Drevo

O iných významoch výrazu Drevo pozri Drevo (rozlišovacia stránka).

Drevo je hromadné označenie pre kmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunné stromy alebo ihlanovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň (stržeň – biologický stred stromu) buku.

Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria letokruhy.

Poloha dreva v stonke a časti dreva

Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:

kôra: krycie pletivo
lyko: vodivé pletivo, presnejšie sitkovice
kambium (miazgový kruh): delivé pletivo
drevo:
- vodivé pletivo, presnejšie cievy, cievice a živičníky.
- výstužné pletivo (sklerenchymatické vlákna), presnejšie libriformové vlákna u listnatých a letné cievice u ihličnatých drevín
- zásobné pletivo (parenchymatické vlákna)
stržeň: zásobné pletivo

Drevo vzniká z kambia (lyko je z felogénu). Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.

Z hľadiska veku má drevo tieto časti:

jadro (staršia, vnútornejšia časť, často tmavšia) avšak po čase na vzduchu bledne.
beľ (mladšia, vonkajšia časť), ktorá má jednotný tvar po celom kmeni.

Zloženie

Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:

makroskopická štruktúra – úroveň čistého dreva, ročných kruhov a chýb dreva.
mikroskopická štruktúra – úroveň buniek, tacheidy a trachee.
submikroskopická štruktúra – stavba bunkovej steny dreva, vrstvy dreva s1, s2, s3, libriformné vlákna.
chemická štruktúra – celulóza, hemicelulóza, lignín

Makroskopická štruktúra

O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:

usporiadanie anatomických elementov (buniek v dreve)
morfológia
extraktívne látky (farba)
smer prerezávania buniek (rez)

Stržeň

Stržeň je biologický stred (nie vždy aj geometrický), pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ).

Stržňové lúče

V priečnom reze stromu vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeňa. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.

Stržňové škvrny

Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch rodu Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia.

Ročný kruh

Bližšie informácie v hlavnom článku: ročný kruh

Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok = vegetačné obdobie (rastie) + vegetačný pokoj (odpočíva).

Vegetačné obdobie

Menia sa podmienky ako vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu. V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek.

U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy:

jarné drevo – svetlé, skoré, vodivé (prúdi ním voda z koreňov do koruny), redšie, tvorí sa v prvej polovici vegetačného obdobia
letné drevo – tmavé, neskoré, 3x hustejšie ako jarné, pevnejšie tvrdšie, tvorí sa v druhej polovici vegetačného obdobia, letné drevo má vyššie hodnoty fyziologických a chemických vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujúcu absolútna šírka LD a aj % jeho zastúpenia v RK (drevo ihličnatých stromov obsahuje 30 – 45 % LD v RK, drevo listnatých stromov obsahuje 30 – 45 %)

Prechod medzi jarným a letným drevom je ostrý, skokovitý a u listnatých drevín pozvoľný.

Beľ, zrelé drevo, jadro

beľ – fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou
jadro – stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami, plní len statickú funkciu
zrelé drevo – stredová, farebne odlíšená zóna s čiastočne živými bunkami

Živicové kanáliky

Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek. Podľa umiestnenia sa delia na:

horizontálne
vertikálne

Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živicové kanáliky), 1 % borovica.

Cievy

Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito-pórovitých, tak aj v roztrúseno-pórovitých.

jarné drevo – priemer ciev 0,2 – 0,4 mm
letné drevo – priemer do 0,1 mm

Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.

Farba dreva

Závisí od:

druhu dreviny (beľová, jadrová)
čerstvosti rezu (napr. jelša sa dlhšie po spílení sfarbí na oranžovo)
vlhkosti dreva
technologického spracovania (sušenie, parenie, termowood, povrchové úpravy)

Vôňa dreva

živicová – smrek, borovica, smrekovec
kyslá – jedľa
horká – jadrové dreviny (duby, agát, orech...)
plesňová – breza, lipa

Hustota, tvrdosť dreva

Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.

ľahké drevo: 300 – 450 kg/m³
stredne ťažké drevo: 450 – 650 kg/m³
ťažké drevo: 650 – 800 kg/m³

Tvrdosť je úmerná hustote dreva.

Delenia

Podľa druhu dreviny

ihličnaté drevo
- jadrové (borovica, smrekovec, tis..)
- zrelodrevné (smrek, jedľa..)
listnaté drevo:
- kruhovito pórovité drevo (dub, cer, agát, jaseň, brest..)
- prechodne pórovité drevo (orech, čerešňa..)
- roztrúseno pórovité drevo (buk, jeľša, hrab, javor, breza, lipa, vŕba, topoľ..)

Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:

beľové (javor, jeľša, hrab, breza..)
jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba..)
zrelodrevné (buk, lipa..)

alebo

tvrdé drevo (dub, brest, jaseň, agát, orech, buk..)
mäkké drevo (lipa, vŕba, topoľ..)

Podľa krokov výroby

Po spílení sa strom upravuje na :

Vlastnosti

Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.

Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne a aj pekne vyzerajú.

Má rôzne farby podľa druhu stromu.


drevo zo smreka	drevo z borovice	drevo z čerešne

drevo z palisandra	drevo z jelše	drevo z buka

Prehľad drevín

vlastnosti vybratých drevín (podľa Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de
druh dreva	hustota dreva (kg/m³)	koeficient zoschnutia		pevnosť (N/mm²)				E-Modul (N/mm²)	trieda odolnosti DIN EN 350-2
druh dreva	hustota dreva (kg/m³)	radial	tangen.	ťah (axial)	tlak (axial)	ohyb (krížom)	posuv (axial)	E-Modul (N/mm²)	trieda odolnosti DIN EN 350-2
smrek	470	0,15	0,32	80	40	68	7,5	10.000	4
borovica	520	0,15	0,30	100	45	80	10	11.000	3 – 4
Smrekovec	590	0,20	0,44	105	48	93	9	12.000	3 – 4
Breza	650	-	-	137	60	120	12	14.000	5
Buk	690	0,19	0,34	135	60	120	10	14.000	5
Dub	670	0,15	0,26	110	52	95	11,5	13.000	2
jaseň	690	0,19	0,34	130	50	105	13	13.000	5
agát	730	-	-	148	60	130	16	13.500	1 – 2
mahagon sipo	590	0,22	0,25	110	58	100	9,5	11.000	2
Azobé	1060	0,32	0,42	180	95	180	14	17.000	1

Zosychanie dreva

Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Ako ukázali výskumné práce, jednotlivé prvky dreva sa pri zosychaní správajú rôznym spôsobom. Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Drevo
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drevo
Wikislovník ponúka heslo drevo