Preskočiť na obsah

Príslop (Západné Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Príslop
Jalovecký príslop
vrch
Príslop z Baníkova
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Jalovec, Žiar
Časť Roháče
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 2 141,9 m n. m.
Relatívna výška 35 m
Súradnice 49°11′38″S 19°42′36″V / 49,1939°S 19,71°V / 49.1939; 19.71
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej od Žiarskej chaty
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Príslop (West Tatra Mountains)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Príslop a Baníkov

Príslop[1] (2 141,9 m n. m.[2]) je vrch v Západných Tatrách. Leží nad Žiarskou dolinou nad obcou Žiar, približne 15 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]

Nachádza sa na západe Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Roháče.[4] Hrebeňom vedie hranica katastrálnych území obcí Jalovec a Žiar v okrese Liptovský Mikuláš, v Žilinskom kraji.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Žiar, Konská a Jalovec, severozápadne leží Zuberec a severne Oravice.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[3]

Príslop leží v rázsoche Kozie chrbty, vybiehajúcej z Baníkova (2 178 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier južným smerom. Masív patrí do Roháčov, na ktoré v blízkom Jaloveckom sedle nadväzujú Liptovské Tatry.[4] Západným smerom svahy padajú do doliny Parichvost, ktorú odvodňuje v tejto lokalite prameniaca Jalovčanka. Východne sa nachádza kotol Veľké Závraty, patriaci do Žiarskej doliny, odkiaľ voda odteká Smrečiankou do Váhu. Na južnom úpätí stojí v tejto doline na križovatke turistických chodníkov Žiarska chata, odkiaľ vedie na vrchol aj značená turistická trasa cez Jalovecké sedlo.[2][3] Juhovýchodným smerom vybieha z hory krátky výbežok oddeľujúci Baníkovský kotol a Šarafiový žľab, ktorým tečie Šarafiový potok vytvárajúci Šarafiový vodopád. Príslop je budovaný prevažne žulami.

Západne sa nachádza Trnác (1 680 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.) a Lysec (1 830 m n. m.), severne leží Brestová (1 903 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a sedlom oddelený Baníkov (2 178 m n. m.), východne Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.), Nohavica (2 052 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.) a Smrek (2 072 m n. m.) a južne Baranec (2 185 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Holý vrch (1 723 m n. m.), Solisko (1 530 m n. m.), Jaloveckým sedlom (1 858 m) oddelená Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.) a Smrekovec (1 527 m n. m.).[2]

Skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné vrcholy Západných a Vysokých Tatier, blízke doliny a Liptovská kotlina, nezriedka možno pozorovať Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Chočské vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]