Preskočiť na obsah

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020
ŠtátSlovensko Slovensko
Druhparlamentné voľby
OrgánNárodná rada SR
(150 zo 150 poslancov)
Dátum29. február 2020
Zapísaní voliči4 432 419[1]
Účasť2 916 840 (65,80 %)[1]
Platné hlasy2 881 511 (98,79 %)[1]
Počet strán24 (zoznam)
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
Percentá hlasov[2]
OĽANO
  
 25,02 %
SMER – SD
  
 18,29 %
SME RODINA
  
 8,24 %
Kot. – ĽSNS
  
 7,97 %
PS + SPOLU
  
 6,96 %
SaS
  
 6,22 %
ZA ĽUDÍ
  
 5,77 %
KDH
  
 4,65 %
MKÖ – MKS
  
 3,90 %
SNS
  
 3,16 %
DOBRÁ VOĽBA
  
 3,06 %
VLASŤ
  
 2,93 %
MOST – HÍD
  
 2,05 %
ostatní
  
 1,59 %

Počet poslancov v parlamente[3][4][5]

     OĽANO (53)
     SMER – SD (38)
     SME RODINA (17)
     Kot. – ĽSNS (17)
     SaS (13)
     ZA ĽUDÍ (12)
Poradie volieb
Poradie8. voľby do NR SR
Predchodca 2016 2020 2023 Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Predseda vlády
Predchodca Peter Pellegrini Igor Matovič Nástupca
Vláda
Predchodca Vláda P. Pellegriniho Vláda Igora Matoviča Nástupca
Predseda NR SR
Predchodca Andrej Danko Boris Kollár Nástupca
Poslanci NR SR
Predchodca 2016 – 2020 (7. obdobie) 2020 – 2023 (8. obdobie) Nástupca
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezident SR: Peter Pellegrini

Predseda NR SR: Peter Žiga (zastupujúci)

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, skrátene parlamentné voľby 2020 alebo voľby do NR SR 2020, boli v poradí ôsme parlamentné voľby od vzniku samostatného Slovenska, ktoré sa uskutočnili 29. februára 2020.[6][7][8] Kandidovalo v nich 24 politických subjektov a volebná účasť dosiahla 65,80 %. Najväčší počet hlasov získalo hnutie OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, a to 25,02 %. Okrem neho sa do parlamentu dostali aj SMER – SD (18,29 %), SME RODINA (8,24 %), Kotlebovci – ĽSNS (7,97 %), SaS (6,22 %) a ZA ĽUDÍ (5,77 %).[1][2]

Náležitosti volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby mal predseda Národnej rady SR Andrej Danko povinnosť vyhlásiť najneskôr 110 dní pred termínom ich konania, teda najneskôr 11. novembra 2019, urobil tak v pondelok 4. novembra 2019 a ohlásil, že voľby sa budú konať v sobotu 29. februára 2020.[9][10] Politické strany, hnutia či koalície majú podľa zákona podať kandidačné listiny najneskôr 90 dní pred dňom konania sa volieb zapisovateľovi štátnej komisie, to znamená do 1. decembra 2019. Je potrebné zaplatiť volebnú kauciu vo výške 17-tisíc eur, ktorá sa vráti len tým stranám, ktoré dostanú vo voľbách aspoň dve percentá hlasov.[10]

Oficiálna volebná kampaň sa začala dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,[10] čo sa stalo už v utorok 5. novembra 2019.[11] Kampaň sa končí volebným moratóriom, teda 48 hodín pred dňom konania sa volieb, t.j. 27. februára 2020. Moratórium na zverejňovanie prieskumov je 14 dní pred voľbami. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny € vrátane DPH, pričom musia mať transparentný účet.[10]

Na rozdiel od predošlých volieb vo voľbách môžu voliť aj osoby odsúdené za spáchanie obzvlášť závažného trestného činu. Stav sa zmenil nálezom Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, ktorý označil len jednu prekážku volebného práva za platnú: obmedzenie slobody z dôvodu ochrany zdravia. Dva týždne pred voľbami, 14. februára 2020, bolo na Slovensku 10 332 väzňov, 322 z nich nedovŕšilo 18 rokov alebo nemajú štátne občianstvo potrebné na volebnú účasť. V roku 2016 bola volebná účasť väzňov 4,73 %.[12]

Hlasovanie trvalo do 22:00, ale v niektorých miestnostiach bolo predĺžené. Volebné moratórium trvalo o hodinu dlhšie.[13]

Zoznam kandidujúcich subjektov

[upraviť | upraviť zdroj]

K 1. decembru 2019 podalo na Ministerstvo vnútra návrhy kandidačných listín a zaplatilo volebnú kauciu vo výške 17 000 eur 25 politických hnutí, strán či koalícií. Na vrátenie kaucie je nutné dosiahnuť vo voľbách aspoň 2 % hlasov. Prihlásené subjekty preverí Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá rozhodne o zaregistrovaní 6. decembra 2019.[14]

Číslo Strana Predseda[15] Líder kandidátky[16] Iné strany na kandidátke Kandidátka[16]
1. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku Jozef Sásik Jozef Sásik [1]
2. DOBRÁ VOĽBA Tomáš Drucker Tomáš Drucker [2]
3. Sloboda a Solidarita Richard Sulík Richard Sulík OKS [3]
4. SME RODINA Boris Kollár Boris Kollár [4]
5. Slovenské Hnutie Obrody Róbert Švec Róbert Švec [5]
6. ZA ĽUDÍ Andrej Kiska Andrej Kiska [6]
7. MÁME TOHO DOSŤ ! František Oravec František Oravec [7]
9. Slovenská národná strana Andrej Danko Andrej Danko [8]
10. Demokratická strana Michal Kravčík Jozef Rajtár [9]
11. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA Igor Matovič Mária Šofranko KÚ, NOVA, Zmena zdola, DÚ [10]
12. Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia Michal Truban
Miroslav Beblavý		 Michal Truban [11]
13. STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI František Gőgh František Gőgh [12]
14. 99 % – občiansky hlas Pavel Weiss[pozn. 1] Pavel Weiss [13]
15. Kresťanskodemokratické hnutie Alojz Hlina Alojz Hlina [14]
16. Slovenská liga podpredsedovia:[pozn. 2]
Jozef Behýl
Roman Ruhig
Tibor Cabaj		 Roman Ruhig [15]
17. VLASŤ Anna Žatková Štefan Harabin [16]
18. MOST – HÍD Béla Bugár Árpád Érsek MKDA-MKDSZ, RIS, ŠANCA [17]
19. SMER – sociálna demokracia Robert Fico Peter Pellegrini [18]
20. SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby predseda: Stanislav Mičev[17]
kancelár: Miroslav Seget		 Stanislav Mičev [19]
21. HLAS ĽUDU Peter Marček Martina Šimkovičová [20]
22. Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť Szabolcs Mózes[pozn. 3]
József Menyhárt (SMK – MPK)
Zsolt Simon (MF)		 Gyula Bárdos SMK – MKP, MF [21]
23. Práca slovenského národa Roman Stopka Roman Stopka [22]
24. Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba Marian Kotleba DOMA DOBRE, KDŽP, PD, NK [23]
25. Socialisti.sk Eduard Chmelár Eduard Chmelár VZDOR – strana práce [24]

Odstúpenie z volieb

[upraviť | upraviť zdroj]
Číslo Strana Predseda[15] Líder kandidátky[16] Iné strany na kandidátke Kandidátka[16]
8. Hlas pravice Ondrej Matej Ondrej Matej [25]

20. februára 2020 oznámila strana Hlas pravice, že odstupuje z parlamentných volieb v prospech strany SaS, keďže s ňou má najviac programových prienikov – vrátane pre Hlas pravice kľúčovú rovnú daň – a nechce trieštiť hlasy pravicových voličov.[18] Viacerí jednotlivci z iných strán sa vzdali kandidatúry alebo boli z kandidátky vyradení – piati zo strany Slovenská liga, štyria zo strany VLASŤ, dvaja z PS-SPOLU a po jednom kandidátovi z DS, ĽSNS a SNS.[19]

Zverejnená volebná spolupráca

[upraviť | upraviť zdroj]
Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – OD
12. júna 2019 sa strany Progresívne Slovensko a SPOLU – OD dohodli na spoločnej koalícii po úspechu rovnakého formátu vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019.[20] Ku spolupráci vyzývali aj stranu ZA ĽUDÍ exprezidenta Andreja Kisku, tá však v októbri 2019 deklarovala, že do volieb pôjde samostatne.[21]
Maďarská komunitná spolupatričnosť (SMK-MKP, MF a Spolupatričnosť)
18. októbra 2019 sa tri etnicky maďarské politické strany MOST – HÍD, SMK-MKP a MKDA-MKDSZ dohodli na volebnej spolupráci v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami vo februári 2020. Ku spolupráci maďarské strany prinútili najmä prieskumy verejnej mienky, ktoré všetkým stranám po dobu niekoľkých mesiacov predpovedali výsledok pod hranicou zvoliteľnosti, a takto chceli strany zabrániť prepadnutiu hlasov. Volebným lídrom kandidátky mal pravdepodobne byť člen MOST – HÍD, avšak nie predseda Béla Bugár. Spoločná strana do volieb mala niesť meno „Strana regiónov Most MK“, pričom mala vzniknúť premenovaním MKDA-MKDSZ na volebnú stranu.[22] 23. októbra 2019 však SMK odstúpila od dohody pre „zmenenú politickú situáciu“ a vyzvala ku novým rokovaniam všetkých piatich maďarských strán (okrem vyššie zmienených aj hnutia Összefogás-Spolupatričnosť a strany Magyar Fórum – Maďarské fórum).[23] Hnutie Összefogás-Spolupatričnosť uvítalo rozhodnutie SMK, spoločnú kandidátku si vie predstaviť iba pri zastúpení všetkých strán. Na spoločnom postupe do volieb sa nakoniec dohodli iba strany SMK-MKP, MF a Spolupatričnosť, ktoré vytvorili spoločnú kandidátku pod názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť.
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA
22. októbra 2019 oznámili strany OĽaNO a Kresťanská únia, že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku Annu Záborskú.[24] 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, čo naznačuje, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán NOVA a Zmena zdola, DÚ.
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko + KDŽP – Aliancia za Slovensko, Národná koalícia, DOMA DOBRE, PRIAMA DEMOKRACIA
13. novembra 2019 podpísala strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko memorandum o spolupráci so štyrmi mimoparlamentnými stranami: KDŽP – Aliancia za Slovensko, Národná koalícia, DOMA DOBRE a PRIAMA DEMOKRACIA.[25] Na kandidátnej listine pre nich vyhradí 12, 10, 8 resp. 5 miest.
MOST – HÍD + MKDA-MKDSZ, ŠANCA a Rómska iniciatíva Slovenska
23. novembra 2019 predstavila kandidátnu listinu strana MOST – HÍD. Lídrom sa stal minister dopravy Árpád Érsek. Strana sa dohodla aj s ďalšími stranami, ktoré majú miesta na kandidátke: MKDA-MKDSZ, ŠANCA a Rómska iniciatíva Slovenska.[26]

Volebná kampaň

[upraviť | upraviť zdroj]

Témy v kampani

[upraviť | upraviť zdroj]

Spájanie opozície

[upraviť | upraviť zdroj]

V súvislosti s nástupom nových politických strán na scénu v priebehu rokov 2018 – 2019 (PS, SPOLU, ZA ĽUDÍ) sa v priebehu roku 2019 rozvíjali diskusie o rôznych koalíciách, v ktorých by tzv. demokratická opozícia mohla vstúpiť do volieb v roku 2020. Došlo k potvrdeniu koalície Progresívneho Slovenska a SPOLU-OD, ktorá stranám priniesla víťazstvo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Spolu s týmito stranami podpísalo KDH tzv. dohodu o neútočení, ktorá predstavovala snahu o nájdenie spoločných tém a nenazeranie na to, čo strany rozdeľuje. K dohode o neútočení sa pridala tiež strana Andreja Kisku ZA ĽUDÍ.[27] Lídri koalície PS-SPOLU Michal Truban a Miroslav Beblavý sa snažili presvedčiť Kisku, aby sa so svojou stranou pridal do trojkoalície k PS-SPOLU. Kiska však takúto koalíciu odmietol a navrhol "blok zmeny", kde by okrem týchto troch strán mali byť tiež strany KDH, OĽANO a SaS. Tie však už dávnejšie deklarovali, že do volieb chcú ísť samostatne a preto okrem PS-SPOLU ku žiadnej inej koalícii neprišlo.[28] De facto, nie de iure koalície vytvorili strany OĽANO, MOST-HÍD, ĽSNS a MKÖ-MKS, ktoré sa vyhli vyšším kvóram pre koalície (7 % pre dvoj- až troj-koalície, 10 % pre štvor- a viac-koalície) tým, že do volieb kandidovali ako strana, no na kandidátnej listine vyhradili miesta aj pre členov iných politických strán.[29]

Hospodárska politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Koalícia PS-SPOLU avizovala, že v prípade pôsobenia vo vláde by zaviedla nové dane, napr. daň z nezdravého jedla či daň pre vozidlá produkujúce viac nečistôt.[30] KDH odmietlo zavedenie akýchkoľvek nových daní, zároveň plánuje presadiť daňové úľavy pre malé a stredné podniky rodinného typu.[31][32] SaS plánuje zrušiť zdvojnásobenie bankového odvodu.[33] Strana DOBRÁ VOĽBA avizovala podporu sebestačnosti v produkcii základných potravín a zníženie daní na polovicu pre pracujúcich seniorov.[34] ĽSNS plánujú zoštátnenie strategických podnikov.[35] Strana Eduarda Chmelára Socialisti.sk chce v prípade úspechu zaviesť štvordňový pracovný týždeň alebo znížiť počet odpracovaných hodín na 6 za deň.[36] Strana MKÖ-MKS sa hospodársky chce prioritne zamerať na rozvoj zaostalých južných regiónov Slovenska.[37]

Energetika

[upraviť | upraviť zdroj]

Portál Euractiv viedol na konci januára 2020 rozhovory s expertmi preferenčne najsilnejších politických subjektov o témach energetiky a klímy. Jediný subjekt, ktorý nereagoval, bolo ĽSNS.[38] Dostavbu tretieho a štvrtého bloku atómových elektrární Mochovce podporujú zhodne strany KDH, OĽANO, PS-SPOLU, SaS, SME RODINA, SMER-SD, SNS aj ZA ĽUDÍ.[38] Výstavbu Nového jadrového zdroja za súčasných podmienok preferujú iba SNS a SME RODINA, ktorá uvažuje tiež o fúznom reaktore, resp. podpore výstavby jadrového reaktora štvrtej generácie.[38] Štátnu pomoc pri výstavbe novej jadrovej elektrárne pripustili SME RODINA, SMER-SD aj SNS, nevyhranene sa k tomu stavalo KDH, ostatné strany by súhlasili iba so súkromnými projektmi.[38]

Strany KDH, SaS, PS-SPOLU či ZA ĽUDÍ deklarovali potrebu väčšej podpory obnoviteľných zdrojov energie.[38] PS-SPOLU či SaS vidia významnú úlohu v boji proti klimatickým zmenám tiež v zemnom plyne ako prechodnom palive na najbližšie desaťročia.[38] Boj proti energetickej chudobe považujú za dôležitý všetky vyššie zmienené strany a hnutia okrem SNS.[38]

Zdravotná a sociálna politika

[upraviť | upraviť zdroj]

KDH chce v Stratégii zdravotníctva 2030 navýšiť počty všeobecných lekárov, navýšiť počty a kompetencie zdravotných sestier, podporiť upravený model stratifikácie nemocníc či zvyšovať zdravotnú gramotnosť ľudí.[39] Opatrenia vedúce k zatraktívneniu povolania lekárov a sestier a k reforme nemocničného systému zameraného na kvalitu a nie kvantitu navrhuje tiež strana ZA ĽUDÍ.[40] ĽSNS avizovalo rozšírenie nemocníc do okresných miest.[35]

Marian Kočner

[upraviť | upraviť zdroj]

Po obvinení podnikateľa Mariana Kočnera v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začali viacerí politici požadovať odchod z verejného živote od politikov, ktorí mali vzťahy s Kočnerom. Medzi tých sa zaradili Martin Glváč a Monika Beňová zo Smeru, Richard Sulík z SaS, Boris Kollár zo SME RODINA či Béla Bugár z Mostu-Híd.[41][42] Politici akékoľvek blízke vzťahy s Kočnerom odmietali. Martin Glváč aj kvôli komunikácii so spoluobvinenou v prípade, Alenou Zsuzsovou, odstúpil 7. novembra 2019 z funkcie podpredsedu Národnej rady SR.[41]

Zahraničná a európska politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Politológ Pavol Baboš predpokladal, že zahraničnopolitické ani únijné témy nebudú zastávať vo volebnej kampani významné miesto.[43] Väčšina kandidujúcich subjektov s realistickou šancou vstúpiť do parlamentu podporovala vo svojich programoch nastavené euroatlantické smerovanie slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane KDH, MKÖ-MKS, PS-SPOLU, SaS či ZA ĽUDÍ, pričom SaS sa profilovala mierne euroskepticky.[44][37][45][46][47]

Koalícia PS-SPOLU vo volebnom programe Bod zlomu avizovala možné ukončenie prioritizácie spolupráce vo Vyšehradskej skupine na úkor vytvárania spojenectiev s "členskými štátmi EÚ, ktoré zdieľajú ich víziu a hodnoty."[45] SaS v programe Návod na lepšie Slovensko či KDH avizovalo potrebu schválenia aktualizovanej Bezpečnostnej stratégie SR, ktorú v NR SR vo volebnom období 2016 – 2020 blokovala SNS.[47]

Kriticky sa k angažovaniu Slovenska v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) stavala strana VLASŤ, Kotlebovci-ĽSNS či Socialisti.sk. VLASŤ deklarovala snahu o zredukovanie vojenskej prítomnosti USA v EÚ a o zrušenie sankcií zo strany EÚ voči Rusku.[48]

Prakticky univerzálny naprieč politickým spektrom je záujem na ochrane spoločných schengenských hraníc a zamedzenie nelegálnej migrácii, pričom potrebu pomáhať utečencom a postihnutým vojnami, prioritne v miestach ohnísk konfliktov deklarovali PS-SPOLU či KDH.[45][44][48][47][46]

Čo sa týka európskej integrácie, strana ZA ĽUDÍ vo volebnom programe Mapa dobrých riešení deklarovala snahu o zredukovanie sídel Európskeho parlamentu na jedno (Brusel alebo Štrasburg.[46] KDH vo svojom programe Reštart: Nádej pre Slovensko považovalo za podmienku uchovania existencie EÚ zachovanie jej kultúrnej identity, ktorú považujú za súbor národných identít založených na grécko-rímskych a židovsko-kresťanských základoch.[44] PS-SPOLU, KDH či MÁME TOHO DOSŤ požadovali dôsledné využívanie fondov a dotácií zo zdrojov EÚ.[44][49][45]

Financovanie kampane

[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon č. 181/2014 Z.z. upravuje, že politické strany môžu minúť na výdavky volebnej kampane maximálne 3 milióny eur vrátane DPH, vynaložených v čase 180 dní pred voľbami. Sú povinné mať funkčné osobité bankové účty, tzv. transparentné účty, výlučne cez ktoré majú prevádzať všetky príjmy a výdavky spojené s kampaňou.[50]

Hodnotenie transparentnosti volebných kampaní
[upraviť | upraviť zdroj]

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko monitoruje priebeh volieb a hodnotila vybrané politické strany podľa transparentnosti ich volebných kampaní, pričom brala do úvahy viaceré veličiny, na základe ktorých zoradila strany podľa transparentnosti. V prvom hodnotení ku 5. decembru 2019 získali najlepšiu známku Sloboda a Solidarita a koalícia PS-SPOLU, najhoršiu známku SMER-SD.[51]

Na kampaň môžu politické strany minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do tohto limitu sa rátajú aj náklady, ktoré strana minula na svoju propagáciu v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, čiže od 9. mája do 4. novembra 2019.[52]

Politická strana/koalícia Hodnotenie transparentnosti (ku 5. decembru 2019) Celkové
hodnotenie
Transparentný
účet
(váha 35 %) 		Príjmy lídra
a strany
(váha 35 %) 		Výdavky
pred kampaňou
(váha 10 %) 		Organizácia
kampane
(váha 10 %) 		Web
kampane
(váha 10 %)
PS-SPOLU[51] 2 1 2 3 1 1,65
SaS[51] 2 1 2 3 1 1,65
KDH[51] 2 3 5 3 2 2,40
VLASŤ[51] 2 2 5 5 3 2,70
SNS[51] 2 3 3 5 3 2,85
ZA ĽUDÍ[51] 3 3 3 3 2 2,90
MOST – HÍD[51] 2 3 3 5 5 3,05
ĽSNS[51] 3 3 2 3 5 3,10
OĽaNO[51] 2 3 5 5 5 3,25
DOBRÁ VOĽBA[51] 4 3 3 3 4 3,45
SME RODINA[51] 4 3 3 5 3 3,55
SMER-SD[51] 4 3 5 5 5 3,95

Transparency International vykonalo aktualizáciu hodnotenia transparentností kampaní ku 29. januáru 2020. Najlepšie výsledné hodnotenie, 1,00, získala koalícia PS-SPOLU. Za ňou sa umiestnili postupne SaS (1,65), DOBRÁ VOĽBA (2,27), OĽaNO (2,40), KDH (2,55), ĽSNS (2,65), ZA ĽUDÍ (2,80), MOST-HÍD (2,92), SME RODINA a SNS (obe 3,20), MKÖ-MKS (3,73), SMER-SD (3,85) a s najhorším hodnotením VLASŤ (3,90).[53]

Príjmy a výdavky politických subjektov vo voľbách podľa ich transparentných účtov, aktuálne ku 30. januáru 2020.

Celkové príjmy a výdavky na kampaň

[upraviť | upraviť zdroj]
Politická strana Celkové príjmy v €
(ku 23. februáru 2020) 		Celkové výdavky v €
(ku 23. februáru 2020) 		Zostatok na účte
(ku 23. februáru 2020)
Koalícia PS a SPOLU[54][55] 2 281 950,69 €[pozn. 4] 2 185 771,74 €[pozn. 5] 96 198,95 €[pozn. 6]
SMER – SD[56] 2 600 004,96 € 1 956 005,53 € 643 999,43 €
OĽaNO, NOVA, KÚ, ZMENA ZDOLA[57] 1 901 092,33 € 1 839 626,45 € 61 468,88 €
SaS[58] 1 390 339,68 € 1 378 352,07 € 11 987,61 €
ZA ĽUDÍ[59] 1 500 760,04 € 1 291 668,63 € 209 091,41 €
MOST – HÍD[60] 1 380 656,11 € 1 189 520,20 € 191 135,91 €
SNS[61] 1 136 986,72 € 1 127 618,42 € 9 368,30 €
VLASŤ[62] 1 119 790,66 € 1 056 574,41 € 63 216,25
KDH[63] 1 166 020,53 € 854 438,45 € 311 582,08 €
DOBRÁ VOĽBA[64] 852 848,00 € 806 540,59 € 46 307,41 €
MKÖ-MKS[65] 882 628,70 € 791 605,21 € 91 093,49 €
SME RODINA[66] 695 326,46 € 683 755,45 € 11 571,01
Kotlebovci – ĽSNS[67] 588 835,16 € 565 200,45 € 23 634,71 €
Socialisti.sk[68] 148 487,61 € 147 594,40 € 1 784,65 €
DS[69] 104 326,70 € 94 385,04 € 9 941,66 €
Hlas pravice[70] 88 463,00 € 87 893,00 € 569,98 €
MÁME TOHO DOSŤ ![71] 56 135,94 € 52 131,15 € 4 101,01 €
STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI[72] 48 830,00 € 47 210,09 € 1 619,91 €
Slovenská liga[73] 25 475,00 € 25 075,92 € 399,08 €
SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby[74] 26 238,29 € 24 810,84 € 1 427,45 €
HLAS ĽUDU[75] 4 200,00 € 2 921,25 € 1 278,75 €
99 % – občiansky hlas[76] 3 400,00 € 2 701,34 € 698,66 €
SHO[77] 1 410,00 € 1 123,44 € 286,56 €
SĽSAH[78] 150,34 € 92,53 € 57,81 €
PSN[79] 200,00 € 17,42 € 182,58 €

Prieskumy verejnej mienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Prieskumy verejnej mienky za rok 2019 sú zahrnuté v chronologickom poradí, teda najnovšie na konci. Dátum znamená dni, v ktorých sa prieskumy konali, nie dátum zverejnenia. Dátum zverejnenia je použitý v prípadoch, kedy neboli dohľadateľné dátumy získavania údajov. Hodnota zisku strany s najvyšším predpokladaným volebným ziskom je vyfarbená a vyznačená hrubo, v pravom stĺpci je odstup víťaznej strany od strany s druhým najvyšším volebným ziskom. Druhá najsilnejšia strana má pole vyfarbené, nie je vyznačené hrubo.

Dátum Agentúra Vzorka
voličov 		Smer–SD SaS OĽaNO SNS Kotlebovci–ĽSNS Sme Rodina Most–Híd KDH MKÖ-MKS PS SPOLU Za ľudí Dobrá voľba Vlasť Náskok
16. – 23. január 2019 Focus[80] 1 013 22,5 % 12,3 % 10,0 % 8,0 % 8,4 % 10,4 % 5,8 % 7,0 % 3,4 % 4,9 % 3,5 % N/A N/A N/A 10,2 %
8. – 12. február 2019 AKO[81] 1 000 22,4 % 14,8 % 10,1 % 8,0 % 9,5 % 10,9 % 6,3 % 6,1 % 3,3 % 7,5 % N/A N/A N/A 7,6 %
21. – 26. február 2019 Focus[82] 1 022 21,2 % 11,2 % 8,4 % 7,5 % 11,7 % 9,5 % 5,4 % 6,5 % 3,1 % 9,5 % N/A N/A N/A 9,5 %
18. – 25. marec 2019 Focus[83] 1 022 22,4 % 11,4 % 8,3 % 7,9 % 11,8 % 9,0 % 4,5 % 7,5 % 3,0 % 9,1 % N/A N/A N/A 10,6 %
16. – 30. marec 2019 Zuzana Čaputová vyhrala prezidentské voľby
1. – 2. apríl 2019 AKO[84] 1 000 19,7 % 12,9 % 8,6 % 7,6 % 11,5 % 10,7 % 5,0 % 6,9 % 2,6 % 14,4 % N/A N/A N/A 5,3 %
8. – 14. apríl 2019 Focus[85] 1 026 19,0 % 10,1 % 9,1 % 7,5 % 10,5 % 9,4 % 4,7 % 6,8 % 3,6 % 13,4 % N/A N/A N/A 5,6 %
29. apríl – 6. máj 2019 AKO[86] 1 000 19,1 % 13,1 % 9,2 % 8,0 % 13,9 % 8,3 % 5,0 % 6,6 % 2,6 % 13,7 % N/A N/A N/A 5,2 %
8. – 10. máj 2019 AKO[87] 1 000 19,2 % 13,5 % 6,7 % 8,2 % 13,6 % 9,9 % 5,1 % 7,4 % 2,2 % 13,6 % N/A N/A N/A 5,6 %
25. máj 2019 Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019
28. – 31. máj 2019 AKO[88] 1 000 18,7 % 10,8 % 6,3 % 7,2 % 14,9 % 7,3 % 4,2 % 8,6 % 2,9 % 18,0 % N/A N/A N/A 0,7 %
1. – 11. jún 2019 Focus[89] 1 017 19,7 % 8,0 % 6,7 % 7,2 % 12,5 % 7,3 % 4,4 % 7,5 % 3,7 % 17,8 % N/A N/A N/A 1,9 %
11. – 18. jún 2019 Polis[90] 1 165 18,3 % 8,5 % 6,3 % 7,6 % 11,4 % 5,0 % 5,1 % 8,2 % 15,0 % 5,2 % N/A N/A 3,3 %
19. – 25. jún 2019 Focus[91] 1 023 20,3 % 7,1 % 5,1 % 7,3 % 12,6 % 7,0 % 4,5 % 7,0 % 3,3 % 15,7 % 5,2 % N/A N/A 4,6 %
1. – 7. august 2019 Focus[92] 1 020 21,8 % 7,0 % 6,0 % 7,0 % 12,1 % 6,3 % 4,7 % 7,5 % 3,4 % 14,0 % 5,0 % N/A N/A 7,8 %
13. – 19. august 2019 Focus[93] 1 010 20,8 % 7,9 % 6,1 % 7,0 % 11,4 % 6,6 % 4,3 % 7,3 % 3,5 % 14,9 % 5,5 % N/A N/A 5,9 %
12. – 20. august 2019 MVK[94] 1 075 20,7 % 5,5 % 6,9 % 8,5 % 8,1 % 5,5 % 3,8 % 9,4 % 3,4 % 13,3 % 7,9 % N/A N/A 7,4 %
26. – 29. august 2019 AKO[95] N/A 19,6 % 9,0 % 7,3 % 7,1 % 10,9 % 7,6 % 3,9 % 6,3 % 3,5 % 15,5 % 8,8 % N/A N/A 4,1 %
12. september 2019 Polis[96] 1 145 20,3 % 7,2 % 7,4 % 7,1 % 13,2 % 5,3 % 4,2 % 6,9 % 4,1 % 13,2 % 8,6 % N/A N/A 7,1 %
11. – 17. september 2019 Focus[97] 1 027 21,7 % 6,4 % 6,8 % 6,8 % 10,6 % 7,2 % 4,1 % 6,9 % 3,3 % 13,3 % 6,5 % N/A N/A 8,4 %
18. – 25. september 2019 AKO[98] N/A 20,0 % 7,0 % 5,9 % 5,6 % 10,8 % 7,8 % 3,4 % 7,4 % 3,6 % 17,1 % 9,1 % N/A N/A 2,9 %
5. – 9. október 2019 Polis[96] 1 145 20,1 % 5,1 % 7,0 % 7,0 % 11,1 % 5,0 % 4,2 % 6,7 % 3,0 % 10,1 % 10,3 % 1,7 % N/A 9,0 %
7. – 10. október 2019 AKO[99] 1 000 20,1 % 6,7 % 5,8 % 6,4 % 12,3 % 5,9 % 3,9 % 5,6 % 3,1 % 12,7 % 12,0 % 2,1 % N/A 7,4 %
15. – 22. október 2019 Focus[100] 1 021 22,0 % 5,2 % 6,0 % 6,9 % 10,2 % 7,2 % 3,8 % 6,5 % 3,2 % 11,0 % 9,1 % 2,4 % 1,8 % 11,0 %
15. október – 3. november 2019 Actly[101] N/A 22,8 % 4,9 % 6,5 % 7,4 % 12,9 % 6,9 % 2,2 % 8,6 % 2,6 % 11,8 % 8,6 % 1,8 % 2,7 % 9,9 %
4. – 5. november 2019 Vyhlásenie termínu volieb, oficiálny začiatok volebnej kampane
30. október – 6. november 2019 Focus[102] 1 020 20,0 % 5,0 % 5,7 % 6,8 % 10,3 % 7,0 % 4,1 % 5,7 % 3,5 % 11,7 % 10,6 % 2,9 % 3,0 % 8,3 %
5. – 12. november 2019 MVK[103] N/A 19,1 % 4,4 % 7,9 % 7,0 % 8,9 % 6,5 % 2,3 % 7,6 % 4,5 % 9,7 % 8,8 % 3,9 % 3,5 % 9,4 %
9. – 13. november 2019 Polis[104] 1 111 20,2 % 5,1 % 7,0 % 6,1 % 11,1 % 5,2 % 4,1 % 6,0 % 3,6 % 11,1 % 11,2 % 2,4 % 3,3 % 9,0 %
19. – 25. november 2019 AKO[105] 1 000 18,4 % 6,3 % 7,6 % 6,4 % 10,4 % 7,1 % 3,5 % 6,4 % 2,2 % 12,4 % 12,5 % 3,2 % 2,1 % 5,9 %
22. november 2019 Uzavretie kandidátnych listín; SMK-MKP, MF a Spolupatričnosť sa pretransformovali na MKÖ-MKS
2. – 9. december 2019 Focus[106] 1 008 19,6 % 5,7 % 8,0 % 5,4 % 11,8 % 7,0 % 4,3 % 5,7 % 4,3 % 10,3 % 9,2 % 3,8 % 2,1 % 7,8 %
29. november – 11. december 2019 Actly[107] 1 500 22,1 % 4,5 % 7,4 % 6,5 % 12,1 % 7,6 % 3,7 % 9,1 % 3,6 % 10,2 % 7,4 % 1,4 % 2,0 % 10,0 %
7. – 12. december 2019 Polis[108] 1 131 18,1 % 5,2 % 9,8 % 7,0 % 12,2 % 5,5 % 5,2 % 6,1 % 5,2 % 9,5 % 10,1 % 2,4 % 2,2 % 5,9 %
15. november – 23. december 2019 Median SK[109] 1 112 22,5 % 7,5 % 9,5 % 5,0 % 11,5 % 5,5 % 1,5 % 6,5 % 3,0 % 7,5 % 11,0 % 3,0 % 2,0 % 11,0 %
7. – 9. január 2020 AKO[110] 1 000 17,7 % 6,8 % 8,3 % 6,2 % 11,7 % 7,6 % 4,1 % 6,2 % 2,5 % 9,1 % 10,4 % 3,2 % 1,7 % 6,0 %
10. – 14. január 2020 Focus[111] 1 010 18,7 % 5,4 % 7,7 % 5,1 % 13,6 % 7,1 % 4,0 % 6,0 % 3,7 % 10,5 % 10,3 % 3,3 % 2,3 % 5,1 %
10. – 15. január 2020 Polis[112] 1 140 17,1 % 5,6 % 10,0 % 6,3 % 12,4 % 5,6 % 4,9 % 6,0 % 4,3 % 8,4 % 9,7 % 4,1 % 3,8 % 4,7 %
17. – 19. január 2020 AKO[113] 1 000 17,1 % 5,6 % 10,0 % 6,3 % 12,4 % 7,9 % 4,2 % 5,5 % 3,2 % 10,2 % 10,0 % 3,4 % 2,3 % 6,1 %
15. – 22. január 2020 Focus[114] 1 013 18,0 % 5,5 % 9,0 % 5,2 % 12,8 % 7,6 % 4,4 % 5,7 % 4,0 % 9,8 % 10,8 % 4,0 % 2,0 % 5,2 %
23. – 30. január 2020 Polis[115] 1 109 17,1 % 5,2 % 12,0 % 5,5 % 11,1 % 6,3 % 4,8 % 5,5 % 3,5 % 9,1 % 10,0 % 4,6 % 3,9 % 5,1 %
24. – 31. január 2020 MVK[116] 1 123 21,9 % 3,8 % 8,9 % 6,0 % 12,4 % 6,5 % 2,9 % 7,5 % 4,6 % 8,1 % 8,5 % 2,9 % 2,4 % 9,5 %
30. január – 5. február 2020 Kantar[117] 1 052 19,6 % 6,4 % 16,3 % 4,2 % 9,8 % 9,8 % 1,7 % 3,1 % 1,4 % 11,5 % 8,9 % 3,0 % 2,5 % 3,3 %
3. – 6. február 2020 AKO[118] 1 000 17,3 % 5,8 % 13,5 % 5,1 % 11,8 % 6,4 % 4,5 % 5,3 % 3,2 % 8,7 % 9,5 % 4,1 % 2,2 % 3,8 %
6. – 12. február 2020 Focus[119] 1 005 17,0 % 5,3 % 13,3 % 4,4 % 12,2 % 7,8 % 4,2 % 5,4 % 3,9 % 9,3 % 8,2 % 4,0 % 3,2 % 3,7 %
11. – 13. február 2020 Actly[120] 1 502 20,9 % 4,6 % 12,6 % 5,0 % 12,4 % 7,1 % 2,6 % 5,9 % 3,8 % 8,3 % 7,8 % 3,5 % 3,6 % 8,3 %
11. – 13. február 2020 AKO[121] 1 000 16,9 % 6,1 % 15,5 % 5,0 % 10,3 % 7,2 % 4,7 % 5,3 % 3,0 % 9,4 % 8,9 % 4,3 % 1,5 % 1,4 %
15. február 2020 Začiatok platnosti 14-denného moratória na volebné prieskumy
Dátum Agentúra Vzorka
voličov 		Náskok
Smer–SD SaS OĽaNO SNS Kotlebovci-ĽSNS Sme Rodina Most–Híd KDH MKÖ-MKS PS SPOLU Za ľudí Dobrá voľba Vlasť

Grafické znázornenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj priemernej podpory vybraných politických strán od volieb od marca 2016 do septembra 2019


Vývoj preferencií vybraných politických strán od volieb v marci 2016 do januára 2020 podľa prieskumov agentúry FOCUS
 Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Prieskum medzi mladými

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prieskumu ľudí vo veku 18 až 29 rokov, ktorý pre Radu mládeže Slovenska vypracovala agentúra Focus na prelome októbra a novembra 2019 je 17% mladých nerozhodnutých a 10% by nešlo voliť. Z rozhodnutých voličov dopadli výsledky takto: Kotlebovci-ĽSNS 18,9%; Za ľudí 12,8%; PS/SPOLU 11,9%; SME RODINA 11,8%; OĽaNO 9,9%; Smer–SD 9,4%; SaS 6,9%; KDH 3,4%; SNS 2.5%; Most–Híd 2,4% a Vlasť 2%.[122]

Študentské voľby

[upraviť | upraviť zdroj]

V študentských voľbách získali strany takéto poradie: PS/SPOLU 21,7%; OĽaNO 16%; Kotlebovci-ĽSNS 11,4%; Za ľudí 9,7%; SME RODINA 9,5%; SaS 6,5%; KDH 4,4%; Smer–SD 3,9%; Vlasť 2,3%; MÁME TOHO DOSŤ ! 2,2%; DOBRÁ VOĽBA 2,2%; MKÖ – MKS 2,1%.[123] Voľby organizovali študenti pod záštitou Rady mládeže Bratislavského kraja.[124] Volieb konaných 4. až 7. februára sa mohlo zúčastniť 59 700 stredoškolských študentov na 173 školách.[125]

Moratórium na prieskumy verejnej mienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda SNS a NR SR Andrej Danko inicioval v lete 2019 diskusiu o predĺžení moratória na zverejňovanie predvolebných prieskumov: „Dejú sa tu podvody s prieskumami. Každý prieskum nemá zadávateľa, neviete, kto to platí. Čo prieskum, to iné číslo, a stáva sa z toho manipulatívny prostriedok“.[126] Nápad podporil aj predseda SMER-SD Robert Fico s tým, že je „manipulácia s prieskumami verejnej mienky očividná“ a pokojne by moratórium predĺžil aj na 60 dní.[126] 28. októbra 2019 následne poslanci strán SMER-SD, SNS, ĽSNS a poslanec Mosta-Híd Elemér Jakab presadili zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov v období 50 dní pred voľbami. Novela schválená 124 dní pred voľbami tak v prípade nadobudnutia účinnosti zmení dobu moratória z doterajších 14 dní na 50. Dlhšie moratóriá majú len Kamerun s 90 dňami a Tunisko so 150.[126][127]

Podľa behaviorálnej konzultantky Kristíny Radovej je moratórium „dobrým riešením pre strany, ktoré sa o svoj politický výtlak nemusia obávať.“ Pri klesajúcich preferenciách SNS by stav bez novely mohol strane uškodiť: vidiac nízku podporu odišlo by od nej viac voličov. Zároveň novela znižuje riziko zvýšenej popularity nových strán.[128]

Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu SR, považuje novelu za protiústavnú a moratórium v takom rozsahu za zahanbujúce našu právnu kultúru a ústavné tradície, keďže sa blíži k stavu, ktorý je typický pre nedemokratické režimy.[129] Kriticky sa k novele vyjadrili aj premiér Peter Pellegrini, minister spravodlivosti Gábor Gál a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý ju označil za krátkozraké politické riešenie, ktoré znižuje prestíž SR, oberá o občianske právo na prístup k informáciám a nepriamo vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby novelu vetovala.[127] Prezidentka 6. novembra 2019 oznámila, že zákon nepodpíše s tým, že novela je v rozpore s viacerými právami garantovanými ústavou. Pokiaľ poslanci jej veto prelomia, podá návrh na Ústavný súd.[130] Poslanci Národnej rady 26. novembra prelomili veto prezidentky, keď za opätovné schválenie hlasovalo spolu 80 poslancov – za strany SMER-SD, SNS, ĽSNS a viacerí nezaradení poslanci.[131]

Prezidentka podala 5. decembra podnet na Ústavný súd a zároveň požiadala o pozastavenie účinnosti novely. V podaní argumentovala zásahom do slobody prejavu a rozporom s ochranou politickej súťaže, čo môže narušiť demokratický charakter štátu. V prípade pozastavenia platnosti navrhla prezidentka, aby platilo štrnásťdňové moratórium (doba pred platnosťou novely). Ak by Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti novely, žiada, aby sa neobnovovalo ani toto moratórium.[132] Dňa 18. decembra 2019 Ústavný súd pozastavil platnosť zákona o moratóriu. Vo voľbách v marci 2020 sa na základe rozhodnutia bude postupovať podľa predošlých pravidiel, moratórium na prieskumy bude platiť 14 dní pred konaním volieb. Sudcovia ešte nerozhodli či je novela v súlade s Ústavou.[133] Najbližšie predvolebné prieskumy budú 2 exit polly[134], ktoré zverejnia agentúry Median SK a Focus len pár minút po zatvorení volebných miestností.

Výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]
Výsledky parlamentných volieb na úrovni okresov.
Výsledky parlamentných volieb na úrovni obcí.

Volebná účasť dosiahla 65,80 %. Voľby vyhralo hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA s výrazným náskokom a rastom oproti predošlým voľbám v roku 2016. Do Národnej rady sa dostalo šesť subjektov, pričom tesne pred hranicou zostala koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia s 6,96 % a Kresťanskodemokratické hnutie s 4,65 %. Definitívne výsledky boli zverejnené 1. marca. Vo voľbách až 820 411 hlasov voličov (28,47 %) išlo stranám, ktoré sa nedostali do parlamentu kvoli volebnému kvóru, čo je najviac v histórii demokratických volieb na Slovensku.[1][2][3]

Poradie Strana Počet hlasov +/- Hlasy

v percentách

+/- Počet

mandátov

+/- Víťazné

okresy

+/-
1. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA 721 166 ▲ +433 555 25,02% ▲ +14,00% 53 ▲ +34 51 ▲ +51
2. SMER – sociálna demokracia 527 172 ▼ -210 309 18,29% ▼ -9,99% 38 ▼ -11 24 ▼ -46
3. SME RODINA 237 531 ▲ +64 671 8,24% ▲ +1,62% 17 ▲ +6 0 ▬
4. Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko 229 660 ▲ +19 881 7,97% ▼ -0,07% 17 ▲ +3 0 ▬
5. Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia (volebná koalícia) 200 780 nová 6,96% nová 0 ▬ 1+1[pozn. 7] nová
6. Sloboda a Solidarita 179 246 ▼ -136 312 6,22% ▼ -5,88% 13 ▼ -8 0 ▼ -7
7. ZA ĽUDÍ 166 325 nová 5,77% nová 12 ▬ 0 ▬
8. Kresťanskodemokratické hnutie 134 099 ▲ +5 191 4,65% ▼ -0,29% 0 ▬ 0 ▬
9. Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť 112 662 nová 3,90% nová 0 ▬ 3 nová
10. Slovenská národná strana 91 171 ▼ -134 215 3,16% ▼ -5,48% 0 ▬ 0 ▬
11. DOBRÁ VOĽBA 88 220 nová 3,06% nová 0 ▬ 0 ▬
12. VLASŤ 84 507 nezúčastnila sa 2,93% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
13. MOST – HÍD 59 174 ▼ -110 419 2,05% ▼ -4,45% 0 ▬ 0 ▬
14. Socialisti.sk 15 925 nová 0,55% nová 0 ▬ 0 ▬
15. MÁME TOHO DOSŤ ! 9 260 nová 0,32% nová 0 ▬ 0 ▬
16. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku 8 191 nezúčastnila sa 0,28% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
17. Demokratická strana 4 194 nezúčastnila sa 0,14% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
18. SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby 3 296 nezúčastnila sa 0,11% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
19. STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI 2 018 nezúčastnila sa 0,07% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
20. Slovenské Hnutie Obrody 1 966 nezúčastnila sa 0,06% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
21. HLAS ĽUDU 1 887 nezúčastnila sa 0,06% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
22. Práca slovenského národa 1 261 nezúčastnila sa 0,04% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
23. 99 % – občiansky hlas 991 nezúčastnila sa 0,03% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
24. Slovenská liga 809 nezúčastnila sa 0,02% nezúčastnila sa 0 ▬ 0 ▬
- Hlas pravice - - odstúpili - - - -
Spolu 2 881 511 100% - 150 -
Registrovaní voliči/účasť 4 432 419 65,80%

Výsledky podľa krajov a v zahraničí

[upraviť | upraviť zdroj]
  • uvedené sú len výsledky strán, ktoré dosiahli vo voľbách nad 2 %.[135]
Kraj OĽANO SMER-SD SME RODINA ĽSNS PS + SPOLU SaS ZA ĽUDÍ KDH MKÖ-MKS SNS DOBRÁ VOĽBA VLASŤ MOST-HÍD
Bratislavský kraj 26,32 % 12,04 % 6,42 % 4,62 % 14,24 % 12,26 % 9,18 % 4,22 % 0,86 % 1,96 % 3,00 % 2,53 % 1,02 %
Trnavský kraj 28,08 % 14,58 % 7,37 % 6,59 % 5,98 % 5,35 % 4,67 % 3,08 % 11,44 % 2,19 % 2,13 % 2,20 % 4,83 %
Nitriansky kraj 23,03 % 17,76 % 8,28 % 7,36 % 5,16 % 4,95 % 4,32 % 2,73 % 12,31 % 2,99 % 2,79 % 2,29 % 4,45 %
Trenčiansky kraj 23,97 % 23,44 % 9,82 % 9,23 % 6,57 % 5,64 % 4,55 % 3,85 % 0,02 % 3,95 % 3,34 % 3,52 % 0,19 %
Žilinský kraj 24,94 % 20,58 % 8,52 % 9,71 % 6,02 % 5,59 % 4,72 % 6,60 % 0,03 % 4,73 % 3,23 % 3,51 % 0,16 %
Banskobystrický kraj 21,68 % 20,41 % 9,25 % 10,62 % 6,27 % 5,47 % 4,85 % 3,03 % 4,11 % 3,10 % 3,24 % 2,66 % 3,24 %
Košický kraj 26,28 % 17,54 % 8,36 % 7,76 % 5,46 % 5,19 % 6,51 % 4,41 % 4,66 % 2,65 % 3,07 % 3,09 % 2,72 %
Prešovský kraj 25,63 % 20,99 % 8,39 % 8,50 % 4,37 % 4,08 % 6,15 % 8,37 % 0,04 % 3,69 % 3,54 % 3,51 % 0,70 %
Zahraničie 14,11 % 2,37 % 1,46 % 4,52 % 33,30 % 8,75 % 27,11 % 2,82 % 0,81 % 0,36 % 0,67 % 2,03 % 0,36 %

Mapy volebných výsledkov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • OĽANO, NOVA, KÚ, ZZ
    OĽANO, NOVA, KÚ, ZZ
  • SMER-SD
    SMER-SD
  • SME RODINA
    SME RODINA
  • ĽSNS
    ĽSNS
  • PS a SPOLU-OD
    PS a SPOLU-OD
  • SaS
    SaS
  • ZA ĽUDÍ
    ZA ĽUDÍ
  • KDH
    KDH
  • MKÖ-MKS
    MKÖ-MKS

Preferenčné hlasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zákona o voľbách má občan možnosť uprednostniť v rámci strany maximálne štyroch kandidátov tým, že im dá prednostný hlas zakrúžkovaním ich poradového čísla na kandidátnej listine strany, keď upravuje volebný lístok. Odovzdaním preferenčného hlasu získava poslanec silnejší mandát od voliča. Nasledujúca tabuľka uvádza kandidátov, ktorí dostali aspoň 100-tisíc preferenčných hlasov od voličov

Kandidát Počet hlasov Politická strana Poradie na kandidátke
Igor Matovič 498 740 OĽANO 150.
Peter Pellegrini 413 555 SMER-SD 1.
Robert Fico 243 463 SMER-SD 2.
Boris Kollár 171 377 SME RODINA 1.
Marian Koleba 170 006 ĽSNS 1.
Richard Raši 154 722 SMER-SD 4.
Denisa Saková 144 100 SMER-SD 3.
Gábor Grendel 131 866 OĽANO 148.
Ján Budaj 123 082 OĽANO 147.
Lukáš Kyselica 119 185 OĽANO 3.
Richard Sulík 106 333 SaS 1.
Jaroslav Naď 101 819 OĽANO 2.
Andrej Kiska 100 081 ZA ĽUDÍ 1.

Vývoj po voľbách

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Vláda Igora Matoviča

Vznik koalície, zloženie, vymenovanie a vyslovenie dôvery vláde

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď pred voľbami stúpli preferencie hnutia OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, ktoré sa v prieskumoch dostalo na druhé a neskôr prvé miesto, začalo sa diskutovať, či by sa v prípade jeho víťazstva predseda Igor Matovič ujal postu premiéra, alebo by hnutie nominovalo niekoho iného. Odpoveď Igor Matovič poskytol vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach, v ktorom naznačil, že by ambíciu byť premiérom mal.[136]

Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v prezidentskom paláci všetkých štyroch predsedov strán možnej koalície a oficiálne Igora Matoviča poverila zostavením vlády v stredu 4. marca 2020.[137][138] Igor Matovič začal po voľbách rokovania o možnej vláde s predstaviteľmi strán SME RODINA (predseda Boris Kollár), Sloboda a Solidarita (predseda Richard Sulík) a ZA ĽUDÍ (predseda Andrej Kiska), teda zo všetkými stranami, ktoré sa dostali do parlamentu, s výnimkou ĽSNS (predseda Marian Kotleba) a SMER – SD (predseda Robert Fico).[139][140] Matovič zároveň viackrát pred voľbami naznačil, že si želal, aby sa do parlamentu dostali aj strany PS + SPOLU a KDH. Nakoniec, aj napriek verejne prejavenej nedôvere[141] [142] bola koalícia zložená zo všetkých štyroch rokujúcich strán: OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ.

Skladanie vlády, jej vymenovanie, vyslovenie dôvery i prvé mesiace vládnutia sa odohrali v období celosvetovej pandémie koronavírusu. Výsledné zloženie vlády Igora Matoviča je nasledovné: 8 členov za OĽaNO, 3 členovia za SaS, 3 členovia za SME RODINA a 2 členovia za stranu ZA ĽUDÍ.[143][144][145] Predsedom parlamentu sa stal Boris Kollár zo SME RODINA;[146] predseda strany ZA ĽUDÍ a bývalý prezident Andrej Kiska členom novej vlády nie je a vzdal sa aj poslaneckého mandátu. Svoje rozhodnutie vysvetlil zdravotnými dôvodmi.[147][148][149]

Prezidentka Zuzana Čaputová novú vládu vymenovala 21. marca 2020[150] a parlament jej vyslovil dôveru 30. apríla 2020.[151] Na začiatku volebného obdobia mala vládna koalícia v parlamente 95 poslancov a mala teda aj ústavnú (trojpätinovú) väčšinu.

Predsedovia Progresívneho Slovenska Michal Truban, SPOLU Miroslav Beblavý,[152] KDH Alojz Hlina,[153] ako aj Socialisti.sk Eduard Chmelár[154] po neúspechu vo voľbách ohlásili, že rezignujú na miesto predsedu. Za nového predsedu SPOLU bol zvolený Juraj Hipš.[155]

Namietanie výsledku volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

29. apríla 2020 Ústavný súd odmietol dve sťažnosti na voľby. Koalícia strán PS/Spolu argumentovala preferenčnými hlasmi, ktoré neboli započítané jej kandidátom. "Zároveň uvádzala dôvodné podozrenie, že sa neumožnilo poštové hlasovanie voličom zo zahraničia, podozrenie o nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných či o nezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov, a to v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb."[156] Namietala aj menej priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými de facto koalíciami. Podľa súdu dôkazy "ostali [...] v rovine hypotetických tvrdení". Ústavný súd zamietol aj žiadosť strany Vlasť, ktorá namietala spočítavanie hlasov a manipuláciu s volebnými lístkami.[156]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Oficiálny názov funkcie: predseda predsedníctva.
  2. ↑ Strana nemá predsedu, len podpredsedov.
  3. ↑ Kandidátka strany s názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť je spoločnosť kandidátkou troch strán: hnutia Spolupatričnosť (Szabolcs Mózes), SMK – MKP (József Menyhárt) a MF (Zsolt Simon).
  4. ↑ PS: 1 051 800,43 €; SPOLU – OD: 1 230 170,26 €
  5. ↑ PS: 1 010 827,27 €; SPOLU – OD: 1 174 944,47 €
  6. ↑ PS: 40 973,16 €; SPOLU – OD: 55 225,79 €
  7. ↑ Okrem jedného okresu koalícia vyhrala aj v zahraničí.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e Štatistický úrad Slovenskej republiky
  2. ↑ a b c Štatistický úrad Slovenskej republiky
  3. ↑ a b Štatistický úrad Slovenskej republiky
  4. ↑ Výsledky parlamentných volieb 2020 po sčítaní 100% zápisníc. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-29. Dostupné online [cit. 2020-03-01]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ KEREKES, Daniel. Zoznam 150 mien zvolených za nových poslancov parlamentu. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-01. Dostupné online [cit. 2020-03-01]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ TASR. Voľby aj moratórium sa predĺžia do 23.00 h. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-02-29. Dostupné online [cit. 2020-02-29].
  7. ↑ DEBNÁR, Ján. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-02-29. Dostupné online [cit. 2020-02-29].
  8. ↑ TASR. Hlásia veľký záujem, pre dve úmrtia sa voľby predĺžia o hodinu. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-02-29. Dostupné online [cit. 2020-02-29]. ISSN 1336-720X.
  9. ↑ Rozhodnutie Predsedu národnej rady Slovenskej republiky č. 351/2019 Z. z. o vyhlásení volieb do Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2019-11-04, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d SITA; TASR. Danko vyhlásil parlamentné voľby na 29. februára. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-04. Dostupné online [cit. 2019-11-04]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ Začala sa predvolebná kampaň k budúcoročným parlamentným voľbám. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2019-11-05. Dostupné online [cit. 2020-02-24].
  12. ↑ TASR. VOĽBY2020: Voliť budú môcť bosovia podsvetia i odsúdení vrahovia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-02-23. Dostupné online [cit. 2020-02-26].
  13. ↑ TASR. Väčšinu miestností zatvoria o 22.00 h a začnú sčítavať hlasy. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-02-29. Dostupné online [cit. 2020-02-29].
  14. ↑ Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-12-02]. Dostupné online.
  15. ↑ a b Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online. Archivované 2020-02-20 z originálu.
  16. ↑ a b c d Zoznam zaregistrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-29]. Dostupné online.
  17. ↑ Ľudia – Solidarita.eu [online]. [Cit. 2020-01-19]. Dostupné online. Archivované 2019-10-31 z originálu.
  18. ↑ TASR. Strana Hlas pravice odstupuje z volieb v prospech SaS. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-02-20. Dostupné online [cit. 2020-02-20]. ISSN 1336-1996.
  19. ↑ minv [online]. [Cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
  20. ↑ TASR. PS a Spolu pôjdu do volieb spoločne, Kiska pozvanie na tlačovku odmietol. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Predvolebná trojkoalícia PS, Spolu a Za ľudí nevznikne [online]. Denník N, 21.10.2019, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  22. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Maďarské strany sa dohodli na spoločnej kandidátke s názvom „Strana regiónov Most MK“ [online]. Denník N, 18.10.2019, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  23. ↑ TASR. B. Bugár: Rozhodnutie SMK berieme na vedomie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-23. Dostupné online [cit. 2019-10-24].
  24. ↑ GAZDA, Imrich. OĽaNO a Kresťanská únia idú do volieb spoločne. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-10-22. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1336-720X.
  25. ↑ SITA. Kotlebovci budú spolupracovať so štyrmi mimoparlamentnými stranami. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-13. Dostupné online [cit. 2019-11-17]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ TA3 SITA. Most-Híd predstavil kandidátku, stranu do volieb povedie Érsek. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2019-11-23. Dostupné online [cit. 2019-11-25]. Archivované 2019-11-27 z originálu.
  27. ↑ BEDNÁROVÁ, Martina. Za ľudí sa pridala k dohode o neútočení. Dvere má otvorené aj SaS, Matoviča neoslovili. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-11-11. Dostupné online [cit. 2019-12-13]. ISSN 1336-653X.
  28. ↑ HLUCHÁŇOVÁ, Mária. Kiska Blok zmeny sám zosnoval aj zničil. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-11-23. Dostupné online [cit. 2019-12-13]. ISSN 1336-197X.
  29. ↑ Kresťanská únia pôjde do volieb na kandidátke OĽaNO. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-10-22. Dostupné online [cit. 2019-12-13]. ISSN 1336-653X.
  30. ↑ Ladislav Bariak ml.. Truban sľuboval, že nové dane nebudú. Zmenil názor. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-09-22. Dostupné online [cit. 2019-12-13].
  31. ↑ ŠALGOVÁ, Ivana. KDH predstavilo program. Odmietajú nové dane. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-10-29. Dostupné online [cit. 2019-12-13]. ISSN 1336-653X.
  32. ↑ Hospodárstvo a ekonomika [online]. kdh.sk, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. Archivované 2019-11-28 z originálu.
  33. ↑ Enforb s.r.o.. Zaväzujeme sa, že zrušíme bankový odvod [online]. sas.sk, 2019-12-12, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  34. ↑ Novinky [online]. dobravolba2020.sk, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online.
  35. ↑ a b Kotleba o extrémizme a zoštáňovaní strategických podnikov. youtube.com, 2019-10-03, [cit. 2019-12-16].
  36. ↑ Skráťme pracovný týždeň na štyri dni, navrhli chmelárovci. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2022-03-17].
  37. ↑ a b TASR. Maďarská komunitná spolupatričnosť predstavila svoj program v Komárne. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-01-08. Dostupné online [cit. 2020-01-16].
  38. ↑ a b c d e f g SZALAI, Pavol. Slovenskú opozíciu rozdeľuje názor na jadrovú energiu aj zemný plyn [online]. euractiv.sk, 2020-02-03, [cit. 2020-02-04]. Dostupné online.
  39. ↑ Zdravie, starostlivosť o zdravie, zdravotníctvo a sociálna politika [online]. kdh.sk, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. Archivované 2019-11-28 z originálu.
  40. ↑ za-ludi.sk, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. Archivované 2019-10-31 z originálu.
  41. ↑ a b maho, TASR. Bugár reaguje na Glváča: Ja som sa s Kočnerom nestretával, ja som si s ním nepísal. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-11-07. Dostupné online [cit. 2019-12-13]. ISSN 1336-1996.
  42. ↑ Výrok od Maroš Šefčovič v diskusii Záverečná debata Čaputovej a Šefčoviča v Denníku N [online]. demagog.sk, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  43. ↑ Zahraničná politika [online]. zahranicnapolitika.sk, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
  44. ↑ a b c d Slovensko v medzinárodnom spoločenstve [online]. kdh.sk, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online. Archivované 2020-01-23 z originálu.
  45. ↑ a b c d Bodzlomu [online]. progresivnespolu.sk, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
  46. ↑ a b c Rešpektované a vplyvné slovensko v európe a vo svete [online]. za-ludi.sk, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online. Archivované 2020-02-17 z originálu.
  47. ↑ a b c Enforb s.r.o.. Dobré spolunažívanie [online]. sas.sk, 2020-01-11, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
  48. ↑ a b Program [online]. stranavlast.sk, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online. Archivované 2019-12-07 z originálu.
  49. ↑ Máme toho dosť! [online]. stranamametohodost.sk, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online. Archivované 2020-01-14 z originálu.
  50. ↑ Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2014-05-29, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
  51. ↑ a b c d e f g h i j k l m volby.transparency.sk, [cit. 2019-12-05]. Dostupné online.
  52. ↑ Voľby 2020: Kampaň nemôžu viesť tretie strany. aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 2020-01-10. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  53. ↑ Najtransparentnejšiu kampaň vedie PS/Spolu, najhoršiu strany Vlasť a Smer [online]. transparency.sk, 2020-01-29, [cit. 2020-01-30]. Dostupné online.
  54. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, PS: Prichádza zmena
  55. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, VOĽBY NR SR 2020 SPOLU-OD
  56. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, SMER – SD voľby NR SR 2020
  57. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, OĽANO – PARLAMENTNÉ VOĽBY
  58. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, SaS Parlamentné voľby 2020
  59. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, ZA ĽUDÍ
  60. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, MOST – HÍD,Voľby do NR SR 2020
  61. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, SNS parlamentné voľby 2020
  62. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, VLASŤ
  63. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, KDH Parlamentné voľby 2020
  64. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, DOBRÁ VOĽBA 2020
  65. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, MAGYAR KÖZÖSSÉGI ÖSSZEFOGÁS
  66. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, SME RODINA – VOĽBY DO NR SR
  67. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, ĽSNašeSlovensko-voľbyNRSR-2020
  68. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, SOCIALISTI.SK
  69. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, DEMOKRATICKÁ STRANA NRSR 2020
  70. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, Hlas pravice
  71. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, MAME TOHO DOSŤ!
  72. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, STAROSTOVIAANEZÁVISLÍKANDIDÁTI
  73. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, Slovenská liga
  74. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, SOLIDARITA-pracujúca chudoba
  75. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, HLAS ĽUDU-PARLAM. VOĽBY 2020
  76. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, 99 % – občiansky hlas
  77. ↑ Fio banka, Slovenské Hnutie Obrody – volebný účet pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2020
  78. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, SLS ANDREJA HLINKU TRANSPARENT
  79. ↑ Slovenská sporiteľňa, Transparentné účty, Parlamentné voľby 2020
  80. ↑ focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  81. ↑ ako.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  82. ↑ focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  83. ↑ focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  84. ↑ ako.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  85. ↑ KERN, Miro; KONÍK, Juraj. Prieskum Focusu: Smer je pod 20 percentami, koalícia PS/Spolu je druhá s trinástimi. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-04-18. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1339-844X.
  86. ↑ cho, maho. Najnovší prieskum: ĽSNS je druhá, Kotleba je na historickom maxime. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-05-07. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1336-1996.
  87. ↑ TASR. Prieskum AKO: Do parlamentu by sa dostalo deväť strán, voľby by vyhral Smer. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-05-10. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1336-197X.
  88. ↑ KERN, Miro. Volebný model AKO: Kiskova strana má 10,8 percenta, brala by všetkým a hlavne PS/Spolu a SaS. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-06-07. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1339-844X.
  89. ↑ focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  90. ↑ Facebook [online]. facebook.com, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  91. ↑ focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  92. ↑ SLOSIARIK, Martin. Volebné preferencie politických strán: august 2019 I [online]. focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  93. ↑ SLOSIARIK, Martin. Volebné preferencie politických strán: august 2019 II [online]. focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  94. ↑ SITA. Smer je podľa prieskumu stále na prvom mieste, KDH na treťom. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-09-04. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1336-197X.
  95. ↑ Lucia Kišová, peb. Najnovší prieskum AKO pre HN: Kiskova strana preskočila Matoviča aj Kollára, kotlebovci padli. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1336-1996.
  96. ↑ a b redakcia/ST. Exkluzívny prieskum agentúry Polis pre TV JOJ: Strana Za ľudí by predbehla prvýkrát koalíciu PS/Spolu [online]. joj.sk, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  97. ↑ focus-research.sk, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  98. ↑ Alojz Hlina [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  99. ↑ KONÍK, Juraj. Prieskum AKO: Kiskova strana Za ľudí dobieha PS/Spolu na hranici 12 percent, Smer vedie. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-14. Dostupné online [cit. 2019-10-23]. ISSN 1339-844X.
  100. ↑ SLOSIARIK, Martin. focus-research.sk, [cit. 2019-10-28]. Dostupné online.
  101. ↑ Facebook [online]. Bratislava: facebook.com, 7.11.2019, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  102. ↑ SLOSIARIK, Martin. focus-research.sk, 9.11.2019, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  103. ↑ TASR. Prieskum MVK: Sas je prvýkrát pod hranicou zvoliteľnosti. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-11-21. Dostupné online [cit. 2019-11-21]. ISSN 1336-1996.
  104. ↑ Pravda. Prieskum: Voľby by vyhral Smer, Kiskova strana na druhom mieste. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-11-14. Dostupné online [cit. 2019-11-18]. ISSN 1336-197X.
  105. ↑ Prieskum volebných preferenciído NR SR –NOVEMBER2019 [online]. [Cit. 2019-11-26]. Dostupné online.
  106. ↑ SLOSIARIK, Martin. focus-research.sk, 12.12.2019, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  107. ↑ TASR. PRIESKUM: Voľby do NRSR by koncom roka vyhral Smer-SD, nasleduje ĽSNS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-12-18. Dostupné online [cit. 2019-12-22].
  108. ↑ redakcia/LH. Exkluzívny prieskum agentúry Polis pre TV JOJ: Voľby by vyhral oslabený Smer, skokanmi Matovič a Maďari [online]. noviny.sk, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  109. ↑ Pravda. Prieskum: Neuspeli by maďarské strany, Dobrá voľba ani Vlasť, Smer ostáva prvý. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-01-08. Dostupné online [cit. 2020-01-08]. ISSN 1336-197X.
  110. ↑ TA3. Exkluzívny prieskum TA3: ĽSNS predbehla demokratickú opozíciu. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2020-01-09. Dostupné online [cit. 2020-01-09]. Archivované 2020-01-10 z originálu.
  111. ↑ kl, peb. Najnovší prieskum: Kotleba razantne posilňuje, približuje sa k Smeru. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-01-16. Dostupné online [cit. 2020-01-16]. ISSN 1336-1996.
  112. ↑ Pravda. Prieskum: Zvíťazil by opäť Smer, OĽaNO preskočilo Za ľudí. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-01-16. Dostupné online [cit. 2020-01-17]. ISSN 1336-197X.
  113. ↑ kl, cho. Najnovší prieskum: Smer pomaly stráca, Kotlebovci sú tesne druhí pred PS/Spolu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-01-20. Dostupné online [cit. 2020-01-27]. ISSN 1336-1996.
  114. ↑ focus-research.sk, [cit. 2020-01-27]. Dostupné online.
  115. ↑ FILOVÁ, Katarína. Exkluzívny prieskum pre Pravdu: 1. Smer, 2. OĽaNO, 3. ĽSNS. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-02-05. Dostupné online [cit. 2020-02-05]. ISSN 1336-197X.
  116. ↑ TASR. Prieskum MVK: Ak by boli voľby koncom januára, vyhral by Smer, nasleduje ĽSNS. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-02-08. Dostupné online [cit. 2020-02-08]. ISSN 1336-197X.
  117. ↑ Správy RTVS. Facebook [online]. facebook.com, 2020-02-05, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
  118. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Prieskum AKO: Matovič je druhý, preskočil Kotlebu, Kisku aj Trubana a má vyše 13 percent. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-02-07. Dostupné online [cit. 2020-02-08]. ISSN 1339-844X.
  119. ↑ SLOSIARIK, Martin. Volebné preferencie politických strán – február 2020 [online]. focus-research.sk, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online.
  120. ↑ Správy RTVS. Facebook [online]. facebook.com, 13.2.2020, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  121. ↑ KERN, Miro. Matovič môže zostavovať vládu, má až 15,5 percenta, ukázal posledný prieskum pred moratóriom. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-02-14. Dostupné online [cit. 2020-02-14]. ISSN 1339-844X.
  122. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Ak by vo voľbách volili len mladí ľudia do 30 rokov, vyhral by Kotleba. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-11-28. Dostupné online [cit. 2019-11-29]. ISSN 1339-844X.
  123. ↑ Takto by volili stredoškoláci [online]. studentskevolby.sk, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
  124. ↑ O organizátoroch – Študentské voľby 2020 [online]. studentskevolby.sk, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
  125. ↑ TASR. V simulovaných voľbách môže hlasovať vyše 59 000 stredoškolákov. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-01-27. Dostupné online [cit. 2020-02-12]. ISSN 1336-197X.
  126. ↑ a b c KERN, Miro. Smer, SNS a Kotleba zakázali prieskumy 50 dní pred voľbami, posunuli nás k Afrike. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-28. Dostupné online [cit. 2019-11-04]. ISSN 1339-844X.
  127. ↑ a b TASR. Lajčák: Schválené moratórium považujem za zásah do mojich občianskych práv. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-30. Dostupné online [cit. 2019-11-04]. ISSN 1336-197X.
  128. ↑ RADOVÁ, Kristína. Nedovolia nám vidieť, ako by sa rozhodli ostatní. Ako iracionálne správanie voličov nahráva Dankovi. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-11-04. Dostupné online [cit. 2019-11-04]. ISSN 1339-844X.
  129. ↑ MAZÁK, Ján. Zákon o 50 dňoch je protiústavný, surový voči voličom a šliape po slovenskej štátnosti. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-29. Dostupné online [cit. 2019-11-04]. ISSN 1339-844X.
  130. ↑ TASR; SITA. Prezidentka vetuje predĺženie moratória na prieskumy, vidí rozpor s ústavou. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-06. Dostupné online [cit. 2019-11-06]. ISSN 1335-4418.
  131. ↑ https://domov.sme.sk/c/22269468/koalicia-prelomila-prezidentkino-veto-opatovne-schvalila-50-dnove-moratorium-na-prieskumy.html [online]. Petit Press, a.s., 2019-11-26, [cit. 2020-01-02]. [Koalícia prelomila prezidentkino veto, schválila 50-dňové moratórium na prieskumy Dostupné online.]
  132. ↑ Prezidentka Čaputová podala podnet na ústavný súd proti 50-dňovému moratóriu [online]. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., 2019-12-05, [cit. 2020-01-02]. Dostupné online.
  133. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Na tieto voľby 50-dňové moratórium na prieskumy neplatí, rozhodol Ústavný súd po podnete prezidentky. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-18. Dostupné online [cit. 2019-12-20]. ISSN 1339-844X.
  134. ↑ DEDINSKÝ, Matej. Voľby 2020: Televízie Slovákom ponúknu dva exit polly. aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 27.2.2020. Dostupné online [cit. 2020-02-28]. ISSN 1335-4418.
  135. ↑ Výsledky parlamentných volieb 2020. SME. Dostupné online [cit. 2024-06-25].
  136. ↑ kl. Matovič natočil rozhovor s vlastnou dcérou. Odpovedal na otázku, či chce byť premiérom. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-02-24. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1336-1996.
  137. ↑ Prezidentka poverila Igora Matoviča zostavením vlády [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online.
  138. ↑ TASR. Prezidentka v stredu poverí zostavením vlády Igora Matoviča. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-03-03. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1336-720X.
  139. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Áno od Kisku a prvá večera. Ako vyzeral deň, keď strany začali rokovať o vláde. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-05. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1339-844X.
  140. ↑ TASR. Matovič, Kollár, Sulík a Kiska majú za sebou prvé rokovanie. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-03-05. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1336-720X.
  141. ↑ Kollár zo Za ľudí považuje Sme rodina za najviac vzdialeného partnera [online]. SITA, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  142. ↑ Člen Sme rodina vážne obvinil Kisku, hnutie sa ospravedlňuje [online]. TA3.com, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  143. ↑ Video: Igor Matovič predstavuje nových ministrov. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-18. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1339-844X.
  144. ↑ KERN, Miro. Vláda je kompletná, ministrom vnútra bude Mikulec (zoznam ministrov). Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-18. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1339-844X.
  145. ↑ TASR. Matovič predstavil zloženie novej vlády. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-03-18. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1336-720X.
  146. ↑ predseda strany NR SR – https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=predseda/history
  147. ↑ HABAS, Jakub. Kiska sa vzdá poslaneckého mandátu, predsedom Za ľudí ostáva. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-17. Dostupné online [cit. 2020-05-01]. ISSN 1335-4418.
  148. ↑ Pravda. Kiska sa vzdal mandátu, predsedom Za ľudí zostáva. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-03-17. Dostupné online [cit. 2020-05-01]. ISSN 1336-197X.
  149. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Potvrdené: Kiska do parlamentu nenastúpi, mandátu sa vzdá. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-17. Dostupné online [cit. 2020-05-01]. ISSN 1339-844X.
  150. ↑ TASR. Svetové médiá si všimli vymenovanie novej slovenskej vlády. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-22. Dostupné online [cit. 2020-05-01]. ISSN 1335-4418.
  151. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Matovičova vláda získala dôveru, v parlamente ju podporilo 93 poslancov, 48 bolo proti. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-04-30. Dostupné online [cit. 2020-05-01]. ISSN 1339-844X.
  152. ↑ TASR. Truban skončí ako líder PS, Beblavý definitívne odchádza z politiky. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-05-16]. ISSN 1336-1996.
  153. ↑ SITA. KDH bude o svojom novom lídrovi rozhodovať na sneme 14. marca. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-05-16]. ISSN 1335-4418.
  154. ↑ Eduard Chmelár odstúpi z pozície predsedu hnutia Socialisti.sk. Uviedol to v reakcii na výsledky volieb. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-01. Dostupné online [cit. 2020-05-16]. ISSN 1339-844X.
  155. ↑ red, TASR. Strana Spolu si zvolila nového predsedu. Beblavého vystrieda Hipš. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-04-25. Dostupné online [cit. 2020-05-16]. ISSN 1336-1996.
  156. ↑ a b TASR, cho. Vlasť ani PS/Spolu na Ústavnom súde nepochodili. Ich sťažnosti na voľby odmietli. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-04-29. Dostupné online [cit. 2020-05-04]. ISSN 1336-1996.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Voľby_do_Národnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2020&oldid=7916563“