Pyroklastický sediment
Pyroklastický sediment (iné názvy:pyroklastická hornina, pyroklastikum) je usadená hornina sopečného pôvodu, produkty sopečných explózií, ktoré neboli ďalej premiestnené (na rozdiel od epiklastických sedimentov). Zrná pyroklastických sedimentov (pyroklasty) tvoria kusy kryštálov, vulkanického skla a hornín.[1] Odporúčanie IUGS definuje pyroklastické uloženiny ako nahromadenie pyroklastov, ktoré môže byť rovnako spevnené aj nespevnené, 75% ich objemu pri tom musia tvoriť napadané pyroklasty.[2] Termín pyroklastická hornina sa používa pre spevnenú tefru.[3]
Termín pyroklastický materiál zaviedol americký geológ L. Pirsson roku 1915.[4]
Klasifikácia
[upraviť | upraviť zdroj]Pyroklastický materiál môžu tvoriť jednotlivé kryštály, kúsky sopečných hornín ale aj podložia (litické fragmenty), pemza - „spenená“, vysoko porézna hornina. Veľkosť častíc pyroklastických hornín sa môže pohybovať od najmenších častíc s priemerom niekoľko mikrónov až po bloky veľkosti rádovo niekoľko metrov.
| Priemer klastov | Označenie | Nespevnené: tefra | Spevnené: pyroklastické horniny |
|---|---|---|---|
| > 64 mm | blok, bomba | aglomerát | aglomerát, pyroklastická brekcia |
| < 64 mm | lapillus | lapillová tefra | lapillový tuf, lapillit |
| < 2 mm | hrubozrnný popol | hrubozrnný tuf | (popolový) tuf |
| < 0,063 mm | jemnozrnný popol (sopečný prach) | jemnozrnný popol | (popolový) tuf |
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Pyroklastické uloženiny sú typické pre plínijské erupcie (Vezuv), alebo freatomagmatické erupcie. Pyroklastiká vznikajú spadom vulkanického popola, lapily, bômb a blokov, ktoré boli uvoľnené zo sopky pri erupcii. Pri usadzovaní sa mohli zmiešať s rozdrvenými fragmentmi okolitých hornín, tie však nemôžu tvoriť viac než 25% materiálu. Takéto javy sú zvlášť typické pre explozívne erupcie na súši, menej vo vode. Explozívny vulkanizmus je najčastejší pri viskóznych (kyslých a intermediárnych) lávach, pretože riedke (bázické) lávy majú skôr tendenciu tiecť vo forme lávových prúdov.[7]
Pri explozívnych erupciách na svahoch sopiek bežne vznikajú pyroklastické prúdy. Suspenzie horúcich plynov a vulkanického materiálu, ktoré sa pohybujú dolu svahom sopky a môžu mať katastrofálne devastujúce účinky.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Labová, Z. Pyroklast, Slovenská terminologická databáza [online]. juls.savba.sk, 19.9.2009, [cit. 2010-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Le Maitre, R.W. (Editor), 2002, Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Cambridge University Press, Cambridge, s. 9
- ↑ Friedman, G. M., 2003, Classification of sediments and sedimentary rocks. in Middleton, G.V. (Editor), Encyclopedia of Sediments and Sedimentary Rocks. Kluwer Academic Press, Dordrecht, s. 134
- ↑ Pirsson, L., 1915, The Microscopical Characters of Volcanic Tuffs — a Study for Students. American Journal of Science, 4, 40, s. 191 - 211
- ↑ Heiken, G., Wohletz, K., 1985, Volcanic Ash, University of California Press;, s. 246
- ↑ Ondrejka, M., Huraiová, M., Petrík, I., Kohút, M., Spišiak, J., Šarinová, K., Konečný, V., Vančová, I., 2015, Klasifikácia a nomenklatúra magmatických hornín - slovenské vydanie. Mineralia Slovaca, 47, s. 97 - 112
- ↑ Petránek, J. Pyroklastické horniny, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyroklastický sediment
