Al Capone

Al Capone
americký gangster
Narodenie	17. január 1899 Brooklyn, New York, USA
Úmrtie	25. január 1947 (48 rokov) Miami Beach, Florida, USA
Podpis
Odkazy
Commons	Al Capone
Biografický portál

Alphonse Gabriel Capone, známy ako Al Capone, Scarface, (* 17. január 1899, New York – † 25. január 1947, Miami Beach, Florida) bol americký gangster talianskeho pôvodu.

Al Capone je dnes považovaný za typického predstaviteľa mafiánskeho bossa. Je symbolom americkej mafie v 20. rokoch 20. storočia.

Al Caponeho odsúdili za daňové podvody.

Mladosť

Jeho rodičia boli emigranti z Neapolu. Otec bol holič a matka pracovala ako krajčírka. Do Ameriky prišli v roku 1894 a usídlili sa v Navy Yard, jednej z častí Brooklynu. Spolu mali sedem synov a dve dcéry: James (Vincenzo), Ralph (Raffaele), Frank (Salvatore), Alphonse (Al), John (Erminio), Albert (Umberto) a Matthew (Amedeo), Rose a Mafalda. Dvaja z Alphonsových bratov, Ralph a Frank, sa k nemu pripojili v kriminálnej činnosti, ostatní si väčšinou zmenili mená a s týmito záležitosťami nechceli mať nič spoločné.

Keď mal Al štrnásť rokov, presťahovala sa rodina do Park Slope, taktiež v Brooklyne. Tam spoznal Mae Josephine Coughlinovú (írskeho pôvodu), s ktorou sa o niekoľko rokov oženil.

V šiestej triede ho vyhodili zo školy po tom, ako udrel učiteľku. Od toho času vystriedal niekoľko príležitostných prác, pracoval napr. v cukrárstve či v kolkárni.

Začiatky zločineckej kariéry

Capone sa veľmi skoro začal venovať kriminálnej činnosti. Ako mládenec patril do dvoch gangov: Brooklyn Rippers a Forty Thieves Juniors. Neskoršie vstúpil do jedného z najväčších gangov –  Five Points, na ktorého čele stál Frankie Yale. Spočiatku Capone pracoval ako barman i vyhadzovač v jednom z jeho podnikov. Tam taktiež v lete roku 1917 prišiel ku svojim jazvám na ľavej časti tváre, podľa ktorých dostal prezývku „Scarface“ (Zjazvená tvár). Porezal ho Frank Gallucio potom, čo mal Al Capone nevhodné poznámky voči jeho sestre. Al Capone sa potom musel ospravedlniť a Gallucio mu zaplatil za zranenie odškodnenie. Neskoršie Al Capone Gallucia dokonca zamestnával.

30. decembra 1918 sa oženil s Mae Josephine Coughlinovou. Krátko pred sobášom sa im narodil syn Albert Francis ("Sonny") Capone. Zanedlho po svadbe sa pár presťahoval do Amityville na Long Island.

Capone po celý čas pracoval pre Yalea. Pred odchodom do Chicaga mal za sebou pravdepodobne aspoň dve vraždy. Z New Yorku utiekol, aby unikol pomste Billa Lovetta, šéfa írskeho gangu White Hand Gang. Caponeho prenasledoval, pretože zranil jedného z jeho podriadených. Capone bol už v Chicagu známy, keďže kedysi ho tam vyslal Yale, aby pomohol miestnemu bossovi Jamesovi Colosimovi s odstránením klanu „Black Hand“, ktorý sa zaoberal vydieraním. Capone začal pracovať pre Colosima, a jeho bezprostredným nadriadeným sa stal Johnny Torrio, taktiež pochádzajúci z Brooklynu.

Pobyt v Chicagu

Torrio si na prvý pohľad všimol Caponeho talent a poveril ho vedením reštaurácie Four Deuces. Bol zodpovedný za väčšinu ilegálneho obchodu s alkoholom a prostitúciou v Chicagu (v tých časoch panovala v USA prohibícia). Po smrti Colosima (zavraždili ho vo foyeri jeho vlastného nočného klubu 11. mája 1920) sa Torrio stal najvplyvnejším bossom v Chicagu a učinil Caponeho svojou pravou rukou.

V tom čase sa Capone spolu s rodinou nadobro usídlil v Chicagu a v štvrti South Side si kúpil prízemný dom z červenej tehly, ktorý sa stal Caponeho prvým hlavným stanom.

Aktivity v Cicere

Keď sa v máji 1923 stal novým starostom Chicaga William Emmett Dever, mestská samospráva začala tvrdšie bojovať proti gangsterom pôsobiacim v meste. Capone musel presunúť svoje aktivity mimo hranice Chicaga, konkrétne do mesta Cicero. Tu dosiahol jeden zo svojich najväčších úspechov: ovládol mestskú radu. Miestny gangster Myles O'Donnell a jeho brat William "Klondike" O'Donnell zviedli boj s Caponem o nadvládu nad mestom. Výsledkom vojny gangov bolo 200 mŕtvych, medzi ktorých patril aj neslávne známy štátny zástupca Bill McSwiggins.

V roku 1924 sa tam konali voľby starostu mesta. Kandidát podporovaný Caponem vyhral s veľkou prevahou, hlavne vďaka zastrašovaniu voličov. O niekoľko týždňov neskôr sa nový starosta prekvapujúco rozhodol, že vyženie gangstra z mesta. Capone sa s ním stretol a osobne ho zhodil zo schodov vedúcich na radnicu.

Rast Caponeho bohatstva a moci v Chicagu

V roku 1925 bolo na Torria spáchané sprisahanie, po ktorom sa zotavoval z ťažkých zranení. Vedenie organizácie odovzdal Caponemu a vrátil sa do Talianska. Capone, hlavne vďaka prohibícii, zveľaďoval svoje imanie. Nelegálne pivovary a podniky, zaoberajúce sa pašovaním alkoholu, mu prinášali zisk vo výške okolo 10 miliónov dolárov ročne. S pomocou tohto kapitálu korumpoval lokálnu samosprávu a umocnil svoju pozíciu v meste. To mu umožnilo bez prekážok prevádzkovať verejné domy, kasína a tajné bary v celom Chicagu.

Caponeho úspechy si všimli jeho rivali, predovšetkým zo štvrte North Side. V 20. rokoch sa viackrát pokúšali zabiť Ala – postrelili ho v reštaurácii a na jeho auto strieľali nie jeden raz. Nikdy sa mu ale nestala väčšia ujma.

Capone sa neraz snažil očistiť svoju povesť a staval sa do pozície ochrancu miestnych ľudí. S tým úmyslom vytvoril program boja proti krivici (fungoval ešte dlho po jeho smrti), vďaka ktorému deti v chicagských školách dostávali každodenne fľašku mlieka. Počas Veľkej hospodárskej krízy otvoril niekoľko jedální pre chudobných a pre bezdomovcov. Tieto skutky jednako nezmenili jeho povesť.

Masaker na Deň svätého Valentína

14. februára 1929 mal Al Capone nariadiť popravu niekoľkých mužov konkurenčného gangu. Akcia sa stala známou ako Masaker na Deň svätého Valentína. Al Capone chcel vtedy zlikvidovať predovšetkým svojho rivala Bugsa Morana.

Celú operáciu riadil Al Caponeho priateľ, Jack McGurn, ktorý sám mal s Moranom nevybavené účty. Bolo dohodnuté, že Moran kúpi určité množstvo kvalitnej whisky za veľmi výhodnú cenu. K predaju malo dôjsť 14. februára 1929 dopoludnia v istej garáži. Okolo 10:30 hod. k miestu prišlo policajné auto. V tej dobe bolo v garáži šesť členov Moranovho gangu a jeden ich priateľ. Moran meškal. Keď prichádzal, zazrel policajné auto a schoval sa, čo mu zachránilo život.

Z auta vystúpili dvaja policajti a traja muži v civile. Boli to prezlečení Al Caponovi muži. Keď do garáže vošli najprv falošní policajti, všetci prítomní si mysleli, že ide o obyčajnú policajnú raziu. Nekládli žiadny odpor. Na požiadanie zložili zbrane a zaradili sa s rukami za hlavou čelom k stene. Nato sa objavili muži v civile spustiac paľbu, pri ktorej bolo údajne vystrelených okolo 150 nábojov kalibru 45.

Z garáže potom vyšli falošní policajti a pred nimi s rukami nad hlavou ich traja komplici v civile. Všetci potom nasadli do auta a odišli. Obyvatelia priľahlých domov, ktorí si niečo všimli, si mysleli, že boli dolapení páchatelia a ani im nenapadlo volať políciu.

Keď na miesto prišla skutočná polícia, našli človeka, ktorý vtedy ešte dýchal, aj keď mal 14 rán od guliek zo samopalu. Bol to Frank Gusanberg. Na otázku, kto po ňom strieľal, však odmietol odpovedať.

Al Capone sám bol v dobe incidentu na Floride a Jack McGurn mal taktiež dobré alibi. Bugs Moran sa po incidente verejne vyjadril v zmysle, že len Al Capone môže mať na svedomí taký masaker. Tým však porušil mafiánsky zákon Omerta, a tak v podsvetí stratil svoj vplyv a postavenie.

Koniec kariéry

Capone viedol svoje obchody cez nastrčených ľudí. Dokonca aj svoj vlastný dom mal napísaný na ženu. Súčasne sa verejne chválil svojím majetkom. Federálna vláda, nemohúca mu dokázať iné zločiny, ho obžalovala za to, že neplatí dane.

Stíhal ho federálny agent Eliot Ness, kvôli ktorému vytvorili skupinu jedenástich agentov (zvaných „Nedotknuteľní“, keďže sa nenechali podplatiť), ktorých si sám vybral. Ness odhalil pramene nelegálnych Caponeho ziskov a následne ho obvinil z neplatenia daní.

Roku 1931 Caponeho súdil federálny súd. Bol uznaný vinným v piatich z dvadsiatich dvoch bodov obžaloby, týkajúcich sa daňových únikov. Súd ho odsúdil na jedenásť rokov odňatia slobody. Musel tiež zaplatiť pokutu a súdne náklady v celkovej výške 80 tisíc dolárov.

Väzenie

Al Capone na policajnej fotografii

V máji 1931 ho poslali do Atlanty, do drsného federálneho väzenia, v ktorom jednako získal pre seba špeciálne privilégiá. Neskoršie bol preložený do Alcatrazu, kde nemohol počítať so zvláštnym zaobchádzaním. Tam bol od okolitého sveta úplne izolovaný. Z tohto dôvodu, a taktiež z dôvodu zrušenia prohibície, jeho impérium začalo upadať.

Od začiatku pobytu v Alcatraze mal Capone veľa nepriateľov spomedzi spoluväzňov, hlavne z dôvodu nerešpektovania väzenských zvyklostí a odmietnutia účasti na vzburách. Často sa mu vyhrážali a niekoľkokrát sa ho dokonca pokúsili zabiť. Posledný rok svojho trestu strávil vo väzenskej nemocnici, hlavne kvôli syfilisu, ktorým sa nakazil v mladosti, a taktiež kvôli psychickému vyčerpaniu. Alcatraz opustil dňa 6. januára 1939. Premiestnili ho do väzenia v Kalifornii, kde si mal odsedieť ešte rok trestu. 16. novembra 1939 bol prepustený z väzenia a vrátil sa do svojho domu v Palm Island na Floride.

Psychický úpadok a smrť

V priebehu niekoľkých rokov pobytu vo väzení Capone prišiel o svoj vplyv nad organizovaným zločinom. Zúžili sa taktiež jeho záujmy. Al schudol, fyzické i psychické zdravie sa mu značne zhoršilo, predovšetkým v dôsledku demencie.

21. januára 1947 mal záchvat mŕtvice. O tri dni neskôr ochorel na zápal pľúc. Zomrel 25. januára 1947 na zástavu srdca. Pochovali ho na cintoríne Mount Olivet v Chicagu medzi hrobmi jeho otca i brata. V marci 1950 ostatky všetkých troch osôb premiestnili na cintorín Mount Carmel v Hillside, ktorý leží na západ od Chicaga.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Al Capone

Externé odkazy

• Famous Cases & Criminals • Al Capone

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Al Capone na českej Wikipédii.