Jennifer Jones

Jennifer Jones
americká filmová herečka
Celé meno	Phylis Lee Isley
Narodenie	2. marec 1919 Tulsa, Oklahoma, USA
Úmrtie	17. december 2009 (90 rokov) Malibu, Kalifornia, USA
Roky pôsobenia	1939 – 1974
Manžel	Robert Walker (1939 – 1945) David O. Selznick (1949 – 1965) Norton Simon (1971 – 1993)
Deti	Robert Walker, Michael Walker, Mary Jennifer Selznicková
Rodičia	Phillip Ross Isley, Flora Mae Suberová
Ocenenia
Cena Akadémie
Najlepšia herečka v hlavnej úlohe 1943 – The Song of Bernadette
Zlatý glóbus
Najlepšia herečka v dráme 1943 – The Song of Bernadette
Filmový portál  Biografický portál

Jennifer Jones, rodným menom Phylis Lee Isley (* 2. marec 1919, Tulsa, Oklahoma, USA – † 17. december 2009, Malibu, Kalifornia) bola americká filmová herečka.

Počas svojej kariéry bola päťkrát nominovaná na Oscara. Získala ho v roku 1943 za stvárnenie Bernardety Soubirousovej vo filme The Song of Bernadette. Za tento film získala v tom istom roku aj Zlatý glóbus.

Životopis

Začiatky

Narodila sa v Tulse, USA do rodiny divadelníkov Phillipa Rossa Isleya a jeho ženy Flory Mae Suberovej. V prostredí šoubiznisu si od mala pestovala túžbu stať sa herečkou. Študovala na Americkej akadémii dramatického umenia v New Yorku, kde sa zoznámila s hercom Robertom Walkerom, s ktorým sa 2. januára 1939 oženila.

Obaja chceli byť hercami, a keď sa im to nepodarilo v Chicagu, vrátili sa do Tulsa na 13 týždenný rozhlasový program jej otca. Jennifer si tu tiež zarábala modelingom. Nakoniec sa rozhodli odísť do Hollywoodu, kde si ešte pod rodným menom zahrala svoj debut s Johnom Waynom vo filme New Frontier (1939). Keď ani druhým filmom Dick Tracy's G-Men (1939) nenaplnila očakávania, presťahovala sa naspäť do New Yorku.

Kariéra

Začiatky jej profesionálnej kariéry sú späté so slávnym producentom a jej druhým manželom, Davidom O. Selznickom. Prvýkrát sa s ním stretla na konkurze, z ktorého utiekla s plačom. Na Selznicka to urobilo dojem a ponúkol jej sedemročný angažmán. Dohovorili sa tiež, že si zmení meno na Jennifer Jones.

Jennifer Jones ako Bernardeta Soubirousová vo filme The Song of Bernadette

Režisér Henry King bol nadšený kamerovými skúškami a Jones získala najslávnejšiu rolu svätej Bernadety Soubirousovej z Lúrd vo filme The Song of Bernadette. Bernadeta mala ako dieťa niekoľkonásobné zjavenie Panny Márie a to ju predurčilo stať sa mníškou. Naivný a panenský vzhľad, plaché a mladučké vystupovanie vynieslo Jones nielen historicky prvý Zlatý glóbus za najlepšiu herečku v dráme, ale aj Oscara. V deň udeľovania mala dvadsaťpäť rokov a porazila hviezdy ako Ingrid Bergmanovú (s ktorou sa neskôr spriatelila), Greer Garsonovú, Joan Fontaine a Jean Arthurovú. Neskôr sa Bergmanová vyjadrila reportérom: „Preplakala som celú Bernadette, pretože Jennifer bola tak dojemná a keďže som si uvedomila, že som nevyhrala cenu.“ Nasledujúci rok práve Jennifer Jones odovzdala Oscara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe svojej kolegyni Ingrid Bergmanovej.

V priebehu dvoch desaťročí stvárnila niekoľko ďalších významných rolí, vďaka ktorým bola nominovaná na Oscara. V roku 1944 si zahrala rolu vo vojnovej dráme Since You Went Away (1944). Postava tvrdohlavého dievčaťa menom Jane Hiltonová, ktorá musí dospieť rýchlejšie len preto, že jej snúbenca zabili v druhej svetovej vojne, jej priniesla nomináciu na najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe. Pokračujúc v ďalšom silnom a očarujúcom výkone v romantickej dráme Love Letters (1945) len potvrdila svoj talent a získala ďalšiu nomináciu. Jej predposledná, štvrtá nominácia bola za výkon v americkom westerne po boku Gregoryho Pecka s názvom Duel in the Sun (1946).

V romantickej komédii Cluny Brown (1946) sa zamilovala do českého emigranta, ktorého stvárnil Charles Boyer. Na snímke Portrait of Jennie (1948) spolupracovala s lámačom ženských sŕdc Josephom Cottenom a držiteľkou Oscara Ethel Barrymorovou. V ďalšej snímke ju režisér Vincente Minnelli obsadil do adaptácie Flaubertovho románu Madame Bovary (1949). V 50. rokoch na seba upútala v romantickej dráme Love Is a Many-Splendored Thing (1955). Práve táto rola jej priniesla poslednú, piatu nomináciu na Oscara, cenu však získala talianska herečka Anna Magnaniová. Vo svojej profesionálnej kariére mala na plátne za partnerov takých hercov, akými boli Charlton Heston, Laurence Olivier, Montgomery Clift, Humphrey Bogart, William Holden, Rock Hudson a Jason Robards.

Jonesovej hviezda na Hollywoodskom chodníku slávy

Poslednú úlohu predviedla v katastrofickej dráme Sklenené peklo (1974). Postava Liselotte, ktorá zrovna tancuje so svadobným podvodníkom (v podaní Freda Astaira), keď vypukne požiar, jej priniesla druhú nomináciu na Zlatý glóbus.

V roku 1981 kúpila práva na novelu Larryho McMurtryho Cena za nežnosť. Chcela hrať hlavnú úlohu v rovnomennom filme, ale režisér James L. Brooks ju odmietol s tým, že je na úlohu príliš stará.

Jedno z jej posledných televíznych vystúpení bolo v roku 2003 na 75. ročníku udeľovania Oscarov. Americká Akadémia filmových umení a vied vtedy pozvala 59 držiteľov ceny v hereckých kategóriách, aby im kolegovia mohli vyjadriť poctu. Medzi účinkujúcimi legendami bola tiež kolegyňa Olivia de Havillandová, ktorá porazila Jones v roku 1947 v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe.

Od roku 1960 má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.

Osobný život

Jennifer Jones a jej druhý manžel David O. Selznick v Los Angeles v roku 1957

Súkromný život Jennifer Jones bol ťažký. S prvým manželom Robertom Walkerom sa zoznámila v roku 1938 v New Yorku a mala s ním synov Roberta Walkera (* 15. apríl 1940) a Michaela Rossa Walkera (* 13. marec 1941 – † 27. december 2007). Zoznámenie s producentom Davidom O. Selznickom jej prinieslo nielen naštartovanie kariéry, ale tiež životnú lásku. Vzťah so Selznickom sa v Hollywoode nemohol dlho utajiť. Od Walkera odišla v novembri 1943 a o necelé dva roky sa rozviedli. Robert Walker sa s tým nikdy nevyrovnal a podľahol alkoholu, a v auguste 1951 ho našla jeho vtedajšia manželka Barbara Fordová v emocionálnom záchvate. Po príchode psychiatra, ktorý mu naordinoval lieky sa však Walkerov stav zhoršil a zastavil sa mu dych. Nepodarilo sa ho už oživiť a zomrel vo veku 32 rokov.

Davida O. Selznicka si vzala 13. júla 1949 a ich vzťah vydržal až do jeho smrti v júni 1965. Počas spoločného života začala Jones prepadať depresiám, ktoré sa zväčšili po prvom potrate. V novembri roku 1967 sa dozvedela o smrti mnohoročného priateľa, herca Charlesa Bickforda a pokúsila sa o samovraždu. Bola nájdená na pláži v Malibu, odkiaľ ju v kóme previezli do nemocnice. S druhým manželom mala dcéru Mary Jennifer Selznickovú (* 12. august 1954 – † 11. máj 1976), ktorá ukončila život skokom z dvadsiateho poschodia budovy v Los Angeles, čo bola pre Jones ďalšia rana. Aj preto sa začala zaujímať o duševné choroby a v roku 1980 venovala milión dolárov na vytvorenie nadácie Jennifer Jones Simon pre duševné zdravie a vzdelanie.

V máji 1971 sa vydala tretíkrát, tentokrát za zberateľa umenia, multimilionára a filantropa Nortona Simona, ktorého syn spáchal samovraždu v roku 1969. Spoznala sa s ním, keď chcel kúpiť jej portrét z filmu Portrait of Jennie. Ich vzťah vydržal až do jeho smrti v júni 1993.

Jones prekonala rakovinu prsníka.

Smrť

Zvyšok života strávila so svojím synom Robertom Walkerom a rodinou v Malibu, kde odpočívala, nepodávala žiadne rozhovory a len zriedka sa objavovala na verejnosti. Zomrela prirodzenou smrťou 17. decembra 2009 vo veku 90 rokov. Jej telo bolo spopolnené. Pochovaná je vo Forest Lawn Memorial Park v Glendale, Kalifornia.

Zaujímavosti

• Ako dieťa vo svojom voľnom čase predávala vstupenky do divadla.
• Študovala na univerzite Northwestern, kde bola členkou klubu Alpha Kappa Theta.
• Je jednou z pätnástich herečiek, ktoré boli navrhnuté na Oscara za postavu mníšky.
• Bola dlhoročnou cvičiteľkou jogy.

Filmografia

• 1939 – New Frontier
• 1939 – Dick Tracy's G-Men
• 1943 – The Song of Bernadette
• 1944 – Since You Went Away
• 1944 – The Fighting Generation
• 1945 – Love Letters
• 1946 – Cluny Brown
• 1946 – Duel in the Sun
• 1948 – Portrait of Jennie
• 1949 – We Were Strangers
• 1949 – Madame Bovary
• 1950 – Gone to Earth
• 1952 – The Wild Heart
• 1952 – Carrie
• 1952 – Ruby Gentry
• 1953 – Stazione Termini
• 1953 – Beat the Devil
• 1955 – Love Is a Many-Splendored Thing
• 1955 – Good Morning, Miss Dove
• 1956 – The Man in the Gray Flannel Suit
• 1957 – The Barretts of Wimpole Street
• 1957 – A Farewell to Arms
• 1962 – Tender Is the Night
• 1966 – The Idol
• 1969 – Angel, Angel, Down We Go
• 1974 – Sklenené peklo (The Towering Inferno)

Ocenenia

Oscar

• 1944: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – The Song of Bernadette (cena)
• 1945: Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe – Since You Went Away (nominácia)
• 1946: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – Love Letters (nominácia)
• 1947: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – Duel in the Sun (nominácia)
• 1956: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – Love Is a Many-Splendored Thing (nominácia)

Zlatý glóbus

• 1944: Najlepšia herečka v dráme – The Song of Bernadette (cena)
• 1975: Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe – Sklenené peklo (nominácia)

Literatúra

• OSBORNE, Robert A.. 80 years of the Oscars. New York : Abbeville Press Publishers, 2008. 440 s. ISBN 978-0-7892-0992-4. (po anglicky)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jennifer Jones

Externé odkazy

• Jennifer Jones v Internet Movie Database (po anglicky)
• Jennifer Jones v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Jennifer Jones na biography.com Archivované 2017-05-20 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jennifer Jonesová na českej Wikipédii.