José Saraiva Martins

	José Saraiva Martins CMF
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; Emeritný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých
	; kardinál José Saraiva Martins
	Veritas in charitate; Pravda v charite
Štát pôsobenia	Portugalsko
Funkcie a tituly
prefekt Kongregácie pre kauzy svätých
	30. máj 1998 – 9. júl 2008
Predchádzajúce funkcie
	tajomník Kongregácie pre katolícku výchovu; (1988 – 1998; titulárny arcibiskup z Thuburnice; (1988 – 1998; Kardinál-diakon Nostra Signora del Sacro Cuore; (2001 – 2009;
Biografické údaje
Narodenie	6. január 1932 (92 rokov); Gagos, Portugalsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	16. marec 1957 (25 rokov); Ettore Cunial; arcibiskup
Biskup
Menovanie	26. máj 1988 (56 rokov); Ján Pavol II.
Konsekrácia	2. júl 1988 (56 rokov)
Svätiteľ	Agostino Casaroli; kardinál
Spolusvätitelia	Jan Pieter Schotte; arcibiskup; Giovanni Battista Re; arcibiskup
Kardinál
Menovanie	21. február 2001 (69 rokov); Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-biskup
Titulárne sídlo	Nostra Signora del Sacro Cuore
Odkazy
	José Saraiva Martins na catholic-hierarchy.org angl. ; José Saraiva Martins
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Mons. José Saraiva Martins CMF (* 6. január 1932, Gagos, Portugalsko) je portugalský rímskokatolícky duchovný teológ, kňaz, biskup, kardinál. V rokoch 1998 až 2008 bol prefektom Kongregácie pre kauzy svätých.

Životopis

Narodil sa v Gagos de Jarmelo v Guarde v Portugalsku, manželom Antoniovi a Márii (rodenej da Natividade Martins) Saraivovým, vstúpil do Kongregácie misionárskych synov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, všeobecne známej ako klaretiáni, a svoje sľuby zložil 22. augusta 1950. Saraiva Martins bol vysvätený za kňaza arcibiskupom Ettore Cunialom 16. marca 1957. Študoval na Pápežskej Gregorovej univerzite a Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme, kde získal licenciát a doktorát v teológii.

Saraiva Martins vyučoval jeden rok metafyziku v Marine v Taliansku, potom v roku 1959 prišiel do rímskeho Claretianum, kde desaťročie vyučoval základnú a sviatostnú teológiu. Stal sa rektorom Pápežskej univerzity Urbaniana na tri funkčné obdobia (1977–1980, 1980–1983, 1986–1988).

Biskup

26. mája 1988 bol vymenovaný za tajomníka Kongregácie pre katolícku výchovu a titulárneho arcibiskupa Thuburnice. Biskupskú konsekráciu prijal od kardinála Agostina Casaroliho, pričom arcibiskupi Jan Pieter Schotte a Giovanni Battista Re slúžili ako spolusvätitelia. 30. mája 1998 bol vymenovaný za prefekta Kongregácie pre kauzy svätých.

Kardinál

Pápež Ján Pavol II. ho v konzistóriu 21. februára 2001 vymenoval za kardinála-diakona Nostra Signora del Sacro Cuore. Rovnako ako všetci veľkí vatikánski úradníci aj on stratil svoju pozíciu 2. apríla 2005 po smrti pápeža. Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v roku 2005, ktoré zvolilo pápeža Benedikta XVI., ktorý ho neskôr 21. apríla 2005 potvrdil za prefekta.

Odchod na dôchodok

Dňa 9. júla 2008 pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu na funkciu prefekta, jeho nástupcom sa stal Angelo Amato. Dňa 24. februára 2009 bol povýšený do radu kardinálov biskupov s titulom suburbikárskej stolice Palestrina. ^[1]Pápež Benedikt XVI. dovolil Martinsovi zostať ako rímsky postulátor pre kauzu Josého Sáncheza del Río, 14-ročného mexického mladíka a Cristerosa, ktorý zomrel ako mučeník. Martins viedol obrad blahorečenia v Mexico City pre mladého chlapca ako zástupca pápeža Benedikta XVI. Sanchez del Rio bol napokon kanonizovaný 16. októbra 2016 v Ríme pápežom Františkom. ^[2]

Referencie

↑ Rinunce e Nomine, 24.02.2009" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 24. februára 2009 . Získané 8. júna 2018. [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
↑ "Rinunce e Nomine, 09.07.2008" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 9. júla 2008 . Získané 8. júna 2018 . [online]. . Dostupné online. (po taliansky)

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému José Saraiva Martins

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku José Saraiva Martins na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

[a-1] Rinunce e Nomine, 24.02.2009" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 24. februára 2009 . Získané 8. júna 2018. [online]. . Dostupné online. (po taliansky)

[b-2] "Rinunce e Nomine, 09.07.2008" (Tlačová správa) (v taliančine). Tlačová kancelária Svätej stolice. 9. júla 2008 . Získané 8. júna 2018 . [online]. . Dostupné online. (po taliansky)

[1]

[2]