František Gibala

	František Gibala
	akademický sochár
Narodenie	5. apríl 1912; Krajná Poľana, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	8. september 1987 (75 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	František Gibala
	Biografický portál

Akademický sochár František Gibala (* 5. apríl 1912, Krajná Poľana – † 8. september 1987, Bratislava) bol slovenský sochár s ťažiskom pôsobenia najmä na východe Slovenska. Používal aj umelecké meno Fraňo Gibala.^[1]

Životopisné údaje

v roku 1914 mu zahynul na fronte počas I. svetovej vojny otec, detstvo prežil striedavo v Krajnej Poľane, Prešove a Klátovej Vsi kde dokončil vtedajšiu ľudovú školu. Už vtedy veľa kreslil a pokúšal sa tvoriť svoje prvé sochárske práce
meštianku úspešne ukončil roku 1928 v Prešove. Odtiaľ odchádza do Čiech, kde v roku 1932 ukončil štúdium kameňosochárstva. Od roku 1933 do roku 1937 študoval na Akadémii výtvarných úmení v Prahe kde už počas štúdia vytvoril celý rad pozoruhodných diel
členom Spolku slovenských umelcov sa stal v roku 1936
v Paríži roku 1938 absolvoval štipendijnú cestu, potom v roku 1939 pôsobil v Bratislave a Prešove. V roku 1940 sa s matkou natrvalo presťahoval do Bratislavy
oženil sa v roku 1942, úspešne pracuje na monumentálnej tvorbe a vytvoril aj celý rad portrétov. V roku 1972 získal titul "Zaslúžilý umelec" a bol o ňom nakrútený televízny film. V roku 1987 zomrel v Bratislave^[2]

Štúdium

1928 – 1932 – Státní průmyslová škola sochařská a kamenická, Hořice v Podkrkonoší
1933 – 1937 – Akademie výtvraných umění, Praha – prof. Bohumil Kafka
1938 v Paríži absolvoval štipendijnú cestu

Tvorba

1934 až 1936 – vytvoril model pomníka A. Kmeťa v Banskej Štiavnici; Vytvoril diela: Dojenie ovce, Pastierici kôz, Štrajk v Karpatoch, Tragédia na Dyji, Samovražda na koľajniciach
1937 – pre mesto Trebišov začína pracovať na pomníku generála Milana Rastislava Štefánika
1938 – jeho portrét hlavy dievčaťa „Erika G“ bol vybraný pre Výstavu slovenského umenia v New Yorku a Moskve
1940 – pamätník s bustou Jána Palárika v Rakovej
1941 – získal Cenu J. Kupeckého za reliéf „Cesta na Golgotu“
1943 – pre mesto Prešov pracuje na sochách – Justícia, Zákon, Zima, Leto
1947 – pre mesto Levoča vytvára pomník Ľudovíta Štúra
1950 – vytvoril dielo Útek z horiacej obce, ktoré je umiestnené v obci Zlatá Baňa; začal pracovať na pamätníku Slovenského národného povstania pre mesto Vysoké Tatry
1955 až 1956 – vytvoril viac pôsobivých portrétov ako napríklad: Ľudo Ondrejov, J. Záborský, E. Rákoši, Slovenské dievča z Veľkého Bielu
1959 – dokončil pamätník pre obec Tokajík – Návrat do vyvraždnej obce
1960 – socha Janka Kráľa bola navrhnutá na umiestnenie do Sadu Janka Kráľa v Bratislave
1960 až 1971 – svojimi dielami dotvára prvky modernej architektúry napr.: „Ráno“ pre Dom služieb v Sladkovičove (1961), Ženské torzo pre nemocnicu v Humennom (1966), pomník S. Mikovínyho v Bratislave (1967)

Okrem týchto vytvoril aj ďalšie sochárske diela, ktoré sa nachádzajú najmä na Slovensku. Okrem toho je autorom mnohých pamätných tabúľ a množstva pamätníkov (Prešov, Košice, Trenčín, Bratislava, Svidník…), búst a súsoší. Známe je jeho súsošie Cyrila a Metoda v obci Branč okres Nitra. Pri príležitosti 100. výročia zrušenia poddanstva 30. októbra 1949 slávnostne odhalili sochu Ľudovíta Štúra v Levoči.

Krajské múzeum v Prešove k 100. výročiu narodenia sochára Františka Gibalu v čase od 4. 4. do 31. 8. 2012 zorganizovalo výstavu jeho vybraných diel.^[3]

Referencie

↑ Kolektív: Akademický sochár František Gibala 1912 – 1987, strana 2 roku 2012, Vydalo Krajské múzeum Prešov
↑ Kolektív: Akademický sochár František Gibala 1912 – 1987, strana 3 roku 2012, Vydalo Krajské múzeum Prešov
↑ Kolektív: Akademický sochár František Gibala 1912 – 1987, strana 4 roku 2012, Vydalo Krajské múzeum Prešov