Kysucká vrchovina
| Kysucká vrchovina | |
| Pohorie | |
 Pupov, najvyšší vrch
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto |
| Nadradená jednotka |
Stredné Beskydy |
| Susedné jednotky |
Oravské Beskydy Kysucké Beskydy Turzovská vrchovina Javorníky Žilinská kotlina Malá Fatra Oravská vrchovina Oravská Magura Podbeskydská vrchovina |
| Podradené jednotky |
Vojenné Bystrická brázda Kysucké bradlá Krásňanská kotlina |
| Mestá | Žilina, Kysucké Nové Mesto |
| Najvyšší bod | Pupov |
| - výška | 1 096 m n. m. |
| - súradnice | 49°16′33″S 19°06′00″V / 49,2758°S 19,1°V |
| Najnižší bod | |
| - poloha | západný okraj územia |
| - výška | 350 m n. m. |
 Poloha vrchoviny
| |
| Wikimedia Commons: Kysucká vrchovina | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kysucká vrchovina je pohorie a geomorfologický celok Stredných Beskýd na Slovensku.
Vymedzenie
Hraničí na severe s Oravskými a Kysuckými Beskydmi, na severozápade krátkym úsekom s Turzovskou vrchovinou a na západe s pohorím Javorníky. Na juhu územie klesá do Žilinskej kotliny a nasleduje pásmo hôr v poradí Malá Fatra, Oravská vrchovina, Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina.[1]
Delenie
Kysucká vrchovina sa delí na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú aj 2 časti:[1]
Charakteristika
Kysucká vrchovina je rozľahlý vrchovinný masív, kde sa striedajú kopce s hlbokými údoliami.[2] Nadmorská výška dosahuje maximum vrchom Pupov (1 096 m n. m.) pri Terchovej, turisticky významné sú aj Ľadonhora (999 m n. m.) a Straník (769 m n. m.).[3][4] Oblasť Kysuckej vrchoviny je viac než z polovice zarastená prevažne ihličnatými lesmi, z listnatých porastov je vo väčšej miere zastúpený iba buk.
Hlavným vodným tokom tejto oblasti je rieka Kysuca a jej ľavostranné prítoky s dominantnou Bystricou, v juhovýchodnej časti je to Varínka. Podnebie radí Kysuckú vrchovinu medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimnom období -3 až -7 °C, v letných mesiacoch 12 až 16 °C, počet dní so snehovou pokrývkou je 120 – 160 a počet letných dní 10 – 30.[chýba zdroj]
Chránené územia
V tejto oblasti sa nachádzajú početné druhy chránených rastlín, živočíchov aj prírodných útvarov a nálezísk. Aj preto viac ako polovica rozlohy územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Tá bola vyhlásená v roku 1984 a má celkovú rozlohu 655 km². Jej súčasťou sú početné prírodné rezervácie a chránené prírodné výtvory, medzi ktoré patrí napríklad Kysucká brána, Veľké Ostré či Ľadonhora.[5]
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
- ↑ Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-06-24]. Dostupné online.
Externé odkazy
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kysucká vrchovina
