Recidíva (právo)

Recidíva je v trestnom práve situácia, ak ten istý páchateľ (recidivista) znovu spácha trestný čin po tom, ako ho súd právoplatne odsúdil za iný, predchádzajúci trestný čin. Pre recidívu nemá význam, či bol predchádzajúci trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselne. V prípade recidívy dochádza k zvýšeniu nebezpečnosti činu pre spoločnosť, pretože predchádzajúce odsúdenie zrejme nesplnilo svoj ​​výchovný a individuálne preventívny účel a neviedlo k náprave páchateľa.

Recidívu možno deliť na dve kategórie:

• druhová – páchateľ po právoplatnom odsúdení za trestný čin znova spácha trestný čin rovnakého druhu ale nemusí ísť o ten istý
• individuálna – páchateľ po právoplatnom odsúdení znova spácha trestný čin, za ktorý bol odsúdený

V teórii trestného práva existuje taktiež nepravá recidíva, ktorá znamená, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa ale ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, spácha páchateľ ďalší trestný čin. Nepravú recidívu si taktiež netreba zamieňať so súbehom ako jednou z ďalších foriem mnohosti trestnej činnosti.

V prípadoch, kedy je páchateľ odsúdený a platí fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, recidíva neprichádza do úvahy, pričom pre účinky tejto fikcie je dôležitý čas rozhodovania a nie čas spáchania trestného činu. Recidívou nie je ani spáchanie trestného činu, ak predchádzajúci protiprávny čin bol kvalifikovaný resp. posudzovaný ako priestupok alebo iný správny delikt. V niektorých prípadoch však predchádzajúci postih za priestupok je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu a bez jeho naplnenia nejde o trestný čin (tzv. "opakovaná krádež"), prípadne táto skutočnosť môže byť kvalifikačným znakom, teda okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby. Zvyčajne je takáto situácia v ustanoveniach osobitnej časti trestného zákona vyjadrená slovami "bol za obdobný čin postihnutý". Predchádzajúci postih za priestupok ako zákonný znak skutkovej podstaty je však časovo obmedzený v rôznych prípadoch iným časovým obdobím, pričom môže ísť napr. o trestný čin „opakovanej“ krádeže (v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý), trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky (v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý).

Druhy recidívy

Rovnorodá recidíva

• špeciálna recidíva – ak páchateľ napĺňa stále tú istú skutkovú podstatu trestného činu
• skupinová recidíva – prichádza do úvahy pri trestných činoch s viacerými skutkovými podstatami s rovnakým individuálnym objektom (napr. zdravie človeka pri trestnom čine ublíženia na zdraví)
• druhová recidíva – môže nastať v prípade, ak objekt napadnutia páchateľom sa nachádza v tej istej hlave osobitnej časti Trestného zákona (napr. trestné činy proti majetku v IV. hlave)
• časovo obmedzená recidíva
• časovo neobmedzená recidíva

Trestnoprávne dôsledky recidívy

Recidíva v trestnom práve znamená, že ak ani predchádzajúce odsúdenie páchateľa neviedlo k jeho náprave a opätovne spáchal trestný čin, trestnoprávne následky recidívy sú pre páchateľa nepriaznivejšie, ako pri rozhodovanú súdu o vine a treste za spáchanie iného trestného činu. Recidíva teda znamená, že súd pri rozhodovaní, aký druh trestu a v akom trvaní uloží, prihliadne na tú skutočnosť, že predošlé odsúdenie páchateľa a snaha o jeho nápravu sa minula účinkom, ktoré predpokladá trestné právo a ochrana spoločnosti pred takýmto správaním jedinca musí byť dôslednejšie naplnená. Preto Trestný zákon predpokladá použitie viacerých možností pre nápravu páchateľa a taktiež pre prevenciu.

• recidíva podmieňuje hodnotenie trestnosti činu
• priťažujúca okolnosť
• špeciálna recidíva je v niektorých prípadoch aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby
• opätovné spáchanie zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu môže mať za následok zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
• recidíva môže byť prekážkou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
• uplatnenie zásady 3x a dosť
• možnosť uloženia ochranného dohľadu v rámci ochranného opatrenia
• uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie

Referencie

 2. Mencerová, I., Tobiášová, L., Turayová Y. a kol., R. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. [s.248 – 253] : Heuréka vydavateľstvo, Šamorín, 2013. ISBN 978-80-89122-86-8.