Pietro Bonfante
| Pietro Bonfante | |
| taliansky právny romanista univerzitný profesor | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 26. jún 1864 |
| Poggio Mirteto (Rieti), Talianske kráľovstvo | |
| Úmrtie | 21. november 1932 (68 rokov) |
| Rím, Talianske kráľovstvo | |
| Národnosť | talianska |
| Alma mater | La Sapienza |
| Zamestnanie | univerzitný profesor |
| Dielo | |
| Žánre | právnická literatúra, právno-romanistické štúdie |
| Obdobie | prelom 19. storočia a 20. storočia |
| Témy | rímske právo |
| Literárne hnutie | právna romanistika |
| Debut | Res mancipi e res nec mancipi (1888 a 1889) |
| Významné práce | Istituzioni di diritto romano (1896; 9a ed. 1932); Storia del diritto romano (1902; 3a ed. 1925); Diritto romano (1900); Scritti giuridici vari (4 voll., 1910 – 25); Lezioni di storia del commercio (2 voll., 1924 – 25); Corso di diritto romano (3 voll., 1925 – 28). |
| Významné ocenenia | Kráľovská cenu Lincei za právne vedy |
| Ovplyvnený | |
| Ovplyvnil | |
Pietro Bonfante (* 26. jún 1864, Poggio Mirteto, Rieti – † 21. november 1932, Rím) bol taliansky právny romanista[1] a právny filozof, celkovo „jeden z najvýznamnejších a najkomplexnejších právnikov svojej doby“[2].
Vyučoval na viacerých talianskych univerzitách a do taliančiny preložil viacero významných diel nemeckej právnej romanistiky. Jeho diela boli naopak prekladané do iných európskych jazykov.[3] Česko-slovenskému prostrediu je známy najmä vďaka prekladu jeho diela Istituzioni di diritto romano do češtiny (čes. Instituce římského práva, 1932) od Jana Vážneho.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v roku 1864 v Poggio Mirteto. Po skončení strednej školy sa zapísal na Právnickú fakultu Rímskej univerzity. Medzi jeho učiteľov patrili Vittorio Scialoja, Francesco Filomusi Guelfi či Francesco Schupfer. Významný vplyv na Bonfanteho mal najmä Vittorio Scialoja, pod ktorého vedením napísal svoju prvú prácu k mancipačným a nemancipačným veciam (res mancipi a res nec mancipi). Následne pôsobil ako profesor rímskeho práva v Camerine (1888) a na ďalších talianskych univerzitách v Macerate, Messine, Parme, Turíne a Pavii, až nakoniec skončil na univerzite v Ríme (1916), kde pôsobil až do svojej smrti.[2] Vyučoval tiež dejiny obchodu na Università commerciale Luigi Bocconi v Miláne.[2][3]
V roku 1916 získal Kráľovskú cenu Lincei za právne vedy. Od 15. augusta 1924 bol členom Accademia dei Lincei a mnohých ďalších akadémií. 18. marca 1929 bol vymenovaný za člena Accademia d’Italia, kde neskôr získal post podpredsedu pre oblasť morálnych a historických vied. Doctor honoris causa Parížskej univerzity a univerzít vo Varšave a Vilniuse. Bol tiež predsedom Talianskej spoločnosti pre rozvoj vedy (1923 – 24).[4][3]
Hoci bol národovec, „nikdy nemal a ani sa neusiloval o inú významnú úlohu vo verejnom živote ako úlohu vzdelanca“[3]. Zomrel v roku 1932 v Ríme.[4]
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- L’origine dell’ hereditas e dei legata nel diritto successorio romano (1891)
- Le singole iustae causae usucapionis e il titolo putativo (1894)
- Opere complete (1900)
- Il punto di partenza nella teoria romana del possesso (1905)
- Istituzioni di diritto romano (1907)
- BONFANTE, Pietro. Instituce římského práva. Preklad Jan Vážný. 9. vyd. Brno : ČS. A. S. Právnik, 1932. 745 s.
- Teoria del possesso e istituti possessori (1905 – 1906)
- Delle obbligazioni (1906 – 1907)
- Le obbligazioni (1912)
- Lucri a causa di morte (1914 – 15)
- Le obbligazioni (1918 – 19).
- Scritti giuridici vari (I. Famiglia e successione, Torino 1916; II. Proprietà e servitù, ibid. 1918; III. Obbligazioni e possesso, ibid. 1921; IV. Studi generali, Roma 1925)
- Storia del diritto romano (1923)
- Lezioni di storia del commercio (2 voll., 1924 – 25)
- Istituzioni di diritto romano (1896; 9a ed. 1932)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BONFANTE, Pietro. In: Enciclopedia Italiana. Roma : Treccani, 1930. [Cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c Bonfante, Pietro. In: Enciclopedia on line [online]. Roma: Treccani, [cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d BONFANTE, Pietro. In: Dizionario Biografico degli Italiani. Roma : Treccani, 1971. [Cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ a b BONFANTE, Pietro. In: Enciclopedia Italiana. Vol. I Appendice. Roma : Treccani, 1938. [Cit. 2024-06-26]. Dostupné online. S. 399.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BONFANTE, Pietro. In: Dizionario Biografico degli Italiani. Roma : Treccani, 1971. [Cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- BLAHO, Peter. Bonfante, Pietro. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Belk – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 208.