Pribylina

Pribylina
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodný tok	Belá
Nadmorská výška	768 m n. m.
Súradnice	49°05′57″S 19°47′40″V
Rozloha	86,12 km² (8 612 ha)
Obyvateľstvo	1 325 (31. 12. 2023)
Hustota	15,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1286
Starosta	Daniel Pokrievka (SNS)
PSČ	032 42
ŠÚJ	510963
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Pribylina 384 032 42 Pribylina
E-mailová adresa	oupribyl@lm.psg.sk
Telefón	529 32 10
Fax	529 32 10
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pribylina
Webová stránka: pribylina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pribylina je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). V chotári obce sa nachádza Autocamp Račková dolina, z ktorého sa dajú podnikať túry do Račkovej a Jamníckej doliny. Z dediny je jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň (2 494,7 m n. m.). Dedina sa nachádza pod ústim potoka Račková do rieky Belá. Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.

Dejiny

• 1332 spomienka o tunajšej farnosti svätej Kataríny
• 1360 druhá písomná zmienka v listine kráľa Ľudovíta
• v donacionálnych listinách sa uvádza ako Perbenye, čo je asi pomaďarčením slovenského Pribylina
• 1709 vypálenie obce počas bojov medzi kuruckými a cisárskymi vojskami
• 1781 a 1843 sťažnosti obyvateľov vtedajšiemu panovníkovi
• 9. apríla 1848 kázanie o slobodách učiteľom – levitom Matejom Trnovským
• do konca nevoľníctva v roku 1848 patrila dedina do panstva Pongrácovcov, od ktorých si vytrpeli Pribylinci krivdy a hrubé násilie, na čo sa aj v období pred jeho zrušením išli pod vedením Jána Rezníka – Hája sťažovať do Viedne na audiencii u cisára.
• 9. – 11. mája 1969 Prvý kongres Zväzu esperantistov sa konal v hoteli Esperanto

Kultúra a zaujímavosti

Múzeum liptovskej dediny

Pamiatky

• Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom. Zariadenie s prvkami secesie pochádza z doby výstavby kostola. Fasáda je členená opornými piliermi a lizénovými rámami s oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža na pôdoryse štvorca má v najvyššej úrovni nárožné skosenia. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765. Bočný krídlový oltár so sochou Madony pochádza zo 17. storočia, no jeho časti sú ešte prácou 16. storočia. Kazateľnica pochádza zo 17. storočia. Krstiteľnica je taktiež rokoková. Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním, priečelie je ukončené volútovým štítom. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.

• Baptistická modlitebňa, halová stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1914. Fasáda modlitebne je dekorovaná horizontálnym pásovaním a oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené. Priečelie je ukončené dekoratívnou atikou s terčíkom s nápisom Boh je láska.

• 
  Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
• 
  Baptistická modlitebňa

Múzeá

• Múzeum liptovskej dediny, múzeum architektúry Liptova v prírode otvorené v roku 1991. V jeho areáli sa okrem zrubovej architektúry nachádzaú aj významné kamenné objekty ako kópia ranogotického kostola Narodenia Panny Márie z Liptovskej Mary aj s pôvodným zariadením a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Múzeum vzniklo v súvislosti so stavbou priehrady Liptovská Mara, ktorá zatopila dovedna 13 dedín, niektoré s hodnotnou architektúrou.

• 
  Ľudová architektúra
• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
  Kaštieľ z Parížoviec
• 
• 
  Slnečné hodiny na zvonici v skanzeme

Kultúra

• Divadelný súbor KLÁSOK

Šport

• Futbalový oddiel
• Klub turistov a lyžiarov

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Lajčiak (* 1875 – † 1918), evanjelický farár, filológ a teoretik kultúry.
• Ján Rumann (* 1876 – † 1925), verejný činiteľ, právnik
• Ľubomír Štecko (* 1945), dokumentarista
• Dušan Tarageľ (* 1948), herec
• Matej Šuňavec (* 1873 – † 1949), murársky robotník – priekopník slovenského robotníckeho hnutia

Pôsobili tu

• Daniel Pribiš (* 1580 – † 1645), básnik, pôsobil v obci v rokoch 1611–1624 ako evanjelický farár
• Jozef Inštitoris, (* 1835 – † 1921), evanjelický farár, hudobný skladateľ, zbormajster
• Daniel Miloslav Bachát (* 1840 – † 1906), spisovateľ, biskup, pôsobil tu ako evanjelický farár v rokoch 1861–1874. Založil knižnicu a ochotnícky divadelný spolok
• Martin Rázus (* 1888 – † 1937), básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik, v rokoch 1913–1920 pôsobil v obci ako evanjelický farár

Galéria

• 
  Námestie od Požiarnej zbrojmice
• 
  Pohľad na Ostredok z námestia
• 
  Pamätná tabuľa Jána Rumana
• 
  Futbalové ihrisko
• 
  Pohľad na vežu evanjelického kostola od ihriska
• 
  Hlavná ulica s pohľadom na Kriváň
• 
  Námestie s tatranskými končiarmi v pozadí
• 
  Dom Mateja Šuňavca
• 
  Pamätná tabuľa Matejovi Šuňavcovi na rodnom dome

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Pribylina

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pribylina

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce