Preskočiť na obsah

Brenerský rybník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brenerský rybník

Brenerský rybník[1] (normovaný názov; iné názvy: Brennerský tajch, Praniarsky tajch) je tajch v Štiavnických vrchoch v katastrálnom území obce Hodruša-Hámre.

Brennerský tajch sa po prvýkrát uvádza v písomných podkladoch v roku 1584 pravdepodobne bol postavený v prvej polovici 16. storočia v bočnej doline nad historickým centrom Banskej Hodruše v Hodrušskej hornatine ako majetok najsilnejšej ťažiarskej Brennerskej spoločnosti. Presný rok vybudovania ani projektant nie je známy, Hans Brenner sa ako majiteľ baní a huty v Hodruši uvádza v roku 1519, Brennerská spoločnosť bola založená spojením trojice najmocnejších ťažiarstiev v revírí v roku 1571, zanikla 1640. Ďalšie zmienky o Brennerskom tajchu sú z 17. storočia a 18. storočia

Brennerský tajch má najhrubšiu a najmasívnejšiu hrádzu zo všetkých tajchov v Štiavnických vrchoch – na korune hrádze šírka tejto hrádze presahuje 30 metrov pri relatívne malom objeme zadržiavanej vody a pri výške vzdušného svahu hrádze do 10 metrov.

Nepomer masy hrádze a zadržiavanej kapacity vody možno vysvetľovať niekoľkými spôsobmi: 1) Bezpečnostný faktor – predimenzovanie hrádze kvôli faktu, že pod hrádzou tajchu je celé historické jadro Banskej Hodruše s obytnými domami, kostolmi, cennými baňami, hutami a úpravňami rudy. Masívne predimenzovanú hrádzu môžu prívalové vody poškodiť ťažšie. 2) Problémy s vybudovanou hrádzou – pokiaľ prvotná hrádza prepúšťala vodu netesnosťami, mohli sa jej prevádzkovatelia a majitelia pokúšať situáciu riešiť jej spevňovaním masívnymi navážkami 3) Vysvetlenie, že Brennerský tajch nikdy nebol dostavaný na projektovaný objem a výšku hrádze, a že teda zostal len masívny základ hrádze. Táto hypotéza je málo pravdepodobná, preto že investori podobné veľké stavebné akcie vedeli riadne spočítať už v 16. storočí.

Hrádza Brennerského tajchu bola viackrát nadstavovaná a zväčšovaná, aj po tom, ako bol v roku 1705 Samuelom Mikovínym dobudovaný Horný Hodrušský tajch a v roku 1744 Dolný Hodrušský tajch, ktoré fakticky niekoľkonásobnou kapacitou zadržiavanej vody prevzali pôvodnú funkciu Brennerského tajchu. Tento sa po tomto období stal len pomocnou vodnou nádržou, ako rezervný zdroj vodnej energie pre banské a hutnícke stroje a zariadenia v Hodrušskej doline.

Posledná prestavba Brennerského tajchu – zvýšenie hrádze o jednu siahu (2 metre) a tým zvýšenie kapacity tajchu na terajšie parametre prebehla v roku 1811 v súvislosti so skúškami Kempelenovho reaktívneho stroja (predchodcu turbín) v šachte Michal strojným majstrom Chenotom. Brennerský tajch slúžil pre tento stroj ako zdroj tlakovej vody v rokoch 1814 - 1816. V druhej polovici 19. storočia po zavalení ústia šachty Michal v Hodruši údržba tajchu pravdepodobne začala byť zanedbávaná. Šachta sa síce naďalej používala , ale voda sa do nej už nedala privádzať z povrchu. Po 2. svetovej vojne bol dnový výpustný systém jazera úmyselne poškodený, ale tajch stále slúžil ako obľúbené výletné miesto a kúpalisko miestnych obyvateľov. V roku 1955 sa po dlhotrvajúcich letných dažďoch zosunula časť plášťa vzdušnej hrádze a voda z tajchu pozvoľne vytiekla. Hrádza bola opravená, ale výpustné zariadenie nie, takže voda sa v Brennerskom tajchu akumuluje len v menšom objeme. V súčasnosti je tajch v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, nijako sa nevyužíva.

Technické využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Brennerský tajch zachytával zrážkové vody z doliny Grintál/Grünthal, ktorá končí o niekoľko sto metrov vyššie na hrane rozvodia Hodrušského a Vyhnianskeho potoka pri usadlosti Hadová/ starší názov Majer Horný dvor. Brennerský tajch mal cca 500 metrov dlhý zberný (prívodný) jarok ktorý do tajchu privádzal aj zrážkové vody privádzané mimo oblasti jeho prirodzenej zvodne z južných svahov rozhrania doliny Althandel a Grintál a vody vytekajúce z na vodu bohatej štôlne Mária Mutter Gottes. Následne naakumulované vody cez dnový výpust tajchár tieto prepúšťal do Kráľovského vodného jarku šachty Michal v doline Althandel nad Banskou Hodrušou dlhého cca 1000 metrov, kde vody hnali vodné kolesá banských a úpravníckych strojov. Vody zadržané Brennerským tajchom čerpali vodu z hlbších častí baní na úroveň dedičných štôlní, hnali mechy hút a drviče hámrov na železné a vzácne kovy. Pripadne sa voda dala vypúšťať do Grintálskeho a následne Hodrušského potoka a z neho sa odrážala k jednotlivým banským závodom. Po napojení Kráľovského prívodného jarku na Horný Hodrušský tajch už Brennerský tajch stratil význam, a slúžil ako požiarna vodná nádrž.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Prakticky nefunkčný Brennerský tajch je v správe Slovenského Vodohospodárskeho Podniku, Odštepný závod Povodie Hrona. Plní sa len malou časťou svojej maximálnej kapacity pri topení snehu a výdatnejších dažďoch, pričom splytčuje priebeh lokálnych povodní. Zátopová časť tajchu je porastená vodomilnými drevinami ako Vŕba Biela, Jelša Lepkavá. Kamenné vyloženie návodného svahu hrádze je zachovalé, systém dnového výpustu je poškodený, ale prietočný. Rekonštrukcia Brennerského tajchu je už desiatky rokov odkladaná, plocha koruny hrádze sa dostala odpredajom do súkromného vlastníctva ako poľnohospodárska pôda. Vo vzdušnej strane hrádze tajchu vidno jasne zachovalú časť Kráľovského náhonného jarku za vyústením Kráľovskej vodnej štôlne v mieste dotyku hrádze so svahom. V literatúre sa často uvádza, že Kráľovským vodným jarkom sa dal Brennerský tajch dopúšťať vodou od Horného Hodrušského tajchu. Kvôli výškovému rozdielu jarku (je nižšie) a koruny hrádze (je vyššie) je však jasné, že ide o omyl.

Brenner tajch voda

Základné parametre tajchu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Nadmorská výška koruny hrádze: 554,91 m n. m.
  • Objem: súčasný cca 68 715 m³
  • Vodná plocha: súčasná cca 0,6071 ha
  • Dĺžka koruny hrádze: 100 m
  • Šírka koruny hrádze: max. 30 m
  • Výška hrádze od terénu: 10 m
  • Maximálna hĺbka: 7,5 m

Typ hrádze

[upraviť | upraviť zdroj]

Zemná sypaná – heterogénna, konštrukcia a členenie hrádze je rovnaké ako pri tajchu Rozgrund alebo Dolnohodrušský tajch.Podľa plánu z roku 1811 vyhotoveného meračom Markom mala hrádza vrchné prepadové jarky po oboch okrajoch hrádze. Dnes nie sú čitateľné.

Koruna hrádze Brennerského tajchu 30 m široká

Dĺžka prívodných (zberných) jarkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Od tajchu po Mária Mutter Gottes štôlnu cca 500 m

Dĺžka náhonných jarkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Jarok Kráľovský vodný od Brennerského tajchu po šachtu Michal v doline Althandel cca 1 000 m.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-19]. Dostupné online.
  • Lichner a kol.: Banská Štiavnica – Svedectvo času, Harmony 2002
  • Zborník konferencie Štiavnické Bane 2003, vyd. Bevex, Prievidza in Spravodaj č. 2 - 4/2003
  • Durbák a kol.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, Harmony, Banská Bystrica, 2004
  • poznámky miestnych obyvateľov
  • Kubinský, D., Weis, K., 2012: Zmeny retenčného objemu v priestore Brennerštôlňanskej vodnej nádrže. ACTA UNIVERSITATIS MATTHIAE BELII, Ročník ACTA/2012/XIV./2, Séria environmentálne manažérstvo / ISSN 1338-449X, ISSN 1338-4430

Súradnice: 48°28′23″S 18°49′29″V / 48,4731°S 18,8248°V / 48.4731; 18.8248