Roksolana

	Hürrem Sultán
	; Portrét od Tiziana s názvom La Sultana Rossa, cca. 1550
Haseki Sultán Osmanskej ríše
	V úrade; 1533/1534 – 15. apríl 1558
Biografické údaje
Narodenie	cca. 1502 - 1504; Rohatyn, Ruténia, Poľské kráľovstvo
Úmrtie	15. apríl 1558 (53 - 56 rokov); Istanbul, Osmanská ríša
Vierovyznanie	Islam, predtým Východná pravoslávna cirkev
Rodina
Manžel	Süleyman I.
Deti	Şehzade Mehmed; Mihrimáh Sultán; Selim II.; Şehzade Bayezid; Şehzade Cihangir
Odkazy
	Roksolana; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Hürrem Sultán (osm. tur. خرم سلطان, mod. tur. Hürrem Sultan; cca. 1502, Rohatyn, Ruténia, Poľské kráľovstvo - † 15. apríl 1558, Istanbul, Osmanská ríša), taktiež známa ako Roksolana (známa aj ako Alexandra) Lisowska, bola hlavná konkubína a legálna manželka osmanského sultána Süleymana I. Stala sa jednou z najmocnejších a najvplyvnejších žien Osmanskej histórie a prominentnou a kontroverznou postavou počas éry známej ako Sultanát žien.

Narodila sa v Ruténii (vtedy východný región Poľského kráľovstva). Bola zajatá Krymskými Tatármi a odvedená do Istanbulu, hlavného mesta Osmanov. Dostala sa do sultánovho harému a postupne sa stala najobľúbenejšou konkubínou sultána Süleymana. Süleyman si ju napriek osmanským tradíciam vzal za ženu, čím sa stala jeho legálnou manželkou. Bola prvou osmanskou konkubínou, ktorá získala titul Haseki Sultán. Hürrem zostala na sultánovom dvore do konca života a mala s ním šesť detí, vrátane budúceho sultána Selima II. Bola babkou Murada III.

Hürrem získala moc a vplyv v politike Osmanskej ríše cez jej manžela, čím hrala aktívnu rolu v ríšskych záležitostiach. Bola sultánovou hlavnou poradkyňou, zodpovedala za štátnu záležitosť s kráľom Žigmundom II. Augustom z Poľska (vládol 1548 - 1572), a sponzorovala veľa verejných prác (medzi ktoré patria Komplex Haseki Sultán a kúpeľne domy Hürrem Sultán). Zomrela v roku 1558 v Istanbule.

Mená

Podľa niektorých historikov sa Roksolana narodila ako Aleksandra Ruslana Lisowska alebo Anastasja Lisowska, v detstve ju prezývali Nastia. Medzi Osmanmi bola predovšetkým známa ako Haseki Hürrem Sultan alebo Hürrem Haseki Sultan; tiež ako Roxolena, Roxolana, Roxelane skýtska žena, Rossa, Ružica; v turečtine ako Hürrem (z perzského: خرم Khorram, „tá veselá“); a v arabčine ako Karima (arabsky: كريمة, „tá ušľachtilá“).

Pôvod

Zdroje uvádzajú, že je z Ruténie, ktorá patrila Poľskému kráľovstvu. Narodila sa v meste Rohatyn, 68 km juhovýchodne od Ľvova, hlavného mesta Ruského vojvodstva v Korune poľského kráľovstva. Podľa zdrojov z konca 16. storočia a začiatku 17. storočia bola zrejme dcérou pravoslavného kňaza ruténskeho pôvodu Lisovského. Jej rodné jazyky boli ruténčina a ruština.

V 10. rokoch 16. storočia bola unesená Krymskými Tatármi počas ich nájazdov vo východnej Európe. Tatári ju najprv priviezli do Krymského mesta Feodosija, hlavného centra Osmanského obchodu s otrokmi, potom bola prevezená do Istanbulu. V Istanbule ju Válide Hafsa Sultán darovala ako dar jej synovi, Süleymanovi. Neskôr sa prepracovala na Haseki Sultán alebo "obľúbenú konkubínu" sultánovho harému.

Vzťah so Süleymanom

Roksolana pravdepodobne prišla do háremu, keď mala okolo 15 rokov. Presný rok, kedy prišla do harému nie je známy, ale odborníci veria, že sa stala Süleymanovou konkubínou približne v čase jeho začatia sultanátu v roku 1520.

Hürremin bezprecedentný vzostup z harémovej otrokyne k Süleymanovej legálnej manželke a „kráľovnej Osmanskej ríše“ priťahoval žiarlivosť a znechutenie nielen od jej rivalov v haréme, ale aj od bežnej populácie. Čoskoro sa stala Süleymanovovou hlavnou konkubínou pred Máhidevrán Sultán (taktiež známa ako Gülbahar). Zatiaľ čo presný dátum narodenia jej detí je sporný,existuje akademická zhoda, že narodenia jej piatich detí - Şehzade Mehmed, Mihrimah Sultán, Şehzade Abdullah, sultán Selim II. and Şehzade Bayezid - bolo v rozmedzí štyroch až piatich rokov. Süleymanovo a Hürremino posledné dieťa, Şehzade Cihangir, sa narodilo s hrbom, avšak v tom čase už mala dostatok zdravých synov na zaistenie budúcnosti Osmanskej dynastie.

Jej radostný duch a hravý temperament jej dali nové meno, Hürrem, z Perzského Khorram, čo znamená "tá veselá". V haréme sa stala rivalkou Máhidevrán a jej vplyv nad sultánom sa stal čoskoro legendárnym. Hürrem bolo dovolené porodiť viac ako jedného syna, čo bolo veľkým porušením starého ríšskeho harémového princípu "jedna konkubínna matka - jeden syn", čo bolo navrhnuté preto, aby sa zabránilo vplyvu matky na sultána, ako aj sporom pokrvných bratov o trón. Porodila väčšinu Süleymanových detí. Najprv sa jej narodil syn Mehmed v roku 1521 (ktorý zomrel v roku 1543), a potom ďalší štyria synovia, čím zničila štatút Máhidevrán ako matka sultánovho jediného syna. Süleymanova matka, Hafsa Sultán, čiastočne potlačila rivalitu medzi oboma ženami. Podľa správy Bernarda Navagera bolo vyvrcholenie rivality týchto dvoch žien vtedy, keď Máhidevrán zbila Hürrem, čím nahnevala Süleymana. Podľa Necdeta Sakaoğlua, tureckého historika, nie je toto obvinenie založené na pravde. V roku 1533 alebo 1534 (presný dátum nie je známy) sa s ňou Süleyman oženil vo veľkolepom formálnom obrade. Nikdy predtým nebola bývalá otrokyňa povýšená na štatút zákonnej manželky sultána, a to k úžasu pozorovateľov v paláci a v meste. Získala tiež titul Haseki Sultán a stala sa prvou konkubínou, ktorá držala tento titul. Tento titul, ktorý sa používal storočie, reflektoval veľkú moc ríšskych konkubín (väčšina z nich boli bývalé otrokyne) na osmanskom dvore, ich postavenie bolo vyššie ako osmanských princezien, a vyrovnali sa cisárovnám v Európe. V tomto prípade Süleyman nielenže porušil starý zvyk, ale vytvoril novú tradíciu pre budúcich osmanských sultánov, aby sa oženili s formálnym obradom, a aby mali ich konkubíny významný vplyv na dvor, najmä vo veci nástupníctva na trón. Hürremim plat bol 2000 asprov denne, čím sa stala jednou z najviac platených haseki. Ich manželstvo malo následne následky, vrátane vytvorenia všeobecného presvedčenia, že týmto manželstvom sultán obmedzil svoju autonómiu a dominovala a ovládala ho jeho manželka. Okrem toho sa stala významnejšia jej úloha matky pri výchove a vedení synov po celý ich život.

Neskôr sa stala prvou ženou, ktorá zostala na sultánovom dvore po celý život. V osmanských ríšskych rodinných tradíciach platilo, že sultánová konkubína zostala v haréme len do času, dokým jej syn nevyrástol (okolo 16 alebo 17 rokov), kedy bol poslaný do provincie, kam s ním musela ísť aj matka. Táto tradícia sa volala Sancak Beyliği. Konkubíny sa nikdy nemohli vrátiť do Istanbulu až dokým sa ich syn neusadol na trón. Na rozdiel od tohto starodávneho zvyku zostala Hürrem v haréme, dokonca aj potom, čo jej synovia išli vládnuť vzdialeným provinciám ríše.

Okrem toho, že zostala v Istanbule, sa presťahovala tiež z háremu, ktorý sa nachádza v Starom paláci (Eski Saray), a po požiari, ktorý zničil starý harém, sa natrvalo presťahovala do paláca Topkapı. Niektoré zdroje hovoria, že sa presťahovala do Topkapı nie kvôli ohňu, ale v dôsledku svojho manželstva so Süleymanom. V každom prípade išlo o ďalší významný zlom od zavedených zvykov, pretože sám sultán Mehmed II. vydal vyhlášku v tom zmysle, že žiadnej žene nebude dovolené zdržiavať sa v tej istej budove, kde sa viedli vládne záležitosti.

Pod umeleckým menom Muhibbi jej sultán zložil aj báseň:

Trón môjho osamelého miesta, môj blahobyt, moja láska, môj mesačný svit.

Moja najúprimnejšia priateľka, moja dôverníčka, moja samotná existencia, moja sultánka, moja jedna a jediná láska.

Najkrásnejšie medzi krásnymi ...

Moja jar, moja veselá tvárička, môj deň, moje zlatíčko, smejúci sa list ...

Moja rastlina, moja sladká, moja ruža, tá jediná, ktorá ma v tejto miestnosti neznepokojuje ...

Môj Istanbul, môj Karaman, zem mojej Anatolie

Môj Badachšan, môj Bagdad a Chorasán

Moja žena s krásnymi vlasmi, moja láska s šikmým obočím, moja láska k očiam plným biedy ...

Budem ťa vždy velebiť

Ja, milovník utrápeného srdca, Muhibbi z očami plných sĺz, som šťastný.

Štátne záležitosti

Hürrem sa stal Süleymanovou partnerkou nielen v sultánovej domácnosti, ale aj v štátnych záležitostiach. Vďaka svojej inteligencii pôsobila ako Süleymanova hlavná poradkyňa v štátnych záležitostiach a zdá sa, že mala vplyv na zahraničnú politiku a medzinárodnú politiku. Často ho sprevádzala ako politická poradkyňa. Hürremin vplyv na Süleymana bol taký významný, že okolo osmanského dvoru sa šírili fámy, že sultána začarovala.

Jej vplyv na Süleymana ju urobil jednou z najmocnejších žien v osmanskej histórii a na celom svete (v tom čase). Dokonca aj ako manželka bola jej moc porovnateľná s najmocnejšou ženou ríšskeho harému, ktorá bola podľa tradície sultánova matka alebo válide sultán. Z tohto dôvodu sa stala kontroverznou postavou v osmanskej histórii - podlieha obvineniam zo sprisahania a manipulácie s jej politickými súpermi.

Kontroverzná postava

Hürremin vplyv na štátne záležitosti z nej urobil nielen jednu z najvplyvnejších žien, ale aj kontroverznú postavu v osmanskej histórii, najmä v jej rivalite s Máhidevrán Sultán a jej synom Şehzade Mustafom, Pargalım Ibrahimom Pašom a Karom Ahmedom Pašom.

Hürrem a Máhidevrán porodili Süleymanovi šesť princov, z ktorých štyria prežili do 50. rokov 16. storočia: Mustafa, Selim, Bayezid a Cihangir. Z týchto všetkých bol Máhidevranin syn Mustafa najstarší, čím mal prednosť na trón pred jej synmi. Tradične, keď nový sultán získal moc, nechal zabiť všetkých svojich bratov na zaistenie moci v ríši. Táto praktika sa nazývala kardeş katliamı.

Mustafa bol podporovaný Ibrahimom Pašom, ktorý sa stal Süleymanovým veľkovezírom v roku 1523. Hürrem bola zvyčajne považovaná za aspoň čiastočne zodpovednú za intrigy pri nominovaní nástupcu. Hoci bola Süleymanovou manželkou, nevykonávala žiadnu oficiálnu verejnú funkciu. To jej však nezabránilo vo výkonnom politickom vplyve. Keďže v ríši chýbali, až do panovania Ahmeda I. (vládol 1603 - 1617), akékoľvek formálne prostriedky na vymenovanie nástupcu, nástupníctvo zvyčajne zahŕňali smrť konkurenčných bratov, aby sa odvrátili občianske nepokoje a vzbury. Pri snahe vyhnúť sa popravám svojich synov využila svoj vplyv na odstránenie tých, ktorí podporovali Mustafov nástup na trón.

Ako veliteľ Süleymanovho vojska, Ibrahim padol v nepriazeň sultána počas kampane v Perzii proti Safíjovcom počas Osmansko-safíjovských vojen (1532 - 1555), kedy sa nechal oslovovať slovom "Sultán". Ďalší konflikt nastal, keď Ibrahim a jeho bývalí učiteľ, İskender Çelebi, počas vojny proti Safíjovcom opakovane narazili nad vojenským vedením a pozíciou. Tieto incidenty začali sériu udalostí, ktoré vyvrcholili jeho popravou v roku 1536 na Süleymanov rozkaz. Verí sa, že Hürremin vplyv prispel k Süleymanovmu rozhodnutiu. Po troch ďalších veľkovezírov v priebehu ôsmich rokov zvolil Süleyman za veľkovezíra Hürreminho zaťa, Damat Rüstema Pašu, manžela Mihrimáh. Vedci si kladú otázku, či Hürremino spojenectvo s Mihrimáh Sultán a Rüstemom Pašom pomohlo zabezpečiť trón pre jedného z jej synov.

O mnoho rokov neskôr, na konci Süleymanovej dlhej vlády, sa prejavovala rivalita medzi jeho synmi. Mustafa bol neskôr obvinený z nepokojov. Počas kampane proti Safíjovcom v roku 1553, kvôli strachu z povstania nariadil Süleyman popravu Mustafu. Podľa zdroja bol popravený na základe obvinenia z plánovania zosadenia svojho otca; jeho vina, za ktorú je obviňovaný, zostáva nepreukázaná a vyvrátená. Po Mustafovej smrti Máhidevrán stratila štatút v paláci ako matka nástupníka a odišla do Bursy. Posledné roky strávila v chudobe, avšak Selim II., nový sultán, ju po roku 1566 vyplácal. Jej zlepšenie stavu bolo možné po smrti Hürrem v roku 1558. Cihangir, Hürremino najmladšie dieťa, údajne zomrel smútkom pár mesiacov po zistení popravy nevlastného brata [Mustafu].

Aj keď príbehy o Hürreminej úlohe pri popravách Ibrahima, Mustafu a Kara Ahmeda sú veľmi populárne, v skutočnosti žiadny z nich nie je založený na zdrojoch z prvej ruky.

Zahraničná politika

Hürrem pôsobila ako Süleymanova poradkyňa v štátnych záležitostiach a zdá sa, že mala vplyv na zahraničnú politiku a na medzinárodnú politiku. Dva z jej listov poľskému kráľovi Žigmundovi II. Augustovi (vládol 1548 - 1572) prežili a počas jej života mala Osmanská ríša spravidla mierové vzťahy s poľským štátom v rámci poľsko-osmanského spojenectva.

Vo svojom prvom krátkom liste Žigmundovi II. vyjadruje najvyššiu radosť a blahoželanie ako novému kráľovi pri príležitosti jeho nástupu na poľský trón po smrti jeho otca Žigmunda I. staršieho v roku 1548. Žiadala tiež kráľa, aby veril svojmu vyslancovi Hassanovi Ağovi, ktorý mu poslal ďalšiu správu ústne. Vo svojom druhom liste Žigmundovi Augustovi, ktorý napísal v odpovedi na jej list, Hürrem nadšene vyjadruje radosť zo zistenia, že kráľ je v dobrom zdravotnom zdrave a že posiela ubezpečenia o jeho úprimnej priateľskosti a oddanosti k sultánovi Süleymanovi I. Cituje tiež sultána, ktorý hovorí: „so starým kráľom sme boli ako bratia, a ak sa to bude páčiť všemocnému Bohovi, s novým kráľom budeme ako otec a syn.“ V tomto liste poslala Hürrem Žigmundovi II. dar dvoch párov ľanových košieľ a nohavíc, niektorých opaskov, šiestich vreckoviek a uteráka na ruky, s prísľubom, že v budúcnosti pošle špeciálne ľanové rúcho.

Existujú dôvody domnievať sa, že tieto dva listy boli viac ako diplomatickými gestami a že Süleymanové odkazy na pocity bratstva alebo otcovstva neboli iba poctou politickej výhodnosti. Listy tiež naznačujú Hürreminu silnú túžbu nadviazať osobný kontakt s kráľom. Vo jeho liste Žigmundovi II. z roku 1551 o veľvyslanectve Piotra Opalińského Süleyman napísal, že veľvyslanec videl „Tvoju sestru a moju manželku“. Či táto fráza odkazuje na vrúcne priateľstvo medzi poľským kráľom a osmanskou Haseki, alebo či to naznačuje užší vzťah, miera ich intimity určite poukazuje na osobitné spojenie medzi dvoma štátmi v tom čase.

Charity

Okrem svojich politických praktík sa zaoberala aj niekoľkými významnými prácami verejných budov, od Mekky po Jeruzalem. Medzi jej prvé nadácie patrila mešita, dve koranské školy (madrassa), fontána a ženská nemocnica v blízkosti ženského trhu s otrokmi (Avret Pazary) v Istanbule (komplex Haseki Sultán). Bol to prvý komplex, ktorý v Istanbule postavil Mimar Sinan vo svojej novej pozícii hlavného ríšskeho architekta. Postavila tiež komplexy mešity v Adrianopole a Ankare.

Do kúpeľov Hürrem Sultán objednala kúpeľ, ktorý slúžil komunite veriacich v neďalekej Hagia Sofia. V Jeruzaleme založila v roku 1552 Haseki Sultán Imaret, verejnú polievkovú kuchyňu na výživu chudobných, v ktorej sa údajne živilo najmenej 500 ľudí dvakrát denne. V Mekke vybudovala verejnú polievkovú kuchyňu.

Mala Kiru, ktorá pôsobila ako jej sekretárka a sprostredkovateľka pri viacerých príležitostiach, hoci totožnosť kiry je nejasná (pravdepodobne to bola Strongilah alebo Ester Handali).

Smrť

Zomrela 15. apríla 1558 a bola pochovaná v klenutom mauzóleu (türbe) zdobenom nádhernými iznikovými dlaždicami zobrazujúcimi záhradu raja, pravdepodobne ako poctu jej usmievajúcej a radostnej povahe.

Odkaz

Hürrem Haseki Sultán alebo Roksolana je známa v modernom Turecku aj na Západe a je predmetom mnohých umeleckých diel. V roku 1561, tri roky po jej smrti, napísal francúzsky autor Gabriel Bounin tragédiu s názvom La Soltane. Táto tragédia bola prvá, kedy boli Osmani predstavení na javisku vo Francúzsku. Inšpirovala maľby, hudobné diela (vrátane od Josepha Haydna Symfónia č. 63), operu baletu od Denysa Sichynskeho, divadelnú hru a niekoľko románov písaných hlavne v ruštine a ukrajinčine, ale aj v angličtine, francúzštine, nemčine a poľštine.

Benátsky maliar Tizian je údajne namaľoval. Hoci nikdy nebol v Istanbule, predstavoval si jej vzhľad alebo mal náčrt. V liste španielskemu kráľovi Filipovi II. maliar tvrdí, že mu v roku 1552 poslal kópiu tejto „kráľovnej Perzie“. Múzeum krúžkov v Sarasote na Floride kúpilo originál alebo kópiu okolo roku 1930.

V ranom modernom Španielsku sa objavuje alebo je spomínaná v dielach od Queveda a ďalších spisovateľov, ako aj v mnohých hrách od Lope de Vega. V hre s názvom Svätá liga sa Tizian objavuje na pódiu v Benátskom senáte a uvádza, že práve prišiel z návštevy sultánki, zobrazuje jeho obraz Sultany Rossy alebo Roksolany.

V roku 2007 moslimovia v Mariupole, prístavnom meste od roku 1922 na Ukrajine, otvorili mešitu na počesť Roksolany.

V televíznej minisérii v roku 2003 hrala Hürrem Sultán turecká herečka a speváčka Gülben Ergen. V televíznom seriáli Sultán v rokoch 2011 - 2014 vykresľuje Hürrem Sultán turecko-nemecká herečka Meryem Uzerli od prvej do tretej sezóny, v štvrtej sezóne ju zobrazovala turecká herečka Vahide Perçin.

V roku 2019 bola na žiadosť ukrajinského veľvyslanectva v Turecku odstránená zmienka o ruskom pôvode Hürrem Sultán z návštevníckeho panelu v blízkosti jej hrobky v mešite Süleymaniye v Istanbule.

Potomkovia

V roku 1521 porodila Roksolana sultánovi Süleymanovi syna Mehmeda. Celkom porodila 6 detí – dcéru a 5 synov. Jeden z nich zomrel v útlom veku a ostatní zahynuli v boji o trón, okrem jedného – Selima II., ktorý sa neskôr stal sultánom.

syn Şehzade Mehmed (1521 – 1543)
dcéra Mihrimah Sultán (1522 – 1578) ∞ Rüstem Paša (1500 – 1561), turecký veľkovezír
syn Şehzade Abdullah (1523-1526)
syn Sultán Selim II. (1524 – 1574) – Sultánov nástupca
syn Şehzade Beyazid (1525 – 1561)
syn Şehzade Cihangir (1531 – 1553)

Svoj silný vplyv na Süleyman využívala k upevneniu nástupcu trónu pre niektorého z jej 4 synov. Spolu s jej zaťom veľkovezírom Rüstemom sa jej podarilo obviniť Süleymanovho syna Mustafu zo zrady, ktorého dal neskôr sám Sultán zavraždiť.

Galéria

Olejomaľba Hürrem Sultán zo 16. storočia s názvom Rosa Solymanni Vxor (Rosa, Süleymanova manželka)
Portrét Hürrem Sultán z 18. storočia udržiavaný v paláci Topkapı.
Roksolana a Süleyman I. od nemeckého barokového maliara Antona Hickela, (1780)
Rytina od Johanna Theodora de Bry, (1596)
Olejomaľba zo 16. storočia na drevenej maľbe Hürrem Sultan
Pocta Roksolane z ukrajinskej poštovej známky z roku 1997