Eskimológia
Eskimológia je vedný odbor zaoberajúci sa výskumom histórie, kultúry, jazyka (pozri eskimácko-aleutské jazyky) a spôsobu života Inuitov (Eskimákov).[1][2] Odborník v eskimológii sa nazýva eskimológ (eskimologička).
Historický vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Na samostatný vedný odbor sa eskimológia vyprofilovala v dánskom prostredí, čo úzko súvisí s kolonizáciou Grónska Dánskym kráľovstvom. Táto skutočnosť podmienila, že pôvode sa odbor zameriaval predovšetkým na grónskych Inuitov. Prvé poznatky o tunajšej krajine a jej obyvateľstve získavali dánski misionári a pracovníci obchodných spoločností. V roku 1737 bolo v Kodani založené Seminarium Groenlandicum („Grónsky seminár“) a v roku 1761 sa protestantská misionárska spoločnosť Missionskollegiet („Misionárske kolégium“) spustila sériu prednášok o grónčine. Spočiatku tieto prednášky viedol Poul Hansen Egede, neskôr Heinrich C. Glahn (1779) a po ňom Otto Fabricius (1803). Pozornosť sa venovala najmä jazyku, čo vyplývalo z misionárskeho cieľa pokresťančiť Inuitov. V tomto období vyšlo viacero prác o grónskej gramatike, slovníkov aj prekladov častí Biblie do grónčiny, pričom najvýznamnejšia bola práca misionára Samuela Petrusa Kleinschmidta, ktorý v 40. rokoch 19. storočia spísal zásady grónskej gramatiky a ortografie.[3]
V priebehu 19. storočia zintenzívnela snaha dánskeho štátu o rozvoj vedeckého výskumu Grónska, čo súviselo jednak so zámerom upevniť koloniálnu správu nad ostrovom, jednak so všeobecným rozvojom spoločenských vied. Den Kongelige Grønlandske Handel („Kráľovská grónska obchodná spoločnosť“) založila viacero nových obchodných staníc pozdĺž západného pobrežia a vyvíjala systematický štatistický prieskum (sčítanie obyvateľstva, štatistické zaznamovanie úlovkov a obchodu), predovšetkým pričinením jej riaditeľa Hinricha Johannesa Rinka. V roku 1878 vznikla komisia pre geologický výskum Grónska, ktorá ešte v tom roku začala vydávať vedecký časopis Meddelelser om Grønland („Správy o Grónsku“), prvé pravidelne vychádzajúce odborné periodikum zamerané na vedecké štúdium arktického regiónu.[3]
V roku 1920 zaviedla Kodanská univerzita výskum eskimáckych jazykov a kultúry ako akademickú disciplínu, pričom v roku 1926 vymenovala Williama Thalbitzera za mimoriadneho profesora v odbore „grónsky (eskimácky) jazyk a kultúra“. Po odchode do dôchodku (1945) ho nahradil Erik Holtved, ktorý pôsobil ako profesor v rokoch 1951 – 1967. Až v roku 1967 sa pre tento vedecký odbor ustálil výraz „eskimológia“, pričom práve v tomto roku bola na univerzite založená katedra eskimológie. Pod vedením profesora Roberta Petersena (1975) nastal rozvoj katedry, rozšíril počet študentov a medzi členov katedry pribudli antropológovia Helge Kleivan a Jens Dahl, eskimologička Inge Kleivanová, jazykovedec Michael David Fortescue, pričom s pracoviskom spolupracovali aj historik Finn Gad a sociologička náboženstva Birgitte Sonneová. V 60. rokoch sa eskimológia začala zameriavať na otázky kultúrnej identity a etnicity a reflektovať aj aktuálne politické rozmery predmetu svojho výskumu a podieľať sa na obhajobe práv Inuitov. Kvalitatívny posun pre eskimológiu nastal po tom, čo v roku 1979 Grónsko získalo autonómiu a v roku 1987 v Nuuku vznikla Ilisimatusarfik (dán. Grønlands Universitet – „Grónska univerzita“), ktorej prvým rektorom sa stal R. Petersen z kodanskej katedry eskimológie.[3][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Zuzana (2008), Veľký slovník cudzích slov (5., revid. a dopl. vyd.), Bratislava; Prešov: Samo, str. 326, ISBN 978-80-89123-07-0, „vedný odbor zaoberajúci sa históriou, kultúrou, jazykom a spôsobom života pôvodných obyvateľov polárnych oblastí, Eskimákov“
- ↑ Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „eskimológia“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 904, ISBN 80-224-0932-4, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=eskimológia&d=sssj, dost. 2022-09-26
- ↑ a b c Thuesen, Søren (2005), „ESKIMOLOGY“, in Nuttall, Mark, Encyclopedia of the Arctic, Volume 1 : A – F, New York, NY; London: Routledge, str. 585-586, ISBN 1-57958-437-3, https://books.google.sk/books?id=Swr9BTI_2FEC&pg=PA585, dost. 2022-09-26
- ↑ Høiris, Ole (2008), „Anthropology, Greenland and Colonialism“, in Poddar, Prem; Patke, Rajeev S.; Jensen, Lars, A historical companion to postcolonial literatures – continental Europe and its empires, [Edinburgh]: Edinburgh University Press, str. 65-66, ISBN 978-0-7486-2394-5, https://books.google.sk/books?id=HfPcCQAAQBAJ, dost. 2022-09-26
Odporúčaná literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Høiris, Ole (1986), Antropologien i Danmark : Museal Etnografi og etnologi 1860-1960, København: Nationalmuseets Fozlag, ISBN 9788748005754
- Krupnik, Igor, ed. (2016), Early Inuit studies : themes and transitions, 1850s – 1980s, Washington, D.C.: Smithsonian Institution Scholarly Press, ISBN 978-1-935623-71-7, https://books.google.sk/books?id=xHJHCgAAQBAJ, dost. 2022-09-26
- Petersen, Robert (1979), „Eskimologi“, in Svend, Svend, Københavns Universitet 1479–1979, Bind IX, København: G.E.C. Gad, str. 177-194
- Riches, David (1990), „The Force of Tradition in Eskimology“, in Fardon, Richard, Localizing strategies : regional traditions of ethnographic writing, Edinburgh; Washington, D.C.: Scottish Academic Press; Smithsonian Institution Press, str. 71-89, ISBN 9780707305493
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |