Maďarsko

Maďarsko
Vlajka Znak
Štátna hymna: Isten, áldd meg a magyart
Miestny názov
• dlhý
• krátky	Magyarország
Hlavné mesto	Budapešť 47°26′ s.š. 19°15′ v.d.
Najväčšie mesto	Budapešť
Úradné jazyky	maďarčina
Demonym	Maďar, Maďarka
Štátne zriadenie prezident predseda vlády	parlamentná republika Tamás Sulyok Viktor Orbán
Vznik	16. novembra 1918 (zrušenie monarchie a vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky)
Susedia	Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	93 030 km² (108.)    km² (0,74 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2020)  • sčítanie (2011)  • hustota (2020)	9 693 496 (91.) 9 938 000 105,1/km² (103.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2020 180,498 miliardy $ (54.) 35 941 $ (40.)
Index ľudského rozvoja (2018)	0,845 (43.) – veľmi vysoký
Mena	maďarský forint (HUF)
Časové pásmo  • Letný čas	CET/SEČ (UTC+1) CEST/SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	HUN/HU
Medzinárodná poznávacia značka	H
Internetová doména	.hu, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo	+36

Maďarsko (maď. Magyarország; dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine. Nachádza sa v juhovýchodnej oblasti strednej Európe. Má rozlohu 93 030 km² a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom Európskej únie a Schengenského priestoru. Na severe hraničí so Slovenskom, na severovýchode s Ukrajinou, na východe a na juhovýchode s Rumunskom, na juhu so Srbskom, na juhozápade so Slovinskom a s Chorvátskom a na západe s Rakúskom.

Hlavným mestom krajiny je Budapešť. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú Debrecín, Miškovec, Segedín, Pécs (Päťkostolie), Győr (Ráb), Níreďháza, Kecskemét a Székesfehérvár (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom OECD, v roku 1999 vstúpila do NATO a roku 2004 do Európskej únie. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. Vyšehradskej skupiny.

Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina kúpeľov, vína a ostrých jedál.^{[chýba zdroj]} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova Maďarov na Urale, tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť Uhorska obsadená Osmanskou ríšou. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. Maďarčina, ktorá patrí k ugrofínskej jazykovej skupine, je vzdialene príbuzná niekoľkých jazykom, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy (fínčina, estónčina, komi a iné). Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v Ruskom Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu na západnej Sibíri. Maďari, vedení Arpádom, prišli do Európy koncom 9. storočia. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s českými, slovenskými, rakúskymi aj balkánskymi dejinami.

Dnešné Maďarsko je iba časť historického Uhorska. 72% územia Uhorského kráľovstva bolo po prvej svetovej vojne v dôsledku Trianonskej mierovej zmluvy pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike.

Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000. Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov, štipendiu Hungaricum.

Dejiny

Do roku 1918

Talianska freska zobrazujúca staromaďarského bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie

Svätoštefanská koruna, v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (Szent Korona)

Predkovia dnešných etnických Maďarov boli staromaďarské kmene, ktoré prišli do Panónskej panvy v roku 896 a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj slovanského obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády Štefana (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo.

Po roku 1526, teda po bitke pri Moháči, sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou Osmanskej ríše a ostatné územie (Kráľovské Uhorsko) sa stalo súčasťou Rakúskej monarchie, po tom čo ho ovládli Habsburgovci. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko protihabsburských stavovských povstaní, tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne.

V roku 1848 v krajine vypukla buržoázna revolúcia, ktorú rakúska vláda v roku 1849 potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v bitke pri Világoši. Až v roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát Rakúsko-Uhorsko, ktorý existoval až do konca 1. svetovej vojny. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo Srbsko, ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín Dohody.

Medzivojnové obdobie

Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri 1918 zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, Česko-Slovensko (na severe), Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k Rumunsku a západné pohraničie – Burgenland (trochu neskôr) k Rakúsku. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené Trianonskou zmluvou. V roku 1930 v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich).

Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf Mihály Károlyi. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. Astrová revolúcia) cisár Karol I. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej prvej svetovej vojny 11. novembra 1918 zaniklo Rakúsko-Uhorsko a s ním aj Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom.

Na jar 1919 vláda padla a bola vyhlásená tzv. Maďarská republika rád, ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť Slovenskú republiku rád, no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku 1920 k moci dostal Miklós Horthy a vyhlásil Maďarské kráľovstvo (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe^{[chýba zdroj]}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.

Druhá svetová vojna

Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku prvej a druhej viedenskej arbitráže. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk Osi, jeho jednotky bojovali na východnom fronte. Od 19. marca 1944 bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik F. Szálasi. Zavládol teror tzv. Šípových krížov. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti Debrecínu, Níreďházy a Budapešti.

Po druhej svetovej vojne

Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny, február 1991

Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná výmena maďarského a slovenského obyvateľstva (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov.

Po skončení druhej svetovej vojny vznikla v roku 1949 Maďarská ľudová republika (u nás nazývaná aj Maďarská ľudovodemokratická republika, maď. Magyar Népköztársaság), v ktorej vládli komunisti. V roku 1956 vypuklo v štáte protikomunistické povstanie, ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968.

V roku 1989 krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu Železnej opony. Po páde socializmu sa krajina stala trhovou ekonomikou. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku 1991 vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako Vyšehradská skupina. V roku 1999 Maďarsko vstúpilo do NATO a v roku 2004 do Európskej únie. Od decembra 2007 je aj súčasťou Shengenského priestoru.

Geografia

Fyzická mapa Maďarska

Pusta v Národnom parku Hortobágy

Rieka Dunaj pod hradom Vyšehrad

Povrch

Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v Panónskej panve s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom Kékes 1 014 m v pohorí Matra. Má rozlohu 93 030 km². Až 68 % povrchu krajiny tvoria nížiny, pričom 30 % sa nachádza vo výške 200 – 400 m n. m.

Maďarsko je svojou najväčšou riekou Dunajom rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva Zadunajsko (Dunántúl). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky Álp a Maďarské stredohorie s pohoriami Mecsek, Bakonský les, Vertešské vrchy, Gerecse, Pilišské vrchy a Buda. Oblasť na východ od Tisy sa označuje Tiszántúl. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí Veľká dunajská kotlina (Alföld). Na severozápade sa nachádza Malá dunajská kotlina (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina Börzsöny, Cserhát, Matra, Bukové vrchy (Bükk), Tokajské a Zemplínske vrchy, ktoré zasahujú aj na územie Slovenska.

Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. pusta.

Geológia

Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami Álp, Karpát a Dinaríd. Príkrovy v týchto oblastiach boli formované najmä počas jury a kriedy. Tieto celky spoločne s podložím Panónskej panvy budujú samostatný celok označovaný ako Alcapa, ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran Tisia, ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená stredomaďarská línia, ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.

Panónska panva vznikla začiatkom miocénu rozsiahlou extenziou, spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne íly, piesky a štrky. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do pliocénu a kvartéru pokračovala iba termálna subsidencia. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný vulkanizmus. Nachádzajú sa tu ložiská bauxitu a mangánových rúd, ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby zemného plynu a ropy, ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby hnedého uhlia.

Vodstvo

Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je Dunaj (Duna), ktorý preteká krajinou v dĺžke 420 km. Ďalšie rieky sú Tisa (Tisza) a Dráva. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží Balaton. Najväčšie termálne jazero na svete je Hévízske jazero v Kúpeľoch Hévíz. Druhé najväčšie jazero v Panónskej panve je Jazero na Tise (Tisza-tó, predtým nazývané Kiskörei víztároló), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

Podnebie

Maďarsko má kontinentálne podnebie s teplými a suchými letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom snehu. Priemerná ročná teplota je približne 9,7 °C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42 °C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29 °C. Priemerná teplota v lete je od 27 °C do 35 °C a v zime od 0 °C do −15 °C. Ročný úhrn zrážok dosahuje 600 mm a klesá generálne zo západu na východ.

• 
  Pohľad na Kékes, najvyšší vrch Maďarska
• 
  Pobrežie Neziderského jazera v Národnom parku Fertő-Hanság
• 
  Krajina v okolí jazera Balaton
• 
  Fuzáč alpský v maďarskom pohorí Matra
• 
  Jelene v Národnom parku Dunaj-Dráva
• 
  Krajina v Národnom parku Őrség
• 
  Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v Národnom parku Bukové hory
• 
  Rovinatá krajina v Národnom parku Kiskunság

Obyvateľstvo

V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. Pôrodnosť sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68% ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. Priemerná dĺžka života je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. Gramotnosť dosahuje 99,4%.

Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, Maďari tvoria 94,40 % obyvateľov {{Bez citácie}}. Rómovia 9,97 %, Nemci 1,18 %, Slováci 0,17 %, Chorváti 0,15%, Rumuni 0,14 %, Ukrajinci 0,07 %, Srbi 0,03 %, Gréci 0,07 %, Slovinci 0,05 %, Číňania 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách.

Náboženské zloženie obyvateľstva: rímski katolíci 51,9 %, reformovaní / kalvíni / 15,9 %, bez vyznania 14,5 %, luteráni 3,0 %, grécki katolíci 2,6 %, baptisti 0,2 %, pravoslávni 0,1 %, židia 0,1 % a iní.

Sídla

Budapešť

Debrecín

Segedín

Miškovec

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2019). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

Poradie	Mesto	Župa	Počet obyvateľov
1	Budapešť	Peštianska župa	1 752 286
2	Debrecín	Hajducko-bihárska župa	201 432
3	Segedín	Čongrádsko-čanádska župa	160 766
4	Miškovec	Boršodsko-abovsko-zemplínska župa	154 521
5	Päťkostolie	Baranská župa	142 873
6	Ráb	Rábsko-mošonsko-šopronská župa	132 034
7	Níreďháza	Sabolčsko-satmársko-berežská župa	116 799
8	Kečkemét	Báčsko-malokumánska župa	110 687
9	Stoličný Belehrad	Stoličnobelehradská župa	96 940
10	Kamenec	Vašská župa	78 407
11	Solnok	Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa	71 285
12	Érd	Peštianska župa	66 892
13	Tatabánya	Komárňansko-ostrihomská župa	65 845
14	Šopron	Rábsko-mošonsko-šopronská župa	62 454
15	Kapošvár	Šomodská župa	61 442
16	Vesprém	Vesprémska župa	59 738
17	Békešská Čaba	Békešská župa	58 996
18	Zalaegerszeg	Zalianska župa	57 403
19	Jáger	Hevešská župa	52 898
20	Veľká Kaniža	Zalianska župa	46 866

Administratívne členenie

Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť).

Maďarské župy Zalianska župa Stoličnobelehradská župa Komárňansko- ostrihomská župa Báčsko- malokumánska župa Vašská župa Vesprémska župa Rábsko-mošonsko- šopronská župa Novohradská župa Šomodská župa Peštianska župa Tolnianska župa Baranská župa Čongrádska župa Hajducko- bihárska župa Békešská župa Jasovsko- veľkokumánsko- solnocká župa Hevešská župa Boršodsko-abovsko- zemplínska župa Sabolčsko- satmársko-berežská župa Budapešť Balaton Slovensko Slovinsko Chorvátsko Ukrajina Rumunsko Srbsko Rakúsko

Hospodárstvo Maďarska

Duna Tower, jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v Budapešti

Maďarské forinty

Maďarsko po roku 1990 prešlo z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80% HDP.

Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné štátu požičiavať finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým klimatickým pomerom a kvalitnej pôde, ktorá zaberá asi 60% povrchu krajiny. Rozšírená je živočíšna i rastlinná výroba. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných, hovädzieho dobytka, koní, oviec a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je tiež pestovanie zeleniny, hlavne papriky, cibule, ktoré sa používajú na výrobu korenia. Produkcia ovocia plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež vinohradníctvo a výroba kvalitných vín.

Priemysel

Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú strojárstvo (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky Suzuki a Opel), chemický priemysel a textilná výroba. V minulosti významný potravinársky priemysel je úzko previazaný s poľnohospodárstvom a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však významným exportérom mäsa, hydiny, obilnín a vína.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maďarsko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maďarsko