Július Cesnak
| Július Cesnak | ||||||||
| Bývalý mešťanosta Banskej Bystrice | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1893 – 1923 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 26. marec 1863 Banská Bystrica, Rakúske cisárstvo | |||||||
| Úmrtie | 13. apríl 1933 (70 rokov) Banská Bystrica, ČSR | |||||||
| Alma mater | Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici | |||||||
| Profesia | úradník, mešťanosta | |||||||
| Vierovyznanie | evanjelik | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Deti | syn: Július | |||||||
Július Gustáv Cesnak (iný zápis: Česnak, maď. Csesnák Gyula; * 26. marec 1863 Banská Bystrica - † 13. apríl 1933 Banská Bystrica) bol úradník a mešťanosta Banskej Bystrice, ktorý túto funkciu vykonával 30 rokov (1893 – 1923) a významne sa pričinil na rozvoji mesta.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 26. marca 1863 v Banskej Bystrici v evanjelickej rodine pekára Gustáva Cesnaka a Karolíny, rod. Korony. Študoval a zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1882). V rokoch 1883 – 1893 pôsobil ako mestský úradník. 19. mája 1893 ho jednomyseľne zvolili za mešťanostu. Počas obdobia výkonu tejto funkcie bol v Banskej Bystrici vybudovaný mestský vodovod, kanalizácia, pristúpilo sa k úprave ulíc, vytvoreniu parku a nábrežie Hronu (známe ako Garampart). V hospodárskej oblasti sa pričinil o reorganizáciu mestského lesného hospodárstva, postavenie mestskej hydroelektrárne a železničného prepojenia s Harmancom (dnes súčasť železničnej trate č. 170).[1]
Taktiež pôsobil ako dočasný predseda (1895) a podpredseda (1897) Banskobystrickej historickej a archeologickej spoločnosti založenej na podporu a rozvoj mestského múzea a vybudovanie jeho prvej múzejnej expozície (1909). Zaslúžil sa o preloženie Štátnej odbornej školy kovorobnej z Gelnice do Banskej Bystrice. Počas prvej svetovej vojny zabezpečoval najmä zásobovanie obyvateľov potravinami, fungovanie zdravotníckej starostlivosti a pomoc chudobným občanom. Funkciu mešťanostu zastával do 28. decembra 1922, kedy za prítomnosti hlavného slúžneho Adolfa Pštrosa odstúpil a úrad odovzdal novozvolenému starostovi Kolomanovi Mikulovi,[1] ktorý sa funkcie ujal 1. marca 1923.[2] Zomrel 13. apríla 1933 v Banskej Bystrici a bol pochovaný na miestnom evanjelickom cintoríne.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b „Pred 150 rokmi sa narodil mešťanosta Július Cesnak“, Bystricoviny, 2013, 2013-03-26, http://www.bystricoviny.sk/spravy/pred-150-rokmi-sa-narodil-najdlhsie-vladnuci-mestanosta-julius-cesnak/, dost. 2014-08-27
- ↑ Lídri mesta v doterajšej histórii Banskej Bystrice, NajkrajšíKraj.sk, 2013 (vyd. 2013-09-16), http://www.najkrajsikraj.sk/z-historie/lidri-mesta-v-doterajsej-historii-banskej-bystrice/, dost. 2014-08-27
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002), „Július Cesnak“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, ISBN 8085169622
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického cirkevného zboru v Banskej Bystrici
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.