Isaac Asimov

Isaac Asimov
Osobné informácie
Rodné meno	Isaak Ozimov
Narodenie	2. január 1920
	Petroviči, Smolenská oblasť, Ruská SFSR
Úmrtie	6. apríl 1992 (72 rokov)
	Brooklyn, New York, New York, Spojené štáty
Národnosť	Rus
Štátna príslušnosť	Spojené štáty
Alma mater	Columbia University
Zamestnanie	Spisovateľ, profesor biochémie
Manželka	Gertrude (1942 – 1973) Janet (1973-)
Deti	David Robyn Joan
Dielo
Žánre	Science fiction
Témy	Popularizácia vedy, eseje, literárna kritika
Literárne hnutie	Zlatý vek Science fiction
Podpis
Odkazy
Isaac Asimov na asimovonline.com
Projekt Guttenberg	Isaac Asimov (plné texty diel autora)
	Isaac Asimov (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Chemický portál  Biologický portál  Biografický portál

Isaac Asimov (* 2. január 1920, Petroviči, Smolenská oblasť, Ruská SFSR – † 6. apríl 1992, New York) bol veľmi úspešný a neobyčajne plodný americký spisovateľ a biochemik známy vďaka svojim sci-fi knihám a populárno-vedeckým prácam.

Takisto písal mysteriózne (mnohé z nich sú obsiahnuté v knihách Black Widowers) a fantasy príbehy. Publikoval práce týkajúce sa (s výnimkou filozofie) každej hlavnej kategórie z Deweyho Desiatkového Systému klasifikácie kníh. Napísal a vydal viac ako 500 titulov a okolo 90 000 listov a článkov. Asimov bol dlhoročný člen organizácie Mensa. Jeho meno nesie asteroid 5020 Asimov, kráter Asimov na Marse, ako aj jeden z prototypov humanoidného robota od firmy Honda – Asimo.

Život

Asimov sa narodil okolo 2. januára 1920 (tento dátum používal oficiálne, presný dátum nie je známy) v židovskej rodine. Keď mal tri roky, jeho rodičia Anna Rachel (rod. Berman) a Judah Asimov emigrovali do USA. Už ako päťročný sa naučil čítať. Isaac vyrástol v Brooklyne, kde jeho rodičia vlastnili malý obchodík so zmiešaným tovarom a v rodine sa očakávalo, že Isaac v ňom bude neskôr pracovať. V rodinnom obchode sa stretol aj s prvými vedecko-fantastickými poviedkami. Sci-fi príbehy začal písať už ako jedenásťročný a čoskoro mu začali vychádzať v známych časopisoch.

Vyštudoval na Columbijskej Univerzite v roku 1939 a získal titul Ph.D. v oblasti chémie v roku 1948. Hneď po štúdiách sa zamestnal na Univerzite v Bostone, kde mu však začali platiť mzdu až v roku 1958. V tom čase už jeho príjem z písania prevyšoval príjem z akademických prác. Asimov ostal na fakulte ako asistent a v roku 1979 sa stal plnohodnotným profesorom. Jeho osobné spisy od roku 1965 archivované v univerzitnej knižnici sú v 464 krabiciach s dĺžkou 232 stôp (71 m).

Oženil sa 26. júla 1942 s Gertrude Blugermanovou, s ktorou mal dve deti, syna Davida (narodený v roku 1951) a dcéru Robyn (narodená v roku 1955). Po manželskej odluke sa rozviedli v roku 1973 a Asimov sa v tom istom roku znova oženil s Janet O. Jeppsonovou.

Počas operácie, v rámci ktorej mu voperovali bypass srdca, (1983) bol nakazený vírusom HIV, následkom čoho 6. apríla 1992 zomrel. Príčina jeho smrti (zlyhanie srdca v dôsledku komplikácií spôsobených AIDS) bola zverejnená až o desať rokov neskôr v životopise jeho druhej manželky Janet s názvom It's Been a Good Life (doslova „Bol to dobrý život“).

Viera a politika

Isaac Asimov bol humanistom a racionalistom. Nemal nič proti úprimnému náboženskému presvedčeniu, no bol proti poverám a neopodstatneným domnienkam. Mal strach z lietania (letel iba dvakrát za život) a bol tiež klaustrofil t. j. mal rád malé, uzavreté miesta.

Asimov bol pokrokový v mnohých politických otázkach a vytrvalý prívrženec Demokratickej strany USA. V televíznom interview začiatkom 70-tych rokov verejne podporil Georga McGoverna. Nesúhlasil so správaním mnohých progresívnych politikov z konca 60-tych rokov. Jeho obrana mierového využitia jadrovej energie aj po incidente v Three Mile Island poškodila jeho vzťahy s niektorými z nich. Na sklonku života Asimov obviňoval z úpadku kvality života v New Yorku reštriktívne daňové opatrenia, vyháňajúce strednú triedu na predmestia. Vo svojej poslednej vedeckej publikácii Our Angry Earth (1991, ktorú napísal spolu so sci-fi spisovateľom Frederikom Pohlom), sa zaoberá zhoršovaním životného prostredia a problémami ako globálne otepľovanie a ničenie ozónovej vrstvy.

Spisovateľská kariéra

Prehľad

Asimovovu kariéru môžeme rozdeliť na niekoľko časových úsekov. V jeho začiatkoch dominovala sci-fi tvorba, ktorá začala poviedkami v roku 1939. To trvalo do roku 1958, kedy bol vydaný román The Naked Sun. Nasledovalo obdobie populárno-vedeckých prác, občas doplnených vedeckou fantastikou. V ďalšom štvrťstoročí napísal iba štyri vedecko-fantastické romány. Od roku 1982 datujeme druhú časť jeho vedecko-fantastickej tvorby, ktorá začala vydaním Foundation's Edge. Odvtedy až do smrti napísal množstvo pokračovaní jeho predchádzajúcich románov snažiac sa prepojiť ich do jedného celku.

Vedecká fantastika

Asimov začal prispievať do vedecko-fantastických časopisov v roku 1939, Marooned Off Vesta bola jeho prvá vydaná poviedka, ktorú napísal, keď mal 18 rokov. O dva a pol roka publikoval svoju 32. poviedku, Nightfall (1941), ktorá bola opísaná v Bewildering Stories, ako jedna z „najznámejších sci-fi poviedok vôbec“ [1]. V roku 1968 americkí spisovatelia sci-fi zvolili Nightfall za najlepšiu sci-fi poviedku, ktorá bola kedy napísaná [2]. V jeho krátkej antológii Nightfall and Other Stories napísal, „Napísanie poviedky 'Nightfall' bolo zlomom v mojej profesionálnej kariére... Zrazu som to začal brať vážne a svet vedeckej fantastiky si uvedomil, že existujem. Ako plynuli roky, skutočne sa ukázalo, že som napísal 'klasiku'.“

V roku 1942 začal s písaním poviedok o Foundation („Nadácia“, v češtine „Nadace“. Tento preklad je nesprávny, pretože ako potvrdil sám Asimov v liste, mal na mysli základ, založenie, Základňa. Kedže ale už bol názov Nadácia sprofanovaný a vžil sa, tak sa dodnes nesprávne používa a prekladá), ktoré neskôr vyšli ako Foundation Trilogy: Foundation (v češtine „Nadace“) (1951), Foundation and Empire (v češtine „Nadace a říše“) (1952) a Second Foundation (v češtine „Druhá Nadace“) (1953), ktoré hovoria o zrútení a znovuvytvorení galaktickej ríše vo vesmíre. Celkovo je to spolu so sériou o robotoch jeho najznámejšie dielo. Po mnohých rokoch pokračoval v sérii románmi Foundation's Edge (v češtine „Nadace na hranicích“) (1982) a Foundation and Earth (v češtine „Nadace a Země“) (1986) a vrátil sa na začiatok pôvodnej trilógie s Prelude to Foundation (v češtine „Předehra k Nadaci“) (1988) a Forward the Foundation (v češtine „A zrodí se Nadace“) (1992).

Vo svojom diele Run-Around z roku 1942 publikoval svoju predstavu o robotoch ako o nadradenej rase, ktorú však vďaka diktatúre budeme môcť ovládať. Svoje poviedky o robotoch, mnoho z nich vyšlo v zbierke I, Robot (v slovenčine Ja, Robot) (1950), začal písať v približne rovnakom čase. V nich sformuloval tri zákony robotiky, ktorými sa mali riadiť roboty a inteligentné stroje a veľmi ktoré ovplyvnili iných spisovateľov a ľudí, ktorí sa zaoberali robotikou. Jedna z týchto poviedok The Bicentennial Man (v slovenčine „Dvestoročný človek“) bola aj sfilmovaná v hlavnej úlohe s Robinom Williamsom.

Súčasný film Ja, robot (I, Robot), v hlavnej úlohe s Willom Smithom, bol natočený podľa scenára Hardwired od Jeffa Vintara. Asimovove myšlienky boli zakomponované po tom, ako 20th Century Fox získala práva na Ja, Robot. Nemá to súvislosť so scenárom Ja, Robot od Harlana Ellisona, ktorý spolupracoval so samotným Asimovom na vytvorení filmovej verzie, ktorá zachytí duch originálu. Asimov poznamenal, že Ellisonov scenár vedie k „prvému skutočne hodnotnému a komplexnému celovečernému vedecko-fantastickému filmu, ktorý bol kedy natočený.“ Pozri: I, Robot, [3]

V roku 1948 napísal vtipný vedecký článok, The Endochronic Properties of Resublimated Thiotimoline, ktorý, ako sa obával, mal vplyv na získanie doktorátu.

Stráviac väčšinu 40-tych rokov prácou na sériách Foundation a I, Robot, opäť sa vrátil k písaniu krátkych poviedok pre vedecko-fantastické časopisy až v roku 1950, čo bol, podľa neho, začiatok „zlatej dekády“ v jeho tvorbe. Množstvo poviedok z tohto obdobia je zahrnutých v jeho antológii The Best of Isaac Asimov, vrátane The Last Question (1956), jeho najmilšej a podľa mnohých porovnateľnej s poviedkou Nightfall.

Začiatkom roku 1977 prepožičal svoje meno časopisu Isaac Asimov's Science Fiction Magazine (teraz Asimov's Science Fiction) a do každého čísla prispieval. Istý čas existoval aj časopis s názvom Isaac Asimov's Science Fiction Adventure Magazine.

Populárno-vedecké práce

Koncom 50-tych a celé 60-te roky Asimov akosi preradil rýchlostný stupeň a znížil publikovanie beletrie na minimum. Od 1957 The Naked Sun do 1982 Foundation's Edge publikoval iba štyri knihy, z ktorých dve boli mysteriózne. V rovnakom čase ale dramaticky zvýšil svoju vedecko-populárnu činnosť. Písal hlavne na vedecké témy. Vypustenie Sputnika v roku 1957 vyvolalo záujem verejnosti o vedu, ktorý Asimovovi vydavatelia horlivo vyplnili všetkým, čo bol schopný napísať. Medzitým prijal ponuku napísať s úplnou voľnosťou každý mesiac vedecko-populárny článok pre Magazine of Fantasy and Science Fiction. Prvýkrát sa takýto článok objavil v novembri 1958 a nasledovali každý mesiac ďalšie až kým kvôli chorobe neprestal. Tieto články, ktoré sa pravidelne knižne vydávali, spravili z Asimova „Veľkého popularizátora“ vedy.

Vydal Asimov's Guide to the Bible (doslova Asimovov sprievodca Bibliou) v dvoch zväzkoch, pokrývajúc Starý zákon (1967) a Nový zákon (1969), ktoré neskôr vydal v jednom 1 300-stranovom zväzku (1981). Plný máp a tabuliek prechádza v poradí jednotlivými knihami Biblie, vysvetľuje históriu každej a všetky politické okolnosti, ktoré mohli na ňu vplývať ako aj podrobné informácie o dôležitých postavách.

Asimov napísal niekoľko esejí na aktuálne spoločenské témy vrátane „Thinking About Thinking“ a „Science: Knock Plastic“ (1967).

Iné

Nikdy nemal dosť vtipov a humoru. Ku koncu života vydával sériu zbierok limerickových básničiek po väčšine vlastných, začal s Lecherous Limericks (1975). Jeho Treasury of Humor je na jednej strane kniha vtipov a na druhej strane jeho pohľad na teóriu humoru. Podľa Asimova hlavný zdroj humoru je náhla zmena uhla pohľadu, ktorý prenesie pozornosť z dôležitého na obyčajný, zo vznešeného na smiešny.

Asimov vydal dvojzväzkovú autobiografiu: In Memory Yet Green (1979) a In Joy Still Felt (1980). Tretia autobiografia, I. Asimov: A Memoir, bola vydaná v apríli 1994. Epilóg napísala manželka Janet krátko po jeho smrti.

Literárne témy

Mnoho Asimovových prác sa zaoberá rodičovstvom. Jeho prvá poviedka o robotoch, „Robbie“ je príbehom robotickej pestúnky. Ako sa roboti stávajú múdrejšími, ich zásahy sú čoraz naliehavejšie. V Evidence (doslova „Dôkaz“), sa robot zamaskovaný za človeka snaží dostať do volenej funkcie. V The Evitable Conflict (v češtine „Konflikt nikoli nevyhnutelný“), sa roboti snažia ochrániť ľudstvo ako druh.

Neskôr, v Robots and Empire (v češtine „Roboti a Impérium“), robot vynašiel tzv. Nultý zákon robotiky, ktorý hovorí, že „Robot nesmie ublížiť ľudstvu a ani svojou nečinnosťou dopustiť, aby ľudstvu bolo ublížené“. Dospel tiež k záveru, že prítomnosť robotov obmedzuje ľudskú slobodu a že najlepšie pre ľudstvo bude, ak roboti zaniknú. Nerobotický román, The End of Eternity (v slovenčine „Koniec večnosti“), prináša podobný konflikt a riešenie.

V The Foundation Series (v ktorej pôvodne roboty nevystupovali), vedci implementovali čiastočne utajený plán pre vytvorenie dokonalej spoločnosti v priebehu tisíca rokov. Tento plán má svojich strážcov nazývaných Second Foundation (v preklade „Druhá Nadácia“). Keď Asimov prerušil písanie série v 50-tych rokoch, Second Foundation bola zobrazená ako strážcovia ľudstva. V pokračovaní série z 80-tych rokov túto úlohu podrobnejšie vyjasnil.

Foundation's Edge (v češtine „Nadace na hranicích“) predstavil planétu Gaia. Všetky zvieratá, rastliny a neživé súčasti mali jedno veľké zdieľané vedomie, ktoré sformovalo super-myseľ pracujúcu pre spoločné dobro. V Foundation and Earth (v češtine „Nadace a Země“) sa hlavný hrdina musí rozhodnúť, či dovolí väčšej verzii Gaie (Galaxia) pohltiť celú galaxiu.

Foundation and Earth (v češtine „Nadace a Země“) uviedlo robotov do sveta série Foundation. Dva z posledných románov, Prelude to Foundation (v češtine „Předehra k Nadaci“) a Forward the Foundation (v češtine „A zrodí se Nadace“), detailnejšie vysvetľujú ich správanie. Roboti sú zobrazení ako tajní agenti pracujúci v prospech ľudstva.

Kritika

Asimov bol kritizovaný za nedostatok sexu a mimozemšťanov v jeho dielach. Asimov raz vysvetlil, že jeho váhanie nad písaním o mimozemšťanoch pramení z incidentu zo začiatku jeho kariéry, keď bola odmietnutá jedna z jeho prvých poviedok, pretože mimozemšťania boli vykreslení ako nadradené bytosti nad ľuďmi. Rozhodol sa, že radšej ako písať o slabých mimozemšťanoch, nebude o nich písať vôbec. Nakoniec ako odpoveď na kritiku napísal román The Gods Themselves (v češtine „Ani sami bohové“), ktorý obsahuje mimozemšťanov, sex aj sex mimozemšťanov. Asimov povedal, že najviac pyšný je na prostrednú časť tohto románu.

Iní ho kritizovali za málo silných ženských postáv v jeho ranej tvorbe. Vo svojej autobiografii to zobral na vedomie a poukázal na svoju neskúsenosť.

Vybrané diela

Vedecká fantastika

Romány

Séria o Nadácii

• 1951 Foundation (Nadácia, v češtine „Nadace“)
• 1952 Foundation and Empire (Nadácia a Impérium)
• 1953 Second Foundation (Druhá Nadácia)
• 1982 Foundation's Edge (Nadácia na rozhraní)
• 1986 Foundation and Earth (Nadácia a Zem)
• 1988 Prelude to Foundation (v češtine „Předehra k Nadaci“)
• 1993 Forward the Foundation (v češtine „A zrodí se Nadace“)

Séria o Galaktickej ríši (impériu)

• 1950 Okruhliak na oblohe (Pebble in the Sky, v češtine „Oblázek na obloze“)
• 1951 The Stars, Like Dust (v češtine „Hvězdy jako prach“)
• 1952 The Currents of Space (v češtine „Kosmické proudy“)

Séria o robotoch

• 1954 The Caves of Steel (Oceľové jaskyne) (prvý kriminálny SF román s Eliášom Baleym)
• 1957 Vo vesmíre niekto vraždí, The Naked Sun, (v druhom vydaní „Pod holým nebom“) (druhý kriminálny SF román s Eliášom Baleym)
• 1983 The Robots of Dawn (v češtine „Roboti úsvitu“) (tretí kriminálny SF román s Eliášom Baleym)
• 1985 Robots and Empire (v češtine „Roboti a Impérium“) (voľné pokračovanie trilógie s Eliášom Baleym)
• 1993 The Positronic Man napísal ho spolu s Robertom Silverbergom, román postavený na poviedke The Bicentennial Man (v slovenčine „Dvestoročný človek“)

Fantastická cesta

• 1966 Fantastic Voyage (doslova Fantastická cesta) – prepis rovnomenného filmu
• 1987 Fantastic Voyage II: Destination Brain (v češtine „Fantastická cesta II, Místo určení:Mozek“) – Asimovove nezávislé pokračovanie Fantastic Voyage

Romány nepatriace do sérií

• 1955 Koniec večnosti (The End of Eternity, v češtine „Konec věčnosti“)
• 1972 The Gods Themselves (v češtine „Ani sami bohové“)
• 1989 Nemesis (v češtine „Nemesis“)
• 1990 Nightfall (v češtine „Příchod noci“) – napísal spolu s Robertom Silverbergom podľa skoršej rovnomennej poviedky
• 1992 The Ugly Little Boy (v češtine „Dítě času“) – napísal spolu s Robertom Silverbergom podľa skoršej rovnomennej poviedky

Romány pre mládež

ako Paul French

• 1952 David Starr, Space Ranger
• 1953 Lucky Starr and the Pirates of the Asteroids
• 1954 Lucky Starr and the Oceans of Venus
• 1956 Lucky Starr and the Big Sun of Mercury
• 1957 Lucky Starr and the Moons of Jupiter
• 1958 Lucky Starr and the Rings of Saturn

spolu s Janet Asimovovou (séria o Norbim)

• 1983 Norby, the Mixed-Up Robot
• 1984 Norby's Other Secret
• 1985 Norby and the Lost Princess
• 1985 Norby and the Invaders
• 1986 Norby and the Queen's Necklace
• 1987 Norby Finds a Villain
• 1988 Norby Down to Earth
• 1989 Norby and Yobo's Great Adventure
• 1990 Norby and the Oldest Dragon
• 1991 Norby and the Court Jester

Zbierky poviedok

Pozri Zoznam poviedok Isaaca Asimova

• 1950 Ja, robot (kniha) (I, Robot)
• 1955 The Martian Way and Other Stories
• 1957 Earth Is Room Enough
• 1959 Nine Tomorrows
• 1964 The Rest of the Robots
• 1969 Nightfall and Other Stories
• 1972 The Early Asimov
• 1973 The Best of Isaac Asimov
• 1975 Buy Jupiter and Other Stories
• 1976 The Bicentennial Man and Other Stories
• 1982 The Complete Robot
• 1983 The Winds of Change and Other Stories
• 1986 Robot Dreams
• 1990 Gold
• 1995 Magic

Mysteriózne

Romány

• 1958 The Death Dealers (neskoršie ako A Whiff of Death)
• 1976 Murder at the ABA (neskoršie ako Authorized Murder)

Zbierky poviedok (Black Widowers and others)

• 1968 Asimov's Mysteries
• 1974 Tales of the Black Widowers
• 1976 More Tales of the Black Widowers
• 1980 Casebook of the Black Widowers
• 1984 Banquets of the Black Widowers
• 1986 The Best Mysteries of Isaac Asimov
• 1990 Puzzles of the Black Widowers
• 2003 Return of the Black Widowers

Náučné

Populárno-vedecké

• 1954 The Chemicals of Life
• 1956 Inside the Atom
• (1956?) The World of Carbon
• 1958 The World of Nitrogen
• 1959 The Clock We Live On
• 1959 Asimov on Numbers
• 1959 Words of Science and the History Behind Them
• 1962 Life and Energy
• 1964 Adding a Dimension
• 1964 The Human Brain
• 1966 The Neutrino
• 1968 Science, Numbers and I
• 1970 The Solar System and Back
• 1970 Our World in Space
• 1981 Views of the Universe
• 1990 The Secret of The Universe
• 1977 Quasar, Quasar, Burning Bright
• The Sun Shines Bright
• 1965 The Intelligent Man's Guide to Science
• (1989,1993) Asimov's Chronology of Science and Discovery
• 1991 Isaac Asimov's Guide to Earth and Space
• 2003 The Sun
• 2004 The Earth
• 2004 Jupiter
• 2004 Venus

História

• The Greeks
• The Roman Republic
• The Roman Empire
• The Near East
• The Dark Ages
• The Shaping of England
• Constantinople
• The Land of Canaan
• The Shaping of France
• The Shaping of North America
• The Shaping of the United States
• Our Federal Union (1974)
• Asimov's History of the World

Humor

• Treasury of Humor (1971? 1979?)
• Lecherous Limericks (1975)
• More Lecherous Limericks (1976)
• Still More Lecherous Limericks (1977)
• Asimov's Sherlockian Limericks (1977)
• Limericks: Too Gross – Or Two Dozen Dirty Dozen Stanzas (1978) (s Johnom Ciardiom)
• A Grossery of Limericks (1981) (s Johnom Ciardiom)
• Isaac Asimov's Limericks for Children (1984)
• Asimov Laughs Again – More than 700 Favorite Jokes, Limericks and Anecdotes (1992)

Autobiografické

• In Memory Yet Green (1979)
• In Joy Still Felt (1980)
• I. Asimov: A Memoir, apríl 1994
• Yours, Isaac Asimov: A Lifetime of Letters by Isaac Asimov

Iné

• Opus 100 (1969)
• Opus 200 (1979)
• Isaac Asimov's Book of Facts (1979)
• Azazel (1988)

Po slovensky

• 1970 – Vo vesmíre niekto vraždí (The Naked Sun, preklad Pavol Langer, vyd. Smena)
• 1977 – Koniec večnosti (The End of Eternity, preklad Judira Schromová, vyd. Tatran)
• 1982 – Okruhliak na oblohe (Pebble in the Sky, preklad Dušan Janák, vyd. Smena)
• 1989 – Smrtiaci prach (angl. The Dust of Death, antológia Deti vesmírnej noci, preklad Dušan Slobodník, vyd. Slovenský spisovateľ)
• 1991 – Základňa (Foundation, preklad Dušan Slobodník, vyd. Práca)
• 2020 – Nadácia (Foundation, preklad Patrick Frank, vyd. Albatros)
• 2020 – Nadácia a Impérium (Foundation and Empire, preklad Patrick Frank, vyd. Albatros)
• 2020 – Druhá nadácia (Second Foundation, preklad Patrick Frank, vyd. Albatros)

Po česky

• 1950 – Já robot (I, Robot, v slovenčine Ja, Robot)
• 1970, 1994 – Ocelové jeskyně (The Caves of Steel)
• 1991 – Nadace (Foundation)
• 1991 – Nadace a Říše (Foundation and Empire)
• 1991 – Druhá Nadace (Second Foundation)
• 1992 – Nadace na hranicích (Foundation's Edge )
• 1992 – Nadace a Země (Foundation and Earth)
• 1992 – Předehra k Nadaci (Prelude to Foundation)
• 1992 – Fantastická cesta II, Místo určení:Mozek (Fantastic Voyage II, Destination Brain)
• 1992 – Ani sami bohové (The Gods Themselves)
• 1993 – Roboti úsvitu (The Robots of Dawn)
• 1993 – Roboti a Impérium (Robots and Empire)
• 1993 – Oblázek na obloze (Pebble in the Sky, v slovenčine Okruhliak na oblohe)
• 1993 – Konec Věčnosti (The End of Eternity, v slovenčine Koniec večnosti)
• 1993 – Příchod noci (Nightfall)
• 1994 – Vize robotů (Robot visions)
• 1994 – Nahé slunce (The Naked Sun, v slovenčine Vo vesmíre niekto vraždí)
• 1994 – Azazel (Azazel)
• 1994 – Dítě času (The Ugly Little Boy)
• 1994 – Kosmické proudy (The Currents of Space)
• 1995 – Hvězdy jako prach (The Stars, Like Dust)
• 1995 – A zrodí se Nadace (Forward the Foundation)
• 1997 – Sbohem Země (GOLD, The Final Science Fiction Collection)
• Robohistorie I – zbierka poviedok o robotoch
• Robohistorie II – zbierka poviedok o robotoch
• Neznámy Asimov I – zbierka poviedok

Iné projekty

Commons

Wikicitáty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Isaac Asimov
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Isaac Asimov

Externé odkazy

• Asimov Online
• Kompletný zoznam prác
• FAQ
• Asimovov trezor
• Internetová sci-fi databáza o Isaacovi Asimovovi
• Isaac Asimov v Internet Movie Database (po anglicky)
• Slovenská stránka http://www.nemesis.szm.sk