Preskočiť na obsah

České aerolinie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Československé aerolínie)
České aerolinie
IATA
OK		ICAO
CSA		Volací znak
CSA-LINES
Založená6. októbra 1923 (ako Československé štátne aerolínie)
Začiatok činnosti29. októbra 1923
Ukončenie činnosti26. októbra 2024 (vlastné lety)
Hlavné letiskáLetisko Václava Havla Praha
AlianciaSkyTeam (2001 – 2024)
Veľkosť flotily2
Destinácie2
SloganV oblacích jako doma
SídloPraha, Česko
Počet zamestnancov587
Webová stránkawww.czechairlines.com

České aerolinie, a.s. (skratka: ČSA; staršie: Československé aerolinie/Československé aerolínie; skratka: ČSA; ešte staršie: Československé státní aerolinie/Československé štátne aerolínie (uvádzané aj ako Československá státní aerolinie/Československá štátna aerolínia)) je česká obchodná značka a súkromná holdingová spoločnosť v oblasti leteckej dopravy. V rokoch 1923 až 2024 pôsobila ako samostatná letecká spoločnosť a plnila funkciu národného dopravcu Českej republiky. České aerolinie ukončili svoju vlastnú leteckú prevádzku 26. októbra 2024 a odovzdali ju spoločnosti Smartwings, pričom sa transformovali na holding.

ČSA boli piatou najstaršou fungujúcou leteckou spoločnosťou na svete. Staršie boli iba holandská KLM (1919), kolumbijská Avianca (1919), austrálsky Qantas (1920) a sovietsky/ruský Aeroflot (1923). Nadväzovali na tradíciu, identitu a pôvodne aj značku česko-slovenského národného leteckého dopravcu Československé štátne aerolínie, po druhej svetovej vojne Československé aerolínie, ktoré boli v januári 1991 rozdelené delimitáciou majetku na českú spoločnosť Československé aerolinie a ku slovenskému podniku SLOV-AIR. V marci 1995 došlo k zmene názvu na České aerolinie. Prevádzkovali vernostný program s názvom „OK Plus“. Boli členom aliancie leteckých spoločností SkyTeam. Hlavnú základňu mali na Letisku Václava Havla v Prahe.

Keď v roku 2018 97,74 % Českých aerolinií kúpila súkromná spoločnosť Smartwings,[1] ČSA sa stali súčasťou Smartwings Group. Zvyšných 2,26 % ČSA vlastnila Česká pojišťovna.[2] V marci 2021 ČSA podali návrh na konkurz a prešli rozsiahlou reštrukturalizáciou podniku, z ktorej vystúpili v júni 2022.[3][4] Od roku 2022 mali ČSA novú vlastnícku štruktúru, pričom 70 % spoločnosti vlastnila nová materská spoločnosť Prague City Air s.r.o. a zvyšných 30 % si ponechala Smartwings.

V októbri 2024 došlo k fúzii, keď sa České aerolinie stali materskou (holdingovou) spoločnosťou Smartwings. V rámci tohto prechodu Smartwings prevzala prevádzkové riadenie letov, ktoré predtým prevádzkovali ČSA. Posledným pravidelným letom Českých aerolinií bol let OK767 z Letiska Charlesa de Gaulla v Paríži na Letisko Václava Havla v Prahe, ktorý uskutočnil Airbus A320-214 s imatrikulačnou značkou OK-IOO.[5][6]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 17. júla 1923 bol ministerskou radou schválený návrh ministra verejných prác na zriadenie štátneho podniku Československé štátne aerolínie (ČSA). Československé štátne aerolínie vznikli dňa 6. októbra 1923 a do čela vzniknutej spoločnosti bol postavený major Hupner, ktorý sa stal prvým riaditeľom ČSA. Domovským letiskom novovzniknutej spoločnosti sa stalo Letisko Praha-Kbely.

Aero A.14 Brandenburg Československých štátnych aerolínií s imatrikulačnou značkou L-BARG

Uskutočnenie historicky prvého letu novovzniknutej spoločnosti bolo naplánované na 28. október 1923 teda na 5. výročie vzniku samostatného Česko-Slovenska. Let bol uskutočnený lietadlom Aero A.14 vo farbách ČSA. Pilotoval ho šéfpilot ČSA, Karel Brabenec, ktorý vykonal iba symbolický oblet letiska. Oblet nebol vykonaný z dôvodu zlého počasia, ako je mylne interpretované niektorými zdrojmi vrátane ČSA, ale z celkom iného prostého dôvodu, 28. október pripadol v roku 1923 na nedeľu a v tento deň v týždni (nedeľa) sa civilné letecké linky nelietali. Odloženie letu kvôli zlému počasiu navyše vyvracia fakt, že v dobových záznamoch je uvedený prílet vojenského lietadla na trase Košice – Praha, ktorý pristál v Kyjoch, neďaleko kbelského letiska, z čoho je zrejmé, že meteorologické podmienky pre uskutočnenie letu boli vyhovujúce.

Let s cestujúcim sa tak uskutočnil v pondelok 29. októbra. Lietadlo Aero A.14 s imatrikulačnou značkou L-BARC vzlietlo z kbelského letiska o 12:35 na linku z Prahy do Bratislavy. Pilotoval ho Karel Brabenec, pričom prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin, Václav König. Na palube lietadla sa nachádzalo aj 15 kg novín a 760 g pošty. Po absolvovaní 320 km dlhej trate lietadlo pristálo o 14:55 na letisku Vajnory v Bratislave. V ten istý deň vzlietlo z vajnorského letiska o 12:30 v opačnom smere lietadlo Aero A.14 (L-BARI) na linke z Bratislavy do Prahy. Lietadlo riadil štábny rotmajster Josef Cinibulk. Aj pri tomto lete bol na palube novinár, Gustáv Adolf Bežo, a necelý kilogram poštových zásielok. Na kbelskom letisku v Prahe pristáli o 16:00.[7]

Dňa 5. mája 1924 bola linka predĺžená až do Košíc, kam let v tom čase trval približne 6 hodín.[7] Počas tohto roku ČSA uskutočnili celkovo 649 letov, pri ktorých bolo prepravených 426 osôb a tiež 2 148 kg leteckej pošty. Lety zabezpečovali stroje Aero A.14 a Aero A.10, ktoré začali byť v roku 1925 postupne nahradzované typom DH.50.

ČSA boli tiež nástrojom národnej prestíže, a tak boli značne dotované Ministerstvom verejných prác. V rokoch 1923 a 1924 nedosahovali tržby výšky ani jedného percenta finančných nákladov.[8] Dňa 24. mája 1926 bola pravidelná linka Praha – Bratislava rozšírená o Brno.[7] O dva roky neskôr pribudli do flotily ČSA lietadlá Farman Goliáš a Aero A.23.

1929 – 1939

[upraviť | upraviť zdroj]
Letový poriadok Československých štátnych aerolínií platný od 21. mája 1929 do 31. augusta 1929

V roku 1929 sa spoločnosť stala členom Medzinárodného združenia leteckých dopravcov, čo bol predchodca dnešnej organizácie IATA založenej v roku 1945. Miesto doterajšej poznávacej značky L tak ČSA prijali kód OK. Označenie OK získali Československé aerolínie kurióznym spôsobom. Česko-slovenská delegácia, ktorá mala za úlohu dostaviť sa na zasadnutie národov prišla neskoro a vopred dohodnuté označenie CS bolo už zabraté (vybrali si ho Portugalci na počesť kráľa Carlosa). Keďže vedúcim delegácie bol Otakar Koudelka, niekto navrhol použiť jeho iniciály ako označenie IATA, a tak bol návrh prijatý.[9] V tejto dobe nemal výraz „OK“ taký význam ako má dnes. Dňa 6. mája toho istého roku bola tiež linka Praha – Brno – Bratislava – Košice predĺžená do Užhorodu. Vďaka tomu bol letecký prepojený západ a východ Česko-Slovenska.[7]

Airspeed AS.6E Envoy III (OK-BAL) v službách Československých štátnych aerolínií, 1936

Spočiatku ČSA lietali len na vnútroštátnych linkách, pričom prvá linka do zahraničia bola otvorená dňa 1. júla 1930 z Bratislavy do Záhrebu. Neskôr boli lety predĺžené aj do Sušaku (dnešná Rijeka) a Dubrovníka. Juhoslovanský úsek Jadranského expresu ČSA obsluhovalo obojživelné lietadlo Saro Cloud. ČSA postupne nasadili do prevádzky lietadlá Aero A.35, Aero A.38, Fokker/Avia F.VIIb-3m a Ford 5-AT-C Trimotor, ktorý 22. augusta 1930 havaroval neďaleko Jihlavy. V roku 1931 bol zavedený do prevádzky typ Caproni Ca.97. Od roku 1932 sú lietadlá ČSA vybavené rádiozariadením, čo umožnilo lietať podľa prístrojov (IFR), t. j. v noci alebo za zníženej viditeľnosti. Dňa 11. septembra 1933 bola otvorená pravidelná linka Praha – Bukurešť s dĺžkou 1 266 km. V roku 1935 ČSA zaradili do prevádzky lietadlá Airspeed Envoy a Fokker/Avia F.IXD. Nové vnútroštátne linky ČSA spájali Prahu s Hradcom Králové, Piešťany s Bratislavou a Viedňou, a priamo Prahu s Užhorodom. Dňa 2. septembra 1936 spojili ČSA Prahu s Moskvou. Let s dĺžkou 2 440 km trval v tom čase 10 hodín. Od roku 1936 majú tiež cestujúci po prvýkrát možnosť objednať si na palubu lietadla občerstvenie, ktoré dostanú na letisku pred nástupom na let.[7]

Dňa 7. apríla 1937 sa základňa ČSA presunula z kbelského letiska na novo otvorené letisko Praha-Ruzyně, ktorého stavba bola ocenená zlatou medailou na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži. Od tohto roku sa tiež na palubách lietadiel ČSA začali objavovať stevardky. V tom istom roku boli tiež otvorené ďalšie medzinárodné linky Praha – Brusel a Praha – Bratislava – Klagenfurt – Terst – Benátky. V roku 1938 začali fungovať pravidelné linky do Paríža, Ríma a Budapešti. V období od 15. do 23. septembra toho istého roku však bola prevádzka na väčšine liniek predčasne ukončená.

V dôsledku nemeckej okupácie zvyšku Čiech a Moravy dňa 15. marca 1939 ČSA úplne zastavili prevádzku. Časť lietadiel ČSA prevzala nemecká letecká spoločnosť Deutsche Lufthansa a zvyšné stroje boli demontované. ČSA mali vtedy vo flotile päť lietadiel Savoia-Marchetti S.73, štyri lietadlá Airspeed AS.6 Envoy, dva Fokkery/Avia F.IX, štyri Fokkery/Avia F.VIIb-3m a jedno lietadlo Saro A.19/5 Cloud. Dňa 17. augusta 1939 sa uskutočnila dočasná likvidácia ČSA.

1945 – 1956

[upraviť | upraviť zdroj]
Douglas C-47 (OK-XDM) Československých aerolínií, ktorý bol vystavený na ruzyňskom letisku

Po druhej svetovej vojne bola obnova civilnej letovej prevádzky v Česko-Slovensku zložitá. K dispozícii boli iba lietadlá získané ako vojnová korisť, časť zamestnancov padla v bojoch na fronte alebo v domácom odboji a infraštruktúra bola poškodená. ČSA formálne obnovili činnosť 14. septembra 1945. V tento deň rozhodla česko-slovenská vláda o Československých aerolíniách ako o znárodnenej spoločnosti a jedinom celoštátnom leteckom dopravcovi Česko-Slovenska. Dňa 24. októbra toho istého roku prezident Edvard Beneš podpísal znárodňovacie dekréty, na základe ktorých sa obnovené Československé aerolínie stali jediným leteckým dopravcom Česko-Slovenska a nástupcom predvojnových Československých štátnych aerolínií a Československej leteckej spoločnosti.[10]

Iliušin Il-12B (OK-DBN) ČSA na letisku Orly v Paríži, 27. máj 1957

K povojnovému obnoveniu pravidelnej prevádzky ČSA došlo 1. marca 1946, kedy sa uskutočnil prvý let na linke Praha – Zürich lietadlom Junkers Ju 52/3m. Vnútroštátna letová prevádzka ČSA bola obnovená 15. marca 1946 lietadlom Ju 52/3m na linke Praha – Bratislava. V tom istom roku spoločnosť zakúpila z vojnových prebytkov americkej armády lietadlá Douglas C-47, ktoré v továrni Avia postupne rekonštruovali na civilnú dopravnú verziu pre 21 cestujúcich. Prvý obchodný let lietadlom C-47 vo farbách ČSA sa uskutočnil 27. mája 1946. Postupne boli obnovené všetky vnútroštátne linky do Brna, Bratislavy, Sliača a Košíc, pričom sa vnútroštátna letecká sieť rozšírila o Žilinu, Trenčín a Prešov menšími lietadlami typu Siebel a Norseman. V priebehu roku 1946 ČSA ešte obnovili alebo otvorili pravidelné linky do Amsterdamu, Belehradu, Bruselu, Bukurešti, Kodane, Londýna, Paríža, Sofie, Štokholmu a Varšavy.[10]

V roku 1947 po prvýkrát vstúpili do medzikontinentálnej leteckej dopravy na linkách do Káhiry a Ankary. O rok neskôr sú linky ČSA rozšírené o Budapešť, Berlín, Göteborg, Helsinki, Nice a Bejrút.

Ako dôsledok vnútropolitického vývoja po 25. februári 1948 bolo v roku 1949 zrušených množstvo medzinárodných aj vnútroštátnych liniek ČSA, napr. do Bejrútu, Belehradu, Nikózie, ale aj do Českých Budějovíc, Kroměříža, Trenčína a Žiliny. V ČSA prebiehali čistky, pričom spoločnosť muselo opustiť veľa skúsených zamestnancov vrátane pilotov. Dňa 17. júna 1949 zaradili ČSA do flotily prvé dve lietadlá Iliušin Il-12B (OK-CBA a OK-CBF), čím sa u spoločnosti začala dlhá éra zamerania na sovietsku techniku. Namiesto sovietskych lietadiel bol pôvodne plánovaný nákup strojov Douglas DC-6 alebo Lockheed Constellation.[10]

V roku 1950 pokračuje pokles výkonov ČSA na povojnové historické minimum, pričom sa sieť liniek zmenšila na vnútroštátne lety, spoje do niektorých socialistických krajín a do Kodane, Štokholmu a Helsínk. Od roku 1951 začali ČSA prevádzkovať aerotaxi lietadlami Aero Ae-45. Česko-Slovensko malo v tom čase najhustejšiu sieť aerotaxi na svete so 16 stálymi základňami (letiskami) a 80 ďalšími destináciami (väčšinou aeroklubové letiská) pre nástup a výstup cestujúcich.[10] V tom istom roku bol v rámci ČSA zriadený nový útvar na špeciálne poľnohospodárske, lesnícke a vodohospodárske letecké služby. Po zlúčení s útvarom aerotaxi vznikol pod hlavičkou ČSA odštepný závod Agrolet.[10] Nedostatok medzinárodných liniek v tomto období prinútil ČSA hľadať nové aktivity. Po činnostiach vyčlenených do Agroletu začínajú ČSA zabezpečovať nočnú prepravu poštových zásielok či tlačových matríc denníkov v rámci Česko-Slovenska.[10] V rokoch 1951 – 1953 boli Československé aerolínie zapísané v obchodnom registri ako národný podnik, zriadený k 1. januáru 1949 zákonom č. 311/1948 Zb., vyhláškou č. 122/1949 Zb., vládnym nariadením č. 128/1949 Sb. a zákonom č. 148/1950 Zb. Vymazaný bol po zrušení podľa § 13 ods. 7 vládneho nariadenia 34/1952 Zb. V roku 1955 došlo k otepleniu v medzinárodných vzťahoch a postupnému obnovovaniu medzinárodných liniek. ČSA tak obnovili linku do Moskvy s medzipristátím vo Viľňuse, linku do Paríža a vo vnútroštátnej doprave zaviedli priamu linku Praha – Košice.[10]

Dňa 15. júna 1956 sa uskutočnil prvý prílet a prezentácia sovietskeho prúdového dopravného lietadla Tupolev Tu-104 na pražské letisko Ruzyně. K 1. augustu 1956 boli Československé aerolínie zapísané do obchodného registra ako štátny podnik, zriadený listinou ministra dopravy z 25. júla 1956. Na konci roku 1956 sa ČSA rozhodli pre modernizáciu flotily a nákup troch nových lietadiel Tu-104.[10]

1957 – 1990

[upraviť | upraviť zdroj]
Tupolev Tu-104A (OK-LDA) ČSA na bruselskom letisku, 1958

V roku 1957 uviedli do prevádzky licenčne vyrábanú Aviu Av-14. V tom istom roku tiež vstúpili ako druhá letecká spoločnosť na svete natrvalo do prúdovej éry, keď 2. novembra pristálo na letisku v Prahe prvé prúdové dopravné lietadlo pre ČSA, Tupolev Tu-104A, s imatrikulačnou značkou OK-LDA. Lietadlom typu Tu-104A otvorili ČSA dňa 9. decembra 1957 linku Praha – Moskva. V tom čase išlo o prvú linku na svete, ktorá bola obsluhovaná výhradne prúdovými lietadlami. Celkovo kúpili ČSA šesť týchto lietadiel (OK-LDA, OK-LDB, OK-LDC, OK-NDD, OK-MDE a OK-NDF). Po rokoch stagnácie nastal na konci 50. rokov rozvoj medzinárodných liniek ČSA. Spoločnosť obnovila v roku 1958 pravidelné linky do Amsterdamu, Bruselu, Káhiry, Londýna, Zürichu a zaviedla sezónne lety do Tirany. Bratislava získala priame letecké spojenie s Budapešťou a Praha opäť s Karlovými Varmi a Přerovom.[10] Rozvoj siete liniek ČSA pokračoval aj v roku 1959, napr. do Bombaja lietadlom Tu-104A (od 22. augusta) alebo do Ľvova a Kyjeva (od 7. septembra). V tom istom roku sa spoločnosť rozhodla pre nákup nových turbovrtuľových dopravných lietadiel Iliušin Il-18.[10]

V januári 1960 tak boli do prevádzky ČSA nasadené prvé dva Iliušiny Il-18 verzie Il-18B (OK-NAA, OK-NAB) s kapacitou 84 miest. Dňa 29. januára 1960 uskutočnil Il-18B v službách ČSA svoj prvý let na linke Praha – Bratislava. V máji toho istého roku boli nasadené do prevádzky prvé dve lietadlá typu Il-18V (OK-OAC, OK-OAD) s kapacitou 90 alebo až 110 miest. V nasledujúcich dvoch rokoch boli dodané ešte štyri ďalšie Iliušiny Il-18V (OK-PAE, OK-PAF, OK-PAG a OK-PAH). Dňa 14. augusta 1960 vzlietol Tupolev Tu-104A ČSA na 13 944 km dlhý let do Jakarty cez Káhiru, Bahrajn, Bombaj, Rangún a Phnom Pénh. Po 15-hodinovom lete lietadlo ČSA po prvýkrát preletelo rovník a pristálo na južnej pologuli. Odštepný závod Agrolet rozšíril 1. marca 1961 svoju flotilu o dva vrtuľníky Mil Mi-1 a dva Mi-4 a spektrum ponúkaných činností o stavebno-montážne, geologicko-prieskumné, filmárske či zásobovacie (zásobovanie vysokohorských chát). Dňa 3. februára 1962 ČSA otvorili prvú transatlantickú linku na trase Praha – Havana, na ktorej lietalo štvormotorové turbovrtuľové lietadlo Bristol Britannia 318 (OK-MBA) prenajaté od kubánskej leteckej spoločnosti Cubana. Rovnakým typom lietadla prevádzkovali ČSA aj špeciálne lety do Mexika a Méridy.[10]

Iliušin Il-18V (OK-PAE) Československých aerolínií na letisku v Banjule v Gambii, 30. november 1965
Tupolev Tu-124V (OK-TEA) ČSA na letisku Arlanda v Štokholme, júl 1968

V novembri 1964 boli nasadené do prevádzky ČSA prvé dve lietadlá typu Tupolev Tu-124V, ktoré lietali na menej vyťažených európskych linkách, linkách do Afriky, na Blízky východ a na vnútroštátnych linkách. V tom istom roku ČSA po prvýkrát v histórii prepravili na ročnej báze viac než 1 milión cestujúcich.[10] V roku 1965 ČSA plánovali modernizáciu zastarávajúcej flotily sovietskych lietadiel. Rozhodli sa nakúpiť stroje britskej výroby. Na diaľkové linky Vickers Super VC10 a pre stredné trate de Havilland D.H.121 Trident a BAC-111.[10] V roku 1967 bol lietadlový park ČSA rozšírený o dve lietadlá diaľkovej verzie Il-18D (OK-WAI, OK-WAJ) s kapacitou 65 miest (pri diaľkových letoch) alebo až 120 miest (na krátkych trasách). V tom istom roku boli ČSA podľa štatistiky IATA jednou zo 34 leteckých spoločností na svete, ktoré prepravili viac ako milión cestujúcich. Zaujímali 29. priečku svetového rebríčka a 10. miesto medzi európskymi spoločnosťami; vo vyťaženosti lietadiel im patrilo 10. miesto na svete (čo bolo 63,3%), pričom v Európe boli na prvom mieste.[11] V priebehu roku 1967 začali tiež rokovania vlády ČSSR a USA o uzavretí leteckej dohody medzi oboma krajinami a zavedení pravidelného leteckého spojenia. Nákup nových lietadiel však bol v nedohľadne.[10] Dňa 2. mája 1968 si tak Československé aerolínie prenajali od sovietskeho Aeroflotu prvé lietadlo typu Iliušin Il-62 (CCCP-86666) určené pre diaľkové trate. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska bola prevádzka ČSA prerušená na viac než 14 dní.[10]

Dňa 6. septembra 1968 ČSA obnovili prevádzku na vnútroštátnych linkách. V celom rozsahu sa linky podarilo obnoviť až v priebehu roku 1969. Straty spôsobené prerušením prevádzky predstavovali približne 200 miliónov vtedajších korún.[12] Dňa 28. februára 1969 došlo k podpísaniu Dohody medzi vládami ČSSR a USA o leteckej doprave, ktorá umožnila ČSA otvoriť pravidelné linky do USA.[12] V apríli toho istého roku otvorili linky Praha – Luxemburg, Bratislava – Paríž a Bratislava – Frankfurt. Dňa 1. júla 1969 sa vzhľadom na federatívne usporiadanie Česko-Slovenska stala dcérska spoločnosť ČSA Agrolet samostatným podnikom s názvom SLOV-AIR so sídlom v Bratislave. K SLOV-AIRu prešla veľká časť flotily malých lietadiel ČSA L-200 Morava, L-60 Brigadýr a Z-37 Čmelák. Vďaka pokračujúcej normalizácii ministerstvo dopravy rozhodlo, že novým diaľkovým lietadlom ČSA nebude plánovaný Vickers Super VC10 britskej výroby, ale sovietsky Iliušin Il-62. V júni 1969 tak bola obnovená prevádzka prenajatého typu Il-62 (CCCP-86672), pričom 29. októbra 1969 v Prahe pristál prvý Il-62 (OK-YBA) vo farbách Československých aerolínií. Týmto lietadlom otvorili ČSA už 7. novembra novú diaľkovú linku do Kuala Lumpur.[12] Na konci roku 1969 uskutočnili aj technické lety do Ganderu v Kanade a Bostonu, New Yorku, Philadelphie a Washingtonu D.C. v USA.[12]

Iliušin Il-62 (OK-ZBC) ČSA na letisku Heathrow v Londýne, 1. október 1981
Tupolev Tu-134A (OK-EFK) ČSA na letisku v Pise, máj 1975

Dňa 1. apríla 1970 sa uskutočnil prvý let na novej linke Praha – Tripolis a tiež prvý let ČSA (s lietadlom Tu-104A s reg. OK-NDD) za polárny kruh na trase Praha – Helsinki – Rovaniemi.[12] V tom istom roku boli vďaka typu Il-62 otvorené dve transatlantické linky; Praha – Montreal – New York (od 4. mája) a Bratislava – Praha – Amsterdam – New York. Dňa 8. júna 1970 bolo unesené lietadlo Av-14 na linke Praha – Karlovy Vary do Norimbergu. V novembri 1971 bolo do prevádzky nasadené prvé lietadlo typu Tupolev Tu-134A (OK-AFA) s kapacitou 76 miest, ktoré bolo 9. decembra nasadené na prvý let na linke Praha – Bratislava. Lietadlá Tu-134A ČSA lietali na európskych tratiach a na linkách do severnej Afriky. Dňa 1. júna 1972 ČSA otvorili linku do Madridu cez Ženevu a Marseille. Posádka lietadla Tupolev Tu-104A (OK-NDF) uskutočnila 25. apríla 1974 na trase Praha – Ostrava – Praha posledný let tohto typu vo farbách ČSA. Dňa 9. októbra toho istého roku boli do flotily ČSA zaradené prvé dve lietadlá Jakovlev Jak-40 (OK-EEA, OK-EEB). Lietadlá Jak-40 nahradili vo vnútroštátnej preprave cestujúcich typ Avia Av-14. V období medzi rokmi 1974 až 1978 bolo dodaných 17 kusov lietadiel Jak-40. V novembri 1975 začali ČSA využívať automatizovaný rezervačný systém Gabriel od spoločnosti SITA. V tom istom roku po prvýkrát prepravili na vnútroštátnych linkách viac než milión cestujúcich. Dňa 1. júna 1976 prebrali ČSA od bratislavského SLOV-AIRu tzv. malú dopravu, vrátane lietadiel Let L-410A Turbolet, posádok a siete liniek. V roku 1977 ČSA vyradili posledné lietadlá typu Avia Av-14. Posledný let tohto typu vo farbách ČSA sa uskutočnil 31. marca 1977 na linke Košice – Bratislava – Brno – Praha, na ktorú letel Av-14-24 (OK-LCD). Dňa 4. apríla toho istého roku ČSA otvorili linku Praha – Barcelona. O rok neskôr, 1. apríla 1978, otvorili linky Praha – Atény – Larnaka, Bratislava – Varšava a Bratislava – Leningrad. Dňa 31. mája 1979 bol do prevádzky zaradený prvý Iliušin Il-62M (OK-JBI), ktorý predstavoval modernizovanú a úspornejšiu verziu lietadla Il-62. V tom istom roku boli ČSA donútené pristúpiť k úsporným opatreniam kvôli tzv. ropnému šoku, rapídnemu zvýšeniu cien paliva a zhoršovaniu ekonomickej situácie vo svete. Začali tak s vyraďovaním neekonomických typov lietadiel z flotily a rušením liniek alebo obmedzovaním prevádzky. Uzemnené boli lietadlá L-410A Turbolet a Jak-40. Zrušené boli linky do Dakaru, Casablancy, Rabatu, Marseille, Jakarty a sieť vnútroštátnych liniek bola zredukovaná.[12]

Tupolev Tu-154M (OK-TCC) ČSA pristáva na letisku Heathrow v Londýne, 24. október 1989

V období rokov 1980 – 1981 naďalej pokračovalo obmedzovanie vnútroštátnej letovej prevádzky. V prevádzke zostali iba základné linky medzi Prahou, Ostravou, Bratislavou, Košicami, Popradom a Sliačom.[12] Prvá nová linka po ropnej kríze bola otvorená 9. júna 1981, kedy Il-62 ČSA prvýkrát letel na trase Praha – Jerevan – Taškent – Hanoj.[12] V júni 1983 ČSA otvorili linku do Dubaja a sezónne lety na Maltu. Od letného letového poriadku 1983 zaviedli ČSA na palubách svojich lietadiel biznis triedu, pričom prví cestujúci v tejto triede leteli 1. novembra 1983 s Il-62 na linke Praha – Moskva. Od leta 1984 začali ČSA sezónne lety na novej linke do Lisabonu. Vďaka cenám paliva a úsporným opatreniam ČSA zredukovali prevádzku i počet prepravených cestujúcich o 40% v porovnaní s predkrízovým rokom 1979.[12] Od roku 1985 si prenajímali typ Tupolev Tu-154B-2. V marci 1986 ČSA otvorili linky do Soči, Simferopolu a Tbilisi a v júni toho istého roku sezónnu linku do Splitu.[12] V priebehu roku 1986 bolo hlavne kvôli vysokej spotrebe paliva vyradených 9 lietadiel Jak-40. Dňa 9. februára 1988 sa začali prvé rokovania ČSA a Airbus Industrie, ktoré predznamenali zásadnú modernizáciu zastaranej flotily spoločnosti.[12] Do flotily ČSA bolo 18. februára 1988 zaradené prvé lietadlo typu Tupolev Tu-154M (OK-SCA), ktoré bolo 5. marca nasadené na prvý komerčný let na linke Praha – Londýn. V novembri 1988 otvorili linku do Bangkoku, cez ktorý bola novo vedená linka ČSA Praha – Singapur.[12] Dňa 15. júna 1989 podpísali ČSA a Airbus Industrie na parížskom aerosalóne dohodu o dodaní dvoch Airbusov A310-300. K 30. júnu 1989 boli ČSA z obchodného registra vymazané ako štátny podnik pre zrušenie likvidácie podľa rozhodnutia ministra dopravy a spojov ČSSR z 27. júna. Dňa 1. júla 1989 bol zakladacou listinou vydanou rozhodnutím ministra dopravy a spojov ČSSR čj. 12271/1989-350 z 27. júna 1989 založený nový štátny podnik Československé aerolínie. V septembri 1989 ČSA obnovili pravidelnú linku Praha – Viedeň. Dňa 31. decembra 1989 sa uskutočnil posledný obchodný let lietadla Il-18 u ČSA s cestujúcimi (OK-VAF na linke Praha – Bratislava – Leningrad).

Po roku 1989 nastali výrazné politické a hospodárske zmeny, ktoré mali významný vplyv aj na fungovanie Československých aerolínií. Z dopravnej siete ČSA vypadla časť liniek do „spriatelených socialistických krajín“ a nastal výrazný pokles počtu prepravených cestujúcich.[13]

Dňa 28. marca 1990 schválilo Federálne zhromaždenie novelu zákona o civilnom letectve, ktorá zrušila štátny monopol v letectve a umožnila vznik súkromných dopravcov.[13] V letnej sezóne roku 1990 ČSA otvorili linky Praha – Havana – Mexiko, na ktorej lietali s Il-62M, a Praha – Hamburg.

1991 – 2000

[upraviť | upraviť zdroj]
Airbus A310-300 Československých aerolinií na letisku v Bangkoku, 1992

Rozdelenie majetku ČSA medzi Česko a Slovensko nezačalo až so zánikom federácie, ale už v roku 1991, keď Česko-Slovensko začalo byť reálne federalizované. Majetok ČSA bol delimitovaný podľa kompetenčného zákona platného od 1. januára 1991. Československé aerolínie sa rozdelili na dve spoločnosti, medzi transformovanú českú spoločnosť Československé aerolinie a SLOV-AIR, čo bola firma predtým patriaca pod ČSA, novo prevedená na slovenské územie. Delimitačný protokol o rozdelení majetku medzi transformované Československé aerolinie, a. s. a SLOV-AIR pripravilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky za prvej vlády Vladimíra Mečiara, pričom na čele Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v tom čase bol Roman Hofbauer. Československé aerolinie boli potom v roku 1992 transformované na akciovú spoločnosť Československé aerolinie, a. s. (1. augusta 1992 až 30. júna 1995) už ako český podnik, aj keď im zostal názov, obchodná značka ČSA, medzinárodné označenie OK aj predčíslie 064.

Roman Hofbauer potom v roku 1992 spustil útočnú kampaň proti ČSA a Česku, ktorou požadoval najmenej 25% podiel Slovenska v ČSA, alebo bude požadovať zrušenie ich názvu a symbolu. Osláv 70. výročia založenia ČSA, 25. októbra 1993, sa zástupcovia slovenského ministerstva nezúčastnili a namiesto toho poslali ultimatívny fax, v ktorom zopakovali svoju septembrovú požiadavku, aby ČSA vypustili zo svojho názvu Slovensko a premenovali sa, napríklad na České aerolinie. Slovensku v tom čase chýbala koncepčná práca v odbore letectva, pričom na ministerstve sa od osamostatnenia Slovenska vystriedalo niekoľko riaditeľov Odboru civilného letectva MDSVP. Slovenská strana v lete 1994 zakázala nepravidelné lety ČSA z letísk v Bratislave, Poprade a Košiciach, ale sama tieto lety nenahradila.[14] Český predseda vlády Jan Stráský v knihe rozhovorov v roku 1993 hovoril, že pri delení majetku ČSA v roku 1991, ktoré sa uskutočnilo podľa územného princípu, zostalo na českej strane majetku viac, a slovenská strana neskôr argumentovala tým, že delenie prebiehalo v podmienkach, kedy sa ešte nevedelo o zániku štátu, a že na také delenie by dnes nemohli pristúpiť. Argumentoval pritom zákonom o delení majetku federácie, v ktorom sú ČSA uvedené ako podnik, o ktorom je možné znovu rokovať, hoci bol rozdelený dávno pred zánikom federácie. Česká strana sa však zdráhala pristúpiť na slovenské požiadavky, pretože v ČSA medzitým získala 38% Air France a prevedením ďalšieho podielu na Slovensko by česká strana stratila majoritu a slovenská by ju nezískala. Slovensku by tak česká strana bola ochotná postúpiť najviac 6%, s čím však slovenská strana nebola spokojná. Jan Stráský v roku 1993 vyjadril presvedčenie, že k dohode so Slovenskom nedôjde.[15]

Boeing 737-500 vo farbách ČSA na letisku v Zürichu, 1994
ATR 72-202 Českých aerolinií na letisku vo Frankfurte nad Mohanom, 1996

Začiatkom roku 1991 ČSA kúpili po dlhom čase západoeurópske a prvýkrát širokotrupé lietadlo Airbus A310-300 určené pre diaľkové trate. Jeho kúpa sa zamýšľala už od roku 1989 kvôli nedostačujúcim sovietskym lietadlám.[8] Po dodaní oboch A310-300 boli otvorené priame linky z Prahy do Toronta a Bangkoku. V tomto roku bola tiež otvorená linka z Prahy do Tel Avivu a Istanbulu. Na jar 1992 pribudli do flotily ČSA štyri turbovrtuľové lietadlá ATR 72-200, ktoré na niektorých linkách nahradili Tupolevy Tu-134A. V lete toho istého roku bolo do služby zavedených prvých päť lietadiel typu Boeing 737-500. Z flotily ČSA boli v roku 1992 vyradené aj posledné lietadlá Jak-40.

V druhej polovici roku 1992 došlo k zmene ČSA na akciovú spoločnosť. Celkovo 19,1% akcií odkúpila francúzska spoločnosť Air France, rovnaký podiel získala Európska banka pre obnovu a rozvoj. Česko-slovenský fond národného majetku si ponechal 49,3%. Česká pojišťovna získala 4,5% akcií, necelých 3,5% pripadlo mestu Praha a 2,3% sa stalo spoločným majetkom miest Bratislava, Košice a Poprad.[16] V roku 1993 sa ČSA prepadli do veľkej straty vo výške 1,2 miliardy korún, ktorá bola spôsobená nevýhodnými lízingovým zmluvami, vďaka ktorým získala spoločnosť nové lietadlá západnej výroby. Kvôli tomu zástupcovia Air France požadovali odstúpenie od zmluvy a vrátenie investícií, ktoré do ČSA vložili.[17][8] K dohode došlo vo februári 1994 a podiel v ČSA tak odkúpila štátna Konsolidačná banka.

V októbri 1994 boli do flotily zavedené prvé dve lietadlá typu ATR 42-300 a v tom istom mesiaci boli tiež vyradené posledné Iliušiny Il-62. S platnosťou od 26. marca 1995 bol zmenený názov spoločnosti na České aerolinie. V roku 1995 tiež pribudli do flotily ČSA lietadlá Boeing 737-400. V tomto roku boli otvorené linky z Prahy do Hannoveru a Stuttgartu. V roku 1996 začali ČSA spolupracovať s americkou leteckou spoločnosťou Continental Airlines, ktorá začala zdieľať kódy s ČSA na niektorých vnútroštátnych linkách v USA, pričom recipročne sa kód Continental Airlines objavil na linke ČSA Praha – New York. V roku 1997 boli do flotily dodané ďalšie tri Boeingy 737-500 a zároveň boli z pravidelných liniek vyradené posledné tri lietadlá Tupolev Tu-134A a všetky Tupolevy Tu-154M. Tu-154M lietali na charterových letoch alebo nepravidelných linkách až do roku 2000. V roku 1998 boli otvorené linky z Prahy do Osla, Nice, Bologne a z Karlových Varov do Moskvy. Obnovené boli aj linky z Prahy do Damasku a Kuvajtu. V roku 1998 ale aj zrušili linky do juhovýchodnej Ázie (Singapur, Kuala Lumpur) a zamerali sa predovšetkým na linky do Severnej Ameriky. V tom istom roku ČSA zaviedli na všetkých svojich linkách nefajčiarsku prevádzku.[13] Éra sovietskych lietadiel u ČSA definitívne skončila 10. januára 2000, kedy Tupolev Tu-154M (OK-UCE) uskutočnil posledný let u ČSA ako charterový spoj na linke Praha – Istanbul a späť. Po dvoch mesiacoch skúšobnej prevádzky spustili ČSA dňa 8. septembra 2000 online predaj leteniek.[13]

2001 – 2009

[upraviť | upraviť zdroj]
ATR 42-500 Českých aerolinií vo farbách aliancie SkyTeam, 2009

Dňa 25. marca 2001 vstúpili ČSA do aliancie SkyTeam. Tiež bola obnovená linka z Prahy do Brna a Ostravy. V roku 2001 sa ČSA tiež rozhodli o kúpu ôsmich nemeckých plánovaných lietadiel Fairchild Dornier 728 s kapacitou približne 50 – 100 cestujúcich, ale projekt Dornieru nakoniec skrachoval.[18] V októbri 2002 bola otvorená linka do Kolomba na Srí Lanke a prebiehalo predbežné doplňovanie flotily prenajatými staršími Boeingmi 737-400 a 500.[17] V priebehu roku 2003 posilnil flotilu ČSA ďalší, už tretí diaľkový Airbus A310-300, a bola otvorená linka do Newarku v USA a zvýšený počet letov do Dubaja. Rok 2003 u ČSA znamenal aj opätovné ukončenie letov na brnianske letisko, aby ich v roku 2005, po objavení sa nemeckej konkurencie, opätovne zaviedli.

Airbus A320-200 v službách Českých aerolinií, 2008

V roku 2005 boli do flotily zavedené prvé dve lietadlá Airbus A320-200 na pravidelnú dopravu a dve lietadlá Airbus A321-200 na charterovú dopravu. V roku 2006 ČSA prepravili prvýkrát v histórii rekordných 5,2 milióna cestujúcich.[19] Na jar roku 2007 ČSA dostali prvé dve úplne nové lietadlá typu Airbus A319-100. V tomto roku ČSA zaviedli novinku – internetové odbavenie (Internet check-in). V priebehu roku 2008 získali ČSA postupne štyri úplne nové lietadlá Airbus A319-100.

Finančná situácia spoločnosti sa prudko zhoršila, aj napriek účtovnému zisku 1,1 miliardy českých korún z predaja nehnuteľností v areáli Juh sa vlastný kapitál prepadol o 1,1 miliardy korún na iba 102 miliónov korún. Bolo vypísané výberové konanie na predaj ČSA, ale v roku 2009 česká vláda po dohode s odbormi od predaja odstúpila. V máji 2009 vláda v demisii schválila príspevok 27,2 milióna korún na odstránenie ekologických škôd, ktoré svojou činnosťou spôsobili České aerolinie na pražskom letisku, kde bola zistená kontaminácia pozemkov chlórovanými uhľovodíkmi a ropnými uhľovodíkmi.[20]

V septembri 2007 spoločnosť predstavila internetový predajný systém Click4Sky, ktorý mal konkurovať nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, prevádzkovateľom bola dcérska spoločnosť ClickforSky, a.s. Spoločnosť ponúkala lety do prevažne európskych destinácií za jednotnú cenu vrátane poplatkov a táx, a predávala tak voľné kapacity letov ČSA. Projekt po dvoch rokoch prevádzky v novembri 2009 skončil. Stránka bola po skončení ďalej v prevádzke, ale už sa na nej zobrazovali iba vybrané lacné spoje. Podľa kritikov ČSA za propagáciu tejto značky strácali iba peniaze.

Ku koncu roku 2009 vlastnila spoločnosť 51 lietadiel. Hoci nikdy nevyplácali dividendy, vlastné imanie spoločnosti počítaný podľa českých účtovných štandardov postupne klesal a v roku 2009 dosiahol záporných hodnôt.

2010 – súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Boeing 737-400 (OK-FGS) v službách ČSA

V roku 2010 spoločnosť zamestnávala 415 pilotov a 752 palubných sprievodcov, v roku 2011 292 pilotov a 613 palubných sprievodcov, v auguste 2014 vyše 230 pilotov, takmer 400 palubných sprievodcov a 270 pracovníkov v administratíve. Keď koncom septembra 2014 ČSA oznámili úradu práce prepustenie 77 pilotov a viac ako 200 palubných sprievodcov a ďalších zamestnancov, odbory vyhlásili štrajkovú pohotovosť, ktorú ČSA odvrátili redukciou útlmového plánu. Príjmy zamestnancov však klesali. Po 75 rokoch v roku 2010 ukončili ČSA pravidelné linky do Veľkej Británie a vnútroštátnu linku do Brna, ktorú po nich prevzali CCA, ktoré ju pre ČSA už niekoľko rokov predtým zabezpečovali.

Od roku 2005 bola flotila ČSA modernizovaná novými Airbusmi A319 a A320, čo zapríčinilo úplné vyradenie všetkých Boeingov 737 z prevádzky. Posledný let Boeingu 737 (OK-FGS) u ČSA sa uskutočnil 2. novembra 2010.[21]

České aerolinie či Český Aeroholding postupne odpredali množstvo dcérskych spoločností: Czech Airlines Training Centre, Air Czech Catering, Czech Airlines Handling a nákladový terminál na pražskom letisku.

V roku 2011 spoločnosť vykázala stratu 241 miliónov Kč pri tržbách 14 miliárd Kč, v roku 2012 skončila s účtovným ziskom 849 miliónov Kč pri tržbách 13,7 miliardy Kč, v roku 2013 ČSA skončili so stratou 922 miliónov korún pri tržbách 13,3 miliardy Kč, stratovú zimnú sezónu 2014/2015 musel Český Aeroholding sanovať podporou 152 miliónov korún.

V septembri 2012 sa ČSA stali dcérskou spoločnosťou štátneho Českého Aeroholdingu, ktorý postupne združoval aj Letisko Praha a servisné letiskové spoločnosti CSA Services, Czech Airlines Handling a Czech Airlines Technics a nízkonákladovú leteckú spoločnosť Holidays Czech Airlines.

V roku 2013 spoločnosť oslavovala 90. výročie od svojho vzniku

Dňa 10. apríla 2013 bola podpísaná zmluva, podľa ktorej spoločnosť Korean Air odkúpila od Českého Aeroholdingu časť štátneho podielu Českých aerolinií, a to 44% podiel. Travel Service podľa informácie z konca marca 2015 dokončil odkúpenie 34 percentuálneho podielu od Českého Aeroholdingu v rámci opcie od Korean Air. Transakciu v decembri 2014 schválila Európska komisia a štyri príslušné národné súťažné úrady. Štátny Český Aeroholding naďalej drží v ČSA už len približne pätinový podiel.

Airbus A330-300 (OK-YBA) Českých aerolinií vzlieta z moskovského letiska Šeremetievo, 2013

ČSA má od mája 2013 prenajatý Airbus A330 od partnerskej spoločnosti Korean Air. Spočiatku sa uskutočnili pokusy o využitie tohto lietadla pre zvýšenie kapacity letov do Moskvy, Tel Avivu a Alma-Aty, ktoré sa však neprejavili ako ekonomicky prínosné. Od roku 2013 Airbus A330 obsluhuje pravidelné lety do Soulu a príležitostne lieta na vyťaženejšie destinácie, napríklad medzi júlom a augustom 2016 lietal na sobotňajších rotáciách do Barcelony. Na konci roku 2013 spoločnosť oslávila 90. výročie vzniku, ktoré oslavoval tiež náter na lietadlách.[22] Dňa 9. decembra 2013 ČSA obnovili po dvojročnej pauze lety z bratislavského letiska do Prahy a Košíc. Na týchto trasách lietajú turbovrtuľové lietadlá ATR 42 alebo 72.[23]

V roku 2014 boli predané všetky lietadlá Airbus A320 kvôli neúnosnej ekonomickej situácii – málokedy sa podarilo využiť ich kapacitu.[24] ČSA chýbajú malé prúdové lietadlá na stredné málo vyťažené trasy. V letnej sezóne 2015 spoločnosť počítala s prevádzkou celkom 17 lietadiel. Flotilu tvorilo deväť lietadiel Airbus A319, jeden diaľkový Airbus A330 a sedem turbovrtuľových ATR.

V roku 2016 spoločnosť prepravila 2,26 milióna cestujúcich, čo predstavuje nárast o 13 percent oproti roku 2015.[25] Priemerná obsadenosť na pravidelných linkách sa zvýšila o 10% oproti roku 2015, na 75,4%. Zvýšil sa tiež počet letov (o 9%), čo zapríčinilo rast ponúkanej kapacity v lietadlách, ktorá sa zdvihla o 3,5%.[26] Na začiatku roku 2016 spoločnosť presídlila z letiska na Európsku triedu, tiež kvôli nižším nájmom. V marci 2016 spoločnosť objednala 7 lietadiel Airbus A320neo, ktoré by spoločnosť mala dostať v roku 2021, majú nahradiť lietadlá Airbus A319 a celkovo prirodzene zvýšiť kapacitu. V letnej sezóne lietalo pre spoločnosť 18 lietadiel, prvýkrát po rokoch spoločnosť nabrala nových zamestnancov – 15 pilotov, 30 sezónnych letušiek, niekoľko IT pracovníkov a právnikov.[27]

Destinácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od októbra 2024 prevádzkuje linky do Paríža a Madridu spoločnosť Smartwings pod značkou Českých aerolinií s dvoma lietadlami Airbus A320 vo farbách ČSA.

Codeshare

[upraviť | upraviť zdroj]

ČSA mali tzv. codeshare dohodu a prevádzkovali spoločné lety so spoločnosťami SkyTeamu a ďalšími:

Charterové lety

[upraviť | upraviť zdroj]

České aerolinie okrem pravidelných letov prevádzkovali aj nepravidelné charterové lety pre rôzne cestovné kancelárie.

Exim Tours

[upraviť | upraviť zdroj]

Česká cestovná kancelária Exim Tours podpísala v roku 2004 zmluvu s Českými aeroliniami o charterovej doprave a spoločnosť tak začala využívať prepravné kapacity tejto leteckej spoločnosti.[30] V roku začatia spolupráce ČSA na charterových letoch prepravili 330 000 cestujúcich, predovšetkým vďaka tejto cestovnej kancelárii.[31] V júni 2007 ČSA podpísali zmluvu s Exim Tours o predĺžení zmluvy na ďalšie tri roky.[32] České aerolinie lietali s klientmi Exim Tours, napríklad do destinácií ako Varadero na Kube, Isla de Margarita vo Venezuele, ostrovy San Andrés a Providencia v Kolumbii, La Romana v Dominikánskej republike alebo do destinácií v Egypte, Salvádore, Tunisku a Grécku. V roku 2006 prepravili České aerolinie na charterových linkách 845 000 cestujúcich, čo znamenalo 13% nárast oproti roku 2005.[33]

V máji 2010 skončil Českým aeroliniám leasing posledného diaľkového lietadla Airbus A310, ktoré umožňovalo lietať do exotických destinácií, kvôli čomu sa najväčšia česká cestovná kancelária toho času, Exim Tours, po mnohoročnej spolupráci rozhodla ukončiť dlhodobú spoluprácu.[34] Klienti Exim Tours odvtedy začali lietať s českou leteckou spoločnosťou Travel Service, ktorá vyhrala výberové konanie a s Exim Tours spolupracovala už v predchádzajúcich rokoch. Do roku 2010 mali ČSA vyhradenú flotilu cca 5 charterových lietadiel. V roku 2010 sa ich neúspešne snažili predať spoločnosti Travel Service.[34]

Holidays Czech Airlines

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Holidays Czech Airlines

V reakcii na odchod Exim Tours od ČSA firma založila v roku 2010 novú charterovú sesterskú leteckú spoločnosť Holidays Czech Airlines, s ktorou na jeseň toho istého roku uzavrela trojročnú zmluvu s cestovnou kanceláriou Blue Style.[35] Na začiatku roku 2012 si stratové Holidays Czech Airlines od ČSA odkúpil Český aeroholding za viac ako pol miliardy korún,[36] neskôr začali rušiť svoje chartery a lietali ich so svojimi posádkami pre Travel Service. V apríli 2013 boli pozastavené ich lety (tiež kvôli žalobe Travel Service). Dňa 30. júna 2014 bola spoločnosť vymazaná z registra.

Travel Service

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2013 až 2018 lietala charterové lety pre ČSA spoločnosť Travel Service.[37]

Nákladné lety

[upraviť | upraviť zdroj]

České aerolinie prevádzkovali tiež svoju organizačnú jednotku České aerolinie Cargo (angl. Czech Airlines Cargo), čo bola spoločnosť zabezpečujúca prepravu rôznych zásielok a pošty v lietadlách ČSA do priamych destinácií ČSA. Využívali k tomu predovšetkým nákladné kapacity na palubách lietadiel ČSA alebo špeciálne nákladné lety v režime jednorazových i pravidelných liniek.[38] České aerolinie Cargo boli členom leteckej aliancie SkyTeam Cargo. Vďaka tomu slúžili pre členov SkyTeamu ako generálny predajný agent pre Česko.

Destinácie v minulosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné linky ČSA v lete 1969:[39]

  • Praha – Atény – Káhira – Bombaj – Singapur (Il-62)
  • Praha – Bejrút – Káhira (Tu-104)
  • Praha – Istanbul-Yeşilköy – Damask – Bagdad (Tu-124, Tu-104)
  • Praha – Atény – Nikózia (Tu-124)
  • Praha – Bejrút – Teherán-Mehrabad (Tu-104)
  • Praha – Atény – Káhira – Kuvajt – Bahrajn – Bombaj – Rangún – Phnom Pénh – Jakarta (Tu-104)
  • Praha – Atény – Damask – Bagdad (Tu-124)
  • Praha – Atény – Bagdad (Tu-104)
  • Praha – Alžír (Tu-104)
  • Praha – Rabat – Dakar – Konakry (Tu-104)
  • Praha – Madrid – Rabat – Dakar – Freetown (Tu-104)
  • Praha – Tunis (Il-18)
  • Praha – Londýn-Heathrow (Il-62)
  • Praha – Brusel (Tu-124)
  • Praha – Amsterdam (Tu-124)
  • Praha – Luxemburg (Tu-124)
  • Praha – Paríž-Orly (Tu-104)
  • Praha – Ženeva – Marseille (Tu-124)
  • Bratislava – Praha – Paríž-Orly (Tu-124)
  • Praha – Frankfurt (Tu-104, Tu-124)
  • Bratislava – Praha – Frankfurt (Tu-124)
  • Praha – Zürich (Tu-104, Tu-124)
  • Praha – Viedeň (Tu-124)
  • Praha – Rím-Fiumicino (Tu-104)
  • Praha – Miláno-Linate (Tu-124)
  • Praha – Varšava (Tu-124)
  • Praha – Moskva-Šeremetievo (Tu-104, Tu-124)
  • Praha – Bratislava – Moskva-Šeremetievo (Tu-104, Tu-124)
  • Praha – Kijev-Borispol (Tu-104, Tu-124)
  • Praha – Leningrad (Tu-104)
  • Praha – Kodaň (Tu-104, Tu-124, Il-18)
  • Praha – Berlín-Schönefeld – Štokholm-Arlanda – Helsinki (Tu-104, Tu-124)
  • Praha – Berlín-Schönefeld – Štokholm-Arlanda (Tu-124)
  • Praha – Záhreb – Belehrad (Tu-124)
  • Praha – Berlín-Schönefeld (Il-18)
  • Praha – Budapešť – Sofia (Il-18)
  • Praha – Budapešť – Bukurešť-Băneasa (Il-18)
  • Praha – Dubrovník (Il-18)
  • Praha – Bratislava – Split (Il-18)
  • Praha – Split (Il-18)
  • Brno – Split (Il-18)
  • Praha – Brno (Av-14, Il-18)
  • Praha – Bratislava (Av-14, Il-18)
  • Praha – Holešov (Av-14)
  • Praha – Přerov (Av-14)
  • Praha – Košice (Av-14, Il-18)
  • Praha – Karlovy Vary (Av-14)
  • Praha – Ostrava (Av-14, Il-18)
  • Praha – Piešťany (Av-14)
  • Praha – Sliač (Av-14)

Flotila

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná flotila

[upraviť | upraviť zdroj]

Flotila Českých aerolinií pozostávala v októbri 2024 z nasledujúcich lietadiel:

Flotila Českých aerolinií
Lietadlo V prevádzke Fotografia Objednávky Počet sedadiel Poznámky
B E Spolu
Airbus A320-200 2 — 0 180 180 Prevádzkované spoločnosťou Smartwings.
Spolu 2 —

Lietadlá ČSA v rokoch 1945 – 1991

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Československých aerolínií

V hlavnom článku nájdete zoznam lietadiel ČSA, ktoré používali v rokoch 1945 – 1991.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ v6 Ventures Limited. Travel Service buys Czech Airlines [online]. prague.tv, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online. Archivované 2021-08-01 z originálu.
  2. ↑ NUKINA, Keishi. Travel Service to Acquire Korean Air’s and Czech Government’s Stakes in Czech Airlines [online]. knaviation.net, 2017-10-07, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  3. ↑ SŮRA, Jan. Chcete číst Zdopravy.cz? [online]. zdopravy.cz, 2021-06-09, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  4. ↑ ČSA oslavily 99 let. Až překonají stovku, chtěly by létat i s Airbusy A220-300. [online]. airways.cz, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  5. ↑ End of an era: The final Czech Airlines flight will land in Prague tonight [online]. expats.cz, 2024-10-26, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  6. ↑ Iconic Czech airline CSA to be wound down, OK code retired [online]. aerotime.aero, 2024-09-04, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e flyOK – zima 2018 [online]. csawpcdnep01.azureedge.net, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online. Archivované 2018-11-28 z originálu.
  8. ↑ a b c FOLPRECHT, Radek. V padesátých letech boj se škůdcem vyhrávaly, teď čelí úpadku. Příběh ČSA. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2014-10-06. Dostupné online [cit. 2018-11-27].
  9. ↑ http://www.e-kniha.com/proc-ceska-letadla-maji-oznaceni-ok.html
  10. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o flyOK – jar 2018 [online]. csawpcdnep01.azureedge.net, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online. Archivované 2018-11-28 z originálu.
  11. ↑ Švící - historie ČSA [online]. svici.sweb.cz, [cit. 2018-11-28]. Dostupné online. Archivované 2020-09-26 z originálu.
  12. ↑ a b c d e f g h i j k l flyOK – leto 2018. csawpcdnep01.azureedge.net, [cit. 2018-11-28]. Dostupné online. Archivované 2018-11-28 z originálu.
  13. ↑ a b c d flyOK – jeseň 2018 [online]. csawpcdnep01.azureedge.net, [cit. 2018-11-28]. Dostupné online. Archivované 2018-11-28 z originálu.
  14. ↑ IVAN ČÁNI, airport manažér, Poprad. Ako sme prišli aj o ČSA. SME (Bratislava: Petit Press), 1995-05-03. Dostupné online [cit. 2018-11-29]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ ŠTĚPÁNEK, Petr. 19 Dělení majetku federace - 2 [online]. petrstepanek.cz, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  16. ↑ MUSIL, Napsal Lukáš. Historie ČSA - díl 3. 1968-1992 [online]. czechairliners.net, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  17. ↑ a b MUSIL, Napsal Lukáš. Historie ČSA - díl 4. 1993-2016 [online]. czechairliners.net, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  18. ↑ ČTK. ČSA koupí letadla pro regionální trasy. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2001-06-18. Dostupné online [cit. 2018-11-29].
  19. ↑ http://www.airways.cz/clanek/2006-01-25/csa-vloni-prepravily-5-2-mil-cestujicich
  20. ↑ http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/vlada-da-na-odstraneni-ekologickych-skod-po-csa-27-milionu/375051
  21. ↑ http://www.planes.cz/cs/article/6044/ceske-aerolinie-vyradily-posledni-boeing-737-400
  22. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-05-18]. Dostupné online. Archivované 2016-10-01 z originálu.
  23. ↑ http://airtiper.com/tri-roky-s-csa-na-letisku-bratislava/
  24. ↑ http://www.boeing.estranky.cz/clanky/zpravy/csa-proda-vsechny-sve-airbusy-a320.html
  25. ↑ http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csa-vloni-vzrostl-mezirocne-zisk-o-8-procent-na-241-milionu-kc/1457789
  26. ↑ https://www.novinky.cz/ekonomika/431242-zisk-csa-loni-stoupl-na-241-milionu-korun.html
  27. ↑ http://ekonomika.idnes.cz/rozhovor-s-sefem-csa-jozefem-sincakem-d8a-/eko-doprava.aspx?c=A161109_103121_eko-doprava_nio
  28. ↑ Bulgaria Air expands CSA Czech codeshares from mid-June 2019. Routesonline, 27 June 2019. Dostupné online [cit. 2019-06-27].
  29. ↑ Saudia / CSA Czech Airlines begins codeshare partnership from late-Dec 2018 [online]. Routesonline, 1 January 2019. Dostupné online.
  30. ↑ EXIM Tours s ČSA a obratem dvou miliard korun [online]. e-vsudybyl.cz, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online.
  31. ↑ Tvrdík: ČSA loni vzrostl zisk čtyřnásobně na 324,2 milionu korun [online]. finance.cz, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online.
  32. ↑ ČSA budou létat pro Exim Tours další tři roky [online]. airways.cz, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online.
  33. ↑ ČSA přepravily v roce 2006 téměř 5,5 milionu cestujících [online]. airways.cz, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online.
  34. ↑ a b SŮRA, Jan. Potvrzeno: Exim Tours odchází od ČSA k Travel Service. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2010-05-18. Dostupné online [cit. 2018-11-27].
  35. ↑ NĚMCOVÁ, Veronika; ŠPAČKOVÁ, Iva. Šéf ČSA provdal „dceru“, charterová firma bude létat pro Blue Style. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2010-11-18. Dostupné online [cit. 2018-11-27].
  36. ↑ SŮRA, Jan. Další půlmiliarda pro ČSA. Chartery prodaly aeroholdingu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2012-01-30. Dostupné online [cit. 2018-11-27].
  37. ↑ SŮRA, Jan. Letecký obrat dokonán: chartery po ČSA létají v barvách Travel Service. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2013-05-07. Dostupné online [cit. 2018-11-27].
  38. ↑ O nás [online]. csa.cz, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online.
  39. ↑ CSA - Ceskoslovenske Aerolinie (1969) [online]. timetableimages.com, [cit. 2019-12-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku České aerolinie na českej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československé státní aerolinie na českej Wikipédii.

Portal Letecký portál
Český portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=České_aerolinie&oldid=7939817“