Papierová chromatografia

1 — mobilná fáza; 2 — papier; 3 — separovaná zmes; 4 — štandardy; 5 — čelo rozpúšťadlo; 6 — štart

Papierová chromatografia (angl. paper chromatography — PC) je analytická metóda používaná na separáciu a identifikáciu zložiek kvapalných zmesí a roztokov. Pre svoju jednoduchú realizáciu patrí k najčastejšie používaným chromatografickým technikám.

História

Papierovú chromatografiu vyvinul Richard Willstätter na základe opisu separačných techník od Michaila Cveta.^[1]^[2]

Princíp

Stacionárnu fázu pri papierovej chromatografii tvorí voda absorbovaná na chromatografickom papieri^[3] a mobilnú fázu kvapalina (napr. butanol, pentán, acetón). Pri papierovej chromatografii sa kladie veľký dôraz na čistotu mobilnej fázy a homogénnu štruktúru papiera. Niekedy je možné namiesto chromatografického papiera použiť obyčajný filtračný papier.

Mobilná fáza postupne pomocou kapilárnych síl vzlína po papieri, na ktorom sú v jednej línii (na tzv. štarte) nanesené pomocou kapiláry separované zmesi a štandardy (t. j. zložky, ktoré v zmesi očakávame). Jednotlivé zložky zmesi sú rôzne rozpustné vo vode absorbovanej na papieri a v mobilnej fáze a preto sú mobilnou fázou unášané rôznou rýchlosťou.

Po určitom čase sa škvrna nanesenej zmesi rozdelí na viacero škvŕn v rôznej vzdialenosti od štartu. Samotný štart nie je nikdy ponorený v mobilnej fáze.

Podmienkou toho, aby sa zmes dala rozdeliť papierovou chromatografiou je, že všetky zložky musia byť farebné, alebo ľahko vyfarbiteľné. Na vyfarbovanie (tzv. vyvolanie) chromatogramu sa používa najčastejšie amoniak, pary jódu, ninhydrín a UV žiarenie.

Pre každú vytvorenú škvrnu možno vypočítať retardačný (alebo retenčný) faktor R_F:

R_{\mathrm {F} }={\frac {a}{b}}

a — vzdialenosť škvrny od štartu

b — vzdialenosť čela mobilnej fázy od štartu

Hodnota retardačného faktora je pri rovnakých podmienkach (teplota, rozpúšťadlo atď.) reprodukovateľná a slúži na identifikáciu zložiek v zmesi.

Referencie

↑ Willstätter-Stoll Theory of Leaf Reflectance Evaluated by Ray Tracing. Applied Optics, 1973, s. 2448–2453. DOI: 10.1364/AO.12.002448. PMID 20125799.
↑ Richard Willstätter, 25th anniversary of his death (25 September 1942). Munchener medizinische Wochenschrift (1950), 1967, s. 2018–2019. PMID 4874034.
↑ KLOUDA, Pavel. Moderní analytické metody. 1.. vyd. Ostrava : Pavel Klouda, 1996. ISBN 978-80-86369-22-8. S. 49-51.

Pozri aj

Chemický portál

chromatografia na tenkej vrstve

[1] Willstätter-Stoll Theory of Leaf Reflectance Evaluated by Ray Tracing. Applied Optics, 1973, s. 2448–2453. DOI: 10.1364/AO.12.002448. PMID 20125799.

[2] Richard Willstätter, 25th anniversary of his death (25 September 1942). Munchener medizinische Wochenschrift (1950), 1967, s. 2018–2019. PMID 4874034.

[3] KLOUDA, Pavel. Moderní analytické metody. 1.. vyd. Ostrava : Pavel Klouda, 1996. ISBN 978-80-86369-22-8. S. 49-51.

[1]

[2]

[3]