súbor:Steel Arena Košice.jpg|náhľad|Steel Aréna]]
[[Súbor:CROW arena - panoramio.jpg|náhľad|Crow Aréna]]
[[Súbor:MMM2006.jpg|náhľad|Medzinárodný maratón mieru]]
[[Súbor:Vyhliadkova veza Kosice 3.jpg|náhľad|[[Štadión Lokomotívy|Futbalový štadión Lokomotíva]]]]
[[Súbor:Košice - Staničné nám. 5 - Verejné kúpalisko.jpg|náhľad|Letné kúpalisko v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]]]]
[[Súbor:Jahodná - panoramio.jpg|náhľad|[[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] na jar]]
[[Súbor:Kosice - Anicka pond.jpg|náhľad|Kúpalisko Ryba Anička]]
[[Súbor:GC Alpinka club house - panoramio.jpg|náhľad|Budova golfového ihriska na Alpinke]]
Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku [[1924]] sa v Košiciach konal prvý ročník najstaršieho maratónu v [[Európa|Európe]] – [[Medzinárodný maratón mieru|Medzinárodného maratónu mieru]], čím sa stali po [[Spojené štáty|americkom]] [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ [[Beh|bežeckej]] športovej disciplíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika MMM| url = http://www.cassovia.sk/mmm/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.08.2009| vydavateľ = cassovia.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí bol ich futbalový klub [[1. FC Košice]] (neskôr [[FC VSS Košice]]), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Silný| meno = Boris| autor = FutbalovýSvet| odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Slovenský futbal prišiel o jeden z najúspešnejších tímov: Takýto bol klub z metropoly východu!| url = https://www.futbalovysvet.sk/clanok/30922/video-foto-slovensky-futbal-prisiel-o-jeden-z-najuspesnejsich-timov-takyto-bol-klub-z-metropoly-vychodu| vydavateľ = futbalovysvet.sk| dátum vydania = 2017-07-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. [[HC Košice]] sa posledne stali v sezóne [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/2023]] majstrami Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Pravda| odkaz na autora =| titul = Steel Arena vo vytržení, Košice sú majster. Oceliari získali deviaty titul v histórii| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://sportweb.pravda.sk/hokej/extraliga/clanok/664807-steel-arena-vo-vytrzeni-kosice-su-majster-oceliari-ziskali-deviaty-titul-v-historii/| issn = 1336-197X| vydavateľ = OUR MEDIA SR| miesto = Bratislava| dátum = 2023-04-23| dátum prístupu = 2023-04-24}}</ref>

=== Kluby ===
{|
| valign=top |
* [[Americký futbal]]
** Cassovia Steelers
* [[Atletika]]
** AK Olympia ŠG Košice
** Akademik TU AO Košice
** BK STEEL Košice
** KAC Jednota Košice
** Maratónsky klub Košice
** TJ Obalservis Košice
* [[Balón (aerostat)|Balonové lietanie]]
** ADS ballooning
* [[Basketbal]]
** [[Good Angels Košice]] jeden z najlepších basketbalovích klubov na Slovensku
** [[BK Cassovia Košice]]
** KAC Jednota Košice
** Basketbalová akadémia Košice
** Basketbalový klub Geotrend Košice
** Basketbalový klub Viktoria basket Košice
* [[Bedminton]]
** Bedmintonový klub Lokomotíva Košice
* [[Bejzbal]]
** Softbalový Klub Crows
** [[1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice]]
** SEALS – 1. baseballový klub Slávia Košice
* [[Bridž]]
** [[Košický bridžový klub]]
* [[Florbal]]
** [[FK ATU Košice]]
** [[FbO Florko Košice]]
* [[Futbal]]
**[[FC Lokomotíva Košice]]
** [[FC VSS Košice]] (iné názvy: [[1. FC Košice]], [[MFK Košice]])
**[[FC Košice]] (predtým FK Vyšné Opátske)
** Futbalový klub Košice-Barca
** Futbalový klub Košice-Košická Nová Ves
** Futbalový klub Hornád
** Futbalový klub Poľov
** Lokomotíva AS Košice
** FK Lokomotíva Železničiar Košice
** Futbalový klub ŠK Roma Sever
** Futbalový klub Real Košice
** Futbalový klub Šaca
** Futbalový klub Baník Ťahanovce
** Futbalový klub KAC JEDNOTA Košice
* [[Go]] – dva go kluby
* [[hádzaná (7 hráčov)|Hádzaná]]
** [[1. MHK Košice]]
* [[Hokejbal]]
** [[HBC Košice]]
** Mestská Hokejbalová únia Košice
||
| valign=top |
* [[Kanoistika]]
** Lokomotíva Košice, UVL Košice, TJ Akademik TU Košice
** Dom detí a mládeže Košice
* [[Krasokorčuľovanie]]
** Kraso Centrum Košice
* [[Kulturistika]]
** Veterinary BBC Košice
** Pro bodybuilding team Košice
* [[Kynologický šport|Kynologické športy]]
** [[Kynologický Klub Anička Košice]]
* [[Ľadový hokej]]
** [[HC Košice]], dvojnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a osemnásobný majster [[Slovensko|Slovenska]]
* [[Nohejbal]] – V Košiciach pôsobí niekoľko nohejbalových klubov
** [[NK DPMK Košice]] – niekoľkonásobní majstri Slovenska, Európy a sveta
** Prometal Šaca
** AL KAC Košice
* [[Stolný tenis]]
** Stolnotenisový klub Lokomotíva Košice
* Streetbal
** Košická streetbalová liga
* [[Šach (hra)|Šach]]
**[[TJ Slávia UPJŠ Košice|TJ Slávia Košice]]
**1. ŠK Košice
**Šachy Reinter Košice
**Šachová škola Košice
**ŠK Furča
* [[Tenis]]
** Tenisový klub Lucky Tennis Club
** Tenisový klub DRANaM Košice
** Tenisový klub Anička Košice
** Tenisový klub Šaca
*[[Ultimate frisbee]]
**[http://www.kosiceultimate.sk/sk/ KEfear Košice Ultimate]
*[[Vodné pólo]]
**[[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice]]
**[[ŠK Hornets Košice]]
**[[ŠK Olympia Košice]]
* [[Volejbal]]
** Mestská volejbalová liga
* Vodné lyžovanie
** KVL Trixen
* [[Skejtbording]]
** Ťahanovský skateboardový klub (TSC)
* [[Zápasenie (šport)|Zápasenie]]
** ZK Lokomotíva Košice
* Letecký šport
* Letecká akrobacia
* Plachtenie
|-
|
|
|
|}
{|
| valign=top |

=== Športoviská ===
* [[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]]
* [[Kavečany (stredisko)|Areál zimných športov Košice-Kavečany]]
* Golfový areál Alpinka Košice
* Všešportový areál [[Štadión Lokomotívy|TJ Lokomotíva]] – Čermeľ
* [[Steel Aréna|Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka]]
* [[Crow Arena]]
* [[Angels Aréna]]
* Tenis komplex
* Tenisový areál Anička Košice
* Národný tenisový štadión (pripravované)
* [[Košická futbalová aréna]] (vo výstavbe)
||
| valign=top |

=== Kúpaliská ===
* Mestská krytá plaváreň – 50 metrový olympijský bazén
* Mestská plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] pri [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] – 50 metrový bazén
* Kúpalisko Červená hviezda – zrekonštruovaná národná kulturna pamiatka 
* plážové kúpalisko Triton v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (prevádzka dočasne pozastavená)
* plážové kúpalisko Ryba v rekreačnej oblasti Anička
* prírodné kúpalisko [[Jazero (Košice)|Jazero]] v mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad Jazerom]] – vodný lyžiarsky vlek
* Vodna nádrž Bukovec
''Pozri aj:'' [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]
|}

== Osobnosti Košíc ==
* ''Bližšie informácie pozri v: [[Zoznam osobností Košíc]].''
<gallery>
Obrázok:StElisabethKošiceAltar.JPG|Svätica [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]]
Obrázok:Orlai P Nadasdy es Tinodi.jpg|Spevák [[Sebastián Tinódy]]
Obrázok:Stephan Bocskay.png|Knieža [[Štefan Bočkaj]]
Obrázok:II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki.jpg|Knieža [[František II. Rákoci]]
Obrázok:Kazinczy.jpg|Jazykovedec [[František Kazinci]]
Obrázok:Jonáš Záborský.jpg|Národný buditeľ [[Jonáš Záborský]]
Obrázok:Henszlmann Imre.jpg|Architekt [[Imrich Henszlmann]]
Obrázok:Horowitz selfportrait.jpg|Maliar [[Leopold Horowitz]]
Obrázok:Marai2.jpg|Spisovateľ [[Sándor Márai]]
Obrázok:RadolaGajda.JPG|Generál [[Radola Gajda]]
Obrázok:JosefPolák.JPG|Muzeológ [[Josef Polák]]
Obrázok:Portrait pridavok-anton.jpg|Publicista [[Anton Prídavok]]
Obrázok:Ladislav Troják.jpg|Hokejista [[Ladislav Troják]]
Obrázok:Rudolf Schuster 2011.jpg|Prezident [[Rudolf Schuster]]
Obrázok:Ladislav Nagy.jpg|Hokejista [[Ladislav Nagy]]
</gallery>

=== Čestné občianstvo ===
Do roku [[2020]] bolo Košicami udelených 39 čestných občianstiev. V roku [[1844]] boli udelené prvé čestné občianstvá [[František Valentin|Františkovi Valentinovi]] a [[Anton Sirmaj|Antonovi Sirmajovi]].<ref name=kednesobcianstvo/> [[Cena mesta Košice|Cenu mesta Košice]] dostalo v období rokov [[1994]] – [[2021]], 249 jednotlivcov a 78 kolektívov, Cenu primátora mesta Košice, 288 jednotlivcov a 67 kolektívov a Plaketu primátora mesta Košice, 225 jednotlivcov a 25 kolektívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Mestskí poslanci schválili návrhy na Cenu mesta Košice| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22331496/mestski-poslanci-schvalili-navrhy-na-cenu-mesta-kosice.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-02-21| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fabián| meno = Vladimír| autor =| odkaz na autora =| titul = V Historickej radnici udelili najvyššie mestské ocenenia| url = https://www.kosice.sk/clanok/v-historickej-radnici-udelili-najvyssie-mestske-ocenenia| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2021-11-12| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-11-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Známe čestné občianstvá po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]:<ref name=kednesobcianstvo>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Michail Gorbačov sa stal čestným občanom mesta Košice| url = https://kosicednes.sk/udalosti/michail-gorbacov-sa-stal-cestnym-obcanom-mesta-kosice/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-03-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
* [[Tomáš Garrigue Masaryk]], česko-slovenský filozof, udelené v [[1947]]<ref name=kednesobcianstvo/>
* [[Josif Vissarionovič Stalin]], sovietsky diktátor, udelené v [[1947]]<ref name="cestne2">{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský| meno = Mikuláš| autor =| odkaz na autora = | titul = Komunistov si Košice cenia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/3544088/komunistov-si-kosice-cenia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-10-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaloviarová| meno = Renáta| autor =| odkaz na autora =| titul = Stalinov list sa vrátil z Ameriky do nášho archívu| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405556-stalinov-list-sa-vratil-z-ameriky-do-nasho-archivu/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2016-09-20| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref>
* [[Klement Gottwald]], česko-slovenský politik, udelené v [[1948]]<ref name="cestne2"/> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3"/>
* [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], česko-slovenský generál, udelené v [[1968]]<ref name="cestne2"/>
* [[Doc.]] [[MUDr.]] [[Anton Neuwirth]], CSc., slovenský veľvyslanec vo [[Vatikán]]e, udelené [[25. apríl]]a [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1997| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1997| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1997| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Generálny konzul ČR Josef Byrtus prevzal čestné občianstvo Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/163766/generalny-konzul-cr-josef-byrtus-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-11-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Neuwirth sa stal čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2072523/anton-neuwirth-sa-stal-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1997-04-25| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref>
* [[Ivan Sokol]], slovenský organista, udelené v [[1998]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1998| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1998| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1998| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/>
* [[Hans-Dietrich Genscher]], nemecký politik, udelené [[28. apríl]]a [[1999]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1999| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1999| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1999| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý minister zahraničných vecí NSR H. D. Genscher čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2186504/byvaly-minister-zahranicnych-veci-nsr-h-d-genscher-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1999-04-22| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref>
* [[JUDr.]] [[Ing.]] [[Josef Byrtus]], český teológ, udelené v [[2001]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora =| titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2001| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2001| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2001| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/>
* [[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]], slovenský rímskokatolícky arcibiskup, udelené [[12. marca]] [[2004]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2004| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2004| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2004| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Kardinál Tomko prevzal Čestné občianstvo Košíc a Cenu predsedu KSK| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4584020/kardinal-tomko-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic-a-cenu-predsedu-ksk.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2004-03-13| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref>
* [[Gyula Kosice]], argentínsky umelec, udelené [[7. máj]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Slávnostné odovzdávanie mestských ocenení| url = https://www.kosice.sk/clanok/slavnostne-odovzdavanie-mestskych-oceneni| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2010-05-07| dátum aktualizácie = 2019-06-26| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Dali by ste si meno Košice? Svetoznámy umelec Ferdinand Fallik to urobil| url = https://kosicednes.sk/kultura/dali-by-ste-si-meno-kosice-svetoznamy-umelec-ferdinand-fallik-to-urobil/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>
* [[Michail Sergejevič Gorbačov]], prvý prezident ZSSR, udelené [[14. marca]] [[2016]]<ref name=kednesobcianstvo/>

== Panoráma z Námestia osloboditeľov ==
{{Široký obrázok|Sckeskova panoráma Košíc.jpg|1500px|'''''Panoráma Košíc od juhovýchodu''''': [[Steel Aréna]], [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]], [[Košice – mestská časť Západ|Sídlisko Terasa]], komín komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]], [[Business Centre Košice|Business Centre I.]], [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]], v popredí – základy [[Aupark (Košice)|OC Aupark]], Vojenská nemocnica, „[[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]“, [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Nová nemocnica]], [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]], [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol]], [[Dóm sv. Alžbety|Dóm sv.Alžbety]], [[Urbanova veža]], [[Stará radnica (Košice)|Radnica Starého Mesta]], Baňa Bankov v pozadí}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Košíc]]
* [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]]
* [[Zoznam ulíc a námestí v Košiciach]]
* [[Košické sídliská]]
* [[:Kategória:Ulice v Košiciach|Ulice v Košiciach]]
* [[:Kategória:Námestia v Košiciach|Námestia v Košiciach]]
* [[:Kategória:Košické zoznamy|Košické zoznamy]]
* [[Zoznam osobností Košíc]]
* Zoznamy kultúrnych pamiatok:
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice I|Košice I]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice II|Košice II]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice III|Košice III]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice IV|Košice IV]]
* [[Košicko-prešovská aglomerácia]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Košice|commonscat=Košice}}
* {{wikivoyage|Košice}}

== Zdroje ==
* [http://www.cassovia.sk www.cassovia.sk] – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby
* [http://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História
* [http://www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky]
* ''[https://www.difmoe.eu/d/search/?collections=vc:db969bfd-994e-47ff-a110-2efc8bd49b36 Cassovia Digitalis] Mestská digitálna knižnica'' – {{deu icon}}{{slk icon}}{{hun icon}}{{eng icon}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Kolektív autorov
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Košice – sprievodca
  | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
  | miesto = Košice
  | rok = 1989
  | isbn = 80-85174-40-5
  | kapitola = 
  | strany = 166
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Kolcun
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Jiroušek
  | meno2 = Alexander
  | titul = Potulky mestom Košice 1 – 2
  | vydavateľ = Vydaveteľstvo JES Košice
  | miesto = Košice
  | rok = 2009
  | isbn = 978-80-88900-29-0
  | kapitola = 
  | strany = 149
  | jazyk = 
}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Košice|Košický}}
* [https://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oficiálna stránka mesta
* [https://www.kosiceonline.sk www.kosiceonline.sk] – aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia

{{Košice}}
{{Mestské časti Košíc}}
{{Okresy Košického kraja}}
{{Turistické zaujímavosti Košíc}}
{{NKP v Košiciach}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Karpatský euroregión}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Košice| ]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]