Preskočiť na obsah

Nicole Rajičová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nicole Rajičová
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuSlovensko Slovensko
PredtýmUSA USA
Dátum narodenia 13. august 1995 (29 rokov)
Miesto narodenia Garden City, New York, USA USA
Bydlisko New York, USA
Výška160 cm
Tréner Igor Krokavec
Nikolaj Morozov
Bývalí tréneri Steve Rice
Peter Johansson
Choreograf Nikolaj Morozov
Korčuliarsky klub ŠKP Bratislava
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 179,70 (Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017)
Krátky program 61,01 (Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2018)
Voľný program 118,72 (Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017)

{{

Nicole Rajičová (* 13. august 1995, Garden City, USA) je slovenská krasokorčuliarka súťažiaca v ženskej sólovej kategórii.

Je päťnásobná majsterka Slovenska, reprezentovala Slovensko na viacerých vrcholových krasokorčuliarskych súťažiach (MS juniorov, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, Zimné olympijské hry). Vo februári 2015 bola podľa oficiálneho rebríčka ISU dvadsiatou šiestou najlepšou krasokorčuliarkou sveta v ženskej sólovej kategórii.[1]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Rajičová sa narodila v americkom meste Garden City, štát New York, pričom ale obaja rodičia sú zo Slovenska a na Slovensku žije celá ich rodina.[2] Má mladšiu sestru Dominiku. Otec Tomislav Rajič hrával v USA amatérsky hokej a k športu viedol aj dcéry. Nicole sa okrem krasokorčuľovania intenzívnejšie venovala aj tenisu.[2] Napokon sa však rozhodla pre krasokorčuľovanie.

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Rajičová začala korčuľovať ako trojročná. Ako prvá si jej talent všimla bývalá česko-slovenská reprezentantka v tancoch na ľade Milada Šťastná - Kubíková.[2][3] Stala sa jej prvou trénerkou a priviedla ju k prvým víťazstvám.

Spočiatku Rajičová reprezentovala rodné Spojené štáty. Neskôr využila ponuku Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu[2], získala slovenské občianstvo a začala reprezentovať Slovensko. Dôvodov k tomuto rozhodnutiu bolo niekoľko: V USA bolo oveľa náročnejšie presadiť sa v silnej konkurencii a dostať sa na medzinárodnú súťaž. Americký tréningový program je finančne veľmi náročný, založený na individuálnych tréningoch s vlastným trénerom a choreografom. Neexistuje tam všestranná podpora zo strany športového klubu a tímová práca, čo viac vyhovovalo potrebám mladej rozvíjajúcej sa športovkyne.[2] Jej prvou súťažou vo farbách Slovenska bola „Zlatá pirueta Záhrebu 2011“ začiatkom decembra 2011.

Už v nasledujúcej sezóne sa stala majsterkou Slovenska a získala prvé medaily na prestížnych medzinárodných seniorských súťažiach - striebro na súťaži „Merano Cup“ (november 2012) a bronz na „Bavarian Open“ (február 2013).

Sezóna 2013/2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 2013/2014 znamenala pre Rajičovú príležitosť prvýkrát sa predviesť na najprestížnejších krasokorčuliarskych súťažiach - majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta a Zimných olympijských hrách 2014.

Pri svojej premiére na ME 2014 sa jej podarilo prebojovať do voľných jázd, ale hlavne kvôli pokazenej voľnej jazde obsadila celkové 17. miesto. Týmto výsledkom však dosiahla svoje nové osobné maximum 128,25 bodu.[4]

Aj keď miestenku na ZOH vybojovala Monika Simančíková na minuloročných majstrovstvách sveta, Slovenský krasokorčuliarsky zväz vyhlásil nominačné kritériá, podľa ktorých mala na Olympiádu odísť lepšia z dvojice Rajičová - Simančíková, keďže Simančíkovej forma sa v tejto sezóne výrazne zhoršila. Na ME 2014 bola nominovaná Rajičová, na MS 2014 Simančíková. Rozhodujúce pre nomináciu na Zimné olympijské hry v Soči mali byť výsledky pretekárok na troch súťažiach - „Ice Challenge“, „NRW Trophy“ a na majstrovstvách Slovenska. Rajičová zvíťazila aj umiestnením (3., 3., 1. oproti Simančíkovej: 11., 8., 8.), aj celkovým súčtom bodov (392,62 oproti Simančíkovej 349,54).[5] Súčasťou nominačných kritérií ale bola aj klauzula, že pokiaľ športovkyňa na majstrovstvách Európy nesplní nominačné kritériá predpísané Zväzom pre majstrovstvá Európy, na Olympiádu pôjde krasokorčuliarka, ktorá je nominovaná na majstrovstvá sveta. Kvôli tejto klauzule bola nominácia Rajičovej ohrozená, keďže technické skóre, ktoré dosiahla na európskom šampionáte, bolo o 0,24 bodu nižšie ako vyžadovali kritériá.[5] Vznikla tak chaotická situácia. Najprv Slovenský krasokorčuliarsky zväz nominoval na ZOH Rajičovú, čo 20. januára potvrdila predsedníčka Zväzu Felicitas Babušíková,[6] 22. januára Zväz oznámil, že na ZOH posiela Simančíkovú, keďže Rajičová nesplnila všetky očakávané kritériá.[7] Rozhodujúce slovo však mal Výkonný výbor Slovenského olympijského výboru, ktorý 27. januára 2014 definitívne určil, že v Soči bude Slovensko reprezentovať Rajičová, keďže na zmenu nominácie nevidel dostatočný argument.[8]

Na Zimných olympijských hrách 2014 sa Rajičovej podarilo vďaka dobre zajazdenému krátkemu programu prebojovať do voľných jázd, ktoré však opäť pokazila a umiestnila sa na celkovom 24. mieste. Rajičová sa nakoniec predstavila aj na majstrovstvách sveta, keďže pôvodne nominovaná Simančíková odvolala svoju účasť na súťaži.[9] Rajičová tak po náročnej olympijskej súťaži štartovala na tretej vrcholovej seniorskej súťaži, čo sa podpísalo aj na jej výsledku - skončila na 25. mieste.

Sezóna 2017-2018

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2018 bola potvrdená jej účasť na Zimných olympijských hrách 2018 v kórejskom Pchjongčchangu.[10][11]

Programy

[upraviť | upraviť zdroj]
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2014–2015
[12]
  • „Rómeo a Júlia“
    (soundtrack k filmu; 1968)
    hudba: Nino Rota
2013–2014
[13]
  • „Papa, Can You Hear Me?“
    (z filmu „Yentl“)
    hudba: Michel Legrand
2012–2013
[14]

Prehľad výsledkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Reprezentácia Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]
Výsledky[15]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2011 – 12 2012 – 13 2013 – 14 2014 – 15
ZOH 24
Majstrovstvá sveta 25
Majstrovstvá Európy 17 11
CS Zlatá pirueta 12 3
CS Ice Challenge 7 3 6
Bavarian Open 3
Merano Cup 2
New Year's Cup 7
NRW Trophy 3
Memoriál Ondreja Nepelu 19 6
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 30
JGP Croatia 4
JGP Poland 15
JGP Slovakia 8
JGP Slovenia 15 4
JGP USA 13
Národné súťaže
Majstrovstvá Slovenska 2 1 4 1
GP = súťaž série „Grand Prix“; JGP = súťaž série „Grand Prix juniorov“; CS = súťaž série „Challenger Series“;
WD = odstúpila

Reprezentácia USA

[upraviť | upraviť zdroj]
Výsledky[15]
Národné súťaže
Podujatie 2008 – 09 2009 – 10 2010 – 11
Národné súťaže
Majstrovstvá USA 12 N. 12 J.
Majstrovstvá USA juniorov 8 I.
N. = nováčikovský level; J. = juniorský level; I. = „Intermediate“ level

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ISUResults.com: ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance
  2. ↑ a b c d e Rajičovej otec: Pri začiatkoch netreba deti do ničoho tlačiť [online]. TASR, 03.10.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  3. ↑ Krasokorčuliarka Rajičová: Olympiáda je môj najväčší úspech [online]. www.osporte.sk, 22.02.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  4. ↑ Slovenská krasokorčuliarka Rajičová skončila na ME na 17. priečke [online]. TASR, 17.01.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  5. ↑ a b Rajičová verzus Simančíková. Fakty sú jasné, exekutíva rozpoltená [online]. www.pravda.sk, 20.01.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  6. ↑ Nepadla definitíva, ktorá slovenská krasokorčuliarka pôjde na ZOH [online]. TASR, 20.01.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  7. ↑ Rajičovej nominácia utiekla, do Soči Simančíková [online]. TASR, 22.01.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  8. ↑ Slovensko bude v Soči reprezentovať 62 športovcov [online]. TASR, 27.01.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  9. ↑ Krasokorčuliarka Simančíková sa vzdala MS, do Japonska pôjde Rajičová [online]. TASR, 11.03.2014, [cit. 2015-02-16]. Dostupné online. Archivované 2015-02-16 z originálu.
  10. ↑ Konečná nominácia Slovenska na ZOH 2018. Pocestuje 56 športovcov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-01-26. Dostupné online [cit. 2018-02-02].
  11. ↑ TASR. Do Pjongčangu pôjde 56 slovenských športovcov. Výprava bude mať 121 ľudí. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-01-26. Dostupné online [cit. 2018-02-02]. ISSN 1336-197X.
  12. ↑ Nicole RAJICOVA: 2014/2015 [online]. Lausanne: ISU, 25.01.2015, [cit. 2015-02-15]. Dostupné online. Archivované 2015-01-27 z originálu. (po anglicky)
  13. ↑ Nicole RAJICOVA: 2013/2014 [online]. Lausanne: ISU, 29.03.2014, [cit. 2015-02-15]. Dostupné online. Archivované 2015-01-27 z originálu. (po anglicky)
  14. ↑ Nicole RAJICOVA: 2012/2013 [online]. Lausanne: ISU, 15.10.2012, [cit. 2015-02-15]. Dostupné online. Archivované 2015-01-27 z originálu. (po anglicky)
  15. ↑ a b Oficiálna výsledková listina Nicole Rajičovej na stránke ISU

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Športový portál
Biografický portál

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nicole_Rajičová&oldid=7762253“