Hnutie nezúčastnených krajín
Hnutie nezúčastnených krajín (angl. Non-Aligned Movement) je medzinárodná organizácia združujúca 118 krajín, ktoré nie sú členmi mocenských blokov. Zmysel organizácie vyjadruje havanská deklarácia z roku 1979: „zabezpečiť národnú nezávislosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť územia a bezpečnosť nezúčastnených krajín v ich úsilí proti imperializmu, kolonializmu, neokolonializmu, apartheidu, sionizmu, rasizmu a všetkým formám zahraničnej agresie, okupácie, dominancie, zasahovania alebo nadvlády, ako aj proti veľmociam a politickým blokom“. Členské krajiny reprezentuju takmer dve tretiny členských štátov OSN s približne 55 % svetovej populácie.
Dejiny hnutia
[upraviť | upraviť zdroj]Počiatky hnutia siahajú do roku 1955, keď sa v Bandungu (Indonézia) konala ázijsko-africká konferencia, kde sa účastnícke krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi Západom a Východom (Studená vojna). Avšak až v septembri roku 1961 na konferencii v Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy prezidenta Juhoslávie Josipa Broz Tita. Za najprominentnejších iniciátorov hnutia sa považujú Josip Broz Tito (Juhoslávia), Džaváharlál Néhrú (India), Gamál Abdal Násir (Egypt), Kwame Nkrumah (Ghana) a Sukarno (Indonézia). Odvtedy sa hlava štátu alebo predseda vlády hosťujúceho štátu stal predsedom hnutia až do ďalšej konferencie, kde predsednícke právomoci prevzala ďalšia osoba.
Druhá konferencia sa konala v Káhire v roku 1964 a zúčastnilo sa jej dokopy 46 štátov; mnohé z nich boli africké štáty, ktoré získali nezávislosť. Hnutie bolo cieľom proamerických kritikov, ktorí poukazovali na členstvo Kuby v hnutí, keďže karibský štát bol v studenej vojne blízkym spojencom Sovietskeho zväzu.
Na konferencii v roku 1979 v Havane, na ktorej sa zúčastnilo vyše 130 krajín, prezentoval Fidel Castro názor, že účastnícke krajiny by sa mali spojiť spolu so Sovietskym zväzom do protiimperialistickej aliancie. Avšak ešte v tom istom roku sa hnutie rozdelilo na dva tábory po sovietskej invázii do Afganistanu. Prvý tábor tvorili hlavne moslimské štáty, ktoré inváziu razantne odsúdili, a druhý tvorili štáty, ktoré s inváziou mlčky súhlasili.
Vo februári 2003 sa v Kuala Lumpur v Malajzii konal 13. Summit Hnutia nezúčastnených krajín. Ťažiskom tohto stretnutia bola otázka Iraku. Malajzijský premiér Mahathir Mohamad, ktorý sa chystá odstúpiť, juhoafrický prezident Thabo Mbeki a ďalší hovorili proti tomu, aby USA rozpútali vojnu proti Iraku, na konci stretnutia bola schválená rezolúcia proti vojne v Iraku.
Zatiaľ posledná konferencia z roku 2006 sa konala na Kube, kde členské štáty odsúdili izraelskú inváziu do Libanonu, podporili Irán v jeho jadrovom programe a skritizovali Spojené štáty americké za ich zahraničnú politiku.
Konferencie
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Členské štáty
[upraviť | upraviť zdroj]Pozorovateľské štáty
[upraviť | upraviť zdroj]Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Brazília, Chorvátsko, Čierna Hora, Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Kostarika, Mexiko, Paraguaj, Salvádor, Srbsko, Taiwan, Ukrajina, Uruguaj