Egyptské pyramídy

Pyramída v hieroglyfoch

mer (mr – „pyramída“)

mer (mr – „pyramída“)

determinatív a ideogram

Menkaureho, Rachefova a Chufuova pyramída pri Gíze (2006)

Egyptské pyramídy sú stavby starovekej egyptskej pohrebnej architektúry, ktoré mali obyčajne tvar pravidelného štvorbokého ihlanu. Väčšinou boli postavené ako hrobky starovekých vládcov a ich rodinných príslušníkov, najmä počas obdobia Starej a Strednej ríše. V neskorších obdobiach faraónskeho Egypta sa vyskytovali hlavne v pohrebnej architektúre ako dekoračný prvok. Na území dnešného Egypta je lokalizovaných okolo sto pyramíd, presný počet nie je známy a uvádzané čísla sa menia.

Najstaršie staroegyptské pyramídy sa nachádzajú západne od dnešnej dediny Sakkára, severozápadne od bývalého hlavného mesta Mennoferu (Memfis, D01), ktorému toto územie slúžilo ako mestské pohrebisko od začiatku jeho existencie. Najstaršia známa pyramída je Džoserova (Necerichetova) Stupňovitá pyramída v Sakkáre, postavená..2630 – 2611 pred Kr. na začiatku 3. dynastie. Podľa tradície ju navrhol prvý známy architekt Imhotep a je tiež považovaná za najstaršiu monumentálnu stavbu postavenú z opracovaných kamenných kvádrov. Počet ľudí, ktorí sa mohli podieľať na stavbách tohto typu, sa odhaduje od niekoľko tisíc až po stotisíc.

Najznámejšími egyptskými pyramídami sú tri na pohrebisku pri dnešnom Káhirskom predmestí Gíza. Dve z nich sa radia medzi najväčšie stavby aké kedy človek postavil. Chufuova Veľká pyramída v Gíze je najväčšou egyptskou pyramídou, jediným zo siedmich antických divov sveta, ktorý prežil do dnešných dní.

Vývoj

Ranodynastické kráľovské pohrebisko v lokalite Umm el-Káb. B – Aha, O – Džer, P – Peribsen, Q – Kaa, T – Den, U – Semerchet, V – Chasechemuej, X – Andžib, Y – kráľovná Merneit, Z – Vadži.

Hrobka faraóna Dena v lokalite Umm el-Káb (1. dynastia)

Rekonštrukcia anonymnej mastaby S3503 zo sakkárskeho pohrebiska (1. dynastia)

Rekonštrukcia Necerichetovej (Džoserovej) pyramídy v Sakkáre, ktorá nesie znaky oboch typov ranodynastických kráľovských hrobiek (3. dynastia). Predstavuje začiatočnú fázu vývoja egyptskej pyramídy.

Počítačová rekonštrukcia troch abusírskych pyramídových komplexov, na ktorej sú pyramídy kráľovnej Chentkaus II. (vľavo) a faraónov Neferirkareho a Niuserreho (5. dynastia). Obdobie predstavuje vrcholnú vývojovú fázu.

Architektonické stvárnenie kráľovskej pohrebnej architektúry, v tomto prípade pyramídy a jej komplexu, reflektuje stále opakujúci sa motív dvoch kultúrnych okruhov – Horného a Dolného Egypta, spojených nakoniec historickým vývojom do jedného celku. Podobne aj stavby, ktoré slúžili panovníkom ako miesto večnej prítomnosti, spájali dva typy predstáv o existencii zosnulého panovníka na zemi. Najstaršie hornoegyptské kráľovské hrobky svojím tvarom mohyly zhmotňovali predstavu prvotného pahorku, ktorý sa vynoril z praoceánu a zrodila sa Zem. Pahorok predstavoval symbol vzniku a znovuzrodenia. Dolnoegyptské hrobky zase reprezentovali ideu naďalej prebývajúceho panovníka v pozemskom príbytku, ktorého štylizovaná forma je dnes známa ako mastaba.

Najstarším typom hrobu v tejto oblasti je jama v piesku, do ktorej bol uložený zosnulý, niekedy spolu s milodarmi a ďalšími predmetmi pohrebnej výbavy. Časom v 4. tisícročí pred Kr. vznikali hrobky so stále komplexnejšou a rozsiahlejšou dispozíciou. Súčasťou zádušného konceptu bolo presvedčenie, že hrob je nielen miestom odpočinku, ale aj miestom prebývania duše zosnulého a je večné. Táto myšlienka potom podmieňovala snahu vybudovať hrob tak, aby vydržal túto večnosť, príp. aby sa jej čo najviac priblížil v trvanlivosti.

Horný Egypt

Tradičnou lokalitou večného odpočinku prvých panovníkov starého Egypta v predynastickom a ranodynastickom období bolo mesto Abdžu (Abydos, D06) s pohrebiskom na západnom okraji, dnes Umm el-Káb. Miestne kráľovské hrobky z tohto obdobia mali nadzemnú a podzemnú časť. Podzemnú časť (subštruktúru) tvorila pohrebná komora a jedna alebo viaceré zásobné miestnosti. Nadzemná časť (superštruktúra) pozostávala z pahorku z piesku, okolo ktorého obiehal múr a tvoril obvod. Na priečelí pri vstupe do hrobky stáli dve kamenné stély. Okolo obvodu sa rozkladali vedľajšie hrobky manželiek a služobníctva. Okrem hrobiek sa na neďalekom mieste dnes zvanom Kóm es-Sultán, ktoré bolo súčasťou mestskej nekropoly, nachádzali stavby, dnes nazývané „veľké ohrady“, príp. „pevnosti“. Súviseli so spomenutými kráľovskými hrobkami a slúžili pravdepodobne ako vyhradený priestor pre kráľovský pohrebný obrad. Areály bývali obohnané až 10-metrovým omietnutým a artikulovaným tehlovým múrom. Dvor bol obyčajne prázdny, len pri vstupe sa niekedy nachádzal tehlový objekt. Egyptológovia predpokladajú dočasné objekty na dvore počas obradov, ktoré boli po ich skončení rozobraté.

Dolný Egypt

Sakkárske pohrebisko predstavuje súbor pohrebnej architektúry, ktorá nadväzovala na dolnoegyptskú tradíciu, a tvorí v kultúrnohistorickom kontexte k hornoegyptskej tradícii paralelu. Územie bolo mestským pohrebiskom prvého hlavného mesta zjednotenej ríše Inebuhedž („Biele múry“), neskoršieho Mennoferu (Memfis, D01). Zo začiatku boli na tomto mieste pochovaní len príslušníci vládnucej elity a úradníci štátneho aparátu, ktorí žili v meste. Panovníci sa stále nechávali pochovávať na starom pohrebisku v Abdžu až do 2. dynastie. Je možné, že na sakkárskom pohrebisku si nechali niektorí postaviť symbolickú hrobku (kenotaf). Superštruktúra miestneho typu hrobiek – mastáb – mala obdĺžnikový pôdorys, dĺžkou bola orientovaná približne severojužným smerom, s múrom vysokým niekoľko metrov a zdobeným priečelím. Vnútorný priestor za múrom bol vyplnený obyčajne pieskom alebo vymurovaný. Subštruktúru tvorila stredovo umiestnená pohrebná komora, okolo ktorej sa nachádzali ďalšie, navzájom prepojené zásobné komory s pohrebnou výbavou.

Syntéza

Kráľovský pyramídový komplex, ktorý vzišiel zo zlúčenia týchto dvoch tradícií a prvotného slnečného chrámu, mal zabezpečiť trvalú prítomnosť vládcu ako boha na zemi, ručiteľa kozmickej harmónie a sprostredkovateľa transcendentna. Jeho vznikom vyvrcholil predchádzajúci vývoj staroegyptských kráľovských hrobiek a „konštrukcia tohto typu stavieb so zabezpečením trvalého kultu zosnulého faraóna sa stala hlavnou prioritou staroegyptského štátu.“

Najstaršou známou pyramídou a prvou známou syntézou – „splynutím“ hornoegyptského a dolnogegyptského typu hrobky je Stupňovitá pyramída v Sakkáre. Egyptológia sa domnieva, že patrila faraónovi Horovi Necerichetovi, známemu aj pod neskoršou prezývkou Džoser. Pyramídový komplex je výsledkom návrhu, v ktorom Necerichetov vezír a architekt Imhotep realizoval nápad navŕšiť na seba niekoľko postupne zmenšujúcich sa mastáb a spojiť obradné priestory predchádzajúcich typov objektov do jedného areálu obohnaného múrom s tradičným tvarom a výzorom. Pyramída potom tvorila niekoľkostupňovú stavbu so „schodmi“ na vrchol a podľa jednej teórie bola koncipovaná ako veľké schodisko pre dušu zosnulého panovníka vedúce na oblohu medzi hviezdy. Tento architektonický koncept bol jedným z hlavných prínosov neskôr zbožšteného Imhotepa. Podľa egyptológa Dietera Arnolda vhodnejší názov takéhoto typu architektúry vychádzajúci viac z podstaty je preto stupňovitá mastaba.

Z prvotnej myšlienky stupňovitej pyramídy vykryštalizovala myšlienka zmeniť ju na pravú. Jej výsledkom bola abstraktnejšia forma. Stupne sa vyplnili a steny sa zarovnali do hladkých štyroch stien ihlanu. Prvou skutočnou pyramídou, ktorá stojí dodnes bez porúch plynúcich z chybných konštrukčných parametrov, je dahšúrska Červená pyramída, v poradí tretia faraóna Snofrua zo 4. dynastie.

Najplodnejšie obdobie výstavby pyramíd sa kryje s obdobím najväčšieho absolutizmu v starovekom Egypte. V tomto období boli postavené aj známe pyramídy v Gíze. Postupne, ako sa centralizovaná štátna moc začala uvoľňovať, upadala schopnosť a vôľa zaobstarať zodpovedajúce zdroje na podobné aktivity a výsledkom boli menšie pyramídy horšej kvality, často stavané v chvate a časovej tiesni. Je tiež možné, že Egypťania si už v období 4. dynastie uvedomovali nákladnosť a neúnosnosť takýchto projektov a úmyselne ich zjednodušovali.

Odkaz

Už v čase kráľovských skalných hrobiek – začiatkom Novej ríše – pyramída získala ďalší symbolický význam. Popri obraze vychádzajúceho Slnka a prvotného pahorku začala symbolizovať blízkosť kráľovského majestátu v podobe kráľovského hrobu a jej stvárnenie sa stalo dekoratívnym prvkom mnohých hrobiek na nekropolách v ríši. Príkladom môže byť hrobka vezíra Veseramona (18. dynastia) na tébskej nekropoly.

Dlho po skončení rozkvetu výstavby pyramíd v Egypte sa rozbehla výstavba v Núbii, na území dnešného Sudánu. Bolo to obdobie, keď vlastnému Egyptu vládli králi z Napaty. Ich vláda síce trvala krátko a skončila v roku 661 pred Kr., egyptský vplyv však zanechal nezmazateľnú stopu. Počas neskorého sudánskeho kráľovstva Meroe, približne v rokoch 300 pred Kr. – 300 po Kr., nastalo vzkriesenie výstavby pyramíd a viedlo k vzniku viac ako dvojstovky miestnych kráľovských hrobiek na okrajoch kráľovských miest, inšpirovaných egyptskou architektúrou.

V islamskom období sa Al-Azíz Utmán, syn Salahaddína, neúspešne pokúsil zbúrať pyramídy v Gíze. Jeho úsilie zanechalo stopy na Menkaureho pyramíde.

Konštrukcia

Rôzne fázy výstavby pyramídy s meniacim sa tvarom rampou

Hypotetické alternatívy tvarov rampy smerujúcej na rozostavaný vrchol pyramídy

Vápencový lom pri Rachefovej pyramíde v Gíze. V pozadí vľavo Chufuova Veľká pyramída, vpravo Rachefova (4. dynastia).

Hlavným konštrukčným materiálom pyramíd bol kameň, obyčajne vápenec alebo granit. Jeho pomer k ďalším materiálom, hlavne nepálenej tehle, varioval podľa celkovej kvality stavby a obdobia jej vzniku. Poloha pyramíd na západnom brehu Nílu predurčovala použitú akosť kamenného materiálu, pretože ložiská kvalitného vápenca ležali na opačnom brehu a z logistického hľadiska stavbu zaťažovali. Z tohto dôvodu sa na konštrukciu jadra obyčajne používal miestny menej kvalitný kameň a z protiľahlých lomov bol dovážaný kvalitnejší vápenec len pre exponované časti stavby, najčastejšie pre vonkajší obklad.

Pyramídy 3. dynastie boli konštruované po stupňoch, ktoré sa sklonené k zvislej osi o seba opierali v vzpriamených vrstvách. Od čias faraóna 4. dynastie Snofrua sa jadro pravých pyramíd stavalo po horizontálnych vrstvách. Takto konštruované stupňové jadro majú aj pyramídy Menkaureho, Veserkafa, Neferirkareho alebo Džedkareho. Jadrá pyramíd zo 4. dynastie pozostávajú z hrubo otesaných kvádrov, jadrá pyramíd z 5. a 6. dynastie obsahujú neopracované balvany. Jadrá pyramíd z 12. dynastie sú z hlinených tehál. Niektoré z tejto skupiny boli spevnené kamennou výstužou – skeletom.

Obklad väčšiny pyramíd bol z kvalitného vápenca, len niektoré mali granitové obloženie: Radžedefova (asi celá), Chafreho (spodná vrstva), Menkaureho (spodných 16 vrstiev), Šepseskafova (spodná vrstva) a Neferirkareho (spodná vrstva). Spodná vrstva obkladu sa líšila od ostatných vrstiev, bloky mali výšku 1 – 1,5 metra, v porovnaní s ostatnými, vysokými 0,6 – 0,8 metra. Počas 12. dynastie sa obkladové bloky viazali k sebe čapmi. Povrch obkladovej vrstvy ostával hrubo opracovaný až do konca výstavby. Po dosiahnutí vrcholu sa obkladové bloky osekali zhora dolu tak, ako sa odstraňovali pomocné stavebné konštrukcie a rampy z pyramídy.

V pyramídach Snofrua a Chufua vnútorné priestory ležia vo vyšších častiach jadra nad úrovňou vonkajšieho terénu, čím boli chránené pred značnou časťou tlaku vrstiev, ktoré jadro muselo rozložiť. V nasledujúcich pyramídach (od Rachefovej) sa vnútorná štruktúra priestorov dostala nižšie na alebo častejšie pod úroveň vonkajšieho terénu. Priestory boli počas konštrukcie objektu budované pomocou otvorenej jamy v jadre a prekryté masívnymi stropnými blokmi, ktoré mali odolávať tlaku celej konštrukcie. Nakoniec prestropené priestory zakryli nasledujúce vrstvy jadra.

Organizácia výstavby prebiehala centralizovane cez hlavného staviteľa (architekta), ktorý disponoval čatami remeselníkov špecializovanými na určité práce. Ich remeslo sa zdokonaľovalo už od začiatku staroegyptských dejín. Vývoj technológie výstavby pravých pyramíd prebiehal počas konštrukcii troch Snofruovych pyramíd, takže faraón Chufu bol už schopný realizovať stavbu Veľkej pyramídy, ktorá dodnes fascinuje. Stupňovitá pyramída bola stavaná pomocou rámp pristupujúcich zo všetkých strán k vrcholu. Po uložení vrstvy skláňajúcej sa k vertikálnej osi sa rampy rozobrali a postavili sa v miernejšom sklone. Pri pravej pyramíde sa stavebný materiál dopravil na miesto z rôznych smerov na saniach rampami do výšky 30 – 50 metrov, čo bolo približne 50 % materiálu. Vrstvy jadra a obkladu sa ukladali súčasne. Konštrukcia vyšších vrstiev je stále predmetom diskusií. Ukazuje sa, že mohli byť využívané rôzne zariadenia z kladiek a pák.

Materiál

Počas celého obdobia výstavby pyramíd bol hlavným stavebným materiálom kameň. Najdôležitejší bol vápenec a ťažil sa vo viacerých lomoch (Bení Hasan, Nag el-Ghábat, Gebelén alebo menej kvalitný v lomoch v blízkosti stavby). Z Tury pochádzal veľmi kvalitný vápenec, ktorý sa používal obyčajne na obklad pyramídy. Druhým bola tvrdá žula (granit, granodiorit – Aswán), ktorú starí Egypťania používali ako obklad pyramíd a ako kameň sarkofágov, obkladu pohrebných komôr alebo uzáverov chodieb. Zriedkavejšie využívali alabaster (kalcit, travertín – Tura, Hatnub), čadič (bazalt – Fajjúm, Aswán), diorit pre sochy (Fajjúm, Aswán), kremenec (kvarcit – Gebel el-Ahmar, Aswán) a pieskovec (Kírtásí) ako častý materiál posledných egyptských pyramíd a hlavný materiál núbijských.

Z kovov sa používalo olovo ako spojovací materiál (Aswán) a meď ako materiál na nástroje (bane pri Červenom mori).

Drevo sa obyčajne používalo ako materiál pre konštrukcie s dočasnou trvanlivosťou, napr. na lešenia, alebo transportné zariadenia pri výstavbe. Pri niektorých pyramídach sa však zachovali drevené podporné a pomocné prvky dodnes.

Prvky a symbolika

Súčasťou kráľovskej hrobky nebola len pyramída, ale aj ďalšie stavby, ktoré spolu tvorili pyramídový komplex. Zastúpenie objektov v komplexe bolo rôzne. Záviselo od dobových náboženských predstáv a kultovej praxe, z ktorých vychádzal aj architektonický koncept. Okrem toho komplex neplnil len funkciu hrobky, ale bol aj miestom transformácie a znovuzrodenia faraóna, miestom jeho vzostupu na oblohu a jeho večnej prítomnosti medzi ľuďmi.

V počiatkoch vývoja areál pyramídy pravdepodobne do istej miery kopíroval skutočnú kráľovskú rezidenciu. Ako sa menili náboženské predstavy a ich astrálne ťažisko (filozofické zameranie na oblohu a hviezdy) ustúpilo solárnemu (zameranie na slnko), dispozícia sa vyčistila a zmenila sa aj celková orientácia komplexu zo severojužnej na východno-západnú. Jeho súčasťou sa stal údolný chrám ležiaci pri vodnej ploche, ktorý bol vzostupnou cestou spojený so zádušným chrámom. Ten stál pri úpätí východnej steny pyramídy. Vstup do nej však ostával stále zo severu, zakrytý severnou kaplnkou. Takto vyzreté rozloženie objektov v pyramídovom komplexe sa však objavilo až počas 5. dynastie pri Sahureho pyramíde a je považované za vrchol vývoja tohto typologického celku a vzorom nasledujúcich komplexov 5. a 6. dynastie. Spätosť so solárnym kultom naznačujú vlastné názvy areálov. Napr. meno Snofruovej Lomenej pyramídy v Dahšúre bolo „Južná sa v žiare zjavuje“ (jeden z možných prekladov), alebo pyramída Senusreta II. v Láhune sa volala „Senustret sa zjavuje v žiare“.

Po prvom prechodnom období počas 12. dynastie solárne ťažisko ustúpilo usirovskému mýtu. Okrem toho skúsenosť s nestabilným štátnym zriadením zmenila aj dispozíciu vnútorných priestorov. Čistý pôdorys subštruktúry s predsieňou, rovnou chodbou a žulovým uzáverom, na konci ktorej pod stredom základne pyramídy sa nachádzala pohrebná komora so zásobnou miestnosťou alebo serdábom, z predchádzajúceho obdobia bol nahradený spleťou chodieb a miestností. To korešpondovalo s mýtom o pánovi podsvetia bohovi Usirovi a v neposlednom rade takáto zložitosť slúžila aj ako bezpečnostné opatrenie proti zlodejom. Hrobky kráľovien a princezien, ktoré sa predtým nachádzali mimo dispozície hlavnej pyramídy v menších satelitoch komplexu, sa stali jej súčasťou. Ďalšou zmenou bol spôsob vnútornej konštrukcie hmoty pyramídy. Do popredia sa dostali nepálené tehly ako základný stavebný materiál pyramídového jadra. Kameň bol používaný na konštrukciu komôr, chodieb, obkladu a ďalších exponovaných častí.

V nasledujúcom období sa nové pyramídy objavili už len zopárkrát. „V Novej ríši už nemal kráľovský hrob podobu pyramídového komplexu. Myšlienka pyramídy však v hrobovej architektúre žila ďalej, v Egypte v súkromných hrobkách a za hranicami Egypta, v napatskom a neskôr v merojskom kráľovstve, dokonca naďalej v kráľovských hrobkách.“

Pyramídový komplex

Pyramídový komplex tvorí ústredný viditeľný objekt hrobky panovníka – pyramída a jej blízke stavby, ktoré boli s ňou ideologicky a funkčne prepojené. Konkrétne zloženie takéhoto architektonicko-stavebného súboru sa líšil od typu a iných kritérií, napr. od filozoficko-náboženského ponímania, topografických podmienok lokality, použitého materiálu alebo od časovej dĺžky výstavby. Na rozdiel od staršieho typu komplexu stupňovitej pyramídy (podľa D. Arnolda stupňovitej mastaby), ktorého výskyt je zriedkavejší (areál Stupňovitej pyramídy v Sakkáre, dosiaľ najstaršej známej pyramídy, predstavuje takýto typ), mladší typ komplexu pravej pyramídy je častejší (napr. areály Chufuovej, Sahureho alebo Venisovej pyramídy). Oba typy sa vo svojej filozofii vo väčšej miere prekrývajú a medzi jednotlivými prvkami možno nájsť analogické vzťahy, napr. hrobka faraónovho ka sa pri stupňovitej pyramíde pravdepodobne nachádzala v tzv. južnej hrobke a pri pravej v satelitnej (kultovej) pyramíde, alebo pri oboch typoch sa v areáli nachádzal zádušný chrám. Rozdiel bol napr. v pozdĺžnej orientácii komplexov: areál stupňovitej pyramídy má severojužnú orientáciu, areál pravej východozápadnú, príp. výskyt pyramíd kráľovien v areáli či blízko neho len v prípade pravých pyramídach.

Nasledujúce schémy zobrazujú túto podobnosť:

• 
  Schéma komplexu stupňovitej pyramídy. A – vstup, B – komplex slávnosti sed, C – zádušný chrám, D – pyramída, E – južná hrobka, F – múr ohrady.
• 
  Schéma komplexu pravej pyramídy. A – údolný chrám, B – vzostupná cesta, C – zádušný chrám, D – pyramída, E – satelitná pyramída, F – múr ohrady.

Komplex stupňovitej pyramídy

Stupňovité pyramídy (alebo stupňovité mastaby) sú spojené s 3. dynastiou. Prvá známa pyramída faraóna Hora Necericheta (Džosera) vznikla na pôvodnej plochej kráľovskej mastabe, možno ako snaha väčšej monumentalizácie kráľovského majestátu. Jej jadro bolo konštruované vertikálnymi vrstvami hrubého kameňa, ktoré boli opreté o seba smerom k centrálnej osi objektu. Ak Džoserova pyramída v Sakkáre mala obdĺžnikový pôdorys prebraný z pôvodnej kráľovskej mastaby, jej susediaca nedokončená nástupkyňa pyramída faraóna Hora Sechemcheta stála od začiatku na štvorcovej základni a mala byť o jeden stupeň vyššia. V Záwíja al-Arján sa nachádzajú pozostatky v poradí tretej známej kráľovskej hrobky tohto typu Nedokončenej pyramídy anonymného panovníka, možno Hora Chabu. Okrem troch spomínaných kráľovských objektov je známych ešte osem provinčných supňovitých pyramíd, postavených pravdepodobne ako kultové stavby alebo kenotafy na konci 3. dynastie. Spôsob konštrukcie jadra tohto typu sa používal občas aj v období pravých pyramíd 4. až 6. dynastie, možno zo stavebných alebo filozofického dôvodu.

Dnes sú známe tieto stupňovité objekty: Necerichet (6 stupňov), Sechemchet (7), Chaba ? (5?), Benhá (?), Sajlá (4), Záwíja el-Mejjitín (3 – 4), Sinki (3), Nagáda (3?), Kula (3 – 4), Edfú (3), Elefantína (3), Majdúm (1. etapa, 7 st.) a Majdúm (2. etapa, 8 st.).

• 
  Pyramídový komplex Stupňovitej pyramídy v Sakkáre (Hor Necerichet, začiatok 3. dynastie): 1 – pyramída; 2 – južná hrobka s kaplnkou; 3 – areál slávnosti sed; 4 – chrám „T“; 5 – južné nádvorie s terénnymi značkami a oltárom; 6 – južný dom (Maison du Sud); 7 – severný dom (Maison du Nord); 8 – zádušný chrám; 9 – západné valy; 10 – vstupný palác s kolonádou a hypostylom; 11 – neodkryté severné nádvorie; 12 – symbolické sýpky a zásobné priestory; 13 – staršie schodiskové hroby; 14 – serdab s nádvorím; 15 – štvorcová plošina.

Komplex pravej pyramídy

Komplex pravej pyramídy sa vyvíjal postupne od Starej ríše. Prvým takýmto komplexom bol areál Pyramídy v Majdúme zo začiatku 4. dynastie, pripisovaný panovníkom Hunejovi (začiatočná fáza) a Snofruovi (konečná fáza výstavby). Koncom 5. a počas 6. dynastie sa takmer unifikovala jeho dispozícia, neskôr sa však znovu uvoľnila. Vývoj stavebného typu (ak nepočítame malé núbijské pyramídy z obdobia Novej ríše až po Neskorú ríšu a grécko-rímske obdobie) ukončilo v Novej ríši až zanechanie konceptu pyramídy ako miesta skutočného posmrtného uloženia pozostatkov panovníka a rozvoj kráľovských skalných hrobiek. V širšom význame pyramídový komplex tvorili aj ďalšie blízke objekty nenachádzajúce sa priamo v areáli pyramídy, ktoré ale súviseli s jeho prevádzkou, ako napr. bitúnok, pekáreň, trhovisko, príbytky kňazov v pyramídovom meste a pod.

Dispozíciu komplexu je možné rozdeliť na niekoľko funkčných častí: údolný (dolný) chrám, vzostupná cesta, zádušný (horný) chrám, pyramída, malá kultová (satelitná) pyramída, dvor a múr ohrady, niekedy aj severná (vstupná) kaplnka a malé pyramídy kráľovien. Typický pyramídový komplex konca 5. a celú 6. dynastiu má približne toto dispozičné rozdelenie:

• 
  Venisova pyramída (koniec 5. dynastie): ● Pyramída so zádušným chrámom (α): A – pyramída; B – sarkofág; C – pohrebná komora; D – predsieň; E – vstup do subštruktúry; F – severná (vstupná) kaplnka; G – zostupujúca a horizontálna chodba; H – vestibul (chodbová komora); I – blok chodbového uzáveru (3×); J – tri zásobné výklenky (serdab); K – zásobné priestory; L – svätyňa (obetná sieň) s nepravými dverami; M – dvor pyramídy; N – antichambre carrée; O – päť výklenkov pre sochy panovníka; P – priečna chodba s východmi na dvor; Q – múr ohrady; R – satelitná pyramída (hrobka ka) so subštruktúrou; S – oltár; T – otvorené stĺpové nádvorie; U – vstupní sieň; V – vzostupná cesta (horné ukončenie). ● Údolný chrám (β): A’ – vzostupná cesta (spodné ukončenie); B’ – zásobné priestory; C’, D’ – zadné miestnosti; E’ – bočný portál; F’ – priečna chodba; G’ – portál; H’ – rampa, sklz; I’ – prístav.

Subštruktúra

Axonometrický rezopohľad na podzemnú štruktúru Džedkareho pyramídy s typickými prvkami pre pyramídy 5. dynastie: Zostupná chodba, horizontálna chodba s prechodnou komorou a uzatváracími blokmi, predsieňou, serdábom a pohrebnou komorou so sarkofágom a nikou pre kanopy, ktorú chráni trojnásobný valbový strop z kamenných monolitických blokov.

Axonometrický rezopohľad na subštruktúru pyramídy Neferusobek (koniec 12. dynastie) s odlišným usporiadaním dispozície. Pohrebná komora má valbový strop, sarkofág a nika je priamo v podlahe. Chodba spája niekoľko priechodných komôr rôznej úrovne a jej súčasťou sú uzatváracie masívne žulové bloky. Za pohrebnou komorou je zásobný priestor.

Dispozícia podzemných priestorov pyramídy pozostávala v princípe zo štyroch priestorov spojených chodbou: prechodnej komory, predsiene, serdábu a pohrebnej komory. Typická subštruktúra sa objavovala v pyramídach 5. a 6. dynastie, v ostatných obdobiach dispozície niesli väčšie odchýlky v počte miestnosti, ich usporiadaní a polohe. V období stupňovitých pyramíd bola subštruktúra s centrálnou šachtou a komoru podobná tej, akú mala mastaba. V priebehu 4. dynastie, najmä počas panovania faraóna Snofrua, sa hľadalo vyhovujúce usporiadanie a z jadra pyramídy miestnosti postupne klesli pod základovú rovinu objektu. Od konca 5. dynastie (pyramídou jej posledného panovníka Venisa) boli niektoré steny dekorované Textami pyramíd.

• Chodby a uzatváracie bloky: Spojenie miestností s exteriérom zabezpečovali chodby, ktoré často prekonávali výškové rozdiely nerovnako umiestnených komôr v podloží alebo hmote pyramídy. Ich súčasťou boli aj rôzne systémy uzatváracích ťažkých monolitických mechanizmov z tvrdšieho kameňa. Nachádzali sa niekedy pri vstupe dovnútra pyramídy alebo aj priebežne v chodbách, príp. pri komorách. Napr. v období 5. a 6. dynastie bola typická trojica kamenných (žulových) blokov medzi prechodnou komorou a predsieňou.
• Pohrebná komora: Bola ústredným miestom pyramídy. Chránil ju špeciálny strop schopný odolávať tlaku hmotného jadra pyramídy. Niekedy bol dekorovaný spolu so stenami. Centrom pohrebnej komory bol sarkofág, od Chufuovej Veľkej pyramídy z tvrdého kameňa. Súčasťou bol obyčajne aj malý priestor určený pre skrinku s kanopami.
• Serdáb a zásobné miestnosti: K pohrebnej miestnosti patrila jedna alebo viaceré zásobné miestnosti, ktoré od Menkaureho pyramídy tvorili serdáb. Ten sa neskôr počas Strednej ríše transformoval na druhú kráľovskú komoru.
• Ďalšie miestnosti: Predsieň obyčajne spájala chodbu s pohrebnou komorou a zásobnými priestormi, alebo serdábom. Niekedy dispozícia pozostávala aj z iných miestností, napr. prechodnej komory, príp. aj z pohrebných komôr ďalších členov kráľovskej rodiny.

Superštruktúra

Model hypotetickej rekonštrukcie objektov komplexu Sahureho pyramídy z 5. dynastie (Metropolitné múzeum v New Yorku, 1910)

Hlavné prvky nadzemnej štruktúry pyramídového komplexu sa ustálili v období 5. dynastie. Niektoré z nich sa vyvinuli zo starších typov kráľovských pohrebných komplexov, vrátane predynastických a ranodinastických hrobiek.

• Údolný chrám: Bol zdobený a plnil funkciu prístavu a vstupnej brány do komplexu. K menu viedol vodný kanál spájajúci komplex s hlavnou komunikáciou – riekou Níl.
• Vzostupná cesta: Spájala údolný chrám so zádušným chrámom, viedla rampou z údolia a prekonávala terén. Bola postavená z kamenných (vápencových) blokov, po bokoch stáli z oboch strán zvnútra zdobené steny. Cesta bola zastropená s úzkou štrbinou pre denné svetlo. Takéto presvetlenie malo pravdepodobne asociovať šero záhrobia, v ktorom sa návštevník ocitol. Je možné, že vzostupná cesta a údolný chrám plnili počas výstavby komplexu najskôr funkciu stavebnej rampy a prístavu pre stavebný materiál, príp. lomu, a po dokončení areálu boli premenené a dostali definitívnu funkciu častí pohrebnej architektúry zádušného komplexu.
• Zádušný chrám: Do neho ústila vzostupná cesta. Tvorila ho obyčajne vstupná sieň s priečnou chodbou, otvorené nádvorie s oltárom a ochodzou, kaplnka s piatimi výklenkami, obetná sieň a zásobné priestory. Chrám bol často postavený z vápencových blokov, na niektorých miestach boli však použité aj vzácnejšie kamene ako červená a čierna žula, alabaster alebo čadič. Pokiaľ bol stavaný v chvate, býval aj z nepálených tehál. Chrám bol delený priečnou chodbou na verejnú východnú a neverejnú západnú časť. Tesne pri stene pyramídy sa nachádzala tmavá obetná sieň s falošnými dverami z červeného granitu, ktorými zosnulý panovník vždy prichádzal do chrámu k zádušnej hostine a vracal sa nimi naspäť. Vteľoval sa do svojej sochy, ktorá stála v sieni. Chrám pred Šepseskafovou mastabou však stál izolovane od hlavného objektu a falošné dvere sa v ňom nenachádzali. V chráme sa nachádzali aj vedľajšie priestory okrem skladísk aj archív, miestnosť pre strážcu alebo aj schodisko, ktoré viedlo na strešnú terasu chrámu, na ktorej robili kňazi nočné astronomické pozorovania.
• Pyramída: Ihlanovitá stavba so stupňovitými alebo rovnými stenami a štvoruholníkovou základňou, ktorej rozmery obyčajne tvorili štvorec. Bola umiestnená nad pohrebnou komorou (Necerichet, Sahure) alebo celá vnútorná štruktúra bola vybudovaná v nej (Snofru, Chufu). Jej konštrukčné usporiadanie záviselo na technike výstavby. Jadro bolo spevnené špeciálnym kladením kameňa do sklopených vrstiev (3. dynastia), alebo pozostávalo z otesaných kvádrov riadne sediacich na sebe (4. dynastia), alebo tvorili ho stupňovito kladené hrubé kamenné balvany viazané maltou (5. a 6. dynastia), príp. vrstvy z nepálených tehál stužené aj vnútornou skeletovou konštrukciu (12. dynastia). Na jadre spočívalo zaťaženie vyvíjané hmotou pyramídy. Neskôr kvôli menej presnému tvaru jadra mala pyramída medzi hmotou a obložením vyrovnávaciu vrstvu. Na nej ležal obklad, obyčajne z vápenca.
• Kultová pyramída: Slúžila pravdepodobne ako symbolický príbytok panovníkovho ka. Typ objektu je stále predmetom odborných diskusií. Predpokladá sa, že sa vyvinula z objektu zvaného južná hrobka, ktorý sa vyskytoval v pyramídových komplexoch stupňovitých pyramíd (Necerichet, Sechemchet).
• Satelitné pyramídy: Súčasťou viacerých pyramídových komplexov boli ďalšie menšie pyramídy (Menkaure, Senusret I.). Niektoré z nich patrili kráľovnám a princeznám (Pepi I.) alebo ich funkcia zostáva neznáma.
• Severná kaplnka: Zastrešovala vstup do subštruktúry niektorých pyramíd, ktorý bol zo severu. Niekedy sa v nej vstup nenachádzal a mala len zastieraciu funkciu (Senusret II.).
• Obvodový múr: Bol od počiatku dôležitou súčasťou pyramídového komplexu a vymedzoval vlastný areál pyramídy. Jeho pôvod siaha do preddynastických a ranodynastický kráľovských kultových a pohrebných stavieb. Bol buď z kameňa alebo nepálených tehál, omietnutý a niekoľko metrov vysoký. Niekedy okolo neho obiehala priekopa.

Pyramídové mesto

Sídlisko kňazov, remeselníkov a úradníkov, zamestnaných v pyramídovom komplexe ležalo v najbližšom susedstve areálu, prípadne pri údolnom chráme blízko nílskeho brehu. Najstaršie známe sídlisko pochádza z obdobia panovania faraóna Snofrua. Zvyčajne bolo obohnané múrom, malo pravidelnú dispozíciu a zrkadlilo spoločenskú hierarchiu obyvateľov. Často tvorilo pôvodné jadro neskoršieho väčšieho oficiálneho sídla. Dodnes však boli preskúmané len dve známe sídliská: jedno patriace pyramíde kráľovnej Chentkaus I. a druhé pyramíde Senusreta II. pri dnešnom Láhúne, známe pod meno Káhún, ktoré malo rozlohu okolo 140 000 m² a okolo 6 000 obyvateľov.

Poloha a počet pyramíd

V roku 1842 nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius vytvoril prvý moderný súpis pyramíd, v ktorom napočítal 67 objektov. Odvtedy bolo objavených množstvo ďalších a dnes je v Egypte identifikovaných okolo sto pyramíd.

Katalogizovanie v polovici 19. storočia však neznamenalo trvalé zachovanie objektov pre ľudské poznanie a vedu. Napr. po Lepsiusovom prieskume sa poloha pryramídy Lepsius XXIX – Bezhlavej pyramídy faraóna Menkauhora opäť stratila a až archeologický výskum v roku 2008 ju opäť lokalizoval.

Veľa pyramíd je dnes v zlom stave alebo sú pochované pod návejmi púštneho piesku, a ak su aj vidieť, podobajú sa skôr na hŕbu sute. Napriek tomu egyptológia objavuje a skúma aj nové, doteraz neznáme objekty. Jedným z posledných prírastkov do zoznamu pyramíd je aj tá, ktorá bola postavená pre kráľovnú Sešešet, matku faraóna Tetiho (II.) zo 6. dynastie. Objav oznámil 11. novembra 2008 Záhí Hawáss, generálny tajomník Najvyššej rady pre pamiatky Egypta (SCAE).

Všetky pyramídy, okrem jednej malej provinčnej z 3. dynastie v Záwíja el-Mejjitín (alebo Záwíja el-Amwat), sú situované na západnom brehu rieky Níl a sú sústredené do niekoľkých pyramídových polí. Najdôležitejšie z nich sú nasledujúce, uvedené v geografickom poradí:

Abú Rawáš

Pozostatky Radžedefovej pyramídy (4. dynastia)

Pri dedine sa nachádza nekropola využívaná už od ranodynastického obdobia a jej súčasťou sú pozostatky dvoch najsevernejších objektov, ktoré Lepsius navštívil a začlenil do svojho súpisu.

Najznámejším objektom je Radžedefova pyramída, syna a nástupcu faraóna Chufua zo 4. dynastie. Podľa najnovších výskumov bola o niečo vyššia ako Menkaureho pyramída v Gíze a patrila tak medzi šesť najvyšších egyptských pyramíd. Stála pri dôležitom komunikačnom bode a to urýchlilo jej neskoršiu premenu na kameňolom. Rozoberanie začalo už v rímskom období a dnes vidieť už len niekoľko vrstiev kameňa nad kamenným pahorkom, ktorý tvoril súčasť jadra. Jej satelitná pyramída je v lepšom stave.

Pyramídové komplexy v lokalite Abú Rawáš:

• Objekt Lepsius I možno faraóna Hunej, asi 3. dynastia;
• Radžedefova pyramída faraóna Radžedefa, 4. dynastia.

Gíza

Pohľad na gízske pyramídové pole zo vzduchu. Zľava Chufuova Veľká pyramída, vedľa nej Rachefova a menšia Menkaureho pyramída (4. dynastia). V pozadí urbanistická zástavba súčasnej Káhiry.

Súčasné káhirské predmestie je lokalitou okrem iných objektov aj najväčších egyptských pyramíd – Veľkej pyramídy faraóna Chufua a Rachefovej pyramídy, stredne veľkej Menkaureovej pyramídy, niekoľkých „pyramíd kráľovien“ a Veľkej sfingy.

Pri vrchole Rachefovej pyramídy sa zachoval originálny leštený vápencový obklad. Pyramída sa zdá byť vyššia ako susedná vďaka vyvýšenej polohe svojej základne. Pohrebisko bolo cieľom turistov už v staroveku a stalo sa ešte viac známym vďaka Antipatrovi zo Sidónu, ktorý ju zaradil medzi sedem divov sveta. Je jediným divom, ktorý sa dožil súčasnosti.

Pyramídy a ich komplexy v lokalite Gíza:

• Veľká pyramída faraóna Chufua, 4. dynastia;
• Rachefova pyramída faraóna Rachefa, 4. dynastia;
• Menkaureho pyramída faraóna Menakureho, 4. dynastia;
• Pyramída kráľovnej Chentkaus I., 4. dynastia.

Záwíja el-Arján

Táto lokalita je na polceste medzi Gízou a pohrebiskom pri Abú Síre. Jej súčasťou sú dve pyramídy z obdobia Starej ríše – Nedokončená pyramída neznámeho faraóna a Vrstvená pyramída možno faraóna Chabu, následníka faraóna Sechemcheta. Chabovo krátke štvorročné obdobie vlády približne zodpovedá nedokončenému stavu pyramídy, ktorú je dnes možné stále vidieť. V súčasnosti je dvadsať metrov vysoká, čo je polovica z pôvodne dosiahnutej veľkosti.

Pyramídové komplexy v lokalite Záwíja el-Arján:

• Vrstvená pyramída možno faraóna Chabu, 3. dynastia;
• Nedokončená pyramída neznámeho panovníka, 4. dynastia.

Abú Sír

Pohľad zo severnej Sakkáry na abusírske pyramídy. V pozadí pyramídy v Gíze.

Na pyramídovom poli pri rovnomennej dedine sa nachádza štrnásť dnes známych pyramíd. Táto oblasť slúžila počas 5. dynastie ako kráľovské pohrebisko. Kvalita konštrukcie pyramíd nie je taká, akú dosahovali stavitelia z 4. dynastie, čo by mohlo byť jedným zo znakov upadajúcej kráľovskej moci a spomaľujúcej sa ekonomiky štátu. Sú menšie ako ich predchodkyne a je použitý menej kvalitný miestny vápenec.

Tromi najväčšími pyramídami na tomto mieste sú Niuserreho (je aj najlepšie zachovaná), Neferirkareho a Sahureho pyramída. Nachádza sa tu aj nedokončená Raneferefova pyramída s koncesijným územím Českého egyptologického ústavu FF UK.

Pyramídové komplexy v lokalite Abú Sír:

• Sahureho pyramída, 5. dynastia;
• Neferirkareho pyramída, 5. dynastia;
• Pyramída kráľovnej Chentkaus II., 5. dynastia;
• Raneferefova pyramída, 5. dynastia;
• Niuserreho pyramída, 5. dynastia;
• Pyramída Lepsius XXIV, možno manželky faraóna Niuserreho 5. dynastia;
• Pyramída Lepsius XXV, princa Hanebua a jeho manželky, 5. dynastia.

Sakkára

Letecký pohľad na komplex stupňovitej pyramídy Necericheta (Džosera, 3. dynastia) z východu. Vľavo (južne) je Venisova a vpravo (severovýchodne od areálu) Veserkafova pyramída (obe 5. dynastia).

Veľká časť známych pyramíd sa nachádza na území pohrebiska blízko dnešnej dediny Sakkára. Necerichetova Stupňovitá pyramída, ktorá je tu tiež, je v súčasnosti považovaná za najstaršiu známu monumentálnu stavbu s opracovaného kameňa. Súčasťou nekropoly sú napr. aj pyramídové komplexy faraónov Veserkafa alebo Tetiho (II.). Venisova pyramída má jednu z najlepšia zachovaných vzostupných ciest vôbec a je najstaršou, v ktorej sa našli steny dekorované náboženskými textami, tzv. Textami pyramíd. Nachádza sa tu aj nedokončený komplex a pyramída Necerichetovho nástupcu Sechemcheta. Bola by po dokončení pravdepodobne väčšia ako Stupňovitá pyramída predchodcu.

V južnej časti pohrebiska sa nachádzajú menšie pyramídové komplexy vrátane faraónov Pepiho I., Džedkareho, Merenreho, Pepiho II. a Ibiho. Väčšina z nich je v súčasnosti v zlom stave. Na sakkárskom pohrebisku sa nachádza aj objekt, ktorý si dal postaviť panovník 4. dynastie Šepseskaf. Je to neobyčajne veľká mastaba s podobným vonkajším komplexom a vnútornou štruktúrou, akú mali pyramídy príslušného obdobia, vrátane zádušného chrámu.

Pyramídové komplexy v lokalite Sakkára:

• Stupňovitá pyramída faraóna Necericheta, 3. dynastia;
• Sechemchetova pyramída, 3. dynastia;
• Šepseskafova mastaba, 4. dynastia;
• Bezhlavá pyramída faraóna Menkauhora, 5. dynastia;
• Džedkareho pyramída, 5. dynastia;
• Venisova pyramída, 5. dynastia;
• Tetiho pyramída, 6. dynastia;
• Pyramída Pepiho I., 6. dynastia;
• Merenreho pyramída, 6. dynastia;
• Pyramída Pepiho II., 6 dynastia;
• Ibiho pyramída, 8. dynastia;
• Chendžerova pyramída, 13. dynastia;
• Pyramída v južnej Sakkáre neznámeho faraóna, 13. dynastia.

Dahšúr

Čierna pyramída Amenemheta III. v Dahšúre (12. dynastia)

Táto oblasť je tretím najdôležitejším pyramídovým poľom, hneď po Gíze a Sakkáre. Do roku 1996 bola súčasťou vojenského obvodu a bola neprístupná, takže je pomerne neznáma mimo archeologických kruhov.

Lomená pyramída, v poradí druhá faraóna Snofrua, je považovaná za prvú pravú pyramídu. Výsledok tohto unikátneho konštrukčného konceptu však v jej prípade nebol bez chýb a statických porúch. Je to pyramída s najlepšie zachovaným lešteným vápencovým obkladom a dnes je najlepším príkladom ako mali pyramídy vyzerať podľa Egypťanov. Severne od Lomenej pyramídy sa nachádza posledná Snofruova Červená pyramída. Je prvou pravou pyramídou, ktorú sa podarilo úspešne dokončiť, a treťou najväčšou egyptskou pyramídou vôbec.

V oblasti sa nachádza aj Čierna pyramída Amenemheta III. a ďalšie menšie pyramídové objekty v rozrušenom stave.

Pyramídové komplexy v lokalite Dahšúr:

• Lomená pyramída faraóna Snofrua, 4. dynastia;
• Červená pyramída faraóna Snofrua, 4. dynastia;
• Biela pyramída faraóna Amenemheta II., 12. dynastia;
• Pyramída Senusreta III., 12. dynastia;
• Čierna pyramída faraóna Amenemheta III., 12. dynastia;
• Pyramída Ameneja Aamua, 13. dynastia.

Mazghúna

Pohrebisko pomenované podľa blízkej dediny, bolo používané na konci Strednej ríše a počas Prvého prechodného obdobia. Nachádzajú sa tu okrem ďalších objektov aj pyramídy Amenemheta IV. a Neferusobek, ktorých jadro bolo postavené z nepálených tehál.

Pyramídové komplexy v lokalite Mazghúna:

• Pyramída Amenemheta IV., 12. dynastia;
• Pyramída Neferusobek, 12. dynastia.

Lišt

Pozostatky pyramída Senusreta I. v Lište (12. dynastia). Vápencový skelet hlineného jadra vidieť aj dnes.

Sú známe dve veľké pyramídy v tejto lokalite. Jednu dal postaviť Amenemhet I., druhú jeho syn Senusret I. Neskoršia je obklopená ruinami menších pyramíd. Jedna z nich patrila Amenemhetovmu bratrancovi Chabovi II. Lokalita sa nachádza v susedstve Fajjúmskej oázy, medzi Dahšúrom a Majdúmom, 100 km južne od Káhiry a egyptológivia predpokladajú, že práve niekde na nej sa nachádzajú zatiaľ neobjavené pozostatky starovekého mesta Ictaueja, ktoré bolo počas 12. dynastie hlavným mestom ríše.

Pyramídové komplexy v lokalite Lišt:

• Pyramída Amenemheta I., 12. dynastia;
• Pyramída Senusreta I., 12. dynastia.

Majdúm

Pyramída v Majdúme (koniec 3. dynastie)

Pyramída pri dedine Majdúm je jedna z troch, ktoré boli postavené počas panovania faraóna Snofrua. Niektorí egyptológovia sú presvedčený, že majdúmsku pyramídu možno začal stavať Snofruov otec Hunej, posledný faraón 3. dynastie. Neexistuje však o tom žiadny priamy dôkaz.

Pyramída bola konštruovaná ako stupňovitá pyramída a len neskôr ju zmenili na pravú tým, že stupne zaplnili a vyrovnali jej steny. Nakoniec ju pokryli obkladovou vrstvou. Počas svojej existencie prekonala niekoľko vážnych nehôd, v staroveku a aj v stredoveku. Arabský cestopis spomína ešte sedem stupňov, dnes existujú už len tri horné. Na prvý pohľad objekt vyzerá byť postavený na pahorku, v skutočnosti sú to fragmenty zosunutých kamenných častí vrátane obkladu a vrstiev jadra.

Pyramídový komplex v lokalite Majdúm:

• Pyramída v Majdúme pravdepodobne faraóna Snofrua, 4. dynastia.

Hawára

Faraón Amenemhet III. bol posledným mocným vládcom 12. dynastie, jemu patri okrem Čiernej pyramídy pri Dahšúre aj pyramída v Hawáre, pri vstupe do Fajjúmskej oázy. Táto pyramída je pokladaná za miesto posledného odpočinku faraóna.

Pyramídový komplex v lokalite Hawára:

• Čierna pyramída faraóna Amenemheta III., 12. dynastia.

Láhún

Pyramída Senusreta II. v Láhúne (12. dynastia) podľa K. R. Lepsiusa z polovice 19. storočia

Ruina pyramídy faraóna Senusreta II. je ešte dnes jasne viditeľná. Je postavená na prirodzenom 12-metrovom vápencovom pahorku a nesie znaky len nevyhnutnej práce pri jej budovaní. Okrem toho použitý materiál pochádza výhradne z blízkych miestnych zdrojov.

Pyramídový komplex v lokalite Láhún:

• Pyramída Senusreta II., 12. dynastia.

Dara

Lokalita Dara leží neďaleko dnešného Asjútu – starovekého mesta Saut (Lykopolis, H13) a je spätá s Prvým prechodným obdobím. Nachádzajú sa tu pozostatky hlinenej pyramídy alebo mastaby s chodbou a pohrebnou komorou s valeným stropom. Vnútro superštruktúry je vyplnené pieskom.

Objekt v lokalite Dara:

• Hrobka v Dare neznámeho faraóna, 9./10. dynastia.

Abdžu

V okolí starobylého mesta Abdžu (Abydos, H08) je dnes známa len jedna pyramída, ktorá je najmladšou a zároveň ostatnou v rade stavieb tohto typu. Spolu s priľahlým chrámom ju nechal postaviť prvý panovník Novej ríše a zakladateľ 18. dynastie Ahmose I. V okolí sa nachádzali pravdepodobne aj menšie kultové pyramídy členov kráľovskej rodiny.

Pyramída v lokalite Abdžu:

• Pyramída v Abyde, 18. dynastia.

Dra Abú en-Naga

Pohrebisko na západnom brehu Nílu bolo súčasťou vesetskej mestskej nekropoly. Počas 17. dynastie slúžilo ako kráľovské pohrebisko.

Pyramídy v lokalite Dra Abú en-Naga:

• Pyramída Nebucheperreho Antefa, 17. dynastia;
• Pyramída v Dra Abú en-Naga možno faraóna Ahmoseho I. alebo Kamoseho, 17./18. dynastia.

Pyramídy ako predmet obdivu a výskumu

Starovek

Princ Chaemuaset (19. dynastia)

Pyramídy sa vždy tešili živému záujmu starých Egypťanov a postupne aj cudzincov, ktorí do ríše prichádzali z rôznych dôvodov. Je známe množstvo nástenných nápisov starovekých návštevníkov, ktorí po sebe zanechávali správy. Výnimočné miesto medzi obdivovateľmi zaujíma princ Chaemuaset, štvrtý syn Ramesseho II. a veľkňaz boha Ptaha v Mennoferi počas panovania svojho otca (19. dynastia). V rámci svojich právomocí sa zaujímal o stav sakrálnej a pohrebnej architektúry a viedol na nich rekonštrukčné práce. Medzi inými opravil Šepseskafovu mastabu zo 4. dynastie alebo Venisovu pyramídu a ďalšie z obdobia 5. a 6. dynastie. Je považovaný za prvého pamiatkára v dejinách.

Sú známe zmienky antických autorov o egyptských pyramídach. Hérodotos navštívil Egypt niekedy v rokoch 449 – 430 pred Kr. Priniesol správy o gízskych pyramídach, ktoré boli zmesou faktov a ľudových legiend. Diodoros Sicílsky ich spomína tiež okolo roku 60 pred Kr. Z obdobia okolo roku 25 pred Kr. je Strabónova správa o kamennom uzávere vstupu do Veľkej pyramídy. Plínius Starší sa ako prvý domnieval, že pyramídy môžu skrývať poklady. Zmienil sa aj o abusírskom pyramídovom poli. Flavius Iosephus tvrdil, že pyramídy sú výsledkom otrockej práce Židov počas ich zajatia v Egypte. Po zániku staroegyptského náboženstva a definitívne po strate znalosti hieroglyfického písma (4. storočie po Kr.) sa stratila aj priama spojitosť so staviteľmi pyramíd a s ich kultúrnym kontextom.

Stredovek a novovek

Pyramídy na jednej z mozaík v Bazilike sv. Marka v Benátkach (13. storočie)

Athanasius Kircher (1602 – 1680)

Jedna arabská legenda pokladala Veľkú pyramídu za hrobku Herma Trismegista, ktorý postavil ostatné pyramídy aby v nich pred nezasvätenými skryl poznanie. Jemenskí Arabi verili, že dve najväčšie pyramídy boli hrobkami ich kráľov, ktorí si kedysi dávno podrobili Egypt. Iná legenda zachytená arabským historikom Al-Makrízím (1364 – 1442) rozpráva o kráľovi Súridovi, ktorý pokryl steny a strop priestorov svojej pyramídy vedeckými poznatkami. Okrem toho tieto priestory naplnil všetkými pokladmi ktoré vlastnil. Ležali tam napr. nehrdzavejúce zbrane a predmety z ohybného skla. Legenda o poklade v najväčšej pyramíde prenikla aj do diela Rozprávky tisíc a jednej noci, spolu s abbásovským kalifom Al-Ma’múnom (786 – 833), ktorý okolo roku 820 po Kr. do nej s veľkým úsilím prerazil vstup a dostal sa do chodieb. Iné pramene tvrdia, že v čase al-Mamunovej výpravy bola pyramída už otvorená. Jeho prieraz leží niekoľko vrstiev pod pôvodným vchodom a dnes sa používa ako vstup do pyramídy pre turistov. Priebežne sa z pyramíd intenzívne ťažil kameň.

Európanom sprostredkovali informácie o pyramídach najneskôr križiaci, vracajúci sa domov z blízkovýchodných výprav. Správy prinášali aj pútnici a obchodníci, ktorí sa do Egypta dostali počas svojich ciest. Jeden zo stredovekých názorov pokladal pyramídy za sýpky, ktoré dal biblický Jozef vybudovať aby dokázal čeliť siedmim rokom hladu. Táto domnienka je zachytená na jednej mozaike výzdoby Baziliky sv. Marka v Benátkach. V 15. storočí sa situácia na Blízkom východe stabilizovala a vytvorili sa tak podmienky na intenzívnejšie kultúrne kontakty. S nimi sa do Európy dostávalo viac artefaktov, ktoré odvtedy plnili jej múzeá a knižnice. Nemecký jezuita Athanasius Kircher (1602 – 1680), podľa niektorých otec egyptológie, spomenul a zobrazil vo svojom diele Turris Babel Veľkú sfingu a pyramídy. On ako prvý v európskom prostredí vyslovil aj dnes stále živú myšlienku, že v pyramídach je uložené určité ezoterické poznanie.

Za začiatok novovekého vedeckého prístupu možno pokladať výskum pyramíd oxfordského profesora astronomie Johna Gravesa (1602 – 1652). Z antických zdrojov identifikoval staviteľov troch gízskych pyramíd a na mieste čo najpresnejšie zmeral parametre najväčšej z nich. V rokoch 1707 – 1726 cestoval po Egypte jezuita Claude Sicard (1677 – 1726). Počas svojho pobytu zdokumentoval okrem 24 chrámov a 50 hrobiek aj 20 hlavných pyramíd. Dôležitým míľnikom v ich výskume bola Napoleonova expedícia, ktorej súčasťou bol tím vedcov. Počas troch rokov na rôznych miestach krajiny „zbierali artefakty, vzorky, mapovali, dokumentovali archeologické lokality a zaznamenávali jednotlivé pamiatky, zavlažovací systém, faunu, flóru a kultúru vtedajšieho Egypta,“ vrátane pyramíd. Plody ich snaženia umožnili významne pokročiť v poznaní staroegyptskej civilizácie, okrem iného napr. pomohli rozlúštiť hieroglyfické písmo. Po francúzskej výprave nasledovalo obdobie deštruktívnej a nesystematickej egyptskej archeológie 19. storočia, ktorá zasiahla aj pyramídy.

19. storočie

V tomto období sa objavilo niekoľko významných archeológov amatérov alebo hľadačov starožitností, na ktorých už z rôznych dôvodov dnešná egyptológia nezabúda. Jedným z nich bol taliansky námorník a obchodník Giovanni Battista Caviglia (1770 – 1845), ktorý prehľadal hrobky na pohrebisku v Gíze. Ako prvý podnikol väčšie vykopávky na gízskom pyramídovom poli a objavil ďalšie priestory vo Veľkej pyramíde. Taliansky hydraulik a dobrodruh Giovanni Battista Belzoni (1778 – 1823) bol ďalším výskumníkom, ktorý sa v rovnakom čase ako Caviglia pohyboval v pyramídach na gízskom pohrebisku. Medzi jeho úspechy patrí znovuobjavenie vrchnej vstupnej chodby Rachefovej pyramídy. Navštívil tiež pyramídy pri Sakkáre a Dahšúre. Dobre známy je anglický dôstojník Richard William Howard Vyse (1784 – 1853). Spolu s anglickým inžinierom Johnom Shaeom Perringom (1813 – 1869) boli činní hlavne na gízskom pyramídovom poli. Okrem toho Perring zmapoval a zakreslil viaceré pyramídy v Abú Roáši, Abú Síre, Sakkáre a Dahšúre. Caviglia a Vyse sú známi tým, že používali pušný prach, pomocou ktorého prenikali do kamennej hmoty pyramíd pri hľadaní skrytých priestorov.

Serióznejší výskum prišiel až s pruským vedcom Karlom Richardom Lepsiusom (1810 – 1884). Roku 1842 po štvorročnej príprave podnikol so svojim vedeckým tímom expedíciu do Egypta. Trvala tri roky a ňou získané artefakty sú dnes ústredným súborom exponátov Egyptského múzea v Berlíne. Preskúmal množstvo lokalít, medzi inými areál Stupňovitej pyramídy v Sakkáre alebo lokalitu pri Hawáre s antickým Labyrintom. Francúz Auguste Mariette (1821 – 1881) bol prvý, ktorý sa v roku 1858 postavil na čelo Správy pamiatok (Département des antiquités) – organizácie zastrešujúcej egyptologický výskum v krajine. Okrem toho pracoval v teréne, napr. na sakkárskom pohrebisku. Známa, aj keď dnes vnímaná rozporuplne, je jeho aktivita v Rachefovom údolnom chráme, ktorý odkryl a vyčistil. Počas jeho vedenia bola otvorená Merenreho pyramída a Pyramída Pepiho I. v Sakkáre, v ktorej sa našli po prvýkrát Texty pyramíd. Jeho nástupca Gaston Maspero (1846 – 1916) pokračoval v znovuobjavovaní pyramíd od Abú Roášu po Lišt. Jednou z najvýznamnejších postáv egyptológie, ktorá sa podieľala aj na výskume pyramíd, bol William Matthew Flinders Petrie (1853 – 1942). V roku 1880 prišiel do Egypta a trianguláciou zameral exteriér gízskych pyramídy. Potom sledoval Lepsiusove stopy do Hawáry, pokračoval na odkrývaní Labyrintu a na výskume pyramídy Amenemheta III. vrátane jej vnútorných priestorov. Úspešne skúmal aj pyramídu Senusreta II. s jej areálom pri Láhune. Neskôr pracoval na Majdúmskej pyramíde, pyramíde pri Mazghúne a na ďalších v južnej Sakkáre a Dahšúre.

„Väčšina toho, čo vieme o egyptských a núbijských pyramídach – okolo 300 pamiatok, ktoré presahujú tri tisícročia – bola objavená na prelome storočia veľkými výpravami v čase o niečo väčšom, ako sú tri dekády.“ Výsledky z týchto objavov dnes tvoria súčasť egyptológie, aj keď sú často zmesou objektívnych faktov a osobných interpretácií.

20. storočie

Začiatkom nasledujúceho storočia sa postupne objavili egyptológovia a výpravy z Egypta, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie a Spojených štátov, financovaní inštitúciami alebo súkromnými sponzormi, pripadne pracujúcimi pre domácu Správu pamiatok. Medzi významných egyptológov tohto obdobia patril spomínaný Flinders Petrie, alebo Nemec Ludwig Borchardt (1863 – 1938), ktorého tím sa stal priekopníkom v dokumentácii staroegyptskej architektúry. Borchardt pracoval na lokalite Abú Sír, kde čistil pyramídové komplexy 5. dynastie a Niuserreho slnečný chrám, neskôr na Abú Gurábe, Majdúme a Gíze. Američan George Andrew Reisner (1867 – 1942) rozvíjal archeologickú fotografiu v dokumentácii artefaktov a stratigrafiu. Spolu s Flindersom Petriem vycvičili viacerých archeológov nasledujúcej generácie. Reisner sa venoval aj Menkaureho pyramíde a pyramídovým chrámom s okolitými pohrebiskami 12. dynastie, a spolu s Hermannom Junkerom (1877 – 1962) mastabám v okolí Rachefovej pyramídy. Émile Baraize (1874 – 1952) pracoval na odkrývaní Veľkej sfingy a priľahlého Harmachetovho chrámu. Egypťan Selím Hasan (1887 – 1961) odkryl centrálny priestor s mastabami a skalnými hrobkami medzi Veľkou sfingou a Rachefovou pyramídou. V Sakáre sa Cecil Mallaby Firth (1878 – 1931) a Jean-Philippe Lauer (1902 – 2001) zaoberal Necerichetovou Stupňovitou pyramídou. Reisner neskôr odkryl a skúmal núbijské pyramídy v Meroe, Napate a Nuri z 25. dynastie a hrobky lokálnych vládcov nasledujúcich storočí. Veľké výskumy pokračovali až do konca 30. rokov, potom ich politická situácia a príchod 2. svetovej vojny prerušili. Po jej skončení niektorí egyptológovia ako Lauer pokračovali na mieste kde prestali, väčšina však začala odznova na nových lokalitách.

Povojnové obdobie

Koniec druhej svetovej vojny znamenal začiatok nových expedícií a nových projektov. Dôležitú časť vedeckej práce však tvorila aj dokumentácia a spracovanie veľkého množstva materiálu zo skorších výskumov a výprav. V súčasnosti jednou z dôležitých aktivít je aj prehodnocovanie už známych výsledkov a vypĺňanie medzier, ktorých je stále viac než veľa. Na základe súčasných poznatkov je možné skúmať celkové ekonomické a sociálne súvislosti, ktoré sú spojené s fenoménom staroegyptských pyramíd a bez ktorých by neexistoval.

Takmer okamžite po skončení vojny sa v lokalitách objavili egyptológia, ktorí pokračovali v prerušenom výskume. Walter Emery v severnej Sakkáre, Jean-Philippe Lauer opäť na Stupňovitej pyramíde, Egypťan Abdelsalam Husein a po ňom jeho krajan Ahmed Fachrí (1905 – 1973) pracovali na systematickom výskume, čistení, dokumentácii a konzervácii hlavných pyramíd. Taliani Vito Maragioglio a Celeste Rinaldi sa v rokoch 1963 – 1975 venovali komplexnému projektu architektonického výskumu pyramíd z období Starej až Strednej ríše. Nemecký archeologický inštitút (DAI) pod vedením Dietera Arnolda sa v 1976 sústredil na objekty zo Strednej ríše. V roku 1984 Metropolitné múzeum v New Yorku rovnako pod Arnoldovym vedením obnovilo svoje staršie aktivity v lokalite Lišt. Expedícia Československého egyptologického ústavu FF UK vedená Zdeňkom Žábom a neskôr Miroslavom Vernerom sa dodnes zaoberá abúsírskymi pyramídami (od zániku Česko-Slovenska pod hlavičkou Českého egyptologického ústavu). Rainer Stadelmann sa venoval objektom zo Starej ríše v lokalite Dahšúr a francúzska výprava v Sakkáre začala celkový výskum pyramíd 5. a 6. dynastie. Záhí Hawás pracoval na niekoľkých objektoch v lokalite Gíza, vrátane západného pohrebiska Menkaureho pyramídy, východnej strany Chufuovej pyramídy a oblasti východne od Rachefovho údolného chrámu.

Literatúra

• Allen, James P. (2005), Manuelian, Peter Der, ed., The Ancient Egyptian Pyramid Texts, Brill Academic, ISBN 9789004137776 
• Arnold, Dieter (2003), The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture, Princeton University Press 
• Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345 
• Bossone, Andrew (2008), „New Pyramid Found in Egypt: 4,300-Year-Old Queen's Tomb“, National Geographic, http://news.nationalgeographic.com/news/2008/11/081111-new-pyramid-egypt.html, dost. 14. apríl 2013 
• Dunn, Christopher (2010), Lost Technologies of Ancient Egypt: Advanced Engineering in the Temples of the Pharaohs, Bear & Company, ISBN 9781591431022 
• Edwards, I. E. S. (1991), The Pyramids of Egypt, Penguin Books, ISBN 9780140136340 
• Kratovac, Katarina (6. máj 2008), „Mystery of ‘Headless Pyramid’ solved“, NBC News, http://www.nbcnews.com/id/24985028/ns/technology_and_science-science/t/mystery-headless-pyramid-solved/#.UWsBZMr4Zit, dost. 14. apríl 2013 
• Krejčí, Jaromír (2011), Egypt v době stavitelů pyramid, Praha: Filozofická fakulta UK, ISBN 9788073083861 
• Lehner, Mark (2008), The complete pyramids, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500285473 
• Maříková-Vlčková, Petra, ed. (2009), Hroby, hrobky a pohřebiště starých Egypťanů, Praha: Libri, ISBN 9788072772292 
• Mendelssohn, Kurt (1974), The Riddle of the Pyramids, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500050156 
• O'Connor, David (2011), Abydos: Egypt's First Pharaohs and the Cult of Osiris, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500289006 
• Quirke, Stephen (2001), The Cult of Ra: Sun Worship in Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500051078 
• Rasmussen, Will (11. november 2008), „Egypt says has found pyramid built for ancient queen“, Reuters, http://uk.reuters.com/article/2008/11/11/us-egypt-pyramid-idUKTRE4AA3ID20081111, dost. 14. apríl 2013 
• Ritter, Michael (2006), Dating the Pyramids, http://www4.uwsp.edu/geo/faculty/ritter/geog101/textbook/connections/connections_dating_pyramids.html, dost. 7. apríl 2013 
• Shaw, Ian; Nicholson, Paul (2008), The British Museum Dictionary of Ancient Egypt, London: British Museum Press, ISBN 9780714119809 
• Slackman, Michael (16. november 2008), „In the Shadow of a Long Past, Patiently Awaiting the Future“, New York Times (New York, NY: NYTC), http://www.nytimes.com/2008/11/17/world/middleeast/17cairo.html?_r=0, dost. 7. apríl 2013 
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
• Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 
• Watterson, Barbara (2005), Egypťané, Praha: Lidové noviny, ISBN 9788071067740 

Pozri aj

• Pyramidión
• Staroegyptský slnečný chrám
• Zikkurat
• Zoznam megalitických stavieb

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Egyptské pyramídy

Zdroj

Architektonický portál Historický portál Umelecký portál

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Egyptian pyramids na anglickej Wikipédii.