Ležiachov
| Ležiachov | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Vodný tok | Turiec |
| Nadmorská výška | 441 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′49″S 18°51′28″V / 48,9802°S 18,8578°V |
| Rozloha | 4,23 km² (423 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 168 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 39,72 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1252 |
| Starosta | Petra Malinová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 038 42 (pošta Príbovce) |
| ŠÚJ | 512419 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Telefón | 043/429 41 92 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ležiachov | |
| Webová stránka: obecleziachov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ležiachov je obec na Slovensku v okrese Martin.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka je z roku 1252, obec sa spomína ako majetok turčianskeho kláštora (ako terra quinque villarum, teda v preklade "zem piatich dedín", jednou z nich je veľmi pravdepodobne myslený Ležiachov). Pretože však bola cirkevným majetkom, písomných prameňov zo stredoveku je o nej relatívne málo.[4]
Koncom 18. storočia patrila obec Uhorskej kráľovskej komore, v 19. sa stala súčasťou uhorského Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti). V novoveku mala obec spoločného richtára so susednou obcou Slovany.
Obec bola najskôr osada obohnaná prútenou ohradou (lesou), odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jej pomenovanie. Alternatívne však názov obce znamená "sídlisko", miesto osídlenia.
V roku 1715 je doložené, že obec mala 26 domácností, v roku 1785 v Ležiachove stálo 37 domov a žilo 311 obyvateľov. V roku 1828 už len 32 domov a 259 obyvateľov. Úpadok pokračoval do takej miery, že v rokoch 1970 až 1989 bola obec zaradená do plánovaných zánikových obcí a nemala obecný úrad.
V minulosti sa časť obyvateľov zaoberala pestovaním ľanu, konope, výrobou ľanového oleja, a šafraníctvom. Doložené je, že v obci bolo až 43 olejkárskych rodín. Neskôr najčastejšie pracovali v poľnohospodárstve.
Počas SNP občania podporovali a zapojili sa do povstania.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1534 – Lesako
- 1773 – Lezsjacho, Lezjacho
- 1786 – Lezsjacho
- 1808 – Lezsáchó, Lesachó, Ležjáchow, Ležáchow
- 1863 – Lezsiachó
- 1873 – 1877, 1892 – 1907 – Lezsjachó
- 1882 – 1888 – Lezsjahó
- 1913 – Lézsa
- 1920 – Ležiachovo
- 1927 – Ležiachov
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kaplnka sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová ľudová stavba so segmentovým záverom a drevenou zvonicou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1811 – 1817.[5] Stavba má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Starostovia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2002 – 2005 – Jozef Košút (nezávislý), († 2005)
- 2006 – 2007 Pavel Školník (ĽS-HZDS), (doplňovacie voľby 25. marca 2006)
- 2007 – 2022 Katarína Michalková (ĽS-HZDS)
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Országh (* 1836 – † 1925), podnikateľ, obchodník, statkár, účastník zahraničného československého odboja v Rusku, spolupracovník Národnej rady československej
- Adriána Ferenčíková (* 1940), vedecká pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, lektorka slovenského jazyka v Orientálnom inštitúte (Istituto Universitario Orientale) v Neapole a na univerzite v Ríme
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ BEŇKO, Ján. Starý Turiec. 1. vyd. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-217-0366-0. S. 278.
- ↑ Ležiachov. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Maroš Mačuha, Ľubica Szerdová-Veľasová. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 403.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ležiachov