Rolling Stones Mobile Studio
Rolling Stones Mobile Studio (niekedy uvádzané aj ako RSM) je mobilné nahrávacie štúdio vo vnútri nadstavby nákladného vozidla DAF F1600 Turbo, nákladného auta, ktoré kedysi vlastnila anglická rocková kapela The Rolling Stones. S pomocou RSM nahralo hudbu množstvo kapiel a umelcov, medzi inými The Who, Dire Straits, Deep Purple, Lou Reed, Bob Marley, Horslips, Nazareth, Fleetwood Mac, Bad Company, Status Quo, Led Zeppelin, Iron Maiden, Wishbone Ash, Motörhead a, samozrejme, aj samotní Rolling Stones. V súčasnosti RSM sídli v National Music Centre v Calgary, kde je stále plne funkčným (hoci teraz stacionárnym) nahrávacím štúdiom.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Koncept mobilného štúdia Rolling Stones vznikol v roku 1968, keď sa kapela rozhodla riešiť obmedzenia v komerčných nahrávacích štúdiách. Počas práce na albumoch im bol účtovaný ako nahrávací aj čas, ktorý strávili skúšaním alebo skladaním. Rozhodlisa preto prísť na to, ako by bolo možné nahrávať Jaggerovom novom vidieckom sídle, ktoré sa nachádzalo v Stargroves. Keďže nahrávanie v tejto rezidenčnej lokalite by si vyžadovalo prepravu všetkého potrebného nahrávacieho zariadenia do Jaggerovho domu, road manager a klavirista kapely, Ian Stewart, prišiel s myšlienkou vybudovať kontrolnú miestnosť nahrávacieho štúdia v návese kamiónu.
Pod Stewartovým vedením boli detaily pri realizácii tohto projektu konzultované s množstvom špičkových technikov a producentov, vrátane britského producenta, zvukára a hudobníka, Glyna Johnsa, ktorý neskôr pracoval v spoločnosti na výrobu mixážnych pultov, Helios Electronics Dicka Swettenhama. Táto spoločnosť, ktorá bola známa výrobou mixážnych pultov pre niektoré z najexkluzívnejších štúdií tej doby, potom vyrobila prvú pracovnú verziu zariadenia Rolling Stones Mobile Studio (RSM).
RSM, bolo pôvodne určené len pre The Rolling Stones, no čoskoro si získalo obľubu u iných rockových skupín, ako sú The Who, The Faces a Led Zeppelin. V RSM bolo nahraných niekoľko preslávených hudobných albumov, vrátane väčšej časti Led Zeppelin III (1970) a Led Zeppelin IV (1971), veľkej časti albumu Sticky Fingers (1971) a Exile on Main St. (1972) od Rolling Stones, ako aj ich koncert, ktorý sa konal v roku 1969 v Hyde Parku. Mobilná nahrávacia jednotka sa používala na rôznych miestach, všade od hál cez stodoly až po hrady a kasíno v Montreux vo Švajčiarsku. Počas prípravy šiesteho albumu kapely Deep Purple, Machine Head, sa RSM takmer vznietilo, keď stálo v blízkosti kasína, ktoré počas koncertu Franka Zappu zapálil signálnou pištoľou fanúšik, československý emigrant Zdeněk Špička, ktorý v tom čase žil žijúceho v obci Épalinges (v okrese Lausanne v kantóne Vaud vo Švajčiarsku), ktorý však krátko po incidente z krajiny utiekol.[1] Udalosť sa stala inšpiráciou pre najznámejšiu pieseň Deep Purple, „Smoke on the Water“, ktorá má v texte pripomienku na RSM („We all came out to Montreux ... to make records with a mobile“: „Drišli sme všetci do Montreux... robiť nahrávky mobilne“) a neskôr odkazovala na Mobilný ako „Rolling truck Stones thing“.[2]
Na jar 1973 bol ako stály asistent zvukára v RSM najatý fínsko-americký architekt, ktorý sa živil aj ako zvukár, Tapani Tapanainen. V roku 1973, počas európskeho turné Rolling Stones v RSM robili spolu Mick McKenna s Ianom Stewartom až do jeho smrti v roku 1985. Pracovali aj na jeho postupnom zdokonaľovaní, ktorým sa snažili dosiahnuť, aby vyhovoval meniacim sa nárokom.[3] Od roku 1974 do roku 1975 bolo RSM výrazne modernizované. jeho 16-stopový rekordér bol vylepšený na 24-stopový rekordér a bolo doň pridaných dvanásť nových vstupov, čím sa v štúdiu spolu dosiahlo 32 vstupov. Okrem toho sa vykonalo veľké množstvo práce na zlepšení akustického výkonu zvuku jednotky.[2]
Po vlastníctve Rolling Stones
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1985 The Rolling Stones predali RSM Billovi Wymanovi, ktorý v roku 1987 vytvoril projekt Ambition Invention Motivation Success (projekt AIMS). Projekt bol prostredníkom, ktorý dal novým kapelám po celej krajine šancu pracovať v mobilnom štúdiu a vyrobiť si takto nahrávky v profesionálnej kvalite. Modrá farba a žlté nápisy boli použité ako farby sponzora projektu, ktorým bol francúzsky koncern špecializujúci sa na výrobu a distribúciu vín a liehovín Pernod. V priebehu projektu, ktorý vyvrcholil záverečnou show v Royal Albert Hall vo februári 1988, jeho producenti Terry Taylor a Mick McKenna spracovali približne 60 skladieb .
Mobilné štúdio sa následne vrátilo na komerčný trh, kde sa stal mimoriadne, finančne aj technicky, konkurencieschopným. Zostal takto v prevádzke až do svojho zatvorenia v apríli 1993. Posledné nahrávky, ktoré sa v mobilnom štúdiu urobili, boli s Mickovým bratom Chrisom Jaggerom a jeho kapelou Atcha! na základni v britských filmových a televíznych ateliéroch Pinewood Studios.
V roku 1996 bolo mobilné štúdio, ešte stále vo svojej pôvodnej podobe, predané prostredníctvom aukcie a prevezené do amerických Loho Studios v New Yorku, kde bolo po miernych technických úpravách uvedené do činnosti na miestnej undergroundovej hudobnej scéne. Vznikali v ňom nahrávky vrátane živých vystúpení Patti Smith, Ramones a takmer 30 ďalších kapiel pre Continental na projekt Best of NYC Hardcore.[4] V roku 1999 bolo „záverečné“ show glam punkovej kapely DGeneration, ktoré sa konalo na Coney Island High v East Village, NYC, zaznamenané z mobilného štúdia technikom Loho Studios, Gregom Di Gesu.
Mobilná nahrávacia jednotka je v súčasnosti vo vlastníctve Národného hudobného centra v Calgary, Alberta, Kanada. Muzeálna zbierka Cantos Music Collection ju získala v novembri 2001.[5]
Albumy nahrávané pomocou štúdia RSM
[upraviť | upraviť zdroj]- 1970: Led Zeppelin III – Led Zeppelin
- 1971: Sticky Fingers – The Rolling Stones
- 1971: Led Zeppelin IV – Led Zeppelin
- 1971: Who's Next – The Who
- 1972: Machine Head – Deep Purple
- 1972: Exile On Main St. – The Rolling Stones
- 1972: Happy to Meet – Sorry to Part – Horslips
- 1973: Houses of the Holy – Led Zeppelin
- 1973: Live Dates – Wishbone Ash
- 1973: Penguin – Fleetwood Mac
- 1973: Mystery to Me – Fleetwood Mac
- 1973: Recorded Live – Ten Years After
- 1973: Who Do We Think We Are – Deep Purple
- 1974: Burn – Deep Purple
- 1974: Rampant - Nazareth
- 1975: Physical Graffiti – Led Zeppelin
- 1975: Live! – Bob Marley and the Wailers
- 1975: Run with the Pack – Bad Company
- 1977: Live! – Status Quo
- 1977: Moonflower – Santana
- 1979: Life in a Day – Simple Minds
- 1980: Toyah! (live album) - Toyah
- 1981: Rocket 88 – Rocket 88
- 1983: Alchemy: Dire Straits Live – Dire Straits
- 1985: A Physical Presence – Level 42
- 1985: Live After Death – Iron Maiden
- 1986: Just in Time – Buddy Rich
- 1990: No Prayer for the Dying – Iron Maiden
Single, ktoré vznikli s pričinením RSM
[upraviť | upraviť zdroj]- „Smoke on the Water“ – Deep Purple
- „No Woman, No Cry“ – Bob Marley and the Wailers
- „Bring Your Daughter... to the Slaughter“ – Iron Maiden
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rolling Stones Mobile Studio na anglickej Wikipédii.
- ↑ The Czech Man Behind 'Smoke on the Water' [online]. 8 December 2016, [cit. 2024-10-25]. Dostupné online. Archivované 2021-07-13 z originálu.
- ↑ a b MASSEY, Howard. The Great British Recording Studios. Lanham, MD : Rowman & Littlefield, 2015. ISBN 978-1-4584-2197-5. S. 307–314.
- ↑ ANGUS, Janet. Rolling Stones' Mobile Studio [online]. September 1984. Dostupné online.
- ↑ PORTER, David. 11 legendary recording studios to rival Abbey Road [online]. Future plc, 17 February 2010. Dostupné online.
- ↑ Rolling Stones Mobile Recording Studio [online]. National Music Centre. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]