Preskočiť na obsah

2-oxoglutarát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
2-Oxoglutarát
2-Oxoglutarát
2-Oxoglutarát
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C5H6O5
Synonymá Kyselina 2-oxopentándiová, kyselina 2-oxoglutárová, kyselina α-ketoglutárová, α-ketoglutarát
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 146,11 g/mol
Teplota topenia 113,5 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS 328-50-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

2-Oxoglutarát alebo α-ketoglutarát je jedna z ústredných látok biochemických cyklov. Je intermediátom Krebsovho cyklu. Zúčastňuje sa na Coriho cykle, alanínovom cykle, degradácii aminokyselín (deaminácii) a nepriamo (cez vzniknutý L-glutamát) aj na močovinovom cykle. Je výsledným produktom degradácie niektorých aminokyselín.

Deaminácia aminokyselín

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým krokom odbúravania aminokyselín je ich deaminácia – zbavenie sa aminoskupiny. Aminoskupina väčšiny aminokyselín sa prenáša na 2-oxoglutarát za vzniku L-glutamátu a 2-oxokyselín. Tento dej sa nazýva transaminácia. L-glutamát potom podstupuje oxidačnú deamináciu, pri ktorej vzniká amoniak a späť 2-oxoglutarát. Amoniak je potom fixovaný do močoviny v močovinovom cykle.

transaminácia oxidačná deaminácia

Degradácia aminokyselín

[upraviť | upraviť zdroj]

Po deaminácii sú vzniknuté 2-oxokyseliny ďalej degradované na niektoré základné metabolity, ktoré môžu byť využité k zisku energie. Arginín, prolín, glutamín, glutamát a histidín dávajú vzniknúť 2-oxoglutarátu, ktorý môže byť ďalej využitý k zisku energie v Krebsovom cykle, popr. po premene na oxalacetát môže slúžiť ako prekurzor pre syntézu glukózy v procese glukoneogenézy.

Krebsov cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Krebsov cyklus

2-oxoglutarát vzniká v Krebsovom cykle z dehydrogenácií a dekarboxylácií izocitrátu pomocou izocitrátdehydrogenázy. 2-oxoglutarát potom podstupuje oxidačnú dekarboxyláciu za vzniku sukcinyl-CoA (pomocou oxoglutarátdehydrogenázy).

Mimo to funguje všeobecne v metabolizme ako všeobecný akceptor aminoskupín z rôznych aminokyselín, pričom sa mení na glutamát, ktorý je zase východiskovým bodom pre syntézu iných aminokyselín.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. VODRÁŽKA, Zdeněk. Biochemie. Praha : Academia, 2007. ISBN 978-80-200-0600-4.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Voet D., Voet JG, Pratt CW: Fundamentals of biochemistry, life at molecular level 2nd edition, 2006 John Wiley and Sons (Asia) Pte Ltd, ISBN 0-471-74268-6
  • MURRAY, Robert K., et al.: Harperova biochemie. Z angl. 23. vyd. přel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd. v Česku. Praha: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2-oxoglutarát na českej Wikipédii.