Preskočiť na obsah

Aritmetický priemer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Aritmetický priemer (), často len priemer alebo staršie aritmetický stred, je najjednoduchší druh priemeru.

Aritmetický priemer základného súboru

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre základný súbor (teda všetky hodnoty štatistického súboru) sa aritmetický priemer počíta podľa vzorca:

kde n je rozsah základného súboru. To znamená, že súčet hodnôt všetkých prvkov súboru sa vydelí celkovým počtom prvkov súboru. Aritmetický priemer môže mať i neceločíselnú hodnotu.

Pre zistenie aritmetického priemeru čísel 5, 6 a 7 je potrebné najprv zistiť súčet všetkých čísel (5 + 6 + 7 = 18). Súčet je potom nutné vydeliť počtom čísel (v tomto prípade 3), čo znamená 18 / 3 = 6. Aritmetický priemer čísel 5, 6 a 7 je teda 6.

Výberový aritmetický priemer

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre výberový súbor (teda výber hodnôt štatistického súboru) sa aritmetický priemer počíta nasledovne.

Nespracované dáta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre nespracované dáta, ktoré nie sú v skupinách, je aritmetický priemer súčtom všetkých hodnôt vydelený počtom všetkých hodnôt.

kde sú jednotlivé hodnoty, n je celkový počet hodnôt výberu.

Vážený aritmetický priemer

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre dáta rozdelené do podskupín, ktorých absolútne frekvencie sú známe, môžeme použiť aj vážený aritmetický priemer, ktorého váhy sú relatívne frekvencie.

Pre množinu čísel s odpovedajúcimi váhami sa vážený aritmetický priemer vypočíta podľa vzťahu

Známky z matematiky v určitej triede sú uvedené v tabuľke. Zaujíma nás, aká je priemerná známka.

Známka 1 2 3 4 5
Počet žiakov s danou známkou 14 6 5 4 1

Vážený priemer sa potom spočíta podľa vyššie uvedeného vzťahu:

Priemerná známka je vážený priemer súboru, teda 2,07.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Každá množina intervalových a podielových dát má aritmetický priemer
  • Priemer sa počíta zo všetkých hodnôt
  • je citlivý na neobyčajne malé alebo veľké hodnoty
  • je citlivý na hrubé chyby
  • Aritmetický priemer by sa nemal brať do úvahy, ak
    • je štatistické rozdelenie dát viacvrcholové
    • je štatistické rozdelenie dát asymetrické[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KULČÁR, LADISLAV. Harmonický priemer a jeho praktická aplikácia [online]. http://www.sachovespravy.eu, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.