Antropocén

Antropocén (z gréc. anthropos - človek, kainos - nový) je navrhované geochronologické obdobie, ktoré má byť zhodné s obdobím charakterizovaným intenzívnou ľudskou činnosťou a jej vplyvmi na svet, a ktoré teda trvá dodnes. Ide o pojem navrhnutý koncom 20. storočia; sporný je nielen pojem samotný, ale aj dátum jeho začiatku (pozri nižšie). Medzinárodná únia geologických vied (IUGS) a Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (ICS) zatiaľ, po návrhu na Medzinárodnom geologickom kongrese v roku 2016, neuznali pridanie antropocénu do chronostratigrafickej tabuľky. Napriek tomu sa termín antropocén používa ako neformálny termín.

Pôvod termínu

Zavedenie termínu sa pripisuje ekológovi a botanikovi Eugene F. Stoermer, ktorý termín začal používať v 80. rokoch 20. storočia. Popularitu mu však priniesol až holandský atmosferický chemik Paul Josef Crutzen po roku 2000. Ľudská aktivita zasahuje do chodu životného prostredia a planéty takým spôsobom, že podnietila niektorých vedcov zaviesť tento termín. Veľa z nich si myslí, že zmeny, spôsobené v ekosystéme človekom, nám vytvorili nové geochronologické obdobie, ktoré treba uznať a zaznamenať.^{[chýba zdroj]}

Datovanie

Koniec antropocénu sporný nie je - ide o obdobie, ktoré trvá dodnes. Začiatok antropocénu je však sporný. Na čas začiatku antropocénu existujú napríklad tieto názory:

1. Vznik a šírenie poľnohospodárstva (pred 11 000 rokmi), t.j. antropocén je zhodný s holocénom. Človek sa naučil ako zaobchádzať s pôdou vo svoj prospech, ako ju obrábať a ako si vypestovať suroviny. To, samozrejme, zanechalo následky a už cca pred 3 000 rokmi začala pôda prejavovať známky únavy, narušením a znečistením. Všetky tieto medzníky poukazujú na stopu, ktorú človek svojím pôsobením zanechal na Zemi.^{[chýba zdroj]}
2. Obdobie vzostupu Rímskej ríše, t.j. približne okolo prelomu letopočtov.
3. Rok 1610, t.j. začiatok výmeny druhov Starého a Nového sveta a zmena koncentrácie CO₂ v atmosfére v dôsledku zničenia dovtedajšej americkej civilizácie.
4. Priemyselná revolúcia (1784, resp. 1800). Pôvodca presadenia názvu tohto geochronologického obdobia, Paul Josef Crutzen, uviedol, že za začiatok považuje rok 1784 a tým počiatok Priemyselnej revolúcie. S novými vynálezmi poháňanými uhlím a ropou, vznikom prvých železníc a áut dokázalo ľudstvo behom pár rokov spojiť všetky kúty sveta, nové objavy v oblasti medicíny zachránili veľký počet obyvateľov, ktorí by inak neprežili. To všetko viedlo k zvýšeniu úrovne ľudstva, k jeho vzájomnému prepojeniu, ale taktiež k rastu populácie a znečisteniu.
5. Polovica 20. storočia, čiže začiatok "atómového veku" resp. začiatok tzv. veľkého zrýchlenia (pozri nižšie).

Navyše je sporné, či má antropocén nahradiť poslednú fázu holocénu (teda či má ísť o novú geologickú epochu), alebo či má byť antropocén súčasťou holocénu (Pri vyššie uvedenej možnosti 1. by bol antropocén úplným synonymom holocénu).

Veľké zrýchlenie

Veľké zrýchlenie je názov obdobia, ktoré spadá pod antropocén a začalo sa v roku 1950. Okolo roku 1950 totiž údajne nastala drastická zmena vo vývoji, ktorá trvá dodnes.

V roku 1750 bolo na Zemi len 800 miliónov obyvateľov. Do roku 1930 sa počet zvýšil na 2 miliardy. Po roku 1950 však vidíme prudký nárast, ktorý v roku 2011 dosiahol 7 miliárd. Podľa údajov z apríla 2020 je na Zemi 7,7 miliárd ľudí. Môžeme sledovať aj situáciu urbanizácie. Pred rokom 1950 nedosahoval počet ľudí žijúcich v mestách ani 1 miliardu. V roku 2014 však toto číslo dosiahlo 3,7 miliárd. Za tento čas narástol taktiež počet motorových vozidiel zo 40 miliónov na 850 miliónov a produkcia plastov prešla z 1 milióna ton na 300 miliónov ton za rok.