Park tmavej oblohy Poloniny
| Park tmavej oblohy Poloniny | |
| park tmavej oblohy | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Národný park Poloniny a okolie |
| Rozloha | 485,19 km² (48 519 ha) |
| - Územie NP Poloniny | 298,05 km² (29 805 ha) |
| Bortleova stupnica | 2-3 |
| Počet viditeľných hviezd | bez ďalekohľadu 2000 |
| SQM | 21,7 mag/arcsec² |
| Dátum vyhlásenia | 3. december 2010 |
| Miesto | Snina |
| Podpisujúce organizácie | Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied Správa NP Poloniny Slovenský zväz astronómov amatérov Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV Vihorlatská hvezdáreň v Humennom |
| Webová stránka: Stránka Parku tmavej oblohy Poloniny | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Park tmavej oblohy Poloniny (angl. Poloniny Dark-Sky Park , poľ. Park Ciemnego Nieba Poloniny) je prvý park tmavej oblohy na Slovensku. Stal sa 20. parkom tmavej oblohy vo svete. Cez deň potrebuje človek, živočíchy a rastliny svetlo, v noci potrebujú tmu. Úplne prirodzená nočná tma, ktorá by bola neovplyvnená umelým osvetlením ľudí, na Slovensku už neexistuje. Môže za to svetelné znečistenie. Stále sa však nájdu miesta, kde je toto ovplyvnenie minimálne. Takýmto miestom je aj Národný park Poloniny, ktorý je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Práve preto vznikol z iniciatívy Slovenského zväzu astronómov amatérov na severovýchode Slovenskej republiky Park tmavej oblohy Poloniny.
Poloha a rozloha
[upraviť | upraviť zdroj]Park tmavej oblohy Poloniny sa nachádza na severovýchode Slovenskej republiky na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Územie parku je vymedzené samotným územím NP Poloniny (29 805 ha), jeho ochranným pásmom (10 973 ha) a katastrálnym územím obcí Kolonica, Ladomirov, Kalná Roztoka, Klenová, Ruská Volová (7 741 ha). Celková výmera je 48 519 ha. Park tmavej oblohy Poloniny sa nachádza na území Národného parku Poloniny (a v jeho okolí), ktorý sa okrem iného vyznačuje tým, že má výnimočne malú hustotu osídlenia (6 obyvateľov na km2). Zároveň je to najmenej navštevovaný národný park na Slovensku, preto je vplyv človeka na životné prostredie minimálny. Národný park leží na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskij nacionaľnij prirodnij park (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine. Z hľadiska svetelného znečistenia je územie Národného parku Poloniny najtmavšou oblasťou na Slovensku. Prirodzená nočná tma a nočné biorytmy všetkých živých organizmov sú najmenej narušené. Aj vďaka tomu je na území národného parku mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov.
Národný park Poloniny
[upraviť | upraviť zdroj]NP Poloniny je najvýchodnejším slovenským národným parkom s pôvodnými rozľahlými jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi Stužica, Rožok a Havešová, ktoré sú od roku 2007 zapísané na zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Od roku 2004 sa v parku nachádzajú územia európskeho významu NATURA 2000. Národný park je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenou UNESCO v roku 1993 – prvej na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov (208 089 ha). Súčasťou chráneného územia sú národné kultúrne pamiatky – drevené kostolíky (cerkvi) východného obradu. Najvyšší vrch je Kremenec (1 221,0 m n. m.), ktorý je aj najvýchodnejším bodom Slovenska, kde sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
„Naj“ na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]„Naj” na Slovensku: najväčší komplex pralesov na Slovensku; najvýchodnejší bod na Slovensku; najviac národných kultúrnych pamiatok v rámci národných parkov Slovenska – drevené kostolíky; najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku – Starina (60 miliónov m3 vody); najväčší výskyt veľkých lesných zvierat; najvyššie položený vojenský cintorín z 1. svetovej vojny na Slovensku na vrchu Predný Hodošík (825 m); súčasť jedinej biosférickej rezervácie UNESCO na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov (208 089 ha).
Vyhlásenie
[upraviť | upraviť zdroj]Park tmavej oblohy Poloniny bol slávnostne vyhlásený pod záštitou primátora mesta Snina Ing. Štefana Milovčíka podpisom Memoranda partnerských organizácií 3. decembra 2010 v Snine. Bol vyhlásený pri príležitosti Medzinárodného roka biodiverzity 2010 ako prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku. Park tmavej oblohy Poloniny bol vyhlásený na základe dohody šiestich partnerských organizácii. S vyhlásením parku písomne súhlasili starostovia obcí, nachádzajúcich sa na vytýčenom území Parku tmavej oblohy Poloniny mimo územia NP Poloniny a jeho ochranného pásma (Kolonica, Ladomirov, Kalná Roztoka, Klenová, Ruská Volová).
Ciele
[upraviť | upraviť zdroj]Park tmavej oblohy Poloniny vznikol s cieľom informovať laickú a odbornú verejnosť o výnimočne zachovanom nočnom prostredí na tomto území, vzdelávať v problematike ochrany nočného životného prostredia a svetelného znečistenia, propagovať a ochraňovať tmavú nočnú oblohu, ktorá je základom ochrany prírodného prostredia pred svetelným znečistením. Park tmavej oblohy, okrem ochrany nočného životného prostredia, poskytuje taktiež informačný turistický program. Park tmavej oblohy Poloniny bol vyhlásený aj s cieľom zachovať toto výnimočné prostredie poskytujúce tie najkvalitnejšie podmienky na nočné pozorovanie oblohy. V oblasti je výborne viditeľná Mliečna cesta a bez ďalekohľadu môžeme vidieť takmer 2000 hviezd (v mestách 200, vo veľkomestách 20). Hory znemožňujú priamu viditeľnosť svetiel z okolitých miest a obcí. Na oblohe vidno za dobrého počasia (v Európe už výnimočne viditeľné) objekty a úkazy, ako sú zodiakálne svetlo, protisvit a zodiakálny pás. Na vytýčenom území Parku tmavej oblohy sa medzi obcami Kolonica a Ladomirov nachádza Astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Výnimočná kvalita oblohy predurčuje toto observatórium k získavaniu kvalitných vedeckých údajov, ako aj k popularizačnej činnosti a rozvoju astroturistiky. Parkom tmavej oblohy prechádza 49. rovnobežka. Za obcou Uličské Krivé je na tejto rovnobežke informačno-propagačná tabuľa, ktorá informuje o zaujímavostiach na 49. rovnobežke a katastri obce. V roku 2012 bol v obci Zboj realizovaný projekt "Symbolický cintorín obetí svetelného znečistenia" a v obci Nová Sedlica Náučný chodník "Pod tmavou oblohou".
Plány do budúcnosti
[upraviť | upraviť zdroj]V budúcnosti sa plánuje rozšírenie parku o územia Bieszczadskiho Parku Narodoweho v Poľsku a Užanskijho nacionaľnijho prirodnijho parku na Ukrajine. Vznikne tak prvý veľký medzinárodný park tmavej oblohy na území troch štátov na svete.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Parku tmavej oblohy Poloniny
- Stránka sekcie ochrany pred svetelným znečistení
- International Dark Sky Association (po anglicky)
- Dark Sky Parks (po anglicky)
