Štátny orgán
Štátne orgány je najčastejšie súhrnné označenie pre parlament, hlavu štátu, vládu, orgány štátnej správy, súdy a štátne kontrolné a dozorné orgány, ale presný rozsah pojmu je sporný. Podrobnosti pozri nižšie.
Definícia a základné delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hans Kelsen vo svojej knihe zo začiatku 20. stor. v kapitole špeciálne zameranej na definíciu štátneho orgánu upozornil, že autori termín chápu veľmi rôzne a dôvodom tejto spornosti je spornosť definície slova orgán. Najužšia (a zriedkavá) definície štátneho orgánu znie „orgán, v ktorého konaní sa realizuje vôľa štátnej osobnosti“, t.j. štátny orgán je len hlava štátu a parlament. Ďalšie definície ako štátny orgán označujú napríklad aj rodinu hlavy štátu (panovníka), štátne úrady, úradníkov, jednotlivých poslancov parlamentu či dokonca jednotlivých občanov štátu (alebo len občanov štátu platiaci dane či len občanov štátu oprávnených voliť). Autor sa nakoniec prihovára za definíciu, podľa ktorej je štátnym orgánom osoba alebo skupina osôb, ktorej úkony sa považujú za úkony štátu, pričom ale túto definíciu odporúča upresniť tak, že sa tým myslia úkony, ktoré sa javia ako realizácia štátnej vôle (teda premena štátnej vôle na reálny čin), ktorá je vyjadrená v právnej norme.[1][2]
V súčasnej literatúre bežne dostupnej na Slovensku možno nájsť napríklad nasledujúce definície štátneho orgánu:
- Štátne orgány sú „základnou a rozhodujúcou zložkou štátneho mechanizmu, ktoré sú vybavené právomocou, pôsobnosťou (kompetenciou) a štátnomocenským charakterom.“[3]
- ”Štátny orgán je relatívne samostatná (všeobecne i podľa zákona) jednotka štátu, ktorá je jedinečná podľa právnych noriem..., a to nasledujúcimi organizačnými zvláštnosťami: ...je zasadená v určitej sústave a je druhovo ojedinelá alebo mnohopočetná; ... je zasadená v dvoj- či viacstrannom vzťahu (vzťahoch), ktoré na základe zákona môžu mať charakter nadradenosti, podradenosti, nadriadenosti či podriadenosti, kontroly, dozoru alebo možnej či povinnej kooperácie; ...má svoju vlastnú štruktúru, v ktorej odborný aparát môže byť vybavený rozhodovacími právomocami; ...je jej zákonom prikázaná určitá rozhodovacia právomoc a pôsobnosti, ktorými napĺňa funkciu či funkcie štátu; ...môžu jej byť priradené útvary (útvar), ktoré majú odborne realizačné. pomocné, organizačné či iné servisné činnosti, v ktorých samé nerozhodujú.“[4]
- Štátne orgány sú „základné a rozhodujúce zložky organizácie štátu [t.j. štátneho mechanizmu]. V moderných štátoch by mali byť vždy opísateľné prostredníctvom pôsobnosti, právomoci a štátomocenského charakteru svojej činnosti. Ide o znaky, ktorými sa štátne orgány odlišujú nielen navzájom, ale aj druhovo od ostatných častí organizácie štátu.“[5]
- Štátny orgán je ”právnou normou ustanovený subjekt konajúci v mene štátu, ktorý vydáva najmä všeobecne záväzné právne predpisy a kontroluje ich plnenie“[6]
- Štátny orgán je ”zákonom ustanoven[ý] subjek[t] konajúc[i] v mene štátu”[7]
- “V politicko-právnom zmysle patria medzi najvýznamnejšie orgány štátne orgány. V každej spoločnosti sú súčasťou politickej organizácie spoločnosti (tzv. štátneho mechanizmu) a ich úlohou je zabezpečovať vnútorné a vonkajšie funkcie štátu. Z toho dôvodu majú aj oprávnenie uznášať sa a zákonoch alebo vydávať iné právne normy...alebo individuálne akty..., ktoré sú vynútiteľné štátnou mocou.“[8]
- Štátny orgán je „zložka štátneho aparátu [definovaného ako súhrn štátnych orgánov] vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu“[9]
Pokiaľ ide o konkrétne vymenovanie typov štátnych orgánov, štátnymi orgánmi sú[7][10]:
- parlamentné štátne orgány, t.j. parlamenty (prípadne v širšom zmysle orgány štátnej moci, čiže parlamenty a podobné orgány územnej samosprávy, t.j. zastupiteľstvá)
- exekutívne štátne orgány (výkonné štátne orgány):
- hlavy štátu
- vlády - niekedy zaraďované pod orgány štátnej správy
- orgány štátnej správy
- orgány ochrany práva (súdne, kontrolné a dozorné orgány):
- súdy
- verejný ochranca práv
- prokuratúra (štátne zastupiteľstvo) - patrí aj pod exekutívne štátne orgány
- Najvyšší kontrolný úrad
Niekedy sa medzi štátne orgány zaraďujú aj tzv. zvláštne zložky (policajné a bezpečnostné sily a armáda) a menej často aj (niektoré?) ďalšie štátne inštitúcie (napr. štátne školy, SAV) a z iného hľadiska občas aj jednotlivé úradnícke osoby. Bez ohľadu na formálnu klasifikáciu však platí, že pokiaľ štátna inštitúcia či úradník môže oficiálne rozhodovať navonok (t.j. o osobách mimo danej inštitúcie), nadobúda prinajmenšom charakter štátneho orgánu (napr. policajt konajúci domovú prehliadku na základe rozhodnutia súdu je zvláštna zložka, ale policajt udeľujúci pokutu na ulici má charakter štátneho orgánu resp. je štátny orgán).[11][12][13][14][15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Werke: Veröffentlichte Schriften 1911. Bd. 2. Halbbd. 1. dostupné online s. 592-608.
- ↑ FILIP, Jan; SVATOŇ, Jan. Státověda. 5. vyd. Praha : Wolters Kluwer Česká republika, 2011. 400 s. ISBN 978-80-7357-685-1. S. 52 (pozn. pod čiarou).
- ↑ BRÖSTL, Alexander. Základy štátovedy. 2. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2004. 188 s. ISBN 80-7097-558-X. S. 24.
- ↑ KLÍMA, Karel, a kol. Státověda. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2006. 415 s. (Právnické učebnice.) ISBN 80-86898-98-9. S. 189-190.
- ↑ FILIP, Jan; SVATOŇ, Jan. Státověda. 5. vyd. Praha : Wolters Kluwer Česká republika, 2011. 400 s. ISBN 978-80-7357-685-1. S. 50, 52.
- ↑ státní orgán. In: Malá československá encyklopedie V Pom-S. 1. vyd. Praha : Academia, 1987. s. 855.
- ↑ a b státní orgán. In: ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1996. 511 s. ISBN 80-85983-11-7. S. 405.
- ↑ orgán. In: Pyramída. s. 4090.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ FILIP, Jan; SVATOŇ, Jan. Státověda. 5. vyd. Praha : Wolters Kluwer Česká republika, 2011. 400 s. ISBN 978-80-7357-685-1. S. 58-59.
- ↑ státní aparát. In: ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1996. 511 s. ISBN 80-85983-11-7. S. 403.
- ↑ státní aparát. In: Malá československá encyklopedie V Pom-S. 1. vyd. Praha : Academia, 1987. s. 853.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-07-13]. Dostupné online. Archivované 2014-12-27 z originálu.
- ↑ FILIP, Jan; SVATOŇ, Jan. Státověda. 5. vyd. Praha : Wolters Kluwer Česká republika, 2011. 400 s. ISBN 978-80-7357-685-1. S. 50, 51, pozn. pod čiarou na s. 52.
- ↑ BRÖSTL, Alexander. Základy štátovedy. 2. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2004. 188 s. ISBN 80-7097-558-X. S. 28-29.