Preskočiť na obsah

Slnečnica hľuznatá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slnečnica hľuznatá
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Helianthus tuberosus
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Hľuza

Slnečnica hľuznatá (lat. Helianthus tuberosus; iné názvy pozri nižšie) je viacročná rastlina z rodu slnečnica z čeľade astrovité.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto druhu sú: slnečnica hľuznatá[1], topinambur[1][2][3], topinambur hľuznatý[4][5][6]; staršie: slnečnica topinambur[7][8], topinambúr[9], čičavka[3]; zastarano: slnečník bulvatý[10], slnečnica - čičovka[10], slunečník cicovka[11], zemské jablko[12], čičo(v)ka[11][10][13], číčovka[13], krumpla (krumpľa)[14][15], [bohemizmus] brambor[14][15][16]; ľudovo: jeruzalemská artičoka [alebo jeruzalemský artičok][17][18], jeruzalemský zemiak[19], židovský zemiak[17], sladký zemiak[18], cukrový zemiak[20]; ľudovo staršie: kravský zemiak[21], zemská hruška[22], cicovka[11], čičóka[22][23], čučóka[23], vlaská repa[13] (resp. vlašská repa[24]), nemecká vlaská repa[11], nemecká repa[10].

Synonymá vedeckého názvu Helianthus tuberosus sú napr. Helianthus tomentosus, Helianthus esculentus a Helianthus subcanescens.

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza zo Severnej Ameriky, ale pestuje sa aj v Európe od 16. storočia ako okrasná rastlina a neskôr ako úžitková plodina. Od 18. storočia jej pestovanie vytlačili zemiaky.

Hľuza

[upraviť | upraviť zdroj]

Slnečnica hľuznatá sa vyznačuje hľuzovitým podzemkom, ktorý sa pod názvom topinambur (alebo jeruzalemský/židovský/sladký/cukrový/kravský zemiak, jeruzalemská artičoka - porov. vyššie uvedené názvy rastliny) používa za surova alebo po kuchynskej úprave ako potravina. Používa sa aj ako diétna potravina pri reumatizme, opuchoch a vďaka vysokému obsahu inulínu (až 8 %) ako podporný prostriedok pri cukrovke.

U ľudí s nízkou znášanlivosťou voči inulínu však môže spôsobovať nadmernú plynatosť.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 256.
  2. ↑ topinambur. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  3. ↑ a b ISAIN, V. N. Botanika. Bratislava: Slovenské poľnohospodárske nakladateľstvo. 1953. S. 344
  4. ↑ AGROVOC [online]. agrovoc.fao.org, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
  5. ↑ Topinambur nahrádza zemiaky. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-09-29. Dostupné online [cit. 2023-05-07]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ DOSTÁL, Josef. Nová květena ČSSR 2. [s.l.] : Academia, 1989. 1548 s. ISBN 978-80-200-0095-8. S. 1014-1015. (Poznámka: Domáce rodové meno topinambur je tu použité (len) pre druhy Helianthus tuberosus a Helianthus decapetalus.)
  7. ↑ NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 153
  8. ↑ topinambur. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 548.
  9. ↑ Socialistické Zemědělství. [s.l.] : [s.n.], 1953. 800 s. S. 535.
  10. ↑ a b c d Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. S. 335.
  11. ↑ a b c d REUSS, G. Května Slovenska. 1853. S. 220
  12. ↑ Pankl 1790 citovaný in: Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta. Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (Philologica). [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1962. 136 s. S. 116.
  13. ↑ a b c Obzor 15. apríl 1866 [1] S. 84, 86
  14. ↑ a b krumpla. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (Poznámky: V hesle je tlačová chyba - namiesto "fructus lianthi tuberosi" má byť "fructus helianthi tuberosi" )
  15. ↑ a b krumple. In: JUNGMANN, Josef. Slownik c̆esko-nĕmecký. [s.l.] : W. S̆pinky, 1836. 1040 s. S. 206. (Poznámka: Slovo krumple je výslovne označené ako slovenské.)
  16. ↑ MEHLER, Johann. Die Landwirthschaft des Königreichs Böhmen nach Grundsätzen und Erfahrungen (enthaltend die Fortsetzung des Böhmischen Ackerbaues, als: 1. Alle Waitzen-Roggen-Gersten- und Haferarten. 2. Allerley Hülsenfrüchte, knollige Wurzelgewächse und Mangolde. 3. Die Handels- oder Gewerbpflanzen und künstliche Futterkräuter. 4. Allerley Kohlarten, Möhren und Weinreben. 5. Die gemeinsten wild in Aeckern wachsenden und dem Ackerbaue mehr oder weniger schädlichen Pflanzen. Nebst 50 nach der Natur gezeichneten Kupfern und lateinischen Benennungen des Ritters Linne. Zweyter Band in fünf Theilen). [s.l.] : in der Waltherischen Hofbuchhandlung, 1795. 700 s. Dostupné online. S. 34.
  17. ↑ a b Pravda. Trochu ako zázvor, trochu ako zemiak: Upraví krvný tlak, trávenie aj cukor v krvi. Vlasy sú po ňom krásne a kosti pevné. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-05-07. Dostupné online [cit. 2023-05-07]. ISSN 1336-197X.
  18. ↑ a b SME.sk. Topinambur je pre cukrovkárov nenahraditeľná plodina. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-04-15. Dostupné online [cit. 2023-05-09]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ slnečnica. In: Pyramída
  20. ↑ Vrcholí zber cukrových zemiakov [online]. zahradkar.pluska.sk, 2017-11-14, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
  21. ↑ Rastlinné domáce lieky a povery slovenské. Z úst ľudu sebral Joz. Ľud. Holuby. — 1920. S. 78
  22. ↑ a b Vlasť a Svet. 14. apríla 1895 [2] S. 2
  23. ↑ a b ROCCHI, Luciano. Hungarian Loanwords in the Slovak Language. [s.l.] : Scuola superiore di lingue moderne per interpreti e traduttori, 1999. 206 s. S. 68.
  24. ↑ SZABADFALVI, József; VIGA, Gyula. Interetnikus kapcsolatok Északkelet-Magyarországon (az 1984 októberében megrendezett konferencia anyaga). [s.l.] : A Miskolci Herman Ottó Múzeum, 1985. 100 s. ISBN 978-963-01-6420-7. S. 34.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slnečnica_hľuznatá&oldid=7928702“