Preskočiť na obsah

Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava

Základné údaje
ZriaďovateľBratislavský samosprávny kraj
Rok založenia1626
ZameranieMatematika
RiaditeľkaViera Babišová
Štatistické údaje
Počet učiteľovca. 40
Počet žiakovca. 600
Počet tried20
Ďalšie informácie
Školské farbyModrá a okrová          
Školský časopisGrössLink
Kontaktné údaje
AdresaGrösslingová 18, 811 09 Bratislava
Oficiálny webwww.gamca.sk

Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava (zaužívane Gamča) je osemročné, štvorročné a päťročné štátne gymnázium s matematickými, všeobecnými a bilingválno-prírodovednými triedami v centre Bratislavy, ktoré navštevuje šesťsto študentov a študentiek. Škola bola založená kardinálom Petrom Pázmaňom v roku 1626 ako Collegium Posoniense, v súčasnosti je jej zriaďovateľom Bratislavský samosprávny kraj. Na škole študovalo veľa významných osobností a vďaka zameraniu na matematiku a prírodné vedy aj veľa úspešných účastníkov medzinárodných kôl predmetových (matematických, fyzikálnych, informatických a iných) olympiád. V roku 1986 bola otvorená prvá trieda 8-ročného gymnázia (okrem tried 4-ročného gymnázia). Od školského roku 1988/89 sa na škole každoročne konajú školské "olympijské hry" – "OH Gamča".

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Škola bola založená 11. septembra 1626, kedy kardinál a ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň vydal zakladaciu listinu jezuitského kolégia Collegium Posoniense. Vyučovanie sa začalo v prenajatej budove na Kapitulskej ulici dňa 5. novembra 1627 s riaditeľom a tromi profesormi a 46 študentami – chlapcami.

Počas nasledovných storočí škola viackrát zmenila svoj názov, vyučovací jazyk, zriaďovateľa, budovy či zameranie.

Prehľad názvov školy:

  • 1627 – 1773 Collegium Posoniense
  • 1773 – 1812 Archigymnasium Regium Posoniense
  • 1812 – 1850 Archigymnasium Posoniense ord. s. Benedicti
  • 1850 – 1861 Das k.k. Staats-Gymnasium zu Pressburg
  • 1861 – 1919 Pozsonyi Királyi Katholikus Főgymnásium
  • 1919 – 1930 Československé reálne gymnázium v Bratislave
  • 1930 – 1938 Masarykovo štátne reálne gymnázium v Bratislave
  • 1938 – 1945 Prvé štátne slovenské reálne gymnázium v Bratislave
  • 1945 – 1948 Prvé štátne gymnázium v Bratislave
  • 1948 – 1953 Prvé gymnázium v Bratislave
  • 1953 – 1959 Prvá jedenásťročná stredná škola v Bratislave a základná osemročná škola
  • 1959 – 1961 Dvanásťročná stredná škola Alexandra Markuša
  • 1960 – 1961 Jedenásťročná stredná škola v Bratislave
  • 1961 – 1962 Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Bratislave
  • 1962 – 1969 Základná deväťročná škola Alexandra Markuša a Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Bratislave
  • 1969 – 1970 Základná deväťročná škola Alexandra Markuša a Gymnázium
  • 1970 – 1972 Gymnázium
  • 1972 – 1992 Gymnázium Alexandra Markuša v Bratislave
  • 1992 – 2002 Gymnázium
  • 2002 – dodnes Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava

V súčasnosti používaný názov Gamča, ktorý sa používa už iba ako slovo, pochádza zo skratky jedného z predošlých názvov školy a ulice, konkrétne Gymnázium Alexandra Markuša na ulici Červenej Armády.

Budovy

[upraviť | upraviť zdroj]

Škola od roku 1908 (s krátkymi prestávkami) sídli v budove na Grösslingovej ulici číslo 18, čo je jej štvrtá "vlastná" budova. Počas celej doby svojej existencie škola sídlila skoro v tucte "dočasne prenajatých" budov (pozri nižšie Predošlé budovy).

Súčasná budova

[upraviť | upraviť zdroj]

Do priestorov súčasnej secesnej budovy na Grösslingovej 18 sa škola presťahovala od školského roku 1908/09. Budova bola postavená priamo pre potreby školy podľa návrhu maďarského architekta Ödöna Lechnera v rokoch 1906 – 1908. Budova bola naposledy zrekonštruovaná v rokoch 2008 – 2010. V rámci tejto rekonštrukcie, ktorá stále viac ako 20 miliónov eur, kompletne vynovili fasádu, oplotenie areálu, vymenili strechu, zrekonštruovali okná, dvere i schodiská. Bola zbúraná pristavaná budova šatní a kompletne prerobili telocvične, vymenili počítačové siete, aj školský nábytok a tabule.[1] (V rokoch 2008 až 2010 výučba prebiehala na Račianskej ulici číslo 78, v priestoroch Združenej strednej školy chemickej.)

Budova má tri nadzemné podlažia v pôdoryse písmena L, ktoré sú doplnené dvoma podzemnými podlažiami v centrálnej časti. Budova je bohato zdobená zvonku i zvnútra, podobne ako i plot okolo celého areálu školy. Po rekonštrukcii má budova miesto modrej naspäť svoju pôvodnú žlto-sivú (fasáda), respektíve zeleno-okrovo-bielu (vnútro), respektíve sivo-zelenú (oplotenie) farebnú kombináciu. Samotná budova bola v roku 1963 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, oplotenie sa k nej pridalo v roku 2012.

S areálom školy susedí Modrý kostolík na Bezručovej ulici, ktorý bol postavený v rokoch 1909 – 1913 rovnako podľa návrhu Lechnera pôvodne ako kaplnka školy.

Dejiny budovy a priebeh realizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba bola financovaná vládou na základe dohody vtedajšieho ministra školstva Gyula Wlassics s mestom Bratislava v roku 1901, ktoré malo za úlohu nájsť vhodné miesto. Nakoniec sa mesto rozhodlo odkúpiť parcelu na Grösslingovej ulici. Plány boli odovzdané v roku 1904. S výstavbou sa začalo v roku 1906 pod vedením bratislavského odborníka Antala Durvaya. Budova bola skolaudovaná 28.októbra 1908.

Počas výstavby v roku 1907 sa konali oslavy 700. výročia narodenia sv. Alžbety. Stavbu kaplnky zasvätenej Alžbete inicioval už v roku 1906 kardinál a ostrihomský arcibiskup Klaudius Vasari, ktorý si želal aby bola súčasťou stavby gymnázia. Priamo na parcele dnešného gymnázia sa nepočítalo s budovou kaplnky a fary (budovy pre záhradníka, ktorá síce v projektoch bola ale sa nerealizovala). Od tohto situovania sa však upustilo a to z dôvodu nedostatočného exterierového priestoru pre študentov a rušivých vplyvov na sakrálnu stavbu. Nakoniec bola budova kaplnky situovaná na susednej parcele na Bezručovej ulici. Stavba komplexu sa realizovala pod vedením Antala Durvaya. Kaplnka sa začala stavať na jar 1909 a vysvätená bola 11. októbra 1913.

Opis objektu

Lechnerova jedinečná architektúra obohacuje budovu gymnázia, ako na fasáde tak aj v interiéri. Trojpodlažná budova s pôdorysným schematom v tvare L.

Hmota je členená pravouhlými a oblými rizalitmi a z dvornej strany je ešte obohatený oblúkovým výstupkom, v ktorom je umiestnené schodisko. Fasáda je rozdelená na viac častí prerezávanou omietkou. Vystupuje z fasády a vytvára zaujímavé plastické ozdoby v podobe pilastrov a okenných lemovaní. Portál z nezvyčajného plastického oblúku vytvára hlavný vstup do budovy a korešponduje so vstupom do kaplnky.

Budova gymnázia

Sloh a tvaroslovie

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova spolu so susediacim známejším Modrým kostolíkom tvorí ucelený komplex a skvost secesnej architektúry na Slovensku. Komplex vyznieva ako ucelené vrcholné dielo, kde využil princípy maďarskej secesie s typickou ornamentálnou výzdobou, s využitím prehýbaných tvarov a profilovaných ornamentálnych kriviek, ktorá však v porovnaní s ostatnými Lechnerovými dielami je striedmejšia. Ornamentálne krivky lemujú základné architektonické tvary a dopĺňa ich linka z modrej keramiky.

Architekt čerpal z inšpirujúcej prírody a z ľudovej južno-maďarskej architektúry. Niekoľko desaťročí prevažovali odtiene svetlej modrej farby. Sú tu využité orámované veľké plochy na fasádach, vzniknuté vrstvením omietky, takisto aj glazované obkladačky a mozaiky. Veľkú pozornosť venoval Lechner streche, ktorá farebne ladí s farebnosťou celku.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova má pôdorys tvaru L, je trojpodlažná a stojí a vždy stála osamotene. Celý školský areál je oplotený podľa Lechnerovho návrhu vysokým murovaným bohato zdobeným plotom s výplňou z pletiva.

Hlavná predná uličná fasáda je osovo súmerná s osovým rizalitom a akcentujúcim hlavným vstupom so stlačeným oblúkom s dvomi stĺpmi, vyčnievajú z nej pravouhlé i oblé rizality. Je členená kordónovými rímsami na vyššie celky, tvoria ju tri rady okien so šambránami, využité je organické lemovanie cez dve podlažia, na strmej streche sú vikiere obličkovitého tvaru. Fasáda z vnútorného dvora je menej kompaktná, vyčnieva objem hlavného schodiska a zadného vstupu. Všetky vystupujúce časti sú zakončené vežičkami. Priečelia sú zdobené rastlinnými ornamentami, atiky figurálnymi ozdobami, hrany, rohy a kúty sú zaoblené.

Dispozícia je racionálna, prehľadná a logickým usporiadaním priestorov. Obidve krídla sú riešené ako pozdĺžny dvojtraktový nosný systém s nosnými múrmi, murovanými z tehál. Objekt má tri nadzemné a jedno podzemné podlažie a zastrešený je dreveným krovom väznicovej sústavy. Konštrukčná výška podzemného podlažia je 3400 mm a nadzemných podlaží 4700 mm. Svetlé výšky sú 2800 a 4500 mm. Podlažia spája centrálne hlavné veľkorysé schodisko a ešte jedno vedľajšie. Priamy vstup na hlavné schodisko je od dvora. Hlavný vstup je prostredníctvom vyrovnávajúcich schodov z Grösslingovej ulice. Miestnosti spája chodba tvaru L na vnútornej strane, osvetlená veľkými oknami z dvora. Z chodby sú prístupné jednotlivé učebne, jednostranne osvetlené, s oknami do ulice. Počas 1. i 2. svetovej vojny slúžila budova ako nemocnica. K objektu sa dodatočne pristavili šatne a kotolňa.

Použitá literatúra k časti o budove

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Architektúra Slovenska v 20. storočí, Matúš Dula, Henrieta Moravčíková Vydavateľstvo : Slovart, S.r.o., Bratislava 2002
  • Ján Lacika, Bratislava a okolie – turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava
  • Ákoš Moravánsky, Die Architektur der Donaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin
  • Časopis: Architektúra a urbanizmus 2000 /1-2 Ústav SAV, Bratislava 2000

Predošlé budovy

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti škola sídlila v budove na Kapitulskej 26 vedľa Dómu sv. Martina (1633 – 1714; dnes tu sídli Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského), v budove na Kostolnej 1 medzi jezuitským kostolom a bratislavským magistrátom (1714 – 1786; dnes tu sídli Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave) a v budove kláštora Klarisiek na Klariskej 5 (1786 – 1908; dnes tu sídli Univerzitná knižnica), odkiaľ škola prešla do súčasnej budovy.

Z rôznych dôvodov (vojna, rekonštrukcia, reorganizácia systému škôl) škola krátke obdobia sídlila v budovách na Palisádach, Kozej, Dunajskej, Vazovovej a Račianskej ulici.

Úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná matematická olympiáda (1980 – 2015)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zlato: 3 (88/89 Ondrej Šuch NSR, 92/93 Viliam Búr Turecko, 93/94 Andrej Zlatoš[2] Hongkong,)
  • Striebro: 11 (80/81 Jozef Bednárik USA, 84/85 Marcel Polakovič Fínsko, 85/86 Marcel Polakovič Poľsko, 86/87 Pavol Gvozdjak Kuba, 89/90 Ondrej Šuch Čína , 89/90 Pavol Ševera Čína, 90/91 Richard Kollár Švédsko, 92/93 Pavel Martoň Turecko, 92/93 Andrej Zlatoš Turecko, 92/93 Martin Niepel Turecko, 93/94 Martin Niepel Hongkong, 93/94 Patrik Horník Hongkong, 98/99 Jozef Ševčík Rumunsko, 04/05 František Simančík Mexiko, 04/05 Michal Burger Mexiko, 05/06 Samuel Hapák Slovinsko)[3]
  • Bronz: 10
  • Čestné uznanie: 6

Medzinárodná olympiáda v informatike (1993 – 2015)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zlato: 6
  • Striebro: 5
  • Bronz: 7

Medzinárodná fyzikálna olympiáda (1993 – 2015)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Striebro: 2
  • Bronz: 3
  • Čestné uznanie: 1

OH Gamča

[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijské hry Gamča (OH Gamča) sú súťažou medzi triedami, ktorá sa koná každoročne od septembra do decembra už od roku 1988. Súťaž vznikla v roku 1988 na počesť 70. výročia založenia Československa a s inšpiráciou práve prebiehajúcej letnej olympiády v Soule. Počas školskej olympiády súťažia triedy medzi sebou v športových, umeleckých, vedeckých a netradičných disciplínach o celkové prvenstvo. Každé olympijské hry majú svoj názov obsahujúci písmená O a H, ostatné školské roky to boli OH Chaos 2015, OH Pochybnosť 2016, OH Kolobeh 2017, OH V ohrození 2018, OH Hodnota 2019, OH Rozhodnutie 2020, OH Hypnóza 2021, OH Hokus Pokus 2022, OH Pohroma 2023 a OH HORE Nohami 2024.

Súčasné aj bývalé študentstvo školy sa nazýva Gamčáci resp. Gamčáčky.

Významní absolventi a absolventky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • (S rokom ukončenia školy[4], ak je známy.)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Župa obnovila Gamču za 20 miliónov eur [online]. reality.trend.sk, 2010-09-08, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
  2. ↑ International Mathematical Olympiad [online]. www.imo-official.org, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  3. ↑ GAMČA, Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava | Úspechy žiakov v matematických súťažiach [online]. webcache.googleusercontent.com, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.
  4. ↑ Gamča / Absolventi [online]. www.gamca.sk, [cit. 2016-11-28]. Dostupné online. Archivované 2016-11-29 z originálu.
  5. ↑ Lackovičová A., Bérešová A.. Personalia: RNDr. Ivan Pišút, DrSc. (*13. 3. 1935 – †14. 12. 2017) – náš učiteľ, priateľ a neúnavný terénny výskumník. Bryonora, 2018. Dostupné online. (Slovak)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′38″S 17°06′58″V / 48,144°S 17,116°V / 48.144; 17.116

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymnázium_(Bratislava,_Grösslingová_18)&oldid=7922071“