Constantin Frantz
Constantin Frantz | |
nemecký historik a spisovateľ | |
Narodenie | 12. september 1817 Börnecke, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 2. máj 1891 (73 rokov) Blasewitz, Nemecko |
Constantin Frantz (* 12. september 1817, Börnecke, Nemecko - † 2. máj 1891, Blasewitz) bol nemecký historik a spisovateľ.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Absolvoval štúdium matematiky a filozofie. Neskôr sa orientoval na štátovedu a praktickú politiku. Absolvoval študijné cesty po Francúzsku, Poľsku a Uhorsku. Do roku 1852 bol pracovníkom ministerstva zahraničia v Berlíne a v rokoch 1825 – 1856 v diplomatických službách. V roku 1856 odišiel zo štátnych služieb do súkromia – k vedeckej práci. Patrí medzi autorov, ktorých európske receptúry vychádzajú zo skúseností národov, ku ktorým patrili, v tomto prípade nemeckého.
Názory
[upraviť | upraviť zdroj]Frantz svoje predstavy vyjadril predovšetkým v spise z roku 1879 s názvom "Federalizmus". Patril medzi priekopníkov nemeckého zjednotenia a aj keď odsudzoval nacionalizmus, zisťoval akúsi "európsku misiu Nemecka". V národe nemeckom videl (slovami Schellingovými) "národ národov", a preto (nekriticky) v jeho spojení nachádzal vzor pre Európu. Podľa neho národný element v súboji s absolutizmom už dosiahol cieľa a musí preto ustúpiť do pozadia. Jadrom zjednocovanej Európy by sa mal stať spolok krajín strednej a severnej Európy. Tento blok by za pomoci Anglicka držal v šachu Francúzsko a Rusko, ako krajiny ktoré by sa mali neskôr v priaznivejšej politickej atmosfére budúcnosti k onomu spolku pripojiť. Jeho úvahy prekračovali európsky rámec, pretože počítali aj so začlenením USA – čím by vznikol svetový kresťanský spolok. Odmietal rolu veľmocí, ktoré vraj pre slobodu, pokrok a kultúru vykonali omnoho menej než štáty malé, do budúcnosti predstavujú negáciu vyšších dejinných, morálnych a civilizačných zásad, a preto musia zmiznúť. Perspektívu Európy videl teda nie v systéme časovo obmedzených a labilných mocenských aliancií, ale jednoznačne v európskej federácii štátov spojených trvalými väzbami.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1843: Grundsätze des wahren und wirklichen absoluten Idealismus.
- 1844: Philosophie der Mathematik.
- 1844: Versuch über die Verfassung der Familie.
- 1846: Über Gegenwart und Zukunft der Preußischen Verfassung.
- 1848: Polen, Preußen und Deutschland.
- 1850: Unsere Politik.
- 1851: Die Constitutionellen.
- 1851: Unsere Verfassung.
- 1851: Von der deutschen Föderation.
- 1852: Louis Napoleon.
- 1852: Die Staatskrankheit.
- 1857: Vorschule zur Physiologie der Staaten.
- 1858: Die Politik der Zukunft.
- 1858: „Quid faciamos nos?“
- 1859: Der Militärstaat.
- 1859: Untersuchungen über das europäische Gleichgewicht.
- 1861: Die Ereignisse in Amerika.
- 1861: Drei und dreißig Sätze vom deutschen Bund.
- 1862: Kritik aller Parteien.
- 1863: Die Quelle alles Übels.
- 1864: Der dänische Erbfolgestreit und die Bundespolitik.
- 1865: Die Wiederherstellung Deutschlands.
- 1870: Die Schattenseite des Norddeutschen Bundes.
- 1870: Die Naturlehre des Staates.
- 1871: Das neue Deutschland.
- 1872: Die Religion des Nationalliberalismus.
- 1873: Abfertigung der nationalliberalen Presse.
- 1874: Der Nationalliberalismus und die Judenherrschaft.
- 1877: Deutsche Antwort auf die orientalische Frage.
- 1878: Der Untergang der alten Parteien.
- 1879: Der Föderalismus als das leitende Prinzip für die soziale, staatliche und internationale Organisation, unter besonderer Bezugnahme auf Deutschland.
- 1880: Blätter für deutsche Politik und deutsches Recht.
- 1880: Schellings positive Philosophie.
- 1881: Die soziale Steuerreform.
- 1882 – 83: Die Weltpolitik unter besonderer Berücksichtigung auf Deutschland.
- 1899: Die Gefahr aus Osten. (Nachgelassene Arbeit, publiziert von Ottomar Schuchardt in „Die deutsche Politik der Zukunft“, Bd. 1, Celle 1899.)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- František Mezihorák: Malá encyklopedie velkých Evropanů