Preskočiť na obsah

Peter Marček

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:37, 2. september 2024, ktorú vytvoril InternetArchiveBot (diskusia | príspevky) (Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Peter Marček
Peter Marček
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
23. marec 2016 – 29. február 2020
Biografické údaje
Narodenie23. december 1953 (70 rokov)
Politická stranaHnutie za demokraciu (HZD)
Strana občanov Slovenska (SOS)
SME RODINA – Boris Kollár
REPUBLIKA

Peter Marček (* 23. december 1953)[1] je slovenský podnikateľ a politik, v rokoch 2016 – 2020 poslanec NR SR, pôvodne za stranu SME RODINA – Boris Kollár. Privatizoval a podnikal s nehnuteľnosťami. Je bývalý prezident Slovenského zápasníckeho zväzu a člen Rádu sv. Lazara.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol poradca veľvyslanca v Moskve, preto Marček študoval a zmaturoval na strednej škole v Moskve.[2] V roku 1972 tam začal navštevovať Vysokú školu diplomatickú (odbor medzinárodné vzťahy).[2] Musel sa vrátiť domov na Slovensko, kde sa oženil a popri štúdiu na právnickej fakulte začal pracovať vo vysokoškolskom klube.[2] Neskôr sa venoval podnikaniu v oblasti cestovného ruchu. Po Nežnej revolúcii vybudoval, prevádzkoval a vlastnil niekoľko reštaurácií. Neskôr so spoločníkmi sprivatizoval jednu strojársku spoločnosť. Peniaze investoval do podnikania v stavebníctve, ktorému sa venoval najmä v spoločnosti PK Consult.[2] Jeho meno bolo v obchodnom registri v roku 2008 okrem PK Consult spájané s ďalšími 26 firmami.[2]

Zápasenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenského zápasníckeho zväzu. Získal osetských zápasníkov vrátane víťaza z LOH Sydney 2000 Davida Musuľbesa a hradil všetky náklady na ich prípravu.[2] Musuľbes v Pekingu 2008 za slovenskú reprezentáciu získal bronzovú medailu v kategórii voľný štýl do 120 kg.

Na Memoriále Jozefa Svobodu v júni 2017 sa zúčastnili aj členovia klubu Olymp Partizánske, ktorý viedol Marček.[3]

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie za demokraciu

[upraviť | upraviť zdroj]

Marček bol v roku 2002 bol zakladajúcim členom Hnutia za demokraciu (HZD), potom predsedom Krajskej rady HZD Bratislava a členom predsedníctva tejto politickej strany, ktorej čestným predsedom bol Ivan Gašparovič, práve vystúpivší z HZDS. Po zvolení Gašparoviča v roku 2004 za prezidenta sa predsedom strany stal Jozef Grapa. Strana sa potom zúčastnila už len volieb do SNR v roku 2006 kde získala len 0,63 %. V roku 2018 už ako bezvýznamnú stranu ju prevzal Marček, ktorý s ňou mal ďalšie plány.[4] Najprv zmenil jej názov na HLAS ĽUDU, potom ju dal k dispozícii europoslancovi ĽSNS Milanovi Uhríkovi, ktorý zmenil jej názov na Republika.[5]

Strana občanov Slovenska, SME RODINA

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2011[6] založil a stal sa predsedom strany Strana občanov Slovenska (SOS), s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2012 a získal 0,15 %. Marček ponúkol pred parlamentnými voľbami 2016 svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj.[7] Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov potrebných na založenie novej strany. V parlamentných voľbách 2016 získali 172 860 t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Marček bol číslo 4 na kandidátke Sme rodina[8] a spolufinancoval kampaň. Pôsobil vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá aj ako vedúci stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.[1]

Nezaradený poslanec

[upraviť | upraviť zdroj]

Mal nezhody s vedením vlastnej strany (spolu s Rastislavom Holúbekom a Martinou Šimkovičovou).[9] V júni 2016 ich kolegovia vylúčili z klubu a stali sa nezaradenými poslancami. Marček a Holúbek boli vylúčení aj zo strany.[10] Šimkovičová jej členkou ani nebola. Marček na tlačovej besede povedal, že mali výhrady k forme vyjadrovania B. Kollára. Do kategórie Kollárových vulgárností zaradil vyjadrenia, že Kollár bude mať rád ďalšie dieťa s Rómkou, či to, že úradníkov z Bruselu označil za „hajzlov“.[10]

Marček pred parlamentnými voľbami požičal peniaze svojmu hnutiu (strane), neuviedol však túto čiastku v majetkovom priznaní, a preto sa ním zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.[11] Podľa vlastného (Marčekovho) vyjadrenia mu Kollár splnil dva z troch sľubov, ktoré mu dal pred voľbami: že bude na kandidátke do 5. miesta (bol 4.) a že bude členom dvoch výborov. Marček vraj preto finančnú pohľadávku voči hnutiu už dávno odpustil a neuviedol ju v priznaní.[11]

Marček sa pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií 5. apríla 2017 ako jediný zdržal hlasovania. V marci 2017 bol otvorene proti ich zrušeniu, pretože podľa neho je to „možno plán cez kriminalizáciu Mečiara ako zakladateľa štátu spochybniť akt vyhlásenia štátnosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky (1993), čím by sme sa dostali do jedného vreca a pod jeden spoločný menovateľ s prvou Slovenskou republikou“.[12]

V septembri 2017 v deň konania protikorupčného pochodu v Bratislave podporoval konkurenčnú akciu za odstúpenie prezidenta Kisku spoločne s aktivistami Komunistickej strany a expremiérom Jánom Čarnogurským.[13]

V auguste 2018 absolvoval cestu na polostrov Krym, ktorý je od roku 2014 anektovaný Ruskou federáciou. Tvrdil, že tam cestuje ako súkromná osoba, počas pobytu sa však zúčastnil rokovaní s ruskými predstaviteľmi ako poslanec NR SR. Neoficiálna delegácia pod vedením Marčeka s krymskou stranou podpísala aj dohodu o vytvorení Európsko-Krymskej obchodnej komory, ktorá má sídliť v priestoroch patriacich advokátovi a podnikateľovi Romanovi Bušovi.[14]

V máji 2019 navštívil Marček samozvanú Doneckú ľudovú republiku v rámci osláv 5. výročia jej vzniku.[15]

V roku 2019 SIS monitorovala dva prejazdy ruského motorkárskeho klubu Noční vlci cez územie SR. V súvislosti s aktivitami NV na území SR SIS hodnotila aj bezpečnostné riziká spojené s otvorením slovenskej pobočky NV pod názvom Noční vlci Europa v júni 2018 v obci Dolná Krupá. V tejto súvislosti bol spomínaný aj Marček, ktorý sa so šéfom so Nočných vlkov Zaldostanovom stretol už v roku na Kryme. Podľa Marčekových slov polostrov odjakživa patril Rusku.[16]

HLAS ĽUDU

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2018 prevzal po Jozefovi Grapovi stranu Hnutie za demokraciu, ktorú v roku 2002 spoluzakladal a zmenil jej názov na HLAS ĽUDU.[17] Zároveň avizoval plán pýtať sa raz mesačne formou internetovej ankety občanov, ako má v NR SR hlasovať o zákonoch.[18] V roku 2020 kandidoval do Národnej rady ako predseda strany HLAS ĽUDU z druhého miesta kandidátky. Strana však získala len 0,06 % hlasov a Marček sa do parlamentu nedostal.[19]

Po voľbách v roku 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Marček, už ako bývalý poslanec, zorganizoval 17. novembra 2020 protivládny protest pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí, kde bez rúšok vystupovali aj viacerí poslanci ĽSNS, s ktorými ho spájala nielen protivládne, ale aj proruské a antivaxerské postoje.[4][20]

V marci 2021 stranu HLAS ĽUDU prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na stranu REPUBLIKA. Podľa registra politických strán na webe ministerstva vnútra sa predsedom strany stal Milan Uhrík. Podľa Aktualít v novej strane zostal pôsobiť aj Marček.[21]

Už s REPUBLIKou organizoval v máji 2021 protest proti vláde a za "Referendum 2021" na Námestí slobody v Bratislave. [22]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Poslanci : Zoznam poslancov : Peter Marček [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2017-04-07]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g TRÁVNIČEK, Vladimír. Muž, ktorý velí slovenskému zápaseniu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2008-11-25. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1336-1996.
  3. ↑ KAPITÁN, Peter. Poslanec Marček si so zápasníkmi pripomína mafiánskeho bossa Svobodu. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-06-28. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ a b KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
  5. ↑ AKTUALITY.SK. Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  6. ↑ SOS – výročná správa za rok 2011 [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2017-04-07]. Dostupné online.
  7. ↑ TASR. Kollár vracia stranu Nášmu kraju a zakladá novú – Sme rodina Boris Kollár. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-11-30. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ Voľby 2016: Kandidátka strany SME RODINA – Boris Kollár. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-12-13. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ ČEVELOVÁ, Jana. Kollár vyhodil z klubu troch poslancov – Šimkovičovú, Holúbka a Marčeka. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ a b SITA. Vyhodený Marček sa obul do Kollára, si len maskot hnutia. Webnoviny.sk, 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  11. ↑ a b SITA. Marček požičal peniaze hnutiu Sme Rodina, neuviedol to v majetkovom priznaní. Webnoviny.sk, 2017-04-01. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  12. ↑ SITA. Poslanec Marček je proti rušeniu Mečiarových amnestií. Webnoviny.sk, 2017-03-15. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  13. ↑ SUDEK, Jakub. Bratislavu čakajú protesty proti korupcii i Kiskovi. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-09-24. Dostupné online [cit. 2018-08-07]. ISSN 1336-197X.
  14. ↑ SLIZ, Martin. Na Krym cestovali s Marčekom bývalý SIS-kár i kontroverzný podnikateľ. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-08-02. Dostupné online [cit. 2018-08-07].
  15. ↑ A.S, Petit Press. Nezaradený poslanec Marček sa zúčastnil osláv v Donecku, nejde o prvú spornú návštevu [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-10-06]. Dostupné online.
  16. ↑ AKTUALITY.SK. SIS skúmala riziká spojené s Nočnými vlkmi. Naši poslanci sa s nimi fotia [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online.
  17. ↑ HLAS ĽUDU In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-12-21]. Dostupné online. Archivované 2018-08-09 z originálu.
  18. ↑ HANZELOVÁ, Zuzana Kovačič; RYBÁR, Tomáš. Marček bude v parlamente hlasovať podľa internetovej ankety (video). SME (Bratislava: Petit Press), 2018-12-13. Dostupné online [cit. 2018-12-21]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ SU SR 2019. Definitívne výsledky hlasovania [online]. volbysr.sk, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online. Archivované 2016-10-17 z originálu.
  20. ↑ Protesty na Slovensku: Dav sa presúva pred parlament, v Košiciach vystríhajú pred Židmi a rúškami. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-03-08]. Archivované 2020-12-02 z originálu.
  21. ↑ Odídenci od Kotlebu prevzali Marčekovu stranu [online]. Pravda.sk, 2021-03-09, [cit. 2021-07-28]. Dostupné online.
  22. ↑ Proti vláde protestovali v Bratislave stovky ľudí [online]. Pravda.sk, 2021-05-29, [cit. 2021-07-28]. Dostupné online.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Marček&oldid=7907930“