Afirmatívna akcia
Afirmatívna akcia (z anglického affirmative action, iné názvy: vyrovnávacia akcia, pozitívna akcia, kompenzačné opatrenie, osobitné opatrenia alebo špeciálne opatrenia, ak je prehnaná akcia aj pozitívna diskriminácia (nevhodnosť či prehnanosť akcie) z anglického reverse discrimination) je politika, pri ktorej sa v oblasti zamestnania, vzdelávania alebo podnikania zvýhodňujú ľudia patriaci k znevýhodneným skupinám na základe faktorov ako je rasa, farba kože, náboženstvo, pohlavie, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie alebo národnosť za účelom poskytnutia rovnakých príležitostí.[1] Opatrenia afirmatívnej akcie boli najprv aplikované v Spojených štátoch ako odozva na Afroamerické hnutie za občianske práva. Niektorí kritici tejto politiky upozorňujú na fakt, že zvýhodňovanie určitej skupiny nutne diskriminuje ostatné skupiny obyvateľov, iní upozorňujú na nákladnosť, neefektívnosť a chybné východiská takejto politiky.
Zvýhodňované skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
- Rasové menšiny
- Etnické menšiny
- Podradné kasty (napr. dalitovia v Indii)
- Ženy
- Telesne postihnutí
- Veteráni
- Sexuálne menšiny
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]Kritici vyrovnávacej akcie tvrdia, že namiesto zabezpečenia rovnosti:
- oslabuje vôľu menšín ku skutočnej zmene svojho postavenia
- vychováva novú generáciu v presvedčení, že dostane všetko bez práce
- naznačuje, že príslušníci menšín sú menejcenní, lebo nie sú schopní vyhovieť bežným požiadavkám spoločnosti
Naopak jej zástancovia tvrdia, že vyrovnávacia akcia má iba zaistiť diskriminovaným príslušníkom menšín rovnakú príležitosť k uplatneniu, akú majú príslušníci väčšinovej populácie. Znamená to vyrovnanie počiatočných znevýhodnení, za ktoré si daná osoba nemôže sama, teda vyrovnanie „štartovných pozícií“.
Príklady krajín uplatňujúcich afirmatívnu akciu
[upraviť | upraviť zdroj]Spojené štáty americké
[upraviť | upraviť zdroj]V USA sú cieľovými skupinami benefitujúcimi z afirmatívnej akcie historicky znevýhodnené etnické a rasové menšiny (najmä Afroameričania), ženy, ľudia so zdravotným postihnutím a vojnoví veteráni. Afirmatívna akcia tu bola predmetom častých súdnych sporov. V roku 2003 Najvyšší súd rozhodol, že vzdelávacie inštitúcie môžu uplatňovať rasu ako jeden z faktorov pri prijímaní študentov.[2]
Voliči v niektorých štátoch Únie v referendách odhlasovali zákaz diskriminácie zo strany štátu vrátane afirmatívnej akcie. Stalo sa tak v Kalifornii (Proposition 209, 1996),[3] štáte Washington (Initiative 200, 1998), Nevade (Initiative 424, 2008) a Michigane (Proposal 2, 2006). Naopak v Colorade tesným pomerom hlasov 50,8%:49,2% Amendment 46 v roku 2008 neprešiel.
V roku 2003 magistrát v New Havene v štáte Connecticut vyhlásil konkurz na obsadenie hasičských vyšších postov, ktorý vyhrali na základe výsledkov písomného testu prevažne bieli kandidáti (17 bielych Američanov a dvaja Hispánci). Žiadny z černochov v testoch neuspel. Magistrát sa z obavy z obvinenia z diskriminácie rozhodol pre afirmatívnu akciu a konkurz zrušil. Bieli a hispánski víťazní kandidáti dali vec na súd, kde v roku 2009 Najvyšší súd rozhodol v ich prospech. Sonia Sotomayorová, ktorá je v súčasnosti sudkyňou Najvyššieho súdu, dala na súde predošlej inštancie za pravdu magistrátu New Havenu.
Východiskovým predpokladom zástancov afirmatívnej akcie je, že rozdiely medzi úspechom jednotlivých rasových skupín sú spôsobené diskrimináciou (súčasnou i minulou) a sociálnym postavením. Pôvodne bola afirmatívna akcia deklarovaná ako dočasné opatrenie na narovnanie sociálnych rozdielov. Tento predpoklad býva spochybňovaný argumentom, že jednou z podstatných príčin rozdielneho postavenia jednotlivých rás nie je len minulá diskriminácia, sociálne postavenie a kultúra, ale aj údajné rasové rozdiely v inteligencii, ktoré vraj nemožno sociálnou intervenciou zmeniť.[4][5]
Richard Herrnstein, profesor z Harvardovej univerzity a ďalší odborníci tvrdia, že afirmatívna akcia dokonca rasové rozdiely v inteligencii zväčšuje, pretože najinteligentnejší černosi pozdvihnutí do vyššieho socio-ekonomického postavenia majú potom menej potomkov, než tí menej inteligentní a chudobní.[6]
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku, na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2005 o protiústavnosti § 8 ods. 8 Antidiskriminačného zákona, časť antidiskriminačného zákona, ktorá mala zaviesť zvýhodňovanie alebo tzv. pozitívnu diskrimináciu príslušníkov národnostnej menšiny, bola označená za protiústavnú.[7]
Opatrenia afirmatívnej akcie však v súčasnosti upravuje Antidiskriminačný zákon 365/2004 Z.z. v § 8a, ods. 1, 2 a 3 nasledovne:
(1) Diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Dočasnými vyrovnávacími opatreniami sú najmä opatrenia
- a) zamerané na odstránenie sociálneho alebo ekonomického znevýhodnenia, ktorými sú nadmerne postihnutí príslušníci znevýhodnených skupín,
- b) spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru, zdravotnú starostlivosť a služby,
- c) smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu, a to najmä prostredníctvom cielených prípravných programov pre príslušníkov znevýhodnených skupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo o možnostiach uchádzať sa o pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.
(2) Dočasné vyrovnávacie opatrenia uvedené v odseku 1 môžu byť prijaté, ak
- a) existuje preukázateľná nerovnosť,
- b) cieľom opatrení je zníženie alebo odstránenie tejto nerovnosti,
- c) sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.
(3) Dočasné vyrovnávacie opatrenia je možné prijímať len v oblastiach uvedených v tomto zákone. Tieto opatrenia môžu trvať len do doby odstránenia nerovnosti, ktorá viedla k ich prijatiu. Orgány podľa odseku 1 sú povinné ukončiť vykonávanie týchto opatrení po dosiahnutí stanoveného cieľa.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Terminológia – Diskriminácia [online]. [Cit. 2021-01-06]. Dostupné online.
- ↑ http://supct.law.cornell.edu/supct/03highlts.html#2
- ↑ The "Political Structure Doctrine"—Another Excuse for Anti-White Discrimination. Vdare.com. August 10, 2010
- ↑ PEARSON, Roger. Race, Intelligence and Bias in Academe. Washington, D.C. : Scott-Townsend Publishers, c1991. 304 p ISBN 1878465023. s. 10-13
- ↑ HERRNSTEIN, Richard J. - MURRAY, Charles. The bell curve : intelligence and class structure in american life. New York : Free Press Paperbacks Book, c1994. xxvi, 872 s. ISBN 0684824299., str. 269-317 a 447-509
- ↑ PEARSON, Roger. Race, Intelligence and Bias in Academe. Washington, D.C. : Scott-Townsend Publishers, c1991. 304 p ISBN 1878465023. s. 12
- ↑ SLOV-LEX. 539/2005 Z.z. - Nález Ústavného súdu Slovenskej rep... [online]. Slov-lex, [cit. 2021-09-10]. Dostupné online.
- ↑ S-EPI. 365/2004 Z. z. Antidiskriminačný zákon | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pozitivní diskriminace na českej Wikipédii.