Preskočiť na obsah

Askanios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 23:07, 6. október 2012, ktorú vytvoril MerlIwBot (diskusia | príspevky) (robot Pridal: zh:阿斯卡尼俄斯)
Aeneias so synom Askaniom v Itálii, rímsky mramorový reliéf z r. 140 - 150 po Kr., Britské múzeum, Londýn

Askanios (gr. Ασκάνιος, lat. Ascanius, známy i pod rímskou podobou mena Iulus) bol syn trójskeho hrdinu Aineia a jeho manželky Kreúsy, zakladateľ Alby Longy, z ktorej vzišiel Rím.

Na rozdiel od iných postáv gréckej mytológie o jeho pôvode existujú tri verzie - grécka, rímska a historická. Podľa gréckej boli jeho rodičmi Aineias a Kreúsa, podľa rímskej, v ktorej vystupuje pod rímskym menom Iulus bola jeho matkou druhá Aineiova manželka Lavinia, s ktorou sa oženil v novej vlasti. Historici sa zasa domnievajú, že Askanios a Iulus sú dve rozdielne postavy a každá z nich má inú matku (Askanios Kreúsu a Iulus Laviniu).

V mýtoch sa objavuje až v okamihu úteku jeho otca a starého otca Anchisa z horiacej Tróje a nalodení sa na pobreží na narýchlo zbudované lode. Tie ich po strastiplnej ceste doviezli do novej vlasti - Itálie, kde mal jeho otec podľa príkazu bohov založiť nové mesto a zabezpečiť tak pokračovanie rodu.

Cestou sa Aineias so svojimi druhmi zastavil v Kartágu kde vládla kráľovná Dídó. Od prvého okamihu si Askania obľúbila a často ho brávala na kolená a hrala sa s ním. Pri jednej z takýchto chvíľ ju Askanios jemne pichol hrotom jej šípu v blízkosti srdca. Nikto si to nevšimol, ale Dídó sa v tom okamihu zaľúbila do Aineia. Neskôr vysvitlo, že na kolenách nesedel ozajstný Askanios, ale Erós, premenený na Aineiovho syna.

Askanios prevzal po svojom otcovi vládu v meste Lavinium a pod rímskym menom Iulus sa stal zakladateľom rodu, od ktorého odvodzoval svoj pôvod Gaius Iulius Caesar.

Rovnako ako jeho starý otec a otec i Askanios býva častým námetom výtvarných diel, zachytávajúcich udalosť ako vedený za ruku svojím otcom uteká pred plameňmi horiacej Tróje.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Askanios

Zdroje

  • J. Parandowski, Mytológia, Tatran, Bratislava, 1980,
  • V. Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava, 1980