Slaná voda (prameň)
Slaná voda je názov unikátneho minerálneho prameňa na hornej Orave, v katastri obce Oravská Polhora v severnej časti okresu Námestovo.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Prameň vyviera na katastrálnom území obce Oravská Polhora v geomorfologickom celku Podtatranská brázda, na pravom brehu Soľného potoka pri rovnomennej osade, na úpätí vrchu Talagova grapa (801,8 m n. m.).
Hydrogeológia
[upraviť | upraviť zdroj]Z hľadiska regionalizácie minerálnych vôd Slovenska patrí do oblasti minerálnych vôd flyšového pásma (flyšové pásmo) a je typom tzv. flyšových kyseliek. Tie vznikli vylúhovaním morskej soli v sedimentoch reliktných morí. Z prameňa vyviera alkalická slaná jódobrómová minerálna voda s obsahom soli 50 g/1 kg vody, čo ju koncentráciou zaraďuje k tzv. ruským rosolom (najsilnejšia mineralizácia zo všetkých flyšových soľaniek i soľaniek karpatských neogénnych zníženín). Obsah jódu je približne 135 mg/kg, obsah sírovodíka 5,5 mg/l. Soľanka preto patrí k najhodnotnejším jódovým liečivým vodám známym na území Slovenska.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí vyviera viacero podobných prameňov, ktoré boli známe už v 16. storočí. Slané pramene slúžili v rokoch 1863 – 1918 na liečbu kožných a ženských ochorení v miestnych kúpeľoch. V súčasnosti je prameň upravený a voľne prístupný. V oblasti boli v prebehu 80. a 90. rokov 20. storočia odvŕtané viaceré hydrogeologické a prieskumné vrty, ktoré potvrdzujú prítomnosť reliktných marinogénnych vôd.[1]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Do osady Slaná voda vedie spevnená cesta, ktorá odbočuje z cesty I/78 v obci Oravská Polhora. Prameň sa nachádza cca 2,5 km od obce, naľavo od prístupovej cesty, pred mostom ponad Soľný potok.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zakovič, M., Potfaj, M., Fendek, M., Bodiš, D., 2009, Jódo-brómové vody v oblasti Oravskej Polhory. Podzemná voda, 15, 2, s. 230-239