Preskočiť na obsah

Epilepsia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:37, 31. august 2019, ktorú vytvoril Aelko (diskusia | príspevky)
Epilepsia

Mozog pacienta s vrodenou poruchou vývoja mozgu, ktorá sa prejavuje okrem iného i epilepsiou
Klasifikácia
MKCH-10G40: Epilepsia – Zrádnik (odkaz)
Klinický obraz
Postihnutý systémMozog

Pozri aj Medicínsky portál

Epilepsia alebo zrádnik (nárečovo zradkyňa, psotník, božec, padúca choroba, padúca nemoc, mrcha choroba, zlá/nedobrá/planá choroba, mrcha nemoc, zlá/ťažká nemoc, beťah, vražobník, vred, nedobrá, trochu nevhodne padúcnica[1]) je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi, ktoré sú vyvolané abnormálnym signálovým „výbojom“ v mozgovej kôre. Príčin je veľké množstvo: nádory, úraz mozgu s jeho poškodením a následnou jazvou, rôzne metabolické a vývojové poruchy a podobne. Rovnako záchvaty môžu mať rôznu formu: od typických „veľkých“ záchvatov – tzv. „grand mal“ s bezvedomím, kŕčmi, pomočením a pohryznutím jazyka až po veľmi nenápadné formy, ktoré sa prejavujú len krátkou stratou vnímania okolia.

Liečba je v prvom rade medikamentózna, v ťažkých prípadoch sa pristupuje k chirurgii alebo implantácii elektrostimulátorov, ktoré „rušia“ patologický výboj.

Veda, ktorá sa zaoberá epilepsiou sa nazýva epileptológia.

Od roku 2008 sa pripisuje ku dňu 26. marca, Medzinárodný deň epilepsie, (tzv. Purple Day), ktorý si ľudia môžu uctiť nosením fialovej stužky. Sú to vlastne stovky až tisíce kŕčov ktoré sa spúšťajú neustále do kola a prejavujú sa iba v priečne pruhovanej svalovine.

Klasifikácia

  • G40: Epilepsia – zrádnik
    • G40.0: Idiopatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s jednoduchými parciálnymi kŕčmi:
      • Benígna epilepsia detského veku s centrotemporálnymi EEG hrotmi
      • Epilepsia detského veku s okcipitálnymi EEG záchvatmi
    • G40.1: Symptomatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s jednoduchými parciálnymi kŕčmi:
      • Záchvatové zmeny vedomia
      • Jednoduché parciálne kŕče, ktoré sa vyvíjajú do sekundárne generalizovaných kŕčov
    • G40.2: Symptomatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s komplexnými parciálnymi kŕčmi:
      • Záchvaty so zmenou vedomia, často s automatizmami
      • Komplexné parciálne kŕče, ktoré sa vyvíjajú do sekundárne generalizovaných kŕčov
    • G40.3: Generalizovaná idiopatická epilepsia a epileptické syndrómy:
      • Benígna:
        • myoklonická epilepsia v dojčenskom veku
        • novorodenecké kŕče (familiárne)
      • Detská epilepsia s absenciou (pyknolepsia)
      • Epilepsia s kŕčmi (grand mal) pri prebúdzaní
      • Juvenilná:
        • epilepsia s absenciou
        • myoklonická epilepsia (impulzívny petit mal)
      • Nešpecifické epileptické záchvaty:
        • atonické
        • klonické
        • myoklonické
        • tonické
        • tonicko-klonické
    • G40.4: Iná generalizovaná epilepsia a epileptické syndrómy:
      • Epilepsia s:
        • chýbaním myoklonu
        • s myoklonicko-astatickými záchvatmi
      • Infantilné spazmy
      • Lennoxov-Gastautov syndróm
      • Salaamove záchvaty
      • Symptomatická skorá myoklonická encefalopatia
      • Westov syndróm
    • G40.5: Špeciálne epileptické syndrómy:
      • Epilepsia partialis continua (Koževnikovova)
      • Epileptické záchvaty súvisiace s:
        • alkoholom
        • liečivami
        • hormonálnymi zmenami
        • ukrátením o spánok
        • stresom
    • G40.6: Nešpecifikované záchvaty grand mal (so záchvatmi petit mal alebo bez nich)
    • G40.7: Nešpecifikovaný petit mal bez záchvatov grand mal
    • G40.8: Iná epilepsia:
      • Epilepsia a epileptické syndrómy bez určenia či sú fokálne alebo generalizované
    • G40.9: Nešpecifikovaná epilepsia:
      • Epileptické:
        • kŕče NS
        • záchvaty NS

Grand mal

Záchvat začína náhle pádom na zem s bezvedomím a napnutím kostrového svalstva. Pri páde často dochádza k úrazu hlavy. Dýchanie je nepravidelné, chrčivé, dochádza ku krátkym pauzám bez dýchania, oči otvorené, nereagujú na svetelné podnety (tento príznak rozlišuje epileptický záchvat od hysterického). Zvýšené vylučovanie slín, bývajú spenené a často sú skrvavené v dôsledku pohryzeného jazyka, niekedy sa pacient počas záchvatu pomočí. Po záchvate býva pacient dezorientovaný, unavený, chce sa mu spať, na záchvat sa nepamätá (postparoxizmálna obnubilácia).

Petit mal

Náhla, krátka porucha vedomia, bez kŕčov a pádu. Pacient sa zrazu zarazí, zahľadí do prázdna alebo sa zastaví v reči. Po návrate vedomia pokračuje v predchádzajúcej činnosti a záchvat si nepamätá.

Diagnostika

Epilepsiu možno diagnostikovať pomocou EEG, postdeprivačného EEG, CT vyšetrením, NMR, angiografiou a fotostimuláciou.

Liečba

  • úprava životosprávy
  • lieky
  • chirurgický zákrok

Životospráva

Epileptik by nemal pracovať pri vysokej teplote, na prudkom slnku, v nočných zmenách a nemal by vykonávať fyzicky namáhavú prácu. Pacient by mal spať v noci, ráno nedospávať a nemal by spať poobede. Mal by dodržiavať pravidelný denný režim.

Strava by mala byť ľahká, málo slaná a málo korenená, žiadny alkohol. I použitie kolínskej môže vyprovokovať záchvat, pacientovi nesmú byť predpísané lieky obsahujúce alkohol.

Referencie

  1. HABOVŠTIAK, Anton. Nedobrá choroba, padúcnica, či zrádnik?. Kultúra slova, 1971, roč. 5, čís. 4, s. 113–115. Dostupné online.

Externé odkazy

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Epilepsia
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Epilepsia