Expresionizmus

Expresionizmus je:

a) nadčasová tendencia, ktorá sa prejavuje v umení v určitých zvratových obdobiach ako reakcia na nepokojnosť doby, ako zdôraznenie istých duchovných konfliktov, sociálnych kríz a podobne (napr. barokový expresionizmus, expresionistické fázy v gotike a podobne)
b) moderný európsky umelecký smer. Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu, čiže odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie, ktoré sa snažilo sprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť vlastné zážitky a vlastné pocity bez ohľadu na akékoľvek konvencie. Pre zvýšenie efektu zážitku často dochádza k deformácii reality. Tento smer sa väčšinou nezaraďuje k avantgardným smerom.

Moderný smer

Pojem expresionizmus

Termín expresionizmus sa ojedinele používal už pred prelomom storočí (pozri k tomu napr. Armin Arnold: Die Literatur des Expressionismus). Pôvodne sa vzťahoval na výtvarné umenie. Dnešné použitie pravdepodobne začalo roku 1901, kedy boli v Salon des Indépendants v Paríži vystavené viaceré maľby neznámeho maliara Juliena Augusta Hervého pod názvom “Expressionisme”. Slovo teda pochádza z francúzštiny (zo slova expression = výraz), hoci paradoxne práve vo Francúzsku sa neskôr nepoužívalo a bolo nahradené slovom fauvizmus. Pojem expresionizmus začali potom propagovať nemeckí estetikovia. V Nemecku, kde sa expresionizmus najviac rozvíjal, sú správy o použití pred rokom 1910 sporné, ale v roku 1910 výraz použil vo vzťahu k maliarstvu prvýkrát umelecký historik Aby Warburg. Všeobecne známym sa pojem stal roku 1911 na 22. výstave berlínskej Secesie vo Švédsku, Anglicku a Nemecku. V tom istom roku sa v Nemecku pojem začal používať aj pre literatúru.

Termín expresionizmus je často vykladaný ako „pocit úzkosti“, čo súvisí s tým, že väčšina expresionistických diel je neveselá a tento pocit sa snaží navodiť. Jeho cieľom bolo ukázať úpadok človeka 19. storočia. Všetko je uvádzané vo vzťahu k večnosti. Počas druhej svetovej vojny bol označený za zvrhlé umenie. Centrom boli časopisy Die Aktion a Der Sturm.

Expresionizmus vychádza z rovnakých základov ako fauvizmus, ktorého začiatky ovplyvnil. Zjednodušene sa dá povedať, že expresionizmus sa presadil predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, zatiaľ čo fauvizmus bol populárny vo Francúzsku a krajinách, kde prevažoval ich vplyv.

História

Vývoj expresionizmu sa začal okolo roku 1880, jeho popularita začala stúpať v priebehu a predovšetkým po prvej svetovej vojne, kedy sa rozvíjal predovšetkým v Nemecku. Tu totiž nastali pre rozvoj tohto hnutia mimoriadne priaznivé podmienky, Nemecko sa ako porazená krajina stretávala nielen s finančnou, ale aj psychickou krízou, ktorú mohol expresionizmus veľmi dobre vystihovať. Najväčší rozmach hnutia nastal medzi rokmi 1910 - 1920, preto sa toto desaťročie nazýva expresionistickým. Po roku 1925 sa vplyv expresionizmu zmenšoval, po nástupe Adolfa Hitlera k moci (1933) bolo toto umenie v Nemecku zakazované a postupne odstraňované z galérií, nových výstav a materiály o tomto hnutí sa v Nemecku začali zverejňovať až po roku 1945.

Roku 1905 vznikla v Nemecku umelecká skupina Die Brücke (Most), ktorá napriek tomu, že nemala vlastný program mala na expresionizmus veľký vplyv. Táto skupina sa rozpadla v roku 1913. S expresionizmom je ešte spojená skupina Der Blaue Reiter (Modrý jazdec), táto bola založená v roku 1911 a rozpadla sa v roku 1914.

Literatúra

V literatúre sa smer najviac presadil v Nemecku. Literatúra sa stavia proti meštiackemu spôsobu života, v nej bola deformácia reality, spôsobená zvýrazňovaním vlastných pocitov predovšetkým badateľná.

Svetoví predstavitelia

Poézia:

Tennessee Williams
Georg Kaiser
Ernst Toller
C. Sternheim
W. Hasenclever
F. Werfel
F. v. Unruh

Českí predstavitelia

Do Česko-Slovenska sa tento smer dostal so skupinou zhromaždenou okolo literárneho kritika F. Götza, najvýznamnejším časopisom zaoberajúcim sa expresionizmom bol Host.

Dráma:

Karel Hugo Hilar vlastným menom K. H. Bakule

Výtvarné umenie

Je charakteristické zameraním na vnútorné psychické stavy, prejavuje sa deformáciou farieb a tvarov. Na toto obdobie malo výrazný vplyv praveké a ľudové maliarstvo; detská kresba. Farebné plochy sú ohraničované linkou, veľmi často používali čisté farby, nesnažili sa o perspektívu. Využíval sa protiklad svetla a tieňa. Začiatky expresionizmu boli ovplyvnené aj neoimpresionizmom, ktorý expresionizmus neskôr celkom zavrhol a voči ktorému sa staval do protikladu.

Podľa štýlu tvorby možno za predchodcov expresionizmu pokladať Mathiasa Grünewalda (vlastným menom Mathis Gothar Neithart asi 1475 - 1528 a El Greca (vlastným menom Domenico Theotocopuli 1541 - 1614).

Svetoví predstavitelia

V sochárstve sa expresionizmus presadil výrazne menej, ale aj tu pôsobili významní sochári napr. Ernst Barlach.

Českí predstavitelia

Českí predstavitelia tohto hnutia boli sústredení do skupiny nazvanej Osma, boli ovplyvnení predovšetkým E. Munchom. Niekoľko predstaviteľov (predovšetkým Nowak) mali priame spojenie na nemecký expresionizmus.

Slovenskí predstavitelia

Architektúra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Expresionizmus (architektúra)

Hudba

Hudba ovplyvnená expresionizmom bola populárna predovšetkým v Rakúsku a Nemecku, skladatelia odmietali tradičné hudobné prostriedky a snažili sa ich nahradzovať novými.

Predstavitelia:

Alban Berg - Rakúšan
Ernst Křenek - Rakúšan
Arnold Schönberg - Rakúšan
Anton Webern
Paul Hindemith - Nemec
Alexandr Nikolajevič Skrjabin - Rus
Béla Bartók - Maďar
Alois Hába - Čech

Film

Expresionizmus sa presadil predovšetkým v nemeckej kinematografii. Vo filme boli využívané veľmi kvalitne (po architektonickej a maliarskej stránke) zhotovené kulisy, čím sa výrazne zvýšila kvalita filmov. V tejto dobe veľmi vzrástla prestíž nemeckej kinematografie.

Ku príkladným filmom nemeckého filmového expresionizmu patrí Kabinet Dr. Caligariho od Roberta Wiene, tvorba Friedricha Wilhelma Murnaua (vlastným menom F. W. Plumpe), predovšetkým jeho hororový Nosferatu a Fritza Langa (Rakúšan) a jeho nemé filmy Metropolis a Nemá smrť. Ďalšími predstaviteľmi boli: