Preskočiť na obsah

Pitcairnove ostrovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pitcairnove ostrovy
Vlajka Pitcairnových ostrovov Štátny znak Pitcairnových ostrovov
Vlajka Znak
Štátna hymna:
"Come ye Blessed"
Kráľovská hymna:
God Save the Queen
Miestny názov  
 • dlhý Pitkern Ailen
 • krátky Pitkern
Hlavné mesto Adamstown
25°4′ J.š. 130°6′ Z.d.
Najväčšie mesto Adamstown
Úradné jazyky angličtina,
pitcairnčina (úradný)


Štátne zriadenie
Kráľ
Guvernér
depedencia
Karol III.
Jonathan Sinclair
Vznik 1838
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
47 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2013)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2013)
 
56
45

1,19/km² (240.)
Mena Novozélandský dolár (NZD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC-8)
(UTC)
Medzinárodný kód PN
Internetová doména .pn
Smerové telefónne číslo +870

Súradnice: 25°04′04″J 130°06′16″Z / 25,0677812°J 130,1045778°Z / -25.0677812; -130.1045778

Pitcairnove ostrovy (angl. Pitcairn Islands) sú skupina štyroch vulkanických ostrovov Pitcairn, Henderson, Ducie a Oeno v Tichom oceáne patriace medzi Zámorské územia Spojeného kráľovstva. Počet obyvateľov je 66, rozloha 47 km². V roku 1902 ostrovy anektovalo Spojené kráľovstvo.

Trvale obývaný je iba Pitcairn.

Pitcairnove ostrovy tvoria juhovýchodný výbežok súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii. Tvoria ich štyri ostrovy: Pitcairn, Oeno (atol s piatimi ostrovčekmi), Henderson a Ducie (atol so štyrmi ostrovčekmi). Trvalé osídlenie je len na ostrove Pitcairn, ktorý je dostupný len loďami. Ostrov Henderson tvorí asi 67 % celkovej rozlohy ostrovov, ale je obťažne prístupný kvôli vápencovým útesom. Ostrov by dokázal uživiť malú populáciu, ale je neobývaný. Ostatné ostrovy sú vzdialené ďalej ako 100 km a sú neobývateľné.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Pitcairnových ostrovov

Pôvodnými obyvateľmi ostrovov boli Polynézania, ktorí na ostrovoch Pitcairn a Henderson žili niekoľko storočí. Archeológovia sa domnievajú, že Polynézania tam žili ešte v 15. storočí. Európski moreplavci však ostrovy objavili neobývané. Ostrovy Ducie a Henderson boli pravdepodobne objavené portugalským moreplavcom v roku 1606, ale niektorí historici toto tvrdenie spochybňujú. Ostrov Ducie bol znovuobjavený v roku 1791 britským kapitánom Edwardsom s loďou H. M. S. Pandora, ktorý ostrov pomenoval po kapitánovi kráľovského námorníctva, lordovi Ducie. V roku 1938 bol začlenený do administratívnej jednotky Pitcairnove ostrovy.

Ostrov Oeno bol objavený 26. januára 1829. Objavil ho americký kapitán George Worth na veľrybárskej lodi Oeno. V roku 1902 bol Oeno pripojený k Británii a v roku 1938 pričlenený k Pitcairnových ostrovom. Ostrov Pitcairn bol objavený 3. júla 1767 britskou loďou HMS Swallow, ktorej velil kapitán Philipe Carteret (podľa niektorých prameňov ostrov navštívil už Quiros v roku 1606). Bol pomenovaný po pätnásťročnom poddôstojníkovi Robertovi Pitcairnovi, ktorý ostrov ako prvý uvidel.

15. januára 1790 v zátoke, ktorá sa dnes volá Bounty Bay, zakotvili s britskou loďou vzbúrenci spolu so svojimi tahitskými ženami a mužmi. Loď Bounty neskôr zapálili a usadili sa na ostrove. Vrak lode bol objavený až vo februári 1957 spisovateľom a fotografom spoločnosti National Geografic Luisom Mardenom, keď bola vyzdvihnutá aj kotva.

Ostrov sa v roku 1838 stal britskou kolóniou. V 50. rokoch 19. storočia sa osídlenie natoľko rozrástlo, že ostrovania a jeho predstavitelia žiadali Britániu o pomoc. Vláda im ponúkla ostrov Norfolk a a tak 3. mája 1856 na Norfolk odplávalo 193 ľudí. Ale po 18 mesiacoch sa 17 osadníkov vrátilo naspäť na Pitcairn a o päť rokov ďalších 27 ľudí.

Najvyšší počet obyvateľov na Pitcairne bol v roku 1937, až 233 obyvateľov. Od tej doby však ostrov jeho obyvatelia opúšťajú, hlavne na Nový Zéland. Na Pitcairne v súčasnosti zostalo len asi 47 až 50 ľudí.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Úrodná zem v údoliach na Pitcairne má dobré podmienky na pestovanie rôznych druhov ovocia a zeleniny, citrusov, cukrovej trstiny a banánov. Napriek tomu sú obyvatelia ostrova závislí hlavne na rybolove. Hlavným zdrojom príjmov je predaj poštových známok zberateľom, medu a suvenírov. Obchod je limitovaný odľahlosťou ostrova, vybudovanie letiska ani prístavu nie je možné, Všetok tovar sa prepravuje dvoma dieselovými, 13 metrov dlhými hliníkovými člnmi s nosnosťou do 10 ton, ktoré osadníci dostali v roku 1995 z Nového Zélandu. Ešte v roku 1880 britská kráľovná Viktória darovala ostrovanom dva veľrybárske člny. Svoje vlastné člny si postavili z dreva až v roku 1980.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]