Preskočiť na obsah

Človek zručný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Australopithecus habilis)
Človek zručný

Lebka človeka zručného.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Homo habilis
Leakey et al., 1964
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Človek zručný (iné, zriedkavé názvy: homo habilis, človek obratný, obratný človek [1], človek schopný, schopný človek [2], pračlovek; lat.Homo habilis, zriedkavo Kenyanthropus habilis, Australopithecus habilis, Paranthropus habilis, Protopithecanthropus habilis [resp. v užšom zmysle P. habilis habilis], staršie Australopithecus africanus habilis, Homo erectus habilis, Homo sapiens habilis, Pre-Zinjanthropus,(?)Pithecanthropus habilis) je druh človeka.

Rozsah pojmu a dva spôsoby rozštiepenia druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Do 70. až 80. rokov existoval len jeden druh raných Homo - Homo habilis. Z neho bol následne (v roku 1978, a to spočiatku pod názvom Pithecanthropus rudolfensis) odčlenený druh Homo rudolfensis, čiastočne možno aj druh Homo ergaster a nedávno (prevažne) druh Homo gautengensis. Pôvodné, staršie chápanie pojmu/taxónu Homo habilis sa dnes na zabránenie zámeny s novším chápaním označuje ako Homo habilis v širšom zmysle. V širšom (čiže staršom) zmysle Homo habilis teda zahŕňa aj druhy Homo rudolfensis (novšie často: Kenyanthropus rudolfensis) a (aspoň väčšinu druhu) Homo gautengensis, pričom Homo gautengensis bol opísaný až v roku 2010, takže sa v bežnej literatúre zatiaľ takmer nevyskytuje. M. Thurzo (a zopár málo ďalších autorov) pod Homo habilis v širšom zmysle zahŕňa okrem H. habilis v užšom zmysle a H. rudolfensis aj druhy Homo ergaster a Homo georgicus a Lewin a Foley 2004 okrem H. rudolfensis a H. habilis aj (ale s otáznikom) druhy Australopithecus garhi (t.j. Homo garhi) a Kenyanthropus platyops (t.j. Homo platyops). Homo habilis v (akomkoľvek) širšom zmysle sa neformálne označuje aj ako habilini.

Treba ale dodať, že pre základnú skupinu nálezov druhu Homo habilis v širšom zmysle existuje aj iný spôsob rozdelenia na menšie druhy než spôsob uvedený vyššie. Celkovo totiž dva najčastejšie spôsoby rozdelenia Homo habilis na dva druhy sú tieto (prvý z nich je ten spomenutý vyššie a dnes častejší) [3]:

  • 1. Rozdelenie podľa vnútrodruhovej miery variácie nálezov:
    • Homo habilis v užšom zmysle - nálezy s miernou variáciou, t.j. všetky nálezy z Olduvaia (značky OH, napr. OH 7) plus niektoré nálezy z regiónu Omo (t.j. najmä z lokality Koobi Fora, napr. KNM-ER 1805, KNM-ER 1813)
    • Homo rudolfensis - nálezy vykazujúce vysokú variáciu, t.j. ostatné nálezy (najmä) z regiónu Omo (t.j. Koobi Fora a Shungura Formation, konkrétne nálezy pozri v článku Homo rudolfensis)
  • 2. Rozdelenie podľa veľkosti jedincov (najmä veľkosti mozgu):
    • Homo habilis v užšom zmysle - nálezy s veľkým mozgom, teda najmä OH 7 a veľa z nálezov, ktoré sa pri prvom rozdelení pripisujú do druhu Homo rudolfensis (konkrétne KNM-ER 1470, 1590, 3732, 1802 atď.)
    • nepomenovaný druh (taxonomicky správny názov by bol Homo microcranous) - nálezy s menším mozgom, teda najmä nálezy KNM-ER 1805, KNM-ER 1813, OH 13 a OH 24

Tretia možnosť by bola napr. podľa Stringera 1986, ktorý do Homo habilis v užšom zmysle zahŕňa (len?) OH 7 a OH 24, ale nie nálezy ako OH 13 a OH 16 [4]

Ako vidno vo všetkých deleniach sa používa termín Homo habilis v užšom zmysle, a to vždy v inom význame (v tomto článku spojenie "Homo habilis v užšom zmysle" bude ďalej znamenať význam podľa prvého rozdelenia, teda opak Homo rudolfensis ).

Možno dodať, že napríklad Schwartz a Tattersall 2005 majú namiesto Homo habilis (a iných druhov) systém zložený z rôznych početných menších (spravidla nepomenovaných) taxónov; majú v ňom napr. aj taxón (ktorý ale zaraďujú medzi "putatívnych erektov"), ktorý nazvali Homo microcranous a je tvorený nálezmi KNM-ER 1813, OH 13, OH 65 a KNM-WT 15000.

Súčasné zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo habilis v užšom zmysle sa niekedy (v minulosti a v posledných rokoch opäť) zaraďuje ako australopit, teda do rodov Australopithecus alebo Paranthropus. Alternatívne sa od začiatku 21. storočia občas zaraďuje do rodu Kenyanthropus, ale ani zďaleka nie tak často ako v prípade druhu Homo rudolfensis. Drobyševskij ho začiatkom 21. stor. zaradil do rodu Protopithecanthropus, je však zdá sa jediný, kto takto postupuje.

O zaradení druhu Homo rudolfensis pozri článok Homo rudolfensis.

Opis a nálezy

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý objavený nález je nález OH 4 z roku 1959. Prvýkrát druh Homo habilis opísali Louis Leakey, Phillip Tobias a John Napier v roku 1964 a zahrnuli doň nálezy vykopané z vrstvy I a II v Olduvaiskej rokline v rokoch 1959 až 1963, a to nálezy OH 4, OH 6, OH 7, OH 8, OH 13, OH 14 a OH 16 , pričom holotypom bol nález OH 7.

Príklady nálezov zaraďovaných do druhu Homo habilis v užšom zmysle v súčasnej literatúre:

  • podľa Wood a Lonergan 2008[5]: nálezy z lokalít Olduvai, Koobi Fora, (možno) Chemeron, Omo (Shungura), Hadar, (možno) Sterkfontein, (možno) Swartkrans, (možno) Drimolen [posledné tri lokality sú Homo gautengensis ]
  • podľa Groves 2004: nálezy OH 5(?), OH 7, OH 8, OH 13, OH 16, OH 24, KNM-ER 1501, 1502, 1805, 1813, 3735, Stw 53, SK 847 (nálezy OH 12, OH 22, OH 28, OH 23, OH 11, KNM-ER 2602 a Omo-18 uvádza ako Homo sp. indet.)
  • podľa Heslip 2001: nálezy v Etiópii: AL 666-1, v Keni: KNM-ER 164, 731, 739, 817, 992 (a-d), 1472, 1474, 1481 (a-d), 1500, 1501, 1502, 1503, 1504, 1506, 1507, 1805, 1808, 1813, 3228, 3735, 3950, 3954, 5429, 5877, 7330, v Tanzánii: OH 7, OH 8, OH 13, OH 16, OH 24, OH 62, Južná Afrika: SK 847, StW 53
  • podľa Thurzo 1998: nálezy OH 7, OH 8, OH 24, KNM-ER 1813, KNM-ER 1471, KNM-ER 1482, (?)OH 62 (nález AL 666-1 má zaradený ako Homo sp.)

Treba poznamenať, že všetky tieto zoznamy vznikli pred vytvorením druhu Homo gautengensis, do ktorého boli preradené (ak sa tento druh akceptuje) vyššie uvedené juhoafrické nálezy.

K vyššie uvedeným nálezom ešte v roku 2007 pribudol nález KNM-ER 42703, ktorý je svojím vekom 1,44 mil. BP najmladším nálezom druhu Homo habilis v užšom zmysle.

Možné mimoafrické nálezy

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhu Homo habilis (či Homo rudolfensis) menšina autorov pripisuje aj veľmi staré nálezy, ktoré sa našli na niektorých lokalitách mimo Afriky. S výnimkou Lung-ku-pcho sú to len artefakty, takže je spornosť priradenia ku konkrétnemu druhu človeka (či hominina) pochopiteľná. Sú to najmä nálezy z lokalít:

  • v Izreali Jiron (Yiron; nástroje, 2,4/(?)2,5 mil. BP), Irk al-Ahmar (Erk el-Ahmar, Erq el-Ahmar, nástroje, 1,96/1,95 - 1,78/1,77 mil. BP)
  • v Číne: Lung-ku-pcho (Longgupo, pozri Homo habilis wushanensis), Žen-c’-tung (Renzidong, 2,25 mil. BP, nástroje)
  • na indickom subkontinente: Ráwát (Riwat, Rawat; Pakistan, nástroje, 2,2-2,0 mil. BP alebo 1,96-1,78 mil. BP), Pabbi Hills (Pakistan, 2,2 až 0,9 mil. BP) a niektoré ďalšie nálezy z indického subkontinentu.

Alternatívne sa (snáď okrem lokality Jiron) tieto nálezy občas pripisujú aj druhu Homo ergaster (či erectus).

Ak sa tieto nálezy pripíšu druhu Homo habilis (v širšom zmysle), tak by vyvracali prevládajúci názor, že prvýkrát opustil Afriku až druh Homo ergaster resp. Homo erectus.

Datovanie [6]

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto sekcia nezohľadňuje možné mimoafrické nálezy.

Homo habilis v užšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Spodná hranica je 2,36 mil. BP (ak sa do druhu zahrnie nález A.L. 666-1, lebo 2,36 je jeho novšie datovanie) alebo cca. 1,9 mil. BP (ak sa do druhu zahrnú až nálezy z Koobi Fora, t.j. tie so značkou KNM, lebo tieto majú datovanie vyše 1,87/1,88 mil. BP a asi okolo 1,9 mil. BP). Ak sa do druhu zaradí aj nález Stw 53 (čo je dnes predovšetkým vtedy, ak sa z druhu Homo habilis nevyčlení druh Homo gautengensis), tak sa pri istých typoch datovaní môže hranica posunúť až na 2,6 alebo 2,4 mil. BP.

Vrchná hranica je 1,44 mil. BP, čo je datovanie nálezu KNM-ER 42703 opísaného v roku 2007 (porovnaj KNM-ER 42700). Pred objavom tohto nálezu sa ako vrchná hranica udával zhruba dátum 1,6 mil. BP (koniec nálezov z Olduvaia), ale v niektorých textoch sa udávala vrchná hranica len 1,8 mil. BP.

Homo habilis v širšom zmysle (bez Homo ergaster, Homo georgicus, Australopithecus garhi či Kenyanthropus platyops)

[upraviť | upraviť zdroj]

Spodná hranica Homo habilis v širšom zmysle je 2,5/2,4 mil. BP, čo je datovanie najstarších nálezov druhu Homo rudolfensis, alebo 2,6 mil. BP, čo je je vyššie spomínané extrémne datovanie začiatku druhu Homo gautengensis (toto datovanie 2,6 mil. BP donedávna nebolo známe). Koncom 70. a v 80. rokoch sa vyskytovalo aj (nesprávne) spodné datovanie druhu Homo habilis v širšom zmysle na 3 či dokonca 4 mil. BP (vysvetlenie pozri v článku človek (Homo)).

Vrchná hranica je asi okolo 600 000 BP, čo je vrchná hranica druhu Homo gautengensis (ak sa ignoruje Homo gautengensis tak je vrchná hranica 1,44 mil. BP, teda vrchná hranica druhu Homo habilis v užšom zmysle). Pred rokom 2007 (teda stanovením a datovaním druhu Homo gautengensis a pred nálezom KNM-ER 42703) bola vrchná hranica 1,6 (príp. 1,8) mil. BP, čo je vtedajší dátum vrchnej hranice druhu Homo habilis v užšom zmysle. Koncom 70. a v 80. rokoch sa vyskytovalo aj (nesprávne) vrchné datovanie druhu Homo habilis v širšom zmysle na 1,4/1,3 BP či dokonca 1 mil. BP (po nedávnych nálezoch/datovaniach druhov Homo gautengensis a Homo sapiens v užšom zmysle sú tieto nízke hranice paradoxne náhodou dnes zas zhruba správne, i keď vďaka iným nálezom).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo habilis v užšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Soukup 2005 Homo habilis v užšom zmysle spája pokročilé morfologické znaky rodu Homo so znakmi typickými pre rod Australopithecus. Oproti australopitekom došlo k evolučnej transformácii týchto anatomických štruktúr: gracielizácii tvárovej časti lebky, zväčšovaniu frontálnych lalokov mozgu, zmenšovaniu výšky a šírky tvárem zaguľacovaniu tylovej kosti a zúženiu v spánkových jamách, rastu a neurálnej prestavbe mozgu, ktorý vykazuje ľudský tvar mozgových štruktúr v doľnej ľavej oblasti čelného laloku (Brocove oblasti), zvýšeniu kapacity mozgovne (500 - 687 cm3, pri priemernej hodnote 641 cm3), zníženiu masívnosti nadočnicových valov a zmiznutie sagitálneho hrebeňa, zväčšovaniu rezákov a očných zubov, zmenšovaniu stoličiek a črenových zubov, skráteniu a zaobleniu zubných oblúkov, rozvoju obratnosti ruky, ktorá sa od ruky súčasného človeka líšila kratším palcom a mierne zakrivenými článkami prstov, vzniku nového typu bipédie umožňujúceho efektívnu chôdzu. Homo habilis žil v mozaikovom teréne losostepi a šíriacej sa savany. Živil sa najmä rastlinami, ďalej príležitostným lovom termitov a drobných živočíchov a vyhľadávaním tiel uhynutých alebo ulovených zvierat, od ktorých odišli predátori.

Thurzo 1998 poznamenáva, že zaujímavý je najmä nález OH 62 (kostra ženského jedinca, vek okolo 1,84 mil. BP), ktorý nie všetci zaraďujú pod Homo habilis: vyznačuje sa nezvyčajnými proporciami tela vďaka relatívne dlhým horným končatinám, pripomínajúcimi pomery u ľudoopov. Okrem toho žena nebola vyššia ako jeden meter. Keďže o vyše 200 000 rokov mladší predstavitelia rodu Homo sa nevyznačujú podobnými proporciami, vzhľadom na malý časový odstup by sa druh H. habilis nemal nachádzať na priamej vývojovej línii ostatných predstaviteľov rodu Homo.

Hmotnou kultúrou druhu Homo habilis v užšom zmysle bola kultúra oldovan (=olduvajská kultúra).

Homo habilis v širšom zmysle (habilini)

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Filitu: Homo habilis bol tvorca tzv. oldowanskej kultúry. Hlavné znaky druhu Homo habilis: výška 120-160 cm, lebečná kapacita 600-700 cm3, mohutnejší nadočnicový val, dokonalá dvojnohá chôdza; ; výroba dokonalejších kamenných nástrojov, stavba primitívnych prístreškov, zberačstvo, lov a nekrofágia. Náleziská: východná a južná Afrika.

Podľa Thurzo 1998 (ktorý do habilinov zahŕňa aj druh Homo ergaster) habilini boli veľmi variabilní, ich telesná výška bola medzi 100 a 180 cm, hmotnosť dosahovala 30 až 60 kg, kapacita mozgovne bola 800 - 900 cm3. Habilini boli súčasníkmi neskorších populácií australopitov vo východnej a južnej Afrike, pričom pozostatky týchto australopitov sa neraz našli na tých istých lokalitách ako pozostatky habilinov. Habilini sa väčšinou ... zdržiavali v okolí vodných zdrojov, ktoré im slúžili aj ako potencionálne zdroje živočíšnej potravy. Patrili k nim napr. brehy pleistocénneho toku dnešnej rieky Omo, brehy a ústia prítokov pravekého predchodcu jazera Turkana, ako aj okolie veľkého alkalického jazera rozprestierajúceho sa pred 2 mil. rokov na mieste dnešnej Olduvajskej rokliny. Habilini boli oportunistickí všežravci, ktorí ešte zrejme aktívne nepoľovali na väčšiu zver, no priživovali sa na zdochlinách zvierat ulovených mäsožravcami, ktorých azda odháňali od ich úlovkov...[autor následne podrobne opisuje, aké existujú rôzne teórie o tom, či habilini boli skôr nekrofágmi alebo skôr lovcami]... Za prejav intelektuálnych a manuálnych schopností habilinov sa pokladajú zvyšky primitívneho príbytku, resp. zásteny chrániacej pred vetrom či divou zverou, nájdené v spodnej časti olduvajskej vrstvy I. Našli sa tam lávové kamene usporiadané do nepravidelného kruhu s priemerom od 350 do 450 cm a s výškou nepresahujúcou 30 cm.

O charakteristike druhu Homo rudolfensis pozri aj v článku Homo rudolfensis.

Vývojové vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]

Druh Homo habilis v užšom zmysle sa asi vyvinul z niektorého gracílneho australopiteka (možno Australopithecus garhi alebo Australopithecus africanus alebo Australopithecus afarensis).

Z druhu Homo habilis v užšom zmysle sa pravdepodobne nevyvinulo nič (slepá vývojová vetva). Tento názor v posledných rokoch jednoznačne začína prevládať, ale vyskytoval sa už aj v 90. rokoch vďaka nálezu OH 62 (pozri vyššie). Staršie sa skôr predpokladalo, že sa z Homo habilis vyvinul Homo ergaster (resp. Homo erectus v širšom zmysle) príp. plus Homo georgicus a podobne.

Vývojové vzťahy druhu Homo rudolfensis pozri v článku Homo rudolfensis.

Referencie a iné externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ homo habilis a obratný človek je podľa Veľkého slovníka cudzích slov 2000, človek obratný podľa Encyklopédie medicíny
  2. ↑ pozri napr. Čapek, V. et al.: Dejepis pre 1. ročník stredných odborných škôl, 1989
  3. ↑ Delson et al. 2000 str. 317, 318 a 329, 330 (zdôvodnenie prvého rozdelenie je zdá sa uvedené na str. 317 inak než na str. 329)
  4. ↑ Homo habilis sensu stricto in: Wood 2011
  5. ↑ http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2409102/
  6. ↑ články človek (Homo) a Homo gautengensis

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Človek_zručný&oldid=7929498“