Granodiorit
| Granodiorit | |
 Granodiorit z oblasti Dúbravy, Nízke Tatry | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, amfibol |
| Akcesórie | titanit, zirkón, magnetit, apatit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | zrnitá |
| Farba | biela, sivá |
Granodiorit je felzická intruzívna hornina prechodného zloženia medzi granitom (žulou) a dioritom. Patrí do skupiny granitoidov. Tieto horniny, od ktorých je voľným okom ťažko rozlíšiteľný sú si všetky veľmi podobné. Predstavuje hlbinný ekvivalent dacitu.
Označenie horniny zaviedol v roku 1893 G. F. Becker[1].
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Granodiority sú zväčša rovnomerne zrnité. Má hypidiomorfnú štruktúru. Porfýrickou štruktúrou sa vyznačuje granodioritový porfýr[2], alebo tiež granodiority zo Škótska, s väčšími výrastlicami draselných živcov[3].
Minerálne zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]
Obsahuje plagioklas, draselný živec a kremeň. Plagioklas, resp. oligoklas a andezín tvorí asi 50 % a kremeň asi 30 % minerálov. Priemerný obsah SiO2 v granodiorite sa pohybuje od 66 do 67 %, čo zodpovedá asi 22 % voľného kremeňa[3]. Draselné živce (ortoklas, mikroklín) je spolu s bázickými minerálmi zastúpený menej významne[4]. Z tmavých minerálov je najčastejší biotit, menej amfibol. Akcesorické minerály tvorí apatit, titanit, zirkón a magnetit.
Granodiority bez K-živcov sa označujú ako trondhjemit. Výlevným ekvivalentom granodioritov je dacit.[5]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svete
[upraviť | upraviť zdroj]Tvoria podstatnú časť batolitov v Kalifornii, či Donegalského masívu v Spojenom kráľovstve[3]. V Českom masíve je rozšírený v stredočeskom plutóne (sázavský a blatenský typ), aj v brnianskom plutóne a žulovskom masíve[1].
Na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V Západných Karpatoch sa granodiority vyskytujú spolu so žulou. Granodiority budujú podstatné časti kryštalinika vystupujúceho v Západných Karpatoch. V oblasti tatrika je rozšírený prašivský a ďumbiersky granodiorit, ktoré sa podieľajú na stavbe jadra Ďumbierských Nízkych Tatier. Vyskytuje sa tiež v oblasti modranského masívu v Malých Karpatoch. Vo veporiku sa vyskytuje sihliansky granodiorit s titanitom[4]. Terciérne subvulkanické granodioritové porfýry tvoria výplň Štiavnického stratovulkánu.[6]
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenské granodiority, keďže sú značne tektonicky porušené, sa hodia len na výrobu kameniva, ako lomový kameň, do betónov atď.[4]. Podobne ako ostatné granitoidy môže byť využívaný ako obkladový a dekoračný kameň. Z granodioritu je vytesaná napríklad Rosettská doska.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 6.11.2008
- ↑ Konečný, V., 2008: Neogénny vulkanizmus na území Slovenska. (príloha k článku na s. 16 - 21)[nefunkčný odkaz] Enviromagazín 13
- ↑ a b c Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ a b c http://www.mineraly.sk (Online) prístup 17.3.2009
- ↑ Le Maitre, R.W. (Editor), 2002, Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Cambridge University Press, Cambridge, s. 31
- ↑ Kohút, M. a Danišík, M., 2017: Rapid cooling and geospeedometry of granitic rocks exhumation within a volcanic arc: A case study from the Central Slovakian Neovolcanic Field (Western Carpathians). Island Arc, 26, 5, s. 1038-4871, https://doi.org/10.1111/iar.12201
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Granodiorit