Pedro de Valdivia
| Pedro de Valdivia | |
 španielsky conquistador | |
| Narodenie | 17. apríl 1500 Badajoz, Španielsko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. december 1553 (53 rokov) Tucapel, Čile |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Pedro de Valdivia |
Pedro de Valdivia (* 1500, Badajoz, Španielsko – † 25. december 1553, Tucapel, Čile) bol španielsky conquistador a účastník dobytia ríše Inkov. Bol jeden z kapitánov Francisca Pizarra. Stal sa prvým kráľovským guvernérom Čile. Bol zakladateľom miest Santiago, Concepción a Valdivia.
Skorší život
[upraviť | upraviť zdroj]Pedro de Valdivia sa narodil do šľachtickej rodiny. V roku 1520 vstúpil do armády Karola V. (v nemčine Karl V., v španielčine Carlos I.). V roku 1521 sa zúčastnil bojov vo Flámsku a medzi rokmi 1522 až 1525 v Taliansku. Zúčastnil sa bitky pri Pavii. V Španielsku sa oženil. Jeho manželkou sa stala Marina Ortiz de Gaete. Do Ameriky prišiel v roku 1535. Po jednom roku strávenom vo Venezuele sa presunul do Peru.
Do Peru prišiel na pomoc Franciscovi Pizarrovi v boji proti Diegovi de Almagrovi. Neskôr išiel s bratmi Hernandom a Gonzalom Pizarrovcami dobyť aj provinciu Collate Las Charcas v Hornom Peru (dnešná Bolívia). Za jeho pomoc pri dobývaní krajiny získal Valdivia strieborné bane.
Expedícia
[upraviť | upraviť zdroj]Po neúspešnej expedícií Diega de Almagra, požiadal Pedro de Valdivia guvernéra Peru o súhlas na dokončenie dobytia krajiny na juhu Peru, ktorá bola známa ako Nuevo Toledo. Súhlas dostal, ale stal sa len zástupcom guvernéra a nie guvernérom, ako si Valdivia predstavoval.
Expedícia sa brodila s problémami od samotného začiatku. Kvôli financovaniu expedície bol Valdivia nútený predať pozemky a strieborné bane. Ďalší problém bol nedostatok vojakov a dobrodruhov, ktorí nemali záujem dobývať krajinu o ktorej boli presvedčení, že je chudobná.
V januári 1540 opustila expedícia Cuzco. Výprava bola zložená z takmer tisíc indiánov a len niekoľkých Španielov. Medzi Španielmi bola aj jedna žena Inés de Suaréz, ktorá bola Valdiviovou milenkou. Na ceste sa k výprave pridávali ďalší Španieli. Týto conquistadori tvorili časť neúspešných vojenských ťažení na vysočine v Bolívii. K Valdiviovej expedícii sa takto pridalo 150 Španielov. Expedícia sa vydala cez púšť Atacama po rovnakej trase ktorou išiel Almagro späť do Peru. Po príchode do údolia Copiapo zabral Valdivia krajinu v mene kráľa. Hneď potom pokračovali na juh a v decembri 1540 dorazili do údolia rieky Mapocho, kde sa Valdivia rozhodol vybudovať trvalé osídlenie.
Založenie a zničenie Santiaga
[upraviť | upraviť zdroj]Pedro de Valdivia založil Santiago 12. februára 1541. Obrad sa uskutočnil na úpätí kopca Huelén, ktorý je teraz známy ako Cerro Santa Lucia. Po pokojnom období miestni indiáni, ktorých viedol Michimalonko, napadli 11. septembra 1541 novo založenú dedinu. Valdivia sa v tom čase v Santiagu nenachádzal a obranu viedla Inés de Suaréz. Španieli boli odhodlaní brániť Santiago za každú cenu. Valdivia sa so svojimi vojakmi vrátil práve včas aby pomohol v boji proti nepriateľským indiánom. Po boji bolo celé mesto zničené a spálené. Zvieratá boli zabité a polia a zásoby zničené. Len malé množstvo majetku nebolo zničeného, vrátane hrsti semien, jedného prasaťa a niekoľkých kurčiat. Valdivia organizoval svojich mužov do skupín, ktoré dozerali na plodiny a chránili mesto pred útokom nepriateľských indiánov. Takto to pokračovalo 2 roky a znamenalo to veľkú prekážku pre dobytie čilského územia, pretože prestavba sa mohla začať až v roku 1543 s príchodom nových dodávok.
V septembri 1543 dorazili z Peru na lodi Santiaguillo nové zásoby zbraní, oblečenia a ďalšej výbavy. Aj preto sa Valdivia ocitol v pozícii, že si mohol dovoliť poslať výpravu na sever. Viedol ju Juan Bohén a založila na polceste medzi Santiagom a púšťou Atacama, v údolí Coquimbo, mesto La Serena.
Vo februári roku 1546 Valdivia so 70 mužmi vycestoval na juh. Prišiel po rieku Bio Bio, kde chcel založiť ďalšie mesto, ale nepriateľskí domorodci ho v marci 1547 prinútili k návratu do Santiaga. Počas rokov 1547 až 1548 Valdivia v Peru zhromaždil viac prostriedkov a vojakov aby si potvrdil svoje nároky na dobyté územia. Na začiatku roku 1548 vstúpil do kráľovskej armády miestokráľa Peru, ktorým bol Pedro de la Gasca. Dňa 9. apríla 1548 v bitke pri Xaquixahuana vybojoval víťazstvo. Ako uznanie za jeho verné služby mu udelil Pedro de la Gasca titul guvernéra. V rokoch 1549 až 1553, po svojom návrate do Santiaga chcel opäť dobyť južné Čile. Stretol sa však s ťažkým odporom domáceho domorodého obyvateľstva. V roku 1550 sa stretol s domorodcami v bitke pri rieke Bio Bio, v ktorej domorodcov porazil. Aj napriek tvrdému odporu domorodých bojovníkov v bitke u Penco, založil Valdivia v roku 1550 Concepción. Neskôr založil ďalšie dediny na juhu. Boli nimi La Imperial, Valdivia, Angol a Villarrica.
Po krátkom pobyte v Santiagu sa v decembri 1552 vrátil na juh. Ak chcel zachovať spojene medzi Concepciónom a južnými osadami, musel vybudovať množstvo pevností. Prvý náznak toho, že sa chystá veľké povstanie bol útok indiánov Mapuche na pevnosť Tucapel. Ešte predtým Valdivia zajal a pravdepodobne sa aj spriatelil s domorodým mladíkom Lautarom. Lautaro sa stal Valdiviovim paholkom, no v skutočnosti ostal verný svojim vlastným ľuďom. Vrátil sa ukázať legendárnemu bojovníkovi Caupolicánovi spôsob, ako by mohol byť Valdivia porazený. Pevnosť Tucapel sa domorodým bojovníkom podarilo zničiť 2. decembra 1553. Valdivia bol v tom čase v Concepcióne, kde sa aj dozvedel o útoku na Tucapel. Bol presvedčený, že domorodé povstanie ľahko potlačí a preto sa ponáhľal na juh len so 40 mužmi. K pevnosti Tucapel dorazil 25. decembra 1553. Pevnosť našiel úplne zničenú. Nažive bol už len malý zvyšok posádky. Aj s mužmi, ktorí prišli s ním, bolo Španielov len 55. Okrem nich mali svojich domorodých spojencov, ktorých bolo od 2000 do 5000. Len čo Valdiviov kontingent dorazil do zničenej pevnosti, zaútočili na nich bojové sily Mapučov z okolitého lesa. Prvý útok sa Španielom podarilo odraziť. Odrazili aj druhú vlnu, ale za cenu veľkých strát vo vlastných radoch. V tretej útočnej vlne sa objavil aj Lautaro. Polovica Španielov už bola zabitá a veľké straty mali aj ich domorodí spojenci. Valdivia videl, že je boj stratený a nariadil ústup. Proti obrovskej presile nepriateľských bojovníkov, ale nemali šancu ani len ustúpiť. Valdivia aj s poslednými svojimi mužmi padli do zajatia.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Caupolicán nariadil osobne Valdiviovu popravu. Mapučovia mu odrezali predlaktia, opiekli ich a pred nim ich zjedli. Potom mu údajne vyrezali ešte bijúce srdce a podávali si ho medzi sebou a pili z neho krv. Jeho hlavu spoločne aj s hlavami ďalších dvoch najstatočnejších Španielov napichli na kopije a vystavili ich. Srdce potom nakrájali na kúsky a zjedli.[chýba zdroj]