Bertel Thorvaldsen
| Bertel Thorvaldsen | |
 dánsky sochár | |
| Narodenie | 19. november 1770 Kodaň, Dánsko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. marec 1844 (73 rokov) Kodaň, Dánsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Bertel Thorvaldsen |
Bertel Thorvaldsen (* 19. november 1770, Kodaň, Dánsko – † 24. marec 1844, Kodaň) bol dánsky sochár. Spolu s Albertom Canovom patrí k najvýznamnejším umelcom novoklasicizmu.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Narodenie Bertela Thorvaldsena sprevádza tajomstvo. Podľa vlastných slov sa narodil na lodi, na ktorej cestoval jeho otec Gotskálk Thorvaldsen s manželkou z Grónska do Dánska, podľa iných údajov sa narodil až v Kodani.
Prvé umelecké vzdelanie získal od otca, umeleckého rezbára. Ďalej si ho rozširoval a prehlboval na Kráľovskej akadémii v Kodani. Medzi jeho učiteľov patril sochár Johannes Wiedewelt, priateľ J. J. Winckelmanna, a maliar Nikolaj Abraham Abildgaard. Pod ich vplyvom vytvoril už počas svojho umeleckého štúdia mnohé diela, ktoré sa inšpirovali antickými námetmi.
Bertelovo majstrovstvo sa prejavilo už za jeho pobytu na škole, keď niekoľkokrát za svoje študentské práce získal čestné ocenenia akadémie v podobe strieborných medailí. Za svoje dielo – reliéf Odpočívajúci Amor získal v roku 1789 striebornú medailu a v roku 1793 za reliéf Vyliečenie chromého veľkú zlatú medailu, ale predovšetkým štipendium na študijnú cestu na Apeninský polostrov. Na tú sa však mohol vybrať až po ďalšom roku práce doma s otcom, keď si ďalšie peniaze na cestu zarobil umeleckými prácami. Venoval sa vyrezávaniu z dreva, zhotovoval busty a reliéfy. Medzitým vytvoril aj svoje prvé významné sochárske dielo pre palác svojho učiteľa Abildgaarda – sochy Múz Terpsichoré a Euterpé.
Do Ríma sa dostal až 8. marca 1797. Neskôr hovoril, že tento deň sa stal dňom jeho druhých narodenín, pretože Rím sa stal odvtedy jeho osudom. V Ríme sa stretol s už známym maliarom A. J. Carstensom, z ktorého maliarskych diel a grafík si vytvoril súkromnú zbierku, ale aj s J. A. Kochom. Títo priatelia mu umožnili preniknúť do umeleckých a spoločenských kruhov v Ríme, čo malo pre jeho činnosť veľký význam.
Jednou z podmienok udelenia štipendia Kráľovskou akadémiou bolo, že vytvorí študijné kópie antických sôch. Táto práca ho natoľko ovplyvnila, že už v r. 1803 vytvoril prvé zo svojich veľkých majstrovských diel inšpirovaných antikou – sochu Jáson so zlatým rúnom. Pod vplyvom antického umenia vytvoril aj ďalšie významné diela: Amor a Psyché, Bacchus, Apollón či Ganymedés, Venuša s jablkom, Boh vojny Mars a malým Amorom, Trójsky kráľ Priamos v Achilleovom stane, Ganymedés s orlom.
Sochár sa stal módnym umelcom, u ktorého si objednávali diela, najmä náhrobky, predstavitelia šľachty. Vyhotovil bustu básnika Byrona, náhrobok grófky Anna Maria Porro Sabelloni, sochu Karoliny von Humboldt, vytvoril pomník básnika Friedricha Schillera pre Stuttgart, Johanna Gutenberga pre Mohuč či škótskeho spisovateľa Waltera Scotta.
Bertel Thorvaldsen tvoril diela pre členov najvyšších sociálnych vrstiev. Jeho zákazníčkou bola grófka Voroncovová, dánsky veľvyslanec pri kráľovskom dvore v Neapole barón Herman Schubart, vytvoril dokonca diela pre dánsky kráľovský palác Christiansborg v Kodani, ktorý predtým vyhorel. Jeho zákazníkom sa stal aj bavorský korunný princ Ludwig I., ktorý Thorvaldsena poveril reštaurovaním reliéfov z chrámu bohyne Afaie na ostrove Aigína, ktoré boli nájdené v roku 1811. Dnes sa tieto reliéfy nachádzajú v Glyptotéke v Mníchove, ale bez Thorvaldsenových zásahov.
Gréckym reliéfnym umením, konkrétne Feidiovým vlysom na Partenóne v Aténach sa inšpiroval Thorvaldsen pri tvorbe rozsiahleho reliéfu (dlhý 45 metrov), ktorým sa mal pôvodne osláviť Napoleonov príchod do Ríma. Mramorový reliéf sa dodnes nachádza v paláci Quirinal v Ríme, ale aj v kópiách na iných miestach.
Obchodná cesta
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1819 umelec po dlhých rokoch pobytu opustil Rím a podnikol rozsiahlu cestu po Európe. Zaviedla ho do Švajčiarska a odtiaľ do Dánska, kde v Kodani získal objednávku pre niektoré diela pre kodanskú katedrálu Vor Frue Kirke. Pri tej príležitosti vytvoril aj bustu kráľa Frederika VI. a kráľovnej Žofie Frederiky.
Z Kodane potom odcestoval cez Berlín a Drážďany do Varšavy, kde získal zaujímavé objednávky na viaceré monumentálne sochy – vytvoril monumentálnu sochu poľského národného hrdinu Mikuláša Kopernika a jazdeckú sochu mladého grófa Jozefa Poniatowského. Ak sa pri týchto dvoch sochách inšpiroval antickým umením, jazdeckú sochu kurfirsta Maximiliána I. vytvoril v duchu 30-ročnej vojny. Takisto portrétoval ruského cára Alexandra I.
Druhý pobyt v Ríme
[upraviť | upraviť zdroj]
Pred Vianocami v roku 1820 sa Bertel Thorvaldsen vrátil do Ríma a zotrval tu ďalších takmer dvadsať rokov. Pokračoval vo svoje úspešnej umeleckej kariére. Zhotovoval diela na objednávky významných osobností, ale venoval sa aj svojej záľube, tvorbe diel inšpirovaných antickými umeleckými dielami. Z náboženských diel tohto obdobia vyniká predovšetkým monumentálna socha pápeža Pia VII. pre Baziliku svätého Petra v Ríme a dokončenie sochárskej výzdoby (sochy apoštolov) pre kodanský kostol.
Návrat domov
[upraviť | upraviť zdroj]
Po 65. narodeninách začal autor premýšľať, čo so svojou rozsiahlou zbierkou, v ktorej boli tak jeho vlastné diela, ako aj diela iných významných umelcov svojej doby. Napokon sa ju rozhodol venovať rodnému mestu Kodani a v roku 1838 sa začal sťahovať na sever do Dánska. V roku 1839 v Kodani začali budovať Thorvaldsenovo múzeum, ktoré patrí k najvýznamnejším múzeám Európy. Umelec sa však nedožil jeho otvorenia, múzeum otvorili niekoľko mesiacov po jeho smrti.
Pocty a vyznamenania
[upraviť | upraviť zdroj]Už v roku 1805 sa stal členom Kráľovskej akadémie umení v Kodani a o tri roky neskôr – v roku 1808 sa stal členom rímskej Accademia di St. Luca. Neskôr bol členom ďalších umeleckých akadémií, okrem iného aj v Rusku. Ešte väčším uznaním pre umelca bolo to, že po smrti Alberta Canovu v roku 1822 pokladali práve Thorvaldsena za vedúcu osobnosť novoklasicistického sochárskeho umenia a za najväčšieho sochára svojej doby. O niekoľko rokov neskôr dostal najvyššie civilné vyznamenanie, keď mu francúzsky kráľ udelil Rad čestnej légie.
Thorvaldsenov význam
[upraviť | upraviť zdroj]Bertel Thorvaldsen patrí k národným hrdinom Dánska. Jeho diela boli niekoľkokrát vydané na známkach, jeho portrét sa objavil na dánskej bankovke z roku 1935.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- FOX, Stephen – RAUSA, Frederico: L’arte della copia. Archeo č. 171, máj 1999, s. 51 - 83
- JØRNAES, Bjaerne: Bertel Thorvaldsen. In: TURNER, Jane: The Dictionary of Art. Gorve 1996
- PIJOAN, José: Dejiny umenia. Bratislava 1985, zv. 8
- Svetové dejiny umenia. Cesty, Praha 1996
- TESAN, Harald: Thorvaldsen und seine Bildhauerschule in Rom. 1998
- THIEME-BECKER: Allgemeines Lexikon der bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Leipzig 1967-1969, s. v.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bertel Thorvaldsen