Philip Roth
| Philip Roth | |
| americký spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 19. marec 1933 Newark, New Jersey, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 22. máj 2018 (85 rokov) Manhattan, New York, New York, USA |
| Alma mater | University of Chicago |
| Manželka | Margaret Martinson Williams (1959 - r. 1963) Claire Bloom (1990 - r. 1994) |
| Odkazy | |
| Commons |  Philip Roth |
Philip Milton Roth (* 19. marec 1933, Newark, New Jersey, USA – † 22. máj 2018, Manhattan, New York, New York[1][2]) bol americký spisovateľ.
Do americkej literatúry vstúpil v roku 1959 poviedkovou zbierkou Goodbye Columbus a od vtedy je jedným z najoceňovanejších autorov svojej generácie. Dvakrát získal Národnú knižnú cenu a rovnako tak aj Cenu amerických knižných kritikov a rad ďalších ocenení. V roku 1998 svoju zbierku obohatil aj o prestížnu Pulitzerovu cenu. Rad literárnych ocenení získal aj v zahraničí, najmä v Británii a vo Francúzsku. V roku 2003 mu bol na Harvard University udelený cenený titul Doctor of Letters, doktorát za literatúru.
Je známy svojimi silne autobiografickými postavami, svojim filozofickým a formálnym stieraním rozdielov medzi skutočnosťou a výmyslom, dômyselne vynaliezavým štýlom rozprávania a provokatívnym odhaľovaním americkej židovskej identity.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako druhé dieťa v židovskej rodine, ktorej predkovia sa do Ameriky prisťahovali z poľského Haliča. Vyrástol v prevažne židovskej štvrti Newarku zvanej Weequahic, kde tiež v roku 1950 absolvoval strednú školu (o tunajšom štúdiu sa zmieňuje najmä v románe Portnoy's Complaint). Potom vyštudoval súkromnú Bucknell University v Pensylvánii, kde bola jeho odborom angličtina. Ďalej pokračoval postgraduálnym štúdiom na Chicagskej univerzite, kde získal akademický titul v odbore anglická literatúra. Po ukončení štúdia tu krátko pôsobil ako asistent, potom vyučoval tvorivé písanie na univerzite v Iowe a na prestížnej Princeton University. Vo svojej akademickej dráhe potom pokračoval na University of Pennsylvania, kde až do roku 1991, kedy ukončil svoju akademickú kariéru, prednášal komparatistiku.
Počas svojho pobytu v Chicagu sa zoznámil so spisovateľom Saul Bellow a s Margaret Martinsonovou, ktorá sa stala jeho prvou ženou. Ich rozvod v roku 1963 a jej smrť pri autonehode v roku 1968 zanechali v jeho diele trvalú stopu. Rothova prvá žena bola totiž vzorom pre niekoľko ženských postáv v jeho románoch, najmä pre Lucy Nelsonovu v When She Was Good a pre Maureen Tarnopolovu v My Life As a Man.
Než v roku 1959 vyšla jeho prvá kniha, slúžil Roth najprv dva roky v armáde a potom písal poviedky a literárne kritiky pre rôzne časopisy.
Niektoré udalosti z Rothovho života upútali čas od času pozornosť médií. V roku 1990 sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou anglickou herečkou Claire Bloom, načo sa v roku 1995 rozviedli. V roku 1996 vydala Claire Bloom spomienkovú knihu Leaving a Doll's House v ktorej detailne popisuje ich manželstvo. Mnohé z toho čo napísala bolo pre Rotha značne nelichotivé. Na oplátku niektoré momenty z Rothovho I Married a Communist (Vzala som si komunistu) považovali kritici za zastreté vyvrátenie jej obvinení.
Philip Roth a Česko-Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1972 prišiel Philip Roth do Prahy,[4] ktorá ho zaujímala ako mesto Franza Kafku, a stretol sa s českými zakázanými autormi (Ivan Klíma, Karol Sidon, Milan Uhde, Ludvík Vaculík, Karel Pecka a ďalší). Ich neľahké osudy ho zaujali natoľko, že sa do Prahy v 70. rokoch pravidelne vracal až do doby, než mu v roku 1976 nebolo udelené vízum. Návštevy Česko-Slovenska za železnou oponou boli pre neho transformatívnou skúsenosťou a únikom pred slávou s ktorou sa musel vyrovnávať po úspechu románu Portnoyov komplex (1969).
Medzi svojimi cestami do Česko-Slovenska sa stýkal v New Yorku s českou komunitou, navštevoval prednášky Antonína Liehma o českej kultúre a redigoval pre nakladateľstvo Penguin rad východoeurópskych románov. „Svoj život v New Yorku po Portnoyovi som žil v českej komunite emigrantov, ktorých som počúval, počúval a počúval. Každý večer som jedol v českých reštauráciách v Yorkville, hovoril som s každým, kto chcel hovoriť so mnou, a odpútal sa od všetkých kravín spojených s Portnoyom“, uviedol o svojom českom období. Neskôr svoje zážitky z Prahy spracoval v románe Pražské orgie (1985). Český vplyv a české postavy možno nájsť v niekoľkých ďalších románoch - v Profesorovi túžby (postava českého profesora Zdeňka Strieborného), v Elev či Milostných rozhovoroch. Hneď po nežnej revolúcii v roku 1990 do Prahy opäť prišiel a viedol s Ivanom Klímom dlhý rozhovor, ktorý vyšiel knižne ako Rozhovor v Prahe.
Za svoju pomoc, ktorú poskytoval v 70. a 80. rokoch spisovateľom v bývalom Česko-Slovensku a v ďalších krajinách vtedajšieho východného bloku, bol 30. apríla 2013 ocenený cenou Medzinárodného PEN klubu a Allenovej nadácie za službu literatúre. Pri slávnostnom prevzatí ceny Roth zaspomínal na to, aké „dôkladné vzdelanie“ dostal od priateľov vo východnej Európe o živote v totalitnom režime. Hovoril o tom, ako niektorí z najschopnejších ľudí v Česko-Slovensku nesmeli písať, alebo cestovať.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Philip Roth, Towering Novelist Who Explored Lust, Jewish Life and America, Dies at 85
- ↑ Merriam-Webster's Dictionary of American writers. [s.l.] : [s.n.], 2001. ISBN 978-0-87779-022-8. S. 350.
- ↑ U.S. Department of State, U.S. Life, "American Prose, 1945-1990: Realism and Experimentation" Archivované 2011-03-04 na Wayback Machine
- ↑ Philip Roth’s Fiction about Czechs and Kafka [online]. University of West Bohemia, 2002, [cit. 2008-01-05]. Dostupné online. (anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- COMAY, Joan; COHN-SHERBOK, Lavinia. Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament. London : Routledge, 2002. 407 s. Dostupné online. ISBN 978-0415260305. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Philip Roth