Mária Laskarisová
Mária Laskarisová | |
uhorská kráľovná (manželka) | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Laskarisovci |
Panovanie | 1235 – 1270 |
Korunovácia | 1235 |
Predchodca | Beatrix d'Este |
Nástupca | Alžbeta Kumánska |
Biografické údaje | |
Narodenie | asi 1206 |
Úmrtie | 24. jún alebo 16. júl 1270 |
Pochovanie | františkánsky kostol v Ostrihome |
Vierovyznanie | kresťanstvo (najprv východné, neskôr latinské) |
Rodina | |
Manžel | |
Potomstvo |
Margita Kinga Poľská Anna Uhorská Katarína Alžbeta Uhorská Konštancia Jolanta Poľská Štefan V. Margita Uhorská Belo Uhorský |
Otec | Theodoros I. |
Matka | Anna Komnéna Angelová |
Odkazy | |
Mária Laskarisová (multimediálne súbory na commons) | |
Mária Laskarisová (* asi 1206 – † 24. jún alebo 16. júl 1270) bola dcérou nikájského cisára Theodora I. Laskarida a jeho prvej ženy Anny Komnény Angelovej. V roku 1218 sa vydala za uhorského kráľa Bela IV. a v roku 1235 sa stala uhorskou kráľovnou.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mária bola mladšou sestrou Ireny Laskaridovej, ktorú v roku 1212 cisár Theodor nechal vydať za ním vybraného dediča nikájskeho trónu - Jána III. Duka Vatatza. V tom istom roku Theodor ovdovel a i napriek tomu, že sa neskôr ešte dvakrát oženil, najprv s Filipou Arménskou a potom s Máriou z Courtenay, nového dediča ríši nedal.
Ako mladšia dcéra si preto Mária nemohla vziať manžela, ktorý by si voči Jánovi mohol uplatňovať nárok na nikajský trón. Namiesto toho Theodor dohodol zväzok s uhorským princom Belom IV., najstarším synom Ondreja II. a Gertrúdy Meranskej. K svadbe došlo v roku 1218,keď obaja snúbenci mali v tej dobe len 12 rokov.
Ondrej II. zomrel v roku 1235 a na uhorskom tróne ho vystriedal Belo IV., ktorý vládol 35 rokov.Počas mongolského vpádu do Uhorska bola Mária a jej deti poslané kráľom Belom IV. do pevnosti Klis v Splite, spolu s mnohými ďalšími príslušníkmi uhorskej šľachty.[1]
Belo IV. zomrel 3. mája 1270 a jeho manželka ho prežila len o dva mesiace.[2] Spolu mali 10 detí, medzi nimi i budúceho uhorského kráľa Štefana V., svätú Margitu Uhorskú, svätú Kingu (Kunegundu) Poľskú, či blahoslavenú Helenu (Jolantu).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SWEENEY, James Ross. ‘Spurred on by the Fear of Death’: Refugees and Displaced Populations during the Mongol Invasion of Hungary » De Re Militari [online]. [Cit. 2019-08-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SCHWENNICKE, Detlev. Die Kaiser von Byzanz in Nikaia 1208–1261 aus den Häusern Laskaris und Batatzes.. 2. vyd. Marburg/Berlin : Verlag Dashöfer, 1984. Kapitola Europäische Stammtafeln: Stammtafeln zur Geschichte der Europäischen Staaten, Neue Folge, s. 182.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
Mária Laskarisová
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Beatrix d'Este |
uhorská kráľovná (manželka) 1235 – 1270 |
Nástupca Alžbeta Kumánska |