Black Flag

Black Flag
Základné informácie
Pôvod	Hermosa Beach, Kalifornia, USA
Žáner(-re)	hardcore punk
Pôsobenie	1976 – 1986
Vydavateľstvá	SST Records
Členovia skupiny
Keith Morris Ron Reyes Dez Cadena Henry Rollins Raymond Pettibon Glen "Spot" Lockett Chuck Duckowski Kira Roesslerová C'el Revuelta Gregg Ginn David Hrovitz Brian Migdol Roberto "ROBO" Valverde Emil Johnson Chuck Biscuits Bill Stevenson Anthony Martinez
Hudobný portál

Black Flag (v preklade „čierna vlajka“) bola americká hudobná skupina, hrajúca hardcore punk. Skupina bola založená v Los Angeles v roku 1976 gitaristom Gregom Ginneom, spevákom Keithom Morrisom a bubeníkom Davidom Horvitzom. Na začiatku pôsobenia si kapela hovorila Panic a hrali bez basovej gitary. Neskôr sa v skupine vystriedalo viacero basgitaristov: brat Gregga Ginna Raymond Pettibon, (ktorý bol mimo toho tvorcom známeho loga Black Flag a autorom grafického konceptu B.F.) alebo Spot (neskôr sa stal hudobným producentom B.F.). Black Flag, vtedy ešte pod názvom Panic v zostave: Morris, Ginn, Dukowski a Midgol odohral svoj prvý koncert v Decembri 1977 v Redondo Beach v Kalifornii. Neskôr, aby sa vyhli nedorozumeniam a zámene s ďalšou kapelou s názvom Panic, rozhodli sa premenovať na Black Flag. Svoj prvý koncert pod týmto názvom odohrali 27. januára 1979, opäť v Redondo Beach v Kalifornii. V tom čase Midgola za bicími vystriedal Robo. To bolo zároveň prvýkrát, čo kapelu videl vystupovať Dez Cadena.

Nový názov navrhol Ginnov brat Raymond Pettibona, ktorý bol tiež autorom loga kapely. Štylizovaná vlajka, ktorú tvorilo štyri čierne pruhy. Pettibon logo komentoval: „Ak biela vlajka znázorňuje kapituláciu, čierna vlajka znázorňuje anarchiu.“^{[chýba zdroj]} Čierna vlajka pripomínala anarchistický symbol, ale aj Ginnovu obľúbenú heavymetalovú kapelu Black Sabbath. Hudobníci sprejovali jednoduché logo Black Flag po celom Los Angeles, v snahe získať pozornosť potencionálnych návštevníkov ich koncertov ale takisto v snahe iritovať políciu. Pettibon bol tiež tvorcom grafických návrhov na obaly platní kapely a množstva plagátov na koncerty.

Pôsobenie Henryho Rollinsa

Logo kapely vytvoril Raymond Pettibon, ako symbol rebélie a anarchie. Po spopularizovaní kapely sa objavovalo nasprejované na rôznych miestach v Los Angeles

V tom čase, bol veľkým fanúšikom kapely aj 22 ročný Henry Rollins (vlastným menom Henry Garfield) žijúci vo Washingtone. Rollins bol vokalistom Washingtonskej kapely S.O.A. (State Of Alert). Dlhšiu dobu si dopisoval s členmi kapely a s kapelou sa stretol na koncerte v New Yorku počas ich turné na východnom pobreží Spojených štátov. Po improvizovanom vystúpení v bare, kde odspieval spolu s kapelou pieseň 'Clocked In', zatiaľ čo Dez Cadena hral na gitare, dostal ponuku na ďalšiu spoluprácu s kapelou. Napriek počiatočným pochybnostiam, po porade s Ianom McKayeom (vokalista Minor Threat), sa rozhodol ponuku prijať. Dez Cadena sa potom presunul na pozíciu gitaristu a po boku Grega Ginna sa stal druhým gitaristom v kapele.

Rollins bol najdlhšie pôsobiacim vokalistom Black Flag. Po tom ako sa pridal ku kapele, priniesol so sebou iný pohľad a postoj ako predchádzajúci speváci. Jeho vystúpenia pôsobili dynamicky a boli plné energie. Na pódiu obyčajne vystupoval len v boxerkách. Gregg Ginn sa o Rolinsovi zmienil po tom ako sa pridal ku kapele: „Už sme nemohli robiť piesne s dávkou humoru ako predtým, začal rozmýšľať kritickým spôsobom“.^{[chýba zdroj]}

Kapela s ním nahrala debutový album Damaged vydaný vďaka Gregovi Ginnovi cez nahrávaciu spoločnosť SST Records. Po nahratí albumu opustil Dez Cadena Black Flag a vytvoril kapelu DC3 (neskôr sa v kapele ešte objavil v roku 1983).

Roky 1981 – 1983

Spolu s novým spevákom, Black Flag a The Minutemen vystúpili na turné po Európe v zime 1981. Počas tohto turné stretli Richarda Hella (Pseudonym „Richard Meyers“), ikonu európskeho punku, ktorý pre nich usporiadal koncert. Rollins neskôr vydal svoj denník, v ktorom sa zmieňoval o európskom turné pod názvom „Get In The Van“ (vo voľnom preklade „Nastúp do dodávky“). Ako frontman, Rollins bol častým terčom násilia zo strany publika, a stal sa známy aj kvôli pästným súbojom s publikom počas koncertov. Rollins vedel na javisku veľmi dobre komunikovať s publikom. Vedel zaujať jednoducho už tým, že s ním rozprával.

Po tom ako sa mala kapela vrátiť z Európy anglický colný úrad zadržal bubeníka Roba, ktorý bol kolumbijského pôvodu, kvôli problémom s vízami. Robo nebol pripustený naspäť do USA, čo preňho znamenalo koniec v kapele (nakoniec mu úrady dovolili vrátiť sa späť do USA a v roku 1983 sa pripojil ku kapele Misfits, tiež ako bubeník). Strata bubeníka na chvíľu ochromila chod kapely. K Black Flag sa na krátky čas pridal Emil Johnson z 'Twisted Roots', ale bolo jasné, že je iba dočasnou náhradou.

Počas krátkeho amerického turné, na koncerte vo Vancouveri kapela našla náhradu za bicie Chucka Biscuitsa, ktorý opustil kapelu D.O.A. Precestoval s kapelou zvyšok tohto krátkeho turné a učil sa hrať piesne B.F. Táto zostava nahrala demo kazetu, ktorá bola neskôr vydaná ako bootleg.

Kvôli osobným problémom a častým rozporom s Rollinsom Chuck Biscuits opustil kapelu a pridal sa k Circle Jerks. Nahradil ho Bill Stevenson z kapely The Descendents.

Pravdepodobne aj násilie, ktoré sprevádzalo predchádzajúce turné malo vplyv na ďalšiu tvorbu kapely. Kapela okrem toho brala inšpiráciu aj v iných hudobných žánroch ako punkrocku. Nové piesne boli pomalšie a menej typické pre punk, s vplyvmi klasického rocku a blues. V tomto období opustil Black Flag Dez Cadena, aby sa venoval svojej kapele 'DC3'. Na prvom albume 'DC3' použil niektoré piesne ktoré pôvodne napísal pre Black Flag.

Koncom roku 1983 z kapely odišiel Dukowski. Azzerad tvrdil, ze Ginn bol nespokojný s Dukowskeho profesionálnym rastom a schopnosťou zlepšovať svoju hru. Veci sa začali komplikovať, nakoniec to ale bol Rollins, kto na seba vzal úlohu z kapely vylúčiť Dukowskeho. Napriek tomu, niekoľko z jeho piesní bolo použitých aj na neskorších nahrávkach, a sám Dukowski pokračoval s kapelou ako tour manažér.

V roku 1983 nabral Black Flag nový smer s novými pesničkami, ale v tom čase bez basgitaristu. Vznikol spor okolo nahrávok B.F., kvôli tomu, že SST Records vydalo album „Damaged“. Pokiaľ sa problém nevyriešil, predbežným súdnym príkazom bolo zakázané používať meno Black Flag na akejkoľvek nahrávke. Vydali však kompilačnú nahrávku „Everything Went Black“, ktorá bola popisovaná ako dielo jednotlivých hudobníkov, nie dielom Black Flag. Napriek tomu, originál obalu tejto nahrávky obsahoval slová 'Black Flag', tie ale boli zakryté pruhmi papiera, aby sa B.F. nedostalo do sporu s nariadením.

Po tom ako mohli znovu legálne vydávať albumy pod svojím menom, nabrali energiu opäť naplno pracovať. Na pozíciu basgitaristu nastúpila Kira Roesslerová (sestra klávesistu Paula Roesslera z punkovej kapely 45 Grave) aby nahradila Dukowskeho. Pre kapelu tak začalo najproduktívnejšie obdobie. Roesslerová bola nepochybne najlepšia basgitaristka počas histórie Black Flag. Dukowski hral pôsobivo, ale Roesslerová vniesla do hry dômyselnosť a jemnosť.

Rok 1984 bol pre Black Flag a ich vydavateľstvo SST najambicióznejším rokom v histórii kapely. Počas tohto roku vydali 4 štúdiové 'full-length' (full=plný, length=dĺžka) albumy, a na turné boli prakticky počas celého roka. Rollins sa zmienil o 178 vystúpeniach počas roku 1984 a o zhruba podobnom počte v roku 1985. Po tom ako Dukowski opustil kapelu, sa Rollins stal výslovným frontmanom a hovorcom kapely. Bol tak pod väčším tlakom ako dovtedy, zatiaľ čo Ginn vystupoval ako prirodzený hovorca (Ginn bol autorom väčšiny textov a hudby).

S Kirou Roesslerovou na basovej gitare sa Black Flag stal skôr experimentom. Kapela musela častejšie čeliť kritike a pohŕdaniu. Rollins sám hovoril, že set-list Black Flag v tejto ére len zriedkakedy obsahoval staršie obľúbené piesne ako „Six Pack“ alebo „Nervous Breakdown“, a publikum bolo často iritované z nového, pomalšieho set-listu Black Flag. Zvyšovalo sa násilie voči kapele, a hlavne voči Rollinsovi, viac ako kedykoľvek predtým, a to napriek tomu, že Rollins sa v tomto období venoval vzpieraniu, a bol schopný ľahko sa brániť. Navzdory počiatočnému odporu k novému hudobnému a kvázi psychedelickému smeru bol album „My War“ považovaný ako vplyv pre hudobný žáner grunge.

Koniec kariéry a rozpad

Napriek tomu, že roky 1984 – 85 boli najproduktívnejšie obdobie kapely a nahrávacej spoločnosti SST, Ginn a Rollins sa rozhodli vylúčiť Kiru Roesslerovú, údajne kvôli nestálemu správaniu. Jej absencia, a fakt, že B.F. nemalo stáleho bubeníka (Stevenson sa rozhodol skončiť, nahradil ho Anthony Martinez), prispeli ku klesajúcej reputácii niekoľkých posledných turné Black Flag. Napriek tomu, živý koncert „Who's Got The 10 1/2“ bol príkladom toho, že Roesslerová a Martinez, do B.F. patria a aj vďaka nim je Black Flag silná kapela hodná úcty.

V roku 1986, sa členovia B.F. cítili unavený neustálym cestovaním po koncertoch a tour, násilím a chudobou, ktorej čelili na cestách. Kapela bola spolu takmer desať rokov, a ani po tejto dobe nedosiahla komerčný úspech a stabilitu. Neustále zmeny v obsadení kapely boli ako bariéra k publiku. Ginnova kreativita spôsobovala, že nahrávky zneli úplne rozdielne.

Black Flag hrali svoj posledný koncert 27. júna 1986, v Detroite, štát Michigan; lístky na tento koncert bolo možné zohnať vďaka veľkej podpore hudobných spoločností. Počas tohto vystúpenia sa kapela ukázala ako veľmi talentovaná, keď na koncerte predviedli improvizované piesne, počas ktorých Rollins spieval texty presne ako ho napadli. Piesne ako „Louie, Louie“ zneli freneticky, takmer ako nerozoznateľnú explóziu intenzity.

V „Get In The Van“, Rollins napísal, že mu telefonoval Greg Ginn v auguste 1986: „Povedal mi, že končí s kapelou. Domnieval som sa že je to silné rozhodnutie, bola to predsa jeho kapela. Takže jeden krátky rozhovor, a bolo po všetkom.“^{[chýba zdroj]} Veľa zdrojov tvrdilo, že kapela sa oficiálne nerozpadla do roku 1987, to sa ale ukázalo ako nepravda.

Členovia

Vokál Keith Morris – hlavný vokál (1976 – 1979); na albume Everything Went Black uvádzaný pod pseudonymom Johnny "Bob" Goldstein Ron Reyes – hlavný vokál (1979 – 1980); na albumoch Jealous Again a Everything Went Black uvádzaný pod pseudonymom Chavo Pederast Dez Cadena – hlavný vokál (1980 – 1981, 2003), gitara (1981 – 1983, 2003) Henry Rollins – hlavný vokál (1981 – 1986) Basová gitara Raymond Pettibon (Raymond Ginn) – basová gitara (1976) Glen "Spot" Lockett – basová gitara (1976 – 1977) Chuck Dukowski (Gary McDaniel) – basová gitara (1977 – 1983) Kira Roessler – basová gitara (1983 – 1985) C'el Revuelta – basová gitara (1986, 2003)

Gitara Greg Ginn – hlavná gitara (1976 – 1986, 2003); tiež basová gitara na albume My War (1983) pod pseudonym Dale Nixon. Bicie David Horvitz – bicie, perkusie (1976 – 1977) Brian Migdol – bicie, perkusie (1977 – 1978) Roberto „ROBO“ Valverde – bicie, perkusie (1978 – 1981, 2003) Emil Johnson – bicie, perkusie (1982) Chuck Biscuits (Charles Montgomery) – bicie, perkusie (1982) Bill Stevenson – bicie, perkusie (1983 – 1985) Anthony Martinez – bicie, perkusie (1985 – 1986)

Diskografia

Štúdiové albumy

• Damaged (december 1981)
• My War (marec 1984)
• Family Man (september 1984)
• Slip It In (december 1984)
• Loose Nut (máj 1985)
• In My Head (október 1985)

Živé albumy

• Live '84 (december 1984)
• Who's Got the 10½? (marec 1986)

Kompilácie

• Condition Red (1981)
• D.I.Y. Magazine presents "Han-O-Disc" (1981)
• Oi! Oi! That's Yer Lot (1982)
• Rat Music for Rat People, Vol. 1 (1982)
• Everything Went Black (1983)
• The First Four Years (1983)
• Wasted…Again (1987)

Single

• Louie Louie (1981) (Pôvodne vydalo Posh Boy Records PBS 13)

Štúdiové single

• Nervous Breakdown (október 1978)
• Jealous Again (august 1980)
• Six Pack (jún 1981)
• TV Party (júl 1982)
• The Process of Weeding Out (september 1985)
• Minuteflag (1986)
• I Can See You (1989)

Živé EP single

• Annihilate This Week (1987)

Bootlegy a iné vydania

• The Complete 1982 Demos Plus More (1996?)
• Spray Paint EP (1981)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Black Flag

Externé odkazy

• Web vytvorený fanúšikmi skupiny Archivované 2015-04-15 na Wayback Machine
• Myspace fanpage