Preskočiť na obsah

Slovník cudzích slov (všeobecne)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovník cudzích slov je výkladový slovník, ktorý vysvetľuje významy cudzích slov.

Presnejšie povedané: je to výkladový slovník, ktorý vysvetľuje významy slov a ustálených slovných spojení (presnejšie: lexém alebo spojení lexém) - niekedy aj skratiek, značiek a niektorých gramatických morfém - cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásoby, okrem kalkov a často okrem zdomácnených slov a niekedy okrem niektorých či všetkých citátových výrazov. Spomínané vysvetlenie môže byť formou synoným, opisu (parafrázy) či definície v domácom jazyku. Slovník cudzích slov vysvetľuje aj slová či ustálené slovné spojenia, v ktorých je cudzieho pôvodu len ich časť. Okrem vysvetlenia významu slovník cudzích slov typicky obsahuje aj stručné údaje o pôvode, výslovnosti a gramatike vysvetľovaného výrazu.

V užšom zmysle (a najčastejšie) sa ako slovníky cudzích slov označujú len slovníky podľa vyššie uvedenej definície, pokiaľ vysvetľujú slová zo všetkých relevantných cudzích jazykov (teda nielen z jedného cudzieho jazyka). Podrobnejšie o definícii pozri nižšie.

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážky definície z literatúry:

  • Slovník cudzích slov je typ výkladového slovníka, v ktorom sa vysvetľujú významy slov a termínov cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásoby[1]
  • Slovník cudzích slov je jazykový slovník, ktorý podáva výpočet a výklad slov, ktoré majú pôvod v cudzích jazykoch[2]
  • Slovník cudzích slov je slovník zaznamenávajúci a vysvetľujúci prevzaté slová, príp. citátové slová[3](Poznámka: Citátové slová sa však niekedy zaraďujú pod prevzaté slová – porov. napr. v Encyklopédii jazykovedy)
  • Slovník cudzích slov je slovník, ktorý zaznamenáva (celú) slovnú zásobu cudzích slov jedného jazyka. Za slovnú zásobu cudzích slov sa v najbežnejších slovníkoch cudzích slov považujú okrem nezdomácnených slov prevzatých z cudzích jazykov (t.j. cudzích slov v najužšom zmysle) aj hybridné zloženiny a pseudovýpožičky (vysvetlenia týchto termínov pozri nižšie); slovná zásoba cudzích slov naopak nezahŕňa zdomácnené slová (t.j. prevzaté slová v užšom zmysle) a kalky (t.j. sú vylúčené slová, ktoré nie sú výrazovo [morfologicky, fonologicky alebo syntakticky] identifikovateľné ako prevzatia a/alebo nie sú dokázateľne prevzatiami).[4]
  • Slovník cudzích slov je produkt lexikografickej činnosti, ktorého lemy predstavujú slovnú zásobu (lexémy a morfémy) cudzích slov preberajúceho jazyka prevzatých zo všetkých ostatných jazykov (teda nielen z jedného ďalšieho jazyka), pričom môže byť navyše zameraný len na určitú tému (napr. cudzie slová z oblasti prírodných vied)[5]
  • Slovník cudzích slov je interferenčný slovník, v ktorom sa v materinskom jazyku sémanticky [konkrétne pomocou domácich ekvivalentov alebo parafráz] vysvetľujú „nematerinskojazyčné“ slová, ktoré možno identifikovať na základe ich morfologických zložiek, hlások a písania a podľa ich nebežnosti pri každodennom používaní jazyka. Inde ten istý autor píše: Slovník cudzích slov je slovník, ktorý systematizuje „nematerinskojazyčné“ slová, ktoré sú na základe ich zložiek, hlások, písania a nebežnosti pociťované ako cudzie.[6]
  • Slovník cudzích slov je lexikografická publikácia, ktorej hlavným účelom je, že sa má používať na to, aby sa prostredníctvom lexikografických údajov sprístupnili informácie o viac-menej všetkých realizáciách vlastností takých jazykových výrazov, ktoré sú známe pod označením cudzie slovo.[7]
  • Slovník cudzích slov je slovník jazykového kontaktu zaznamenávajúci výrazovo [t.j. morfologicky, fonologicky alebo syntakticky] identifikovateľné prevzatia[8]
  • Slovník cudzích slov obsahuje slová prevzaté z iných jazykov a vysvetľuje ich prostredníctvom zodpovedajúcich domácich synoným alebo definícií. Odborné termíny sa väčšinou zaznamenávajú vo väčšom množstve.[9]
  • Slovník cudzích slov je slovník, ktorý vysvetľuje najpoužívanejšie cudzie slová vlastného jazyka, pričom cudzím slovom sa myslí (aj zdomácnené) slovo prevzaté z iného jazyka, hybridná zloženina a pseudovýpožička[10][11]
  • Slovník cudzích slov je slovník, ktorý zaznamenáva ako heslá len cudzie slová a informuje o ich písaní, výslovnosti, pôvode a význame, pričom cudzím slovom sa myslí obyčajne len nezdomácnené prevzaté slovo[12]

Vyššie uvedené (a ďalšie) definície slovníka cudzích slov často pracujú s termínom „cudzie slovo“. Niektoré tento výraz vysvetľujú, viaceré ho však nechávajú bez upresnenia. Preto je potrebné jeho vysvetlenie: „Cudzie slovo“ sa dá definovať viacerými spôsobmi, pre obsah slovníkov cudzích slov sú rozhodujúce najmä nasledujúce tri alternatívne definície cudzieho slova[11][4]:

  • lexéma (resp. spojenie lexém), ktorá bola (kedykoľvek) prevzatá do preberajúceho jazyka, bez ohľadu na mieru jej zdomácnenia/asimilácie (okrem kalkov); táto definícia zahŕňa aj zdomácnené slová (t. j. prevzaté slová v užšom zmysle, čiže výrazy, ktoré nie sú hovoriacimi identifikované ako prevzaté z iných jazykov, hoci v skutočnosti sú prevzaté z iných jazykov, napr. koruna, pumpa, koč)
  • výrazovo [t.j. morfologicky, fonologicky alebo syntakticky, opozitum: obsahovo] identifikovateľná lexéma (resp. spojenie lexém) priamo alebo nepriamo prevzatá z iných jazykov; inak povedané: výrazovo identifikovateľné prevzatie (synonymá pre výraz „prevzatie” sú výpožička, produkt jazykového kontaktu, prevzaté slovo v širšom zmysle); táto definícia zahŕňa okrem vlastných priamych prevzatí (t.j. cudzích slov v najužšom zmysle, napr. internet, chat/čet, bumerang) aj hybridné zloženiny (napr. naivný, pretaktovať, vodoinštalatér), pseudovýpožičky (napr. rekordman [keďže po anglicky sa nepovie record man, ale record holder]) a nezahŕňa zdomácnené slová (vysvetlenie pozri v predchádzajúcej odrážke) a kalky (napr. počítač [z angl. computer/nem. Rechner]); často táto definícia nezahŕňa ani citátové výrazy (vo význame: bezo zmeny prevzaté a stále ako veľmi cudzie pociťované výrazy, napr. persona non grata), pretože sa často nepovažujú za súčasť prevzatí/prevzatých slov v širšom zmysle (považujú sa teda za súčasť jazyka, z ktorého pochádzajú)
  • lexéma (resp. spojenia lexém), ktorú hovoriaci bežne subjektívne považujú za cudziu (teda je im cudzia); táto psychologická definícia sa v praxi značne prekrýva s predchádzajúcou definíciou, keďže cudzosť hovoriaci najčastejšie určujú podľa výrazovej stránky lexémy

V tejto súvislosti treba poznamenať, že kým napr. v nemčine, češtine, slovenčine a pod. sa slová gréckeho a novolatinského pôvodu (nielen v súvislosti so zostavovaním slovníkov cudzích slov) považujú za typické cudzie slová, v jazykoch, ktorých hlavná slovná zásoba je latinského pôvodu je to inak: napr. vo francúzštine a v taliančine sa tieto slová nepovažujú za cudzie slová, ale len za učené slová (fr. mots savants, tal. parole dotte) a v angličtine sa zdôrazňuje skôr fakt, že patria medzi náročné slová (hard words). V ruštine sa tieto slová považujú za cudzie, ale zdôrazňuje sa najmä, že sú to internacionalizmy (resp. europeizmy).[4]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovníky cudzích slov sú (prinajmenšom koncom 20. storočia) najbežnejšie slovníky v každodennej praxi a je po nich veľký dopyt. Tým, že (dnes už) často obsahujú vysvetlenia termínov z oblasti techniky a prírodných vied, majú v istom zmysle blízko k odbornému výkladovému slovníku. Tým, že často vychádzajú formou doplneného vydania, majú v istom zmysle blízko aj k slovníkom neologizmov.[1][13]

Slovníky cudzích slov môžu byť buď deskriptívne (informatívne) alebo normatívne (často puristické)[14][15]. Ďalej ich možno deliť podľa rozsahu (vreckové, malé, veľké a pod.) či podľa adresáta (školské, praktické a pod.) [1] Najväčší je pravdepodobne mnohodielny nemecký Deutsches Fremdwörterbuch - pozri nižšie.

Slovníky cudzích slov obsahujú ako lemy aj tzv. umelé slová, ktoré sú zároveň často obchodnými značkami (napr. nylon, teflón) a skratkové slová (napr. NATO, laser, telex). Okrem bežných (jednoduchých alebo zložených) slov môžu slovníky cudzích slov v rôznej miere obsahovať ako lemy aj ustálené slovné spojenia (napr. anni currentis), slovotvorné jednotky (napr. anti-, -izmus) a skratky a značky (napr. dB). Lemy sú obyčajne zoradené abecedne.[14]

Slovník cudzích slov obyčajne uvádza stručné údaje o pôvode a gramatike, výslovnosť, štýlovú charakteristiku, ako aj pravopisné a hláskoslovné varianty daného slova či slovného spojenia. Výklad odborných termínov je často rozdelený podľa jednotlivých odborov. Výklad je síce primárne popularizačného typu, ale pri odborných termínoch sa niekedy približuje k (odbornej) definícii.[1].

Slovníky cudzích slov vo svete[16][17][18]

[upraviť | upraviť zdroj]

Zďaleka najviac slovníkov cudzích slov vyšlo v nemčine (od roku 1571 vyše 340 rôznych diel – pozri nižšie), preto sa Nemecko niekedy označuje aj ako „krajina slovníkov cudzích slov”.

Prvý holandský slovník cudzích slov vyšiel v roku 1650 (do 80. rokov vyšlo asi 50 dielov).

Prvý švédsky slovník cudzích slov vyšiel v roku 1769, prvý nórsky v roku 1848 a prvý dánsky v roku 1880 (do 80. rokov 20. storočia asi 50 titulov).

Pre slovanské jazyky sú slovníky cudzích slov doložené zhruba od polovice 19. storočia v ruštine (do 80. rokov 20 stor. asi 50 titulov – pozri aj nižšie), češtine (pozri nižšie), poľštine (pozri nižšie) a bulharčine, v 20. storočí aj v slovenčine (pozri nižšie), ukrajinčine a srbochorvátčine.

V románskych jazykoch (francúzština, taliančina, španielčina, rumunčina) sú slovníky cudzích slov zriedkavé (ale vyskytujú sa slovníky anglicizmov).

Anglické slovníky cudzích slov sú bežnejšie až zhruba od polovice 20. storočia (porov. aj nižšie), zachytávajú však primárne cudzie slovné spojenia a v literatúre hrajú len podradnú úlohu (cudzie slová totiž podrobne zachytávajú normálne slovníky). Dávnejšie sa cudzie slová (spolu s niektorými inými slovami) zachytávali v tzv. dictionaries of hard words (slovníky ťažkých slov), ktoré naopak hrali v literatúre dôležitú úlohu.

Konkrétne slovníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské slovníky cudzích slov

[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine vyšli tieto slovníky cudzích slov (okrem elektronických)[19]:

Okrem toho existuje Obrátený slovník cudzích slov (t.j. slovník prekladajúci zo slovenčiny do cudzích slov) od Petra Oravca z roku 2007.

České slovníky cudzích slov

[upraviť | upraviť zdroj]

V češtine vyšli tieto slovníky cudzích slov (okrem malých, vreckových a – až na 1 výnimku - elektronických)[20][21][22][23]:

  • Cizojazyčný Abecedník, čili, Vysvětlení neznámých slov (1849)
  • M. F. Klácel: Slowník pro čtenáře nowin, w němž se wyswětlují slowa cizího původu (1849)
  • F. Bačkovský: Slovník cizojazyčný, obsahující výklad cizích slov v češtině často užívaných anebo české náhrady za ně (1895)
  • L. Šípek: Slovník cizích slov: příručná kniha pro veškery třídy společenské (1896)
  • F. Soukup a kol.: Cizojazyčný slovníček (1902, 1915, 1922, 1927, 1936, 1947)
  • O. Šetka: Nový slovník cizích slov v moderní češtině (1935, 1946)
  • V. Pech (ed.): Slovník cizích slov, rčení a zkratek ve spisovné a hovorové češtině (1937)
  • B. Starosta, L. Jandásek (eds.): Slovník cizích slov (1937)
  • V. Chabr: Slovník cizích slov (1940)
  • K. Tauš: Slovník cizích slov, zkratek, novinářských šifer, pseudonymů a časopisů pro čtenáře novin (1946, 1947)
  • V. Pech: Velký slovník cizích slov rčení a zkratek v jazyce psaném i mluveném ze všech oborů lidského vědění a konání (1948) – rozsiahly slovník
  • (J. Kubišta,) L. Rejman: Slovník cizích slov (1956, 1959, 1966, 1971)
  • Karel Kučera: Cizí slova: výběrový slovník (1978)
  • L. Klimeš: Slovník cizích slov (1981, 1983, 1985, 1987, 1994, 1998, 2005, 2010)
  • Kol. autorov vydavateľstva Encyklopedický dům: Slovník cizích slov (1993, 1996, 2005)
  • V. Petráčková, J. Kraus (eds.): Akademický slovník cizích slov (1995 (dotlače: 1997, 1998, 2000, 2001)) – v roku 1999 vyšiel slovník elektronicky pod názvom Velký slovník cizích slov 1. vydání
  • Kol. autorov Ottova nakladatelství – Cesty: Slovník cizích slov (2000)
  • J. Linhart a kol.: Slovník cizích slov pre nové století (2002, 2007)
  • J. Kraus (ed.): Nový akademický slovník cizích slov: A-Ž (2005 (dotlač: 2007, 2009); študentské vydanie: 2006 (dotlač: 2011)) – ide o rozšírenú verziu Akademického slovníka cizích slov; v roku 2005 vyšiel slovník elektronicky pod názvom Velký slovník cizích slov 2. vydání
  • J. Vebrová, T. Krajíček (eds.): Slovník cizích slov (2006)
  • K. Václavík (ed.).: Praktický slovník cizích slov (2007, 2011)
  • Kol. autorov vydavateľstva Pali: Velký slovník cizích slov (2008)
  • M. Barták, J. Vebrová, R. Rychlá (eds.): Nový slovník cizích slov pro 21. století (2008)

Nemecké slovníky cudzích slov

[upraviť | upraviť zdroj]

V nemčine vzniklo zďaleka najviac slovníkov cudzích slov na svete, konkrétne okolo 340 rôznych diel (stav 2007; rôzne vydania sa tu rátajú ako 1 dielo)[17]. Prvý nemecký slovník cudzích slov vznikol už v roku 1571 (Simon Roth: Ein Teutscher Dictionarius...[24])[25]. Zoznam tých nemeckých slovníkov cudzích slov vydaných od roku 1571 do začiatku 20. storočia, ktoré sú dostupné aj online, je uvedený na Wikisource ([1]).

Pre obrovské množstvo nemeckých slovníkov cudzích slov, ktoré dodnes vyšlo, sú nižšie uvedené (okrem jednej výnimky) len slovníky, ktoré vyšli od 50. rokov 20. storočia; sú to takmer všetky slovníky, ktoré vyšli, okrem veľmi malých a elektronických[26][27] [28]:

  • Kol. autorov vydavateľstva de Gruyter (pôvodne H. Schulz a kol.): Deutsches Fremdwörterbuch 1-7 (diely vyšli postupne v rokoch 1913-1988), neskôr: Deutsches Fremdwörterbuch 1-15 [zatiaľ vyšlo 1-7] (diely vychádzajú postupne od roku 1995)
  • R. von Kienle: Keysers Fremdwörterlexikon (10 vydaní od roku 1950 do roku 1965), neskôr: Fremdwörterlexikon (1967, 1969), neskôr: Fremdwörter-Lexikon (1982, 1987)
  • H. Klien: Fremdwörterbuch (1954, 1956, 1958, 1959, 1960 (2x), 1961, 1962, 1963 (1964, 1965, 1966))) – slovník NDR
  • H. R. Reinhardt: Ich kenne die Fremdwörter (1954), neskôr: Eva von Hollander: Das tägliche Fremdwort (1972, 1978), neskôr: Fremdwörter von A-Z (1981), neskôr: Das tägliche Fremdwort (1989, 1990, 1991)
  • A. Weber (pseudonym: A. M. Textor): Auf deutsch (početné vydania od roku 1958 do roku 2000), neskôr: A. Weber, R. Morell: Sag es auf Deutsch (2002, 2008), neskôr: A. Weber, R. Morell: Sag es treffender, Sag es auf Deutsch (2007, 2011)
  • G. Hellwig: Junckers kleines Fremdwörterbuch (1958, 1959 (1960, 1962)), neskôr: Junckers Fremdwörterbuch (1970), neskôr: Fremdwörterbuch (1979), neskôr: Fremdwörterlexikon (1982, 1991, 1994)
  • R. Schacht: Ullstein Fremdwörter-Lexikon (veľa vydaní od roku 1958 (ako: Fremdwörter-Lexikon) do roku 1989)
  • (Der große) Duden (- Band 5 -) Das Fremdwörterbuch (1960, 1966 (1971), 1974, 1982 (1989), 1990, 1997 (1999), 2001 (2002), 2005, 2007 (2009), 2010, 2015)
  • H. Küpper: Reclams Fremdwörterbuch (1960 (1964, 1967, 1972, 1978, 1981, 1987, 1991)), neskôr: M. Müller: Kleines Fremdwörterbuch (1996 (1996, 2000, 2002, 2004), 2006), neskôr: Das Lexikon der Fremdwörter (2003)
  • W. Dultz: DBG Fremdwörterlexikon (1965) resp. Fremdwörterbuch (1965), neskôr DBG Fremdwörterlexikon (1968), neskôr: Ullstein-Fremdwörterlexikon (?1968, 1971, 1972, 1973 (?1978, ?1982, ?1997))
  • K. Freytag: Fremdwörterbuch naturwissenschaftlicher (und mathematischer) Begriffe (1966, 1971, 1975, 1982, 1992)
  • E. F. Kuri: Herders Fremdwörterbuch (1969, 1971 (1972 ako: Das große Fremdwörterbuch), 1973, 1974, 1976)
  • L. Mackensen: Das moderne Fremdwörterlexikon (1971), neskôr: Das neue Fremdwörterbuch (1973), neskôr: Das moderne Fremdwörter-Lexikon (1988, 1991)
  • Peltzer, K.: Treffend verdeutscht (1971)
  • R. Ehrlich, G. Gurst et al.: Kleines Fremdwörterbuch (1972, 1973, 1974, 1976, 1981, 1982) – slovník NDR
  • H. Lichtenstern: Lexikon der aktuellen Fremdwörter (1974)
  • G. Wahrig (ed.), U. Hermann, H. P. Wahrig: Fremdwörter-Lexikon (1974 (1977)), neskôr: G. Wahrig,) U. Hermann (ed.), H. P. Wahrig et al.: Fremdwörterlexikon (1983, 1985 (1987) – vychádzalo aj ako: Fremdwörter-Lexikon), neskôr: R. Wahrig-Burfeind (ed.): (Wahrig) Fremdwörterlexikon (1991, 1999, 2000, 2001 (2002), 2003, 2004, 2007, 2009, 2010 – vychádzalo aj ako (Wahrig-)Fremdwörter-Lexikon), neskôr: R. Wahrig-Burfeind (ed.): Brockhaus Wahrig. Fremdwörterlexikon (2011, 2012)
  • Schülerduden. Fremdwörterbuch. (1975, 1984 (1991), 1992 (1997), 2002, 2007, 2012)
  • Der kleine Duden (-Band 5-) Fremdwörter(buch) (1977, 1983, 1991 (1998), 2000, 2004, 2007, 2013)
  • U. Hermann: Knaurs Fremdwörter-Lexikon (1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1985), neskôr: Knaurs Fremdwörterbuch (1989), neskôr: Störig Fremdwörterbuch (1990), neskôr: Fremdwörterbuch (1993), neskôr: Knaurs Fremdwörterlexikon (1992, 1995)
  • R. Küfner et al.: Das große Fremdwörterbuch (1977, 1979, 1980, 1982, 1984, 1985 [tu aj pod názvom Großes Fremdwörterlexikon vo vydavateľstve Gondrom], 1986) – slovník NDR
  • Großes neues Fremdwörterbuch (1982)
  • P. Würth: Moderne Fremdwörter (1984, 1985, 1994)
  • H. Leisering: Fremdwörter (1988, 1990, 1999, 2001, 2004)
  • F. Hübner: Langenscheidts Fremdwörterbuch (1989)
  • D. Baer, M. Hübner: Fremdwörterbuch (1990)
  • I. Schill: Fremdwörterbuch (1991, 1992)
  • F. Timm: Das moderne Fremdwörter-Lexikon (1991), neskôr: Das moderne Fremdwörterlexikon (2005)
  • Lechner's Fremdwörterbuch (1994)
  • (E. Boos ed.:) Moderne Fremdwörter (1994, 2004)
  • Duden. Das große Fremdwörterbuch. Herkunft und Bedeutung der Fremdwörter. (1994, 2000, 2003, 2007)
  • R. Labitzky: Deutsches Wörterbuch, Fremdwörterbuch ((?)1995, 1997)
  • Aktuelles Fremdwörterlexikon (1996)
  • M. Kurz: Das neue Fremdwörterbuch (1998)
  • F. Hübner: Das große Fremdwörterbuch (1999, 2001, 2002)
  • Brockhaus-Enzyklopädie, 19. vydanie – zv. 33: D. Baer, M. Wermke: Das große Fremdwörterbuch (2001) – pravdepodobne zhodné s Duden (-Band 5-) Fremdwörterbuch z roku 2001
  • I. Hell (ed.): (Neues) Großes Wörterbuch Fremdwörter (2001, 2002)
  • Lexikon der Fremdwörter (2001, 2002)
  • Schüler-Wahrig(-Schreibtischset). Fremdwörterlexikon (2002, 2008) =(?)Bertelsmann-Schüler-Set. Fremdwörterlexikon (2001, 2002)
  • S. Baumgärtner: Fremdwörterlexikon. (2003)
  • D. Kronseder, N. Wiedenmann: Fremdwörter. Herkunft und Bedeutung (2003)
  • C. Richter et al.: Wörterbuch – Fremdwörter (2006)
  • Fremdwörter-Lexikon : unbekannte Begriffe schnell verstehen (2008)

Anglické slovníky cudzích slov

[upraviť | upraviť zdroj]

V angličtine vyšli tieto slovníky cudzích slov (sú to takmer všetky, okrem elektronických)[28][29]:

  • H. P. Jones: (New) dictionary of foreign phrases and classical quotations ... (1900, 1902, 1913, 1918, 1929, 1972, 1977)
  • C. O. S. Mawson (, C. Berlitz): Dictionary of Foreign Terms (1934, 1935, 1938, 1939, 1961, 1963, 1975, 1976, 1979)
  • M. Newmark: Dictionary of Foreign Words and Phrases (1950, 1957, 1965, 1969)
  • L. Moore: Diner’s Dictionary of Foreign Terms (1958)
  • R. J. Schwartz: Dictionary of Foreign Terms (1961)
  • K. Guinagh: Dictionary of foreign phrases and abbreviations (1965, 1972, 1983)
  • A. Bliss: A Dictionary of Foreign Words and Phrases in Current English (1966, 1979)
  • D. Carroll: The dictionary of foreign terms in the English language (1973, 1979)
  • M. Pei, S. Ramondino: Dictionary of Foreign Terms (1975, 1991)
  • B.A. Phythian: A concise dictionary of foreign epxressions (1982, 1984)
  • E. H. Ehrlich (, C. O. S. Mawson) et al.: Harper Dictionary of Foreign Terms (1987, 1991)
  • F. R. Abate, L. Urdang: Loanwords dictionary (1988), 2. vydanie: Dictionary of borrowed words (1991)
  • R. Fergusson: Chambers Dictionary of Foreign Words and Phrases (1995)
  • J. Ayto: The Wordsworth Dictionary of Foreign Words in English (1995)
  • A. Delahunty: Oxford Dictionary of Foreign Words and Phrases (1997, 2008, 2010)
  • J. Speake, M. LaFlaur: The Oxford Essential Dictionary of Foreign Terms in English (1999, 2012)
  • J. Speake: Oxford Dictionary of Foreign Words and Phrases (1997, 2000)
  • G. G. Adeleye et al.: The World Dictionary of Foreign Expressions (1999)
  • M. H. Manser et al.: Facts On File dictionary of foreign words and phrases (2002, 2008, 2009)
  • M. Varchaver, F. L. Moore: The Browser’s Dictionary of Foreign Words and Phrases (2001, 2009)
  • A. Room: Cassell's Dictionary of Foreign Words and Phrases (2002)
  • J.L.A. Hartley: Hartley’s foreign phrases (2007)
  • T. Tuleja: Foreignisms (1989, 1990, 2012)
  • T. Tuleja: A Dictionary of Foreign Words and Phrases (2009)

Ruské slovníky cudzích slov

[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam ruských slovníkov cudzích slov do roku 1999 je uvedený napr. v knihe od V. A. Kozyreva Russkaja lexikografia ([30] ). Ostatné príklady z posledných rokov [31][32]:

  • A. M. Babkin: Slovar inojazyčnych vyraženij i slov, upotrebljajuščichsja v russkom jazyke bez perevoda : v trech knigach 1-3 (1994)
  • E. S. Zenovič: Slovar inostrannych slov i vyraženij (2004)
  • Novyj slovar inostrannych slov (2005)
  • L. P. Krysin: Tolkovyj slovar inojazyčnych slov (2005)
  • A. N. Bulyko: Sovremennyj slovar inostrannych slov (2005)
  • A. N. Bulyko: Boľšoj slovar inostrannych slov (2006)
  • V. V. Adamčik (ed.): Novejšij slovar inostrannych slov i vyraženij (2007)
  • L. P. Krysin: Illjustrirovannyj tolkovyj slovar inostrannych slov (2008)
  • A. J. Moskvin: Boľšoj slovar inostrannych slov (2008)
  • M. N. Čerkasova, L. N. Čerkasova: Sovremennyj slovar inostrannych slov (2009)
  • T. V. Egorova: Slovar inostrannych slov russkogo jazyka dlja škoľnikov(2014)

Maďarské slovníky cudzích slov

[upraviť | upraviť zdroj]

Príklady maďarských slovníkov cudzích slov z posledných rokov [33]:

  • F. Szécsi: Idegen szavak nagyszótára (1998)
  • G. Tolcsvai Nagy: Idegen szavak szótára (2007)
  • F. Bakos: Idegen szavak és kifejezések szótár (2007)
  • I. Tótfalusi: Idegenszó-tár - Idegen szavak értelmező és etimológiai szótára (2008)
  • I. Tótfalusi: Magyarító szótár - Idegen szavak magyarul - Idegen szavak magyarul (2011)

Poľské slovníky cudzích slov

[upraviť | upraviť zdroj]

Príklady poľských slovníkov cudzích slov z posledných rokov[34]:

  • M. Tytuła, J. Okarmus: Słownik wyrazów obcych (2007)
  • A. Markowski, R. Pawelec: Język polski : wielki słownik wyrazów obcych i trudnych (2007)
  • A. Jędrzejko: Słownik wyrazów obcych (2009)
  • A. Latusek: Wielki słownik wyrazów obcych (2009)
  • M. Bańko: Wielki słownik wyrazów obcych PWN (2012)
  • Słownik wyrazów obcych i trudnych (2015)
  • M. von Basse: Słownik wyrazów obcych (2015)
  • W. Kopaliński: Słownik wyrazów obcych i zwrotów obcojęzycznych z almanachem (2016)
  • L. Wiśniakowska : Słownik wyrazów obcych PWN (2016)
  • L. Drabik: Słownik wyrazów obcych PWN (2016)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d slovník cudzích slov. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 406.
  2. ↑ MATUŠÍK, Zdeněk. Slovník cizích slov. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2016-09-20]. dostupné online. Poznámka: Autormi citovaný zdroj pre uvedenú definíciu (Hartmann-James 1998) túto definíciu vôbec neobsahuje, na citovaných stranách obsahuje iba definíciu pre cudzie slovo a internacionalizmus. Autormi uvedený Loanwords dictionary (správne má byť Loanwords Dictionary) je názov jedného konkrétneho slovníka cudzích slov vydaného v roku 1988, nie všeobecný výraz.
  3. ↑ REISENAUER, Roman, ed. et al. Co je co?: příručka pro každý den. 3 . 2. vyd. Praha: Pressfoto, 1984. s. 465
  4. ↑ a b c KIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In: HAUSMANN, F. J., ed.. Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2. Berlin, New York : De Gruyter, 1990. ISBN 978-3-11012420-0. S. 1168.
  5. ↑ HEIER, Anke. Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen). Berlin, Boston : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-3-11028267-2. S. 19.
  6. ↑ KÜHN, P.. Deutsche Wörterbücher : eine systematische Bibliographie. Tübingen : Niemeyer, 2012. ISBN 3-484-10323-X. S. 10, 98.
  7. ↑ Wiegand 1998 citovaný v: HEIER, Anke. Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen). Berlin, Boston : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-3-11028267-2. S. 20.
  8. ↑ HEIER, Anke. Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen). Berlin, Boston : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-3-11028267-2. S. 23.
  9. ↑ Wörterbuch. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
  10. ↑ Fremdwörterbuch, Fremdwort, Lehnwort. In: Duden [online]. duden.de, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  11. ↑ a b HEIER, Anke. Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen). Berlin, Boston : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-3-11028267-2. S. 20-23.
  12. ↑ Fremdwörterbuch, Fremdwort. In: PONS - Online-Wörterbuch -Rechtschreibung und Fremdwörter [online]. PONS GmbH, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  13. ↑ KIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In: HAUSMANN, F. J., ed.. Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2. Berlin, New York : De Gruyter, 1990. ISBN 978-3-11012420-0. S. 1169.
  14. ↑ a b KIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In: HAUSMANN, F. J., ed.. Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2. Berlin, New York : De Gruyter, 1990. ISBN 978-3-11012420-0. S. 1170.
  15. ↑ výkladový slovník. In: MISTRÍK, Jozef et al. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor, 1993. ISBN 80-215-0250-9. s. 483
  16. ↑ KIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In: HAUSMANN, F. J., ed.. Wörterbücher: ein internationales Handbuch zur Lexikographie (Handbücher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft), Teilband 2. Berlin, New York : De Gruyter, 1990. ISBN 978-3-11012420-0. S. 1168-1169.
  17. ↑ a b HEIER, Anke. Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen). Berlin, Boston : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-3-11028267-2. S. 3.
  18. ↑ POLENZ, P. von. Fremdwort und Lehnwort sprachwissenschaftlich betrachtet [online]. Verein Deutsche Sprache, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2017-02-07 z originálu.
  19. ↑ Slovenská knižnica – Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc [online]. chamo.kis3g.sk, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  20. ↑ NKC - Online katalog Národní knihovny ČR [online]. aleph22.nkp.cz, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  21. ↑ Akademie věd ČR; webmaster@cas.cz; Marta Macalkova; Radek Smutný; Divize informačních technologií. Ústav pro jazyk český AV ČR -Akademický slovník cizích slov [online]. ujc.cas.cz, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2019-10-09 z originálu.
  22. ↑ Akademie věd ČR; webmaster@cas.cz; Marta Macalkova; Radek Smutný; Divize informačních technologií. Ústav pro jazyk český AV ČR - Nový akademický slovník cizích slov [online]. ujc.cas.cz, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2021-01-22 z originálu.
  23. ↑ Academia nakladatelství - Nový akademický slovník cizích slov A - Ž [online]. Academia nakladatelství, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2017-02-11 z originálu.
  24. ↑ ROTH, Simon. <<Ein>> Teutscher Dictionarius, dz ist ein außleger schwerer, vnbekanter Teutscher, Griechischer, Lateinischer, Hebraischer, Wälscher vnd frantzösischer, auch andrer Nationen wörter: so mit der weil inn Teutsche sprach kommen seind, vnd offt mancherley irrung bringen ; hin vnd wider auß manicherley geschrifften, vnd gemainer Red zusamen gelesen, außgelegt, vnd also allen Teutschen, sonderlich aber denen so zu Schreibereien kommen, vnd Ampts verwaltung haben, aber des Lateins vnerfarn seind, zu gutem publiciert [online]. digital.onb.ac.at, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  25. ↑ Google Books – Summary – Kremer, A.: Die Anfänge der deutschen Fremdwörterlexikographie (metalexikographische Untersuchungen zu Simon Roths Ein Teutscher Dictionarius (1571)) [online]. Google, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  26. ↑ HEIER, Anke. Deutsche Fremdwortlexikografie zwischen 1800 und 2007 (Zur metasprachlichen und lexikografischen Behandlung äußeren Lehnguts in Sprachkontaktwörterbüchern des Deutschen). Berlin, Boston : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-3-11028267-2. S. 491-569.
  27. ↑ Katalog der Deutschen Nationalbibliothek [online]. portal.dnb.de, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  28. ↑ a b Google Knihy [online]. books.google.com, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  29. ↑ LC Online Catalog [online]. catalog.loc.gov, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  30. ↑ KOZYREV, V. A.. Russkaja leksikografija (časť 04) [online]. docs.gsu.by, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  31. ↑ Slova inostrannych slov – Spisok slovarej inostrannych slov [online]. megaslov.ru, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2016-09-27 z originálu.
  32. ↑ RGB – Katalog knig [online]. aleph.rsl.ru, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  33. ↑ Nektár - Országos Széchényi Könyvtár katalógus. Search [online]. nektar2.oszk.hu, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
  34. ↑ PWN - Słowniki wyrazów obcych [online]. ksiegarnia.pwn.pl, [cit. 2016-09-20]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovník_cudzích_slov_(všeobecne)&oldid=7903469“